Ptačí Pošta

Rias Gremory: *Konoha, místo kde je Rias už delší dobu vzhledem k tomu že se tu konají Chuuninské Zkoušky. Už dokázala projít první částí, která byla úplně jednoduchá a možná by řekla že i primitivní ale jiní tohle říct nemohou, protože se ukázalo několik lidí co nedokázali projít. Momentálně se nachází v Uličce Daho kde se nachází bistro nebo co to je, které se nazývá Bleskové Burgery a tam si objedná hned několik takových burgerů. Dá si jeden a ihned se ji zalesknou oči nad tím jak je to výtečné a tak je všechny sežere jako kdyby měsíc nežrala. Ryuu má možná oblíbené jídlo v Kirigakure (Dango) ale Rias si našla něco po čem by se utloukla a tím jsou různé burgery. Rozhodně sem začne chodit daleko častěji aby mohla ochutnat všechny různé druhy burgerů. Jak se tak prochází vesnicí tak se nad něčím ale zamyslí. * „Mohla bych si procvičit nějaké své nové techniky, nebo se zkusit naučit něco nového… na druhou zkoušku by se to mohlo hodit.“ *Jak se tak prochází nakonec skončí v tréninkové oblasti 51…opět. Poslední dobu tam chodí celkem často a dalo by se říct že z jejího pohledu to je nejvíce navštěvované místo kam chodí tak často. Jak tam tak sleduje různé Shinobi jak trénují ať už samostatně nebo ve skupinách u několika z nich si všimne zajímavé techniky, složí ruční pečeť tygra a velmi rychle se pak přesunout jedním směrem. * „O tom si budu muset zjistit nějaké informace, tahle technika by se mi mohla hodit.“ *Nakonec si najde místo kde bude sama aby mohla začít procvičovat své různé útoky do různých situací a z toho důvodu tam aktivuje Tenseigan, odpečetí loutku Shoyū-Sha a poté si v pravé dlani vytvoří menší orb, který září modrou barvou jako svit měsíc a ten vloží loutce do hrudníku. Orb pronikne do těla a poté se loutka postaví na nohy s tím že stojí čelem k Rias, tímto orbem Rias dokázala tuhle loutku dočasně přivést k životu (Tenseigan: Ningyō O Tensō). Díky telepatickému propojení s takto oživenou loutku je Rias schopna loutce dávat jednoduše rozkazy tím že na to jen pomyslí a pokud k tomu loutku bude mít prostor splní ten rozkaz svou vlastní cestou, dokáže jednat nezávisle s cílem pouze splnit rozkaz Rias ale také tu je možnost že Rias loutku bude ovládat trochu detailněji a bude ji dávat velice přesné příkazy a loutka je splní přesně podle toho ale o to tu nyní vlastně nejde. Tento trénink má Rias pomoct odhadnout jak moc náročná je technika Ningyō O Tensō (na chakru). * Fajn tak a jak tě mám teď využít… asi si zabojujeme. *Rias si uvědomuje že mluvit na tu loutku je zbytečné, protože to je jako kdyby mluvila sama se sebou a je to opravdu divný pocit. Každopádně loutka nechá z pravé části zápěstí vysunout ze skrytého mechanismu zápěstní čepel a Rias vytáhne dva kunaie (do každé ruky jeden) a zaujme obranné postavení. Rozhodla se že si proti loutce otestuje několik bojových situací do kterých ji může souboj proti jiným Geninům dostat, samozřejmě loutka mže simulovat pouze situace nepřátel, kteří se zaměřují spíše na zbraně (Kenjutsu) nebo na pěstní souboje (Taijutsu). Loutka dostane telepatický příkaz od Rias zaútočit a tak ihned svou plnou rychlostí (4) vyrazí proti Rias s tím že ihned na ní zaútočí několika seky zápěstní čepele, kterou má na pravé ruce. Rias ihned začne pomalu ustupovat kroky vzad s tím že se během toho brání svými kunaii, kterými blokuje útoky zápěstní čepelí loutky. Není to pro ni moc těžké ale zase ani moc lehké, loutka je po oživení jak se zdá ohledně Kenjutsu/Taijutsu totožně schopná jako ten kdo ji vyvolal (Rias). Díky tomu ta loutka není nějak úžasná v tomto umění boje ale na druhou stranu aspoň nějaké ty základy ovládá (jako každý Ninja). Nicméně jak ten souboj pokračuje a Rias místy místo obrany provede nějaký útok začne zjišťovat že i přes to že jsou její bojové schopnosti stejné jako té loutky tak je loutka ve výhoda díky tomu že se nemůže unavit a hlavně ji nelze zabít ale leda zničit a to není tak lehké (aspoň ne pro Genina). Rias kromě toho začíná být velmi unavená a to jak kvůli této fyzicky náročné aktivitě tak i kvůli tomu že čím déle je loutka aktivní (živá) tím méně chakry Rias má, protože každým okamžikem to z Rias žere chakru aby ta loutka mohla žít. Nakonec to dojde do momentu kdy to Rias už nevydrží a padne na zem na všechny čtyři a loutka se úplně zhroutí, protože Rias už není dále schopna udržet aktivní techniku Ningyō O Tensō. * Sakra, tohle je docela náročné Jutsu. *Dostane ze sebe těžce, tento trénink ji ohledně chakry dostal na úplné dno a kdyby se pokusila vynutit aby Ningyō O Tensō udržela aktivní ještě několik minut tak by její zásoba chakry klesla na tak kritickou hodnotu že by ztratila vědomí… nebo by v horším případě mohla i umřít. Nakonec si lehne na záda (Rias) s tím že si lehne vedle loutky a kolem 10ti minut tam jen leží a odpočívá. * Asi je čas přejít k obnově chakry. *Pronese do absolutního prázdna a doplazí se k jednomu stromu a posadí se k němu s tím že o jeho kmen opře i svou loutku. Tam se posadí do tureckého sedu (Rias), zavře oči a začne dýchat klidným tempem kdy se vždy pomalu zhluboka nadechne a stejně i následně vydechne dokud se její srdeční tep také celkem nezpomalí a to je vlastně účinek i samotné skutečné meditaci, troch se zpomalí srdeční tep (snad je to tak a nejsem jenom kokot xD). Nakonec se dostane do toho stavu kdy nevnímá nic moc ze svého okolí ale dalo ji to celkem práci, dneska to bylo daleko těžší než obvykle vzhledem k tomu jak moc j vyčerpaná a tělo ji to dávalo a vlastně stále dává jasně najevo. Jak se ocitá ve stavu meditace tak ji jde o to aby si tělo co nejvíce odpočinulo ale také aby se pokusila svou myslí trochu umocnit připadnou regeneraci chakry ale stejně tam takto sedí několik hodin a ani po té době není její chakra obnovená úplně. * Asi půjdu už spát, jsem unavená. *Zvedne se, zapečetí loutku do pečetícího svitku a vyrazí rovnou na místo kde je ubytovaná (nějaký hotel asi). *

Délka: 1.050 Slov

*Naomi bola z Konohy absolútne unesená. Vzduch tu mal úplne inú vôňu, vo vetre bolo počuť šum lístia a celkovo musela skonštatovať, že jej listoví učarovala. Hodiny sa prechádzala uličkami a skúmala tunajšiu architektúru, ktorá bola od tej ich dosť odlišná. Predsa len v Iwagakure bol základný stavebný pilier kameň a to bol dosť chladný materiál. Pravdou ale bolo, že Naomi netrávila v centre mesta toľko času len kvôli architektúre. Už keď sa dozvedela, že sa majú konať tento rok chuuninske skúšky v Konohe – dala všetko do toho aby sa ich mohla zúčastniť. Tento krát nebola jej snaha podčiarknutá len jej túžbou vyrovnať sa svojmu bratovi či získať si pozornosť a uznanie jej otca. Dúfala, že v Konohe stretne Soru. Sora-kun mal v jej srdci výnimočné miesto. Bol to prvý človek mimo jej rodiny s kým sa spoznala a koho vo svojom vnútri nazývala priateľom. Podelil sa s ňou o jeho neľahkú minulosť, o jeho nádeje, túžby a sny – dokonca sa s ňou podelil aj o jeho Kuchiyose. Naomi na Soru často myslela, s pohľadom upreným na svoju jazvu a dúfala, že je na svojich hrdinských cestách v bezpečí. Predsa len bol tam niekde vo svete, chytal zlých shinobi a staval ich pred spravodlivosť.. čo nebolo jednoduché. Vo svete to nebolo ľahké keď tam pobehovali monštrá. Ubehli takmer dva roky odkedy sa spolu naposledy videli.. mala na neho toľko otázok, chcela sa mu zveriť s toľkými vecami! Prahla po jeho prítomnosti a hoci si často v duchu pripomínala jeho hlas – bol čím ďalej tým menej jasný až sa bála, že na neho zabudne úplne.* Ach to sa nesmie stať. *Zašomrala si popod nos nešťastne. Potom sa však zhlboka nadýchla a vydýchla aby sa upokojila a odplašila negatívne myšlienky čo najďalej. Ako keby to boli len dotieravé muchy. Nijako sa nezahanbila preto, že si šomrala na ulici popod nos. To že si sem tam rozprávala niečo sama pre seba bolo pre ňu už čoraz viac typické. Rovnako ako jej nekonečná viera v lepšie zajtrajšky.. v srdci mala teda nádej, že Soru stretne tak ako v sebe chovala nádej, že jej raz jej otec povie, že ju ľúbi alebo že bude rovnako silná ako jej brat Naoto. Pre to žila. Vedela, že udržiavať sa v dobrej duševnej pohode bolo dôležité a v tom jej veľmi pomáhala hudba. Hudba a pani Haya, ktorá bola nie len veľmi talentovaná hudobníčka ale bola aj veľmi múdra. Naomi si spomínala na jej slová: „Naomi hlavne nezúfaj, nestrácaj nádej a vieru. Keď sa v živote stretávame s prekážkami a ťažkosťami, môžeme sa rýchlo stať sklamanými a znechutenými. No práve vtedy je dôležité udržať si nádej a dúfať, že sa veci zlepšia. Nádej sú krídla, ktoré nás nesú k budúcnosti. Nádej nás drží v pohybe a motivuje nás k tomu, aby sme robili kroky smerom k našim cieľom.“ Pani Haya sa snažila vštepiť myšlienku, že nádej je to, čo dáva životu význam a bola v tom aj dosť úspešná. Naomi vďaka Hayi verila, že bez nádeje by ľudia nemali motiváciu konať a byť lepšou verziou samých seba. Dúfanie a nádej ľuďom totiž umožňuje vidieť svet v pozitívnom svetle. Naomi vedela, že je nutné sa zamerať na to, čo je možné a čo sa nám darí, namiesto toho, čo sa nám nedarí. Ničomu totiž neprispieva keď sa niekto topí v negatívnych myšlienkach. Naomi verila, že najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré musí urobiť, je to, rozhodnúť sa či chce žiť v svete plnom možností, alebo svete plnom problémov. To bol jeden z dôvodov prečo si v duchu vyfantazírovala kompletnú milujúcu rodinu s matkou, ktorá im žila a s otcom, ktorý nemal problém prejavovať emócie. Keď sa Naomi pani Haye zverila s tým v čo dúfa, dostala od nej aj drobné varovanie: „S dúfaním a nádejou si môžeme vybrať svet plný možností, no zároveň je dôležité byť si vedomí toho, že dúfanie a nádej sú len súčasťou života a nie všetky naše túžby sa môžu splniť.“ Haya chcela Naomi varovať, že jej túžba aby sa jej otec Hoshi zmenil nemusí byť úspešná. Pretože nie všetky sny sa môžu splniť – obzvlášť ak túžime po niečom čo nám môže dať len iná osoba. Naomi si spomenula, že čítala v nejakej knihe z knižnice – v denníku jedného kapitána Iwagakure niečo čo by pani Haya označila za kolosálnu hlpoosť. Písalo sa v ňom, že: Nádej je najhorším zločinom, lebo predlžuje mučenie človeka – s týmto tvrdením však ani Naomi nesúhlasila. Hoci totiž niekedy nádej zlyhá, musíme sa naučiť prijať skutočnosť a hľadať nové možnosti.* Výsledkom dúfania je nádej, a pretože nádej nikdy nezomiera, je najodvážnejšou vecou, akú môže človek robiť. *Zašomrala si opäť popod nos, odkráčala do odľahlejšej časti mesta vedľa atypicky klenutej budovy, ktorá siahala do výšky a ku ktorej prilietalo a odlietalo veľa vtákov rôznych veľkostí. Naomi pomocou Kinobori no Waza vyliezla do koruny jedného z množstva stromov v okolí čo tu v Konohe rástli. Usadila sa tam pohodlne ako keby bola sesternica Shisy-sama a chvíľu len pozorovala svoje okolie aby sa uistila, že je sama. Až potom vytiahla z púzdra svoju flautu, ktorú dostala od pani Haye.*Keď už na Hayu-san toľko myslím, nebolo by asi na škodu trošku si zatrénovať a upokojiť svoju myseľ. *Skonštatovala svojim tenkým hláskom a priložila si flautu ku perám. Po chvíľke sa začali okolím ozývať tóny melódie ktorú s Hayou hrala naposledy. V hlave akoby počula klavír na ktorom Naomi pani Haya sprevádzala. Naomi sa v hraní zlepšovala každým dňom čoraz viac. Začínala naberať sebavedomie - zdalo sa, že na hudbu má talent. Všetky tóny tejto trošku smutnej piesne triafala úplne perfektne. Mesiac Naomi osvetľoval tvár, no ona si to neuvedomovala, sedela na strome so zavretými očami a nevnímala okolie, mesačné lúče, jemný vánok - nič. Myseľ mala pokojnú a jasnú, hudba jej pomáhala utíšiť svoje pocity, pomáhala jej nájsť pokoj aj vo chvíľach kedy v duši cítila nekľud. Naomi si vďaka hraniu tejto melódie celkom vyčistila myseľ, upokojila sa a opäť cítila nádej a verila, že sa so svojim kamarátom Sorom ešte stretne.*

Počet slov: 1004

*Naomi sedela tak ako to pre ňu býva typické na konári - v korune jedného z vysokých stromov, ktoré tu v Konohe všade rástli. Sedela neďaleko zvláštne klenutej budovy so zavretými očami a pri perách si držala svoju flautu. Okolím sa ozývali tóny smutnej melódie ktorú s Hayou-san hrala naposledy. V hlave akoby počula klavír na ktorom Naomi pani Haya sprevádzala. Naomi sa v hraní zlepšovala každým dňom čoraz viac, začínala naberať sebavedomie - zdalo sa, že na hudbu má talent. Všetky tóny tejto piesne triafala úplne perfektne - nebolo sa ale čomu čudovať, inú pieseň zatiaľ hrať na flaute nevedela. Mesiac Naomi osvetľoval tvár, no ona si to neuvedomovala, sedela na strome so zavretými očami a nevnímala okolie, mesačné lúče, jemný vánok - nič. Myseľ mala pokojnú a jasnú, hudba jej pomáhala utíšiť svoje pocity, pomáhala jej nájsť pokoj aj vo chvíľach kedy v duši cítila nekľud. Vďaka hraniu tejto melódie si celkom vyčistila myseľ, bola to pre ňu skoro meditácia.*

*Obaja chlapci, ako Sora, tak aj Aoda chceli už dávno vyraziť na cesty, no s blížiacimi sa chuuninskými skúškami svoj odchod trochu oddialili do ich konca, navyše Aoda vyrazil na misiu, ktorá prišla v tento čas. Preto obom prišlo lepšie zostať v Konohe, jednaj aj v prípade toho, že by mohlo prísť k nejakým problémom počas chuuninských skúšok, človek nikdy nevedel, kedy bude pomocná ruka potrebná aj v dobe, kedy tu budú všetci kagovia. Oblečený bol tentokrát v úplne niečom inom než obvykle, čelenku mal na čele, pod ňou make-up a pod make-upom pečať, ktorú naňho umiestnila jeho mama už roky dozadu. Ruky mal vo vreckách, katanu po svojom boku, rovnako ako puzdrá so zbraňami. Na tvári mal slnečné okuliare, aby zakryl svoje biele oči. Bezcieľne sa prechádzal, všímal si deti z iných dedín, keď mohol, tak poradil kde nájdu dané miesto, na ktoré sa pýtali. On však putoval a hľadal... Naomi-chan, alebo Naota-kun. Tušil, že budú účastníkmi týchto chuuninských skúšok.
Spozornel, keď sa k jeho ušiam doniesla melódia flauty. Aktivoval byakugan, aby sa pozrel kto to hrá. Stavba tela, chakrová sústava, spoznal ju. Bolo to mladé dievča, ktoré hľadal. Sedela na strome, hrala na flautu, ako by jej snáď vábila. Skôr než sa k nej vydal, pohryzol sa do prsta, zložil pár jednoduchých pečatí a na zemi kam udrel sa na chvíľu objavila hmla, než zmizla a na jej mieste stál Shisha.* Zdravím, Shisha-san. Našiel som Naomi-chan, tak som si myslel, že by nebolo zlé, ak by sme za ňou išli. *Pousmial sa.* To hrá ona, že? *Zakrákal a vyletel Sorovi na rameno a Sora sa za ňou vydal. Šiel rýchlo, cez to potichu, používal taijutsu techniku, ktorá mu to umožňovala. Cestou si dal dolu mikinu, aby ju mohol malej prehodiť cez ramená, vonku bolo celkom chladno, tak sa bál, aby neprechladla. Šiel odzadu, takže dievčina, ktorá bola zabraná do hry na flautu si jej nemala ako všimnúť. Až pokiaľ sa konár stromu na ktorom sedela nezačal hojdať pod ťarchou jeho tela a on neprehodil čiernu látku okolo jej ramien a nepoložil svoju ruku na jej rúžové vlasy.* Je trochu chladno, tak, aby si nám do tretieho kola nešla prechladnutá. *Povedal milým hlasom. Nevedel sám prečo z jeho úst vyšiel taký tón, nerozprával tak s nikým, dokonca ani s Kaede, no u Naomi... to išlo takmer samo. Sedel v drepe vedľa nej na špičkách, hlavu mal natočenú k nej s miernym úsmevom na perách. Vykukovala na ňu ešte aj hlava Shishu, ktorý sa na ňu... svojim spôsobom tiež usmieval?*

(Nespomenula som to predtým pardon - Naomi je oblečená takto.)
*Melódia sa niesla vzduchom v nekonečnej špirále smutných tónov, ktoré dotvárali perfektnú atmosféru ku nekonečnej noci pohlcujúcej toto miesto. Naomi bola pokojná a mala zavreté oči až do chvíle čo neucítila dotyk látky na svojich ramenách. Okamžite sa otočila za hlasom a na moment mala pocit, že sa jej to len sníva. Sora sa tak pekne usmieval až Naomi spadla sánka a oči sa jej rozžiarili - takáto nadšená nebola ani keď si rozbaľovala narodeninové darčeky.*


*Jej šok však netrval dlho. Len čo si uvedomila, že si ich nepredstavuje začala konať!* Sora-kun! Shisa-sama! *Pískla nadšene a vrhla sa svojmu kamarátovi okolo krku s úmyslom ho objať a pohladkať aj bielu vranu - ak by sa nechal. Čiastočne to robila preto aby sa uistila, že sú skutoční, no hlavne to bolo veľmi spontánne ale čo iné sa dá čakať od osem ročného dievčatka, ktorému sa práve splnil jej sen.* Tak veľmi som dúfala, že ťa tu stretnem! *Priznala sa šťastným hláskom a keď sa odtiahla - stále sa zoširoka usmievala čím odhaľovala svoje rovné, biele zúbky.* Konoha je tak neskutočne iná od Iwagakure! *Ako to povedala, sadla si tak aby na Soru videla a pridržala si bundu, ktorú jej prehodil cez pliecka - aby ju nezhodila omylom dolu zo stromu na ktorom sedeli. Bolo veľmi trefné, že sa opäť stretli na konári.* Ďakujem za budnu a ah... povedz mi čo máš nové? Ako sa máš? Musel si toho zažiť neskutočne veľa odkedy sme sa videli naposledy! *Začala ho horlivo zasypávať otázkami svojim štebotavým hláskom.*

*Rád ju znovu videl. Ak by mal niekedy v budúcnosti deti, chcel by dievčatko ako je Naomi. Zvedavé, bystré... chytré. Plné veselia, aj keď si nemyslel, že by to z jeho génov dieťa podedilo. Smiať sa vedel viac menej len pri Aodovi, no usmiať sa vedel i inde. Napríklad u tejto malej. Ten jej výraz, keď uvidela Soru s bielu vranu, ako by bola najšťastnejšie dieťa na svete. Nedalo sa mu, neusmievať sa, keď ju takto videl. Veril, že by sa aj mama usmiala, ak by ju videla.* Aj ja ťa rád vidím. *Objal ju jednou rukou tiež, tak, aby mal istotu, že nespadne zo stromu.* Vyrástla si malá. *Usúdil Shisha, keď ju tak sledoval a nechal sa pohladiť. Skutočne bola šťastná z toho, že videla Soru. Kiež by takto šťastná bola aj Kaede, ale.. ona nebola malé dieťa, akým bola Naomi. Vlastne bola staršia než on. Naomi bolo malé dieťa, o deväť rokov mladšia.* Tiež som trochu hľadal, buď teba alebo tvojho brata. Myslel som si, že pôjdete na chuuninské. *No natrafil na ňu ako prvý a tak mal Naoto smolu, svoj voľný čas plánoval venovať malej.* To je. Páči sa ti tu? *Spýtal sa jej. Chcel vedieť, či sa jej tu páči. Predsa len, ako povedala, Konoha je iná od Iwy. Tam boli kamene a všetko spoločné s nimi, no tu boli stromy, listy, všade na vôkol rastliny.* Dávaj na seba lepší pozor, Naomi-chan. *Usadil sa vedľa nej.* Oh, no stretol som Piesočného démona a prežil som, takže sa dvakrát do roka teším narodeninám. *Usúdil, keďže sa vtedy druhýkrát narodil.* Tiež sa plánujem čoskoro pozrieť po nejakej veži a ísť tam. *Zveril sa jej, tak ako sa zveril bratovi a mame, ktorá neprostetovala. Sora vedel, že sa nemá nechať zabiť.* Blahoželám ku geninským skúškam inak. *Usmial sa.* Povedz, čo máš nové ty, okrem úžasného hrania na flautu?

*Opätoval jej objatie a jej detská dušička pri tom zaplesala od radosti. Následne sa potešila tomu, že sa Shisha nechal pohladkať.* Ďakujem, máš veľmi dobrý postreh Shisha-sama, vyrástla som o celých osem centimetrov! No veril by si tomu? *Znela natešene. Potom sa však pozrela na Soru, na jeho úsmev a nahla hlavu mierne na stranu pri tom ako spomenul jej brata.* Ty si v Iwe spoznal aj Naota? Hmm.. a vedel Naoto, že sa poznáme? Nehovoril mi o tebe. *Poklepkala si ukazováčikom zamyslene po brade a potom mu odpovedala na jeho otázku či sa jej tu páči.* Och, že či! Veľmi sa mi tu páči! Zbožňujem stromy.. asi si si to už stihol všimnúť, chichi. *Trošku sa zachichotala a potom neposedne poposadla na konári.* Želala by som si aby bolo v Iwagakure viac stromov. *Mierne sa začervenala keď jej povedal, že si má na seba dávať lepší pozor a nepatrne prikývla. Znelo to, že mu záleží na tom aby bola v pohode a to jej nesmierne polichotilo.. nestihla sa nad tým ale dlho rozplývať. V skratke jej zhrnul s kým sa stretol - vďaka Tatsuyovi, ktorý jeden deň učil na jej škole vedela o bijuu aj o najsilnejšom shinobi a jeho milej, ktorí pochádzajú z Iwagakure a ktorí v sebe majú zapečatených démonov.* Po-počkaj! *Zakoktala sa.* Ty si stretol junchuurikyho Ichibi démona, Noctisa a prežil si to? *Opäť jej sánka padla, no teraz nebola tak nadšená, bola skôr vydesená.* To je neuveriteľné! Si ešte superúžasnejší než som si myslela! Tatsuya-sama nám hovoril, že ak stretneme Noctisa, Tsuki či Rias máme rýchlo utekať lebo inak zomrieme. *Vysvetlila mu odkiaľ o tom vie, áno na osem ročné dievčatko mala pomerne veľa informácií - možno mala šťastie alebo mala len dar byť v správny čas na správnom mieste.* Hmm.. kedy máš vlastne narodeniny? Myslím tie skutočné. *Chcela vedieť aby mu potencionálne vedela v budúcnosti poslať darček po niektorej z vrán. Bola si istá, že po chuninskych skúškach zosilnie dosť na to aby sa jej podarilo ich privolať.* Do jednej z tých veží išiel aj ocko, ešte sa nevrátil.. už je to pekne dlho. *Povedala mu a v hlase jej zazneli jemné obavy. Snažila sa ale pôsobiť statočne, žiaľ jej odvážna maska praskla keď jej pogratuloval k úspešným geninskym skúškam - dokonca sa nepatrne mykla. Stále mala z toho čo sa stalo traumu. Yoshi, zlý šikanátor z jej triedy čo rád trhal pavúkom nohy a ktorý šikanoval jej brata vedel, že jej láska k Naotovi je jej slabosťou a tak sa pomocou Henge premenil na jej brata a Naomi tak bola nútená prebodnúť Yoshiho vo chvíli čo vyzeral do posledného detailu ako jej brat... bolo to hrozné a doteraz ju mátajú zlé sny. Naomi nebola odvtedy schopná s Naotom ani len trénovať - cítila hanbu a vinu a výčitky.. vedela však, že sa patrí poďakovať a tak sa prinútila trošku pousmiať na Sorovu pochvalu.* Ď-ďakujem. *Odvrátila pohľad od Soru a skĺzla ním na Shishu.* Čo mám nové? Čo mám nové... *Zašomrala takmer rozospato ako sa snažila potlačiť spomienku na tie chvíle v aréne.* Naučila som sa veľa nových jutsu... a - ah jasné, spoznala som tú najúžasnejšiu ženu na svete. *Ako to povedala opäť sa jej tvárička rozžiarila a úprimne sa na Soru usmiala.* Volá sa pani Haya, je to už jounin na dôchodku ale kvôli večnej noci dôchodok na neurčito odložila. Spoznala som ju počas D misií. Pani Haya vedie jednu reštauráciu v Iwagakure, pracuje aj v skleníkoch so svojim manželom Gosukem a ... to je úplne najúžasnejšie, je veľmi talentovaná hudobníčka. U nej doma má nástroje rôznych veľkostí a tvarov a na niektoré z nich ma už aj učila hrať, vraví že mám perfektný sluch - túto flautu mám od nej! Je veľmi láskavá ... je tak plná energie a predstav si, pečie najlepšie keksíky na celom svete. Keď zase prídeš do Iwagakure, musím vás zoznámiť! *Všetko to vychrlila rýchlo - na jeden nádych.* Ja proste nechápem ako to všetko zvláda a pri tom sa vždy usmieva a je veľmi nabitá energiou a to má život ťažký nakoľko je slepá.. je to taký môj vzor. *Priznala sa Sorovi - toto ešte nikdy nikomu nepovedala, dokonca ani pani Haye. Sora si mohol všimnúť, že je Naomi energickejšia a pôsobí šťastnejšie než keď sa spoznali - za to vďačí Hayi.*

*Sora si až teraz všimol, že bola Naomi vyššia, než predtým. Možno to nechcel vnímať, z nejakého dôvodu jej to zasiahlo, sám nevedel prečo. Veď ešte predtým bola menšia... a teraz vyrástla, vytiahla sa viac k nebu a pomaly dospievala. No prišlo mu to neskutočne rýchle. Aj on tak rýchlo rástol? Vnímala rast Aody a jeho ich mama tak isto? Nechcel nad tým premýšľať ďalej, predstavovať si, ako mu rastie pred očami. Preto to len v duchu pokrútil hlavou a sústredil sa na iné veci. Na jej otázku ohľadom Naota.* Spoznal som ho pár dní, potom čo teba. Povedal som mu, že ťa poznám. *Priznal, no ak mlčal, tak chcel ich stretnutie asi len zatajiť pred Naomi, keďže ich poznal oboch, alebo niečo iné. Nepoznal jeho dôvod, keď jej stretne, spýta sa naň. Teraz s tým nezmohol nič. To, že má rada stromy si všimol. Predsa len sa na jednom stretli, tak ako teraz. Ona spievala, on hmkal melódiu k jej slovám, tentokrát však len ona hrala na flautu a on ju prekvapil bundou okolo jej ramien, aby jej nebola zima.* Určite raz časom bude. A keď nie, stále môžeš navštíviť miesta kde sú. *Usmial sa. Keď sa stane chuuninom, bude môcť cestovať po svete, či už ako lovec nukeinov, alebo menší výlet, to už bolo čisto na nej. On osobne chcel chvíľu zbierať skúsenosti, informácie o svete v ktorom žili. Aj keď toho vedel viac, stále toho nebolo veľa, stále to nevedel všetko. Chcel to spoznať a vedieť, rovnako ako Aoda. Hnala ich zvedavosť, dozvedieť sa čo najviac o tomto svete, než príde čas zmeniť povolanie. Kedy to bude? Netušil. Rozhodne sa však ešte necítil ako niekto, kto by mal ešte čas na to zmeniť jej. Až príde, bude jej cítiť. Medzitým sa však zveril Naomi na to s kým sa stretol. Ono sa vlastne stretával aj s Rias, ale poznal ju ako Akane.* Nemáš sa prečo báť, som predsa len tu, nie? *Položil jej ruku na jej rúžové vlasy. Bol tu, prežil to, nebol dôvod na ten tón hlasu.* Pravda, ak by som mohol, tak by som ušiel, ak by si z ostatných ľudí nerobil z takých terče na stene, ale dosť takých vecí, nepatria k ušiam mladej slečny. *Aj keď vedel, že už ma dávno krv na rukách. Len skúšky Konohy a Kumo nezahŕňali krv. O Sune si nevedel spomenúť... no neriešil. Nepotrebovala vedieť podrobnosti, ako sa nechal opiť, vyspal sa kto vie s čím... no aspoň nič za tú noc neminul.* Popravde si nie som istý, či ho má aj Konoha v záznamoch správne. *Zamyslel sa. Predsa len sa v Konohe nenarodil, takže bolo ťažko povedať, či im dala jeho mama správne údaje.* Takže si ich nechám pre seba, nemusíš mi posielať nič. Čo ty Naomi-chan? Kedy ich máš ty? *Existencia trojčat bola istú dobu predsa len tajená kvôli tomu, čím ich mama je a čím menej o nich niekto vie, tým lepšie na tomto svete. No nakoniec mu to nedalo a onen dátum jej povedal. Aspoň pokiaľ bol správny.* Cez to jej však nikomu nehovor. *Vydýchol. Veril, že to nikomu sama od seba nepovie, no človek nikdy nevie, či si on sám v budúcnosti neurobí nepriateľov a čím menej budú vedieť, tým lepšie. Síce dátum narodenia hore dole, ale čo už.* Určite sa z nej vráti, neboj sa. O sebe si toľko istý nie som, ale s tým sa nedá asi nič robiť. *Aspoň trochu dúfal, že sa z toho dostane. Celý. Neovládal veľa schopností, nebol ani priveľmi silný, ale zabiť sa tak ľahko nenechá.  Všimol si na jej výraze istú zmenu, rovnako ako hlase. Čo sa stalo na geninských skúškach?* Čo sa tam stalo? Na tvojich geninských skúškach? *Dal ruku preč z jej vlasov, miesto toho ju k sebe privinul, objal ju okolo ramien, aby mala pocit, že sa môže na neho kedykoľvek obrátiť a povedať mu všetko. Predsa len nad jej hlavou svietilo jej meno, miesto, ktoré patrilo len jej a on cítil z nejakého dôvodu akúsi zodpovednosť voči nej. Aj keď ju to bolelo, bude sa možno cítiť lepšie, keď mu to povie. On bol tiež taký, nerád vyťahoval jeho chvíľu, tie dni, kedy bojoval v aréne s monštrami, bez toho, aby si poriadne odpočinul, bez toho, aby dostal najesť, napiť s dolámanými kosťami. Bol plný strachu ešte pár rokov potom, aj cez slová Akane. Aoda to z neho ťahal, aby mu to povedal, aby sa o tom rozprávali kolom do kola, a čím viac o tom rozprával, tým viac sa cítil lepšie, pretože to Aoda prežíval s ním a bral si váhu týchto spomienok aj na seba. Možno by to mohlo pomôcť aj jej. Medzitým však počúval, čo mala nové. Bol rád, že si našla niekoho takého, komu mohla veriť a tráviť čas, učiť sa tomu čo má rada, čo ju baví, hre na nástroji. Bolo to snáď ešte dôležitejšie, než učenie sa nových vecí.* Dobre, nabudúce keď prídem, zoznámime sa a ochutnám jej keksíky, keď ma ponúkne. *Usmial sa.* Starší ľudia už sú takí. Sám to nikdy nepochopím. Vy shinobi, čím starší, tým viac energickejší. *Krákol Shisha, sám to nechápal.* Zvláda to, pretože ťa má rada Naomi-chan. Určite ako vlastnú vnúčku. *Mohlo to tak byť, mohla ju mať rada ako svoju vlastnú vnúčku.*

OPRAVA - predchádzajúceho postu Naomi, otec sa z veže vrátil viz filler, tá veta nebola povedaná... žmurk žmurk  

*Pousmiala sa tak trošku smutne nad tým, že jej Naoto toto ich stretnutie zatajil. V podstate ju to ale ani neprekvapilo - vzhľadom na všetko čo sa stalo už vedela, že niektoré veci sa proste nikdy nezmenia. Nechcela na to ale teraz myslieť - nie keď po takom čase bola opäť so Sorom.* Na záhrade za domom v Iwe máme zasadené dva staré duby... zasadila som ku nim malú čerešničku, takže na zalesňovaní iwagakure aktívne pracujem. *Prehovorila s úsmevom.* Navštíviť iné miesta by sa mi ale páčilo.. svet je veľký ..... väčší než som si predstavovala. *Zasnila sa pri pohľade na mesiac a tmavú oblohu.* Je škoda, že tu spolu nie sme v čase kedy by už existovalo slnko.. mohol by si mi ukázať tie pekné miesta o ktorých si mi hovoril keď sme sa videli naposledy. *Zašomrala trošku zasnene a mierne jej sčervenali líčka keď ju pohladil po jej dlhých vláskoch, ktoré jej siahali až po zadok a nezbedne sa vlnili. Keď povedal, že by ušiel ak by mohol a všetky tie ostatné veci - vzbĺkol v nej plamienok zvedavosti, no v zapätí ho uhasil keď povedal, že také veci nepatria do uší malej slečny. V tomto momente si uvedomila, že ju vníma ako dieťa a trochu sa jej to dotklo, no bola príliš introvertná a hanblivá než aby svoje sklamanie dala najavo - nedaj bože aby sa s ním hádala, že je už veľká! Jej priazeň si však rýchlo získal späť keď prezradil dátum svojich narodenín aj ona mu prezradila ten svoj. Hoci jej vravel, že nechce darčeky - v jej myšlienkach rástli nápady ako huby po daždi.* Sľubujem na malíček, že si to nechám pre seba. *Ako to povedala zdvihla malíček na ktorý si v minulosti spoločne sľubovali. To už ale prišla téma jej geninských skúšok, kedy sklopila oči a pokúšala sa zavrieť všetky negatívne spomienky do truhlice vo svojom vnútri tak ako to spravila aj s celou druhou časťou chuuninskych skúšok. Sora si možno myslel, že je mladá a že je ešte nevinná, no zabila už dvoch ľudí a zažila dokonca aj svoj prvý bozk - hoci prostredníctvom svojho dreveného klona.. v jej útlom veku stihla byť zradená a prežila si aj krátku detskú lásku, ktorá skončila veľmi nešťastne. Ako to má ale vysvetliť? Chce o tom vôbec hovoriť? Sora bol pre ňu výnimočný, nechcela v jeho blízkosti pôsobiť skleslo, nechcela myslieť na svoje traumy - obzvlášť keď sa jej ich darilo tak dobre vytesniť. Na povrch sa drali len tesne pred spaním - vtedy Naomi nezostávalo nič iné než sa len pritúliť ku svojemu plyšovému medvedíkovia potichu plakať až kým napokon nezaspala. Sorovo objatie na ňu pôsobilo veľmi upokojujúco a tak si napokon len povzdychla.* Ani neviem kde mám začať... chlapec proti ktorému som bojovala na geninských skúškach tak ... poznal ma z akadémie a vedel, že mám brata. Premenil sa na neho pomocou henge takže som vlastne .. musela.. *Zaváhala a cítila ako jej schnú očká - túto fázu poznala veľmi dobre - po nej sa vždy začínali oči plniť slzami.* Často sa mi o tom sníva, viem, že to nebol skutočne Naoto.. ale ten chlapec, Yoshi bol v Henge naozaj dobrý. *Vysvetlila Sorovi tichým hláskom a pošúchala si čelo ako keby jej to mohlo pomôcť zmazať ten výjav.. no jediné čo docielila bolo, že si postrapatila ofinu. Tak či tak, zaklonila tváričku a usmiala sa na Soru keď súhlasil, že sa s pani Hayou rád spozná.. Naomi si ešte stále v Sorovom objatí oprela hlavu o jeho rameno a počúvala Shishu sama ako hovorí o starých ľuďoch a ich vitálnosti.* Vy to tak vo vašom svete nemáte Shisa-sama? *Opýtala sa ho a v zapätí položila otázku aj Sorovi.* A čo ty Sora-kun? Tešíš sa na starobu? Alebo by si si radšej udržal mladosť? *Opýtala sa ho so záujmom v hlásku.*

*Počúval jej slová pozorne. Túto malú si neskutočne obľúbil za tak krátky čas. Možno to bolo tým, že to bolo ešte dieťa? Na prvý pohľad nevinné, hoc už dávno jej ruky nie sú čisté. Ale k tomu patril svet shinobi. Čím skôr si človek zašpinil ruky, prešiel prvotným šokom z toho všetkého, tým ľahšie sa mu žilo. Musel sa od tých vecí odosobniť, bola to ich práca, živobytie.* Ide ti to dobre, len tak ďalej a v Iwe bude onedlho čoraz viac stromov. *Usmial sa na ňu, viedla si skutočne dobre. Snažil sa ju povzbudiť ako len mohol, dodať sebavedomie, ktoré deti v jej veku potrebovali. Svoje biele oči presunul k temnej oblohe, ktorá sa vznášala nad ich hlavami.* Svet je skutočne veľký a veľkolepý. Je v ňom veľa miest, ktoré sú pozoruhodné, či už s ľuďmi alebo bez nich. Preto teraz s bratom cestujeme a objavujeme. Nové miesta, nové veci, skúmame, spoznávame nové informácie a pojmy. *Natiahol pred seba ruku, do výšky, nad ich hlavy, ako by sa snažil niečo chytiť, cez to, že tam nič nebolo. Mierne sa posumial.* Aj cez to, aký je desivý, je fascinujúci. Či už vo svetle mesiaca a hviezd alebo slnečného svetla. *Táto tma mala niečo do seba. Svet bol ponorený v temnote a tí chudší bez termovízie, sa v ňom dosť rýchlo stratili, pokiaľ na seba nechceli pútať pozornosť šľahajúcimi plameňmi teplého ohňa.* Neboj sa, náš sľub stále platí. Až raz vyjde slnko, stretneme sa tu a ukážem ti miesta plné nádhery, zapadajúceho slnka, či jeho východu. Kedy sa belasá obloha nádherne farbí do teplých farieb sprevádzajúci zapadajúci žiarivý kotúč. V ten moment na svet prichádza noc, akú ju poznáš dnes. *Sľub platiť, až vyjde slnko z pod rúcha temnej noci, vyhľadá ju. Vyhľadá a ukáže jej čaro slnka, jeho majestátnu krásu, ktorú postrádal.
Nad jej slovami sa pousmial, zodvihol i on svoj malíček. Tak ako kedysi. Ich sľuby, len sa hromadili a rástli, no raz sa isto vyplnia tie, ktoré mali a to, čo malo byť zamlčané, nikdy nezačuje ucho cudzích.* Spolieham na to, Naomi-chan. *Pousmial sa, privrel oči. Z nejakého dôvodu mu toto sedenie na strome prišlo čarovné. Zvláštne a pri tom príjemné. Malo to niečo do seba a hoc dievča bolo o toľko mladé, nepovedal by, že sa rozpráva s dieťaťom. Ale asi to tak malo byť, deti, jenž sa vydali po svete shinobi dospievali až prirýchlo. Naučiť sa o seba postarať, zašpiniť si ruky už v mladom veku, ale hádal, že taký bol život. Kráčať vpred a neobzerať sa, dospievať za pochodu, fyzický vek sa nebral do úvahy a hádal, že ani nikdy brať nebude. Otázna na geninské skúšky ju zaskočila, nepríjemne zabolela. Držal ju okolo ramien, zatiaľ čo sa túlila k medvedíkovi. Počúval jej príbeh, to, čo sa stalo. Pre dievča ako bola Naomi to muselo byť veľa. Bola citlivá, milá a svojho brata veľmi milovala.* Už je potom, už je to v poriadku. *Snažil sa ju utíšiť. Nevedel, ako sa v takýchto situáciach má človek zachovať. Veď ešte pár rokov dozadu bol len malý agresor, ktorý by sa pobil s každým nebyť Aody, ktorý jej priviedol postupom rokov k rozumu. Jediné však, čo mohol pre Naomi robiť, je držať ju pri sebe.* Miluješ svojho brata, nemáš prečo veriť také sny, počúvať ich, či nad tým premýšľať. Vieš, že ťa klamú. *Šepkal jej slová, snažiac sa ju utešiť, už to mala za sebou, nemali ju prečo trápiť zlé sny, rovnako ako netrápili jeho. Avšak... Naomi bola predsa len iná od Sory a mladá. Zabila omnoho skôr, než Sora, bojovala vtedy, kedy on ešte len robil skúšky na akadémii. Mal však dobré odôvodnenie. Len do Konohy sa dostali vo ôsmych rokoch ich života. Cez to teraz stál dlho na jednom mieste, nesníval o postupe. Možno trošku, zatiaľ bol prislabý, len zavadzal. Chcel to zmeniť, rozšíriť si perspektívu. Pocítil však úľavu, keď sa usmiala. Nechal ju, nech si oprie hlavu o jeho rameno, on sám ju o to jej jeho rukou hladil.* Som jeden z tých mladších z môjho domova. Kuchiyose sa dožívajú vysokého veku a musím povedať, že sú rovnako energickí v niektorých prípadoch. *Krákol, odpovedal na otázku Naomi, zatiaľ čo pohodlne sedel a díval sa do diaľky. Sora sa nad jej slovami zamyslel. Nebol si sám istý.* Pravdepodobne by som vyhľadával mladosť. Na svete je mnoho vecí, ktoré sa chcem dozvedieť. Techniky klanov z rôznych dedín, rôzne iné techniky a špeciálne schopnosti. *Odpovedal jej zamyslene.* A ty? Budeš pátrať, či spokojne dožiješ v tomto svete? *Sora sám netušil, že jeho rodičia sú tu odkázaní na večnosť, nerád by zomrel skôr než jeho mama či otec, preto by asi pátral po niečom, čo jej udrží tak dlho mladým, pokiaľ neodídu jeho rodičia, až potom by sa vybral k mostu na druhý breh, spokojný sám so sebou. Chcel niečo dokázať, urobiť. No to všetko bolo len vo hviezdách.*

*Pri tom ako jej Sora povedal, že jej to ide dobre a, že čoskoro bude v Iwe veľa stromov - spomenula si na slová Murasakiho a na to ako ju označil za stromovú vílu. Truhlica v jej vnútri do ktorej uzamkla svoj smútok hlasno zahrmotala, no okrem toho, že ňou trochu myklo.. tak inak najavo nedala žiadny zo svojich úzkostných pocitov, ktoré sa jej spájali s fialovovlasým chlapcom. Tak ako Soru a Aodu aj ju lákalo cestovanie a skúmanie sveta, no sama sa bála a nevedela aké plány a túžby má Naoto. Ešte sa spolu o budúcnosti nikdy nebavili.. ich svet sa zacentroval na geninské a potom chuuninske skúšky. Naomi sa dívala za Sorovou rukou keď ju zdvihol nad ich hlavy a potom so zatajeným dychom počúvala keď rozprával o večnej noci, jej strastiach aj krásach. Napokon ju ubezpečil, že ich malíčkový sľub, ktorý si dali stále platí. Dívala sa na Soru mlčky a v očiach sa jej odrážal nekonečný obdiv, ktorý cítila keď bola pri ňom takto blízko. Keď ku nej zdvihol malíček s úsmevom tak spravila tiež.* Spolieham na to, Sora-kun. *Odpovedala mu rovnakými slovami a jej úsmev sa ešte rozšíril až sa jej v líčkach spravili jamôčky.To šťastie, pocit naplnenia a priateľstva ju však nehrial príliš dlho - téma sa totiž stočila ku jej geninským skúškam. Zverila sa Sorovi, svojmu priateľovi, čo spáchala... a, že sa kvôli tomu cíti vinne. Potom len s posmrkávaním trhane prikývla a nechala sa objímať modrovláskom zatiaľ čo ju upokojoval. Tak ako v minulosti aj teraz jej dodal pocit istoty, bezpečia a opory, po ktorom dychtila. Jeho hlas bol upokojujúci a vzhľadom na to, že ho poznala a mala naozaj veľmi rada - nehanbila sa a pritúlila sa ku nemu keď si ju ku sebe privinul. Keď ju hladkal, zavrela oči a uvoľnila sa dosť na to, že by sa mu zverila aj s tým čo prežila počas druhej časti skúšok.. kým však prišla na to čím má vlastne svoje rozprávanie začať - prehovoril Shisha-sama a tak Naomi otvorila očká a trošku sa pousmiala.* Musí to byť pekné, žiť tak dlho prirodzene. *Následne sa zamyslela nad tým čo hovoril Sora-kun.* Tiež ma to láka, je toho toľko čo by som chcela vidieť a zažiť... No, ja by som sa bála žiť večne.. nechcela by som sa pozerať na to ako ľudia, ktorých mám rada starnú a zomierajú. *Zamyslela sa.* Niest bremeno večnej samoty... to znie veľmi osamelo a smutne. Myslím, že si ľudia život viac vážia keďže vedia, že môže kedykoľvek skončiť.. a viac si ho aj užívajú pretože dobre vedia, že majú len obmedzený počet dní.. ale ktovie ako to je naozaj, veď predsa.. nikto nemôže žiť navždy. *Aspoň v totmo momente nevedela o žiadnom spôsobe, ktorý by takýmto spôsobom dovoľoval oklamať smrť. Dúfala, že mu tým odpovedala na otázku a pootočila tváričku na bielu vranu.* A čo vy Shisha-sama? Chceli by ste žiť večne? *Opýtala sa ho zvedavo a naklonila pri tom hlavu mierne na stranu.*

*Hladil ju, držal pri sebe, snažil sa jej byť ako takou oporou, ktorá jej chýbala. On ju mal vždy vo svojom bratovi, mame, rodine ale Naomi? Jej brat pri nej nestál, dával prednosť strachu, bez toho, aby hľadal cestu v pred. No nič s tým nemohol robiť, len byť nateraz jej oporou v ťažkých chvíľach, pokiaľ sa ich cesty opäť nerozdelia. Kto vie, kedy sa znovu skrížia.* Predsa len, je to náš sľub, nie? *Mierne sa pousmial. Čakal, že začne rozprávať o tom, čo sa stalo na skúškach, keď viditeľne i citovo si všimol ako uvoľnenejšia bola, no Shisha ju predbehol inak.* Ako kedy. Niekedy si želáš pravý opak, niekedy za to ďakuješ. *Krákoľ a neskôr obaja počúvali čo Naomi rozpráva. Sora mal presne ten istý pohľad na vec, no v jednej veci si bol istý - mama i Aoda budú žiť dlho, Kaede nevedel, no pokiaľ bude žiť dlho jeho rodina, nič viac jej nezaujímalo. Nič viac k životu nepotreboval.* Možno nie jeden shinobi v tvojom okolí žije a bude žiť takýmto "večným životom". Aj keď mnoho asi stratíš, stále je tu mnoho... čo žiť bude tak dlho, pokiaľ sa bude dať. Je mnoho techník, ktorými sa dá taká "nesmrteľnosť" dosiahnuť. *Preniesol, hoc doteraz poznal len dva a ani o jednom nemohol rozprávať.* Je to veľké bremeno, ale keď si človek uvedomí, čo je za tým... môže to byť svojim spôsobom fajn, aj keď sa musíš odosobniť od straty blízkych a vážiť si svoj život viac menej naďalej. *Jashin chcel k tomu duše ostatných, telo bábky zase pravidelnú údržbu a viac spôsobov? Kto vie, čo za tým stálo.* Ťažká to otázka. Večne žiť nebudem, ale rozhodne sa dožijem viac, než vy dvaja dokopy. *Odpovedal jej.* Aj keby som nechcel. *Zatrepotal bielymi krídelkami, aby si urobil väčšie pohodlie.*

*Veľmi si vážila, že sa v jej živote Sora objavil, že jej od prvej chvíle vnášal do jej dní oporu ba až priam magické momenty ako bol aj tento. Mohla sa o neho oprieť, cítila sa v jeho objatí tak príjemne.. vďaka nemu spoznala aj čarovného Shishu - proste mu bola za toľko vecí oddaná a vďačná. Sora mal v jej srdiečku svoje špeciálne miesto, všetko čo jej kedy povedal si zapisovala do svojej pamäti, no nevedela svojou detskou hlavičkou pochopiť koncept nesmrteľnosti o ktorom jej teraz hovoril, nakoľko netušila, že niečo také vôbec existuje. S nikým kto by ovládal také techniky sa nestretla a ak aj hej - tak jej o nich nehovorili. Nevedela si predstaviť ani len ten dlhý čas ktorý už musí existovať Shisha! So staručkou pani Hayou sa bavili o živote a smrti tiež, no ... na trošku inej viac filozofickejšej rovine.* S pani Hayou sme sa o živote a smrti rozprávali... Uhm každopádne.. hovorila mi niečo čo mi dávalo zmysel. A to, že každý človek raz zomrie, no nie každý skutočne žije, žiť pre niečo, za čo je človek ochotný zomrieť, to je najväčšou odmenou. Žiť život, ktorý má zmysel a hodnotu, to je najväčším darom. Väčšina ľudí totižto podľa pani Haiy len existuje. Cítiť. Milovať. Smiať sa. Zabávať sa. Uvedomovať si, akí sme vlastne šťastní. Pracovať na svojich snoch. Pomáhať druhým ľuďom. Toto všetko je neuveriteľný pocit, toto celé je dar. Dar, ktorý nikdy nepochopia tí, ktorí svoj život len prežívajú. *Ako to hovorila skákala pohľadom z bielej vrany na Soru. Napokon zostala pohľadom ukotvená v Sorovych očiach a pousmiala sa.* A preto si myslím, že život nie je o počte nádychov, ale o chvíľach, ktoré berú dych. *Ako to povedala mala oči trošku zvlhnuté nakoľko Murasaki umrel veľmi mladý, no z toho ako spolu prežili jeho posledné tri dni cítila, že rozhodne žil naplno a to.. to ju aspoň trošičku utešovalo.*

*Sora počúval každé jej slovo. Život a smrť, jeho predĺženie. Bolo to zaujímavé téma pre všetkých, dalo sa to vôbec? Získať tak zvanú nesmrteľnosť, mladý shinobi už vedel, že je mnoho takých spôsobov na svete. Jeden z nich ovládol ich otec, druhý zase mama... a na svete ich mohlo byť ešte neurékom, len stačilo na ne prísť. Otázne bolo, či to človek chcel podstúpiť. Ono sa vždy dalo umrieť... nebol tu žiaden správny pojem "nesmrteľnosť".
Zamyslel sa nad jej slovami. Život s hodnotou, život so zmyslom. Bolo zvláštne to počuť, on by zahynul pre rodinu, položil by život, žil pre nich...* No, ak tvoja rodina žila takýmto životom, kedy je "nesmrteľná" budeš ňou tiež? *Spýtal sa jej. On bol rozhodnutý. Vedel, že sa mama nechce dívať, ako jej deti umierajú. Ako ich ona prežije.* Ale pravda, život bez takýchto vecí, ktoré ho robia skutočným životom. *Usmial sa na ňu, pohladil ju po vláskoch. Prstom jej pretrel vlhké očká.* Povedz moja, čo ťa trápi? *Naklonil hlavu na stranu, svoju dlaň položil ne jej tvár. Zvídavo sa na ňu pozeral.*

*Nad jeho otázkou sa zamyslela. Ak by bol Naoto aj jej otec nesmrteľní - chcela by byť nesmrteľná tiež? Bola to ťažká otázka.* Možno by som to zvážila v prípade, že by si bol nesmrteľný aj ty a pani Haya. *Odpovedala mu na otázku napokon trošku neurčito, no potom sa málinko usmiala.* Ak by si sa stal upírom, máš teda moje povolenie premeniť ma tiež! *Pokúsila sa ich vážnu debatu otočiť a spraviť z nej len vymyslený príbeh z nejakej rozprávky. Napokon ju ale dohnali jej vlastné slová.. alebo lepšie povedané, slová pani Hayi, ktoré Sorovi opakovala. Keď jej utrel slzičky z očí, na moment ich zavrela a viečka sa jej trochu zachveli pri tom ako sa snažila ovládnuť smútok, ktorý tak odrazu pocítila. Sora jej medzi tým položil dlaň na tvár na čo Naomi zareagovala tak, že naklonila hlavu zľahka na stranu čím sa mu líčkom oprela o jeho ruku. V srdci sa jej rozlial príjemný hrejivý pocit, keď ju takto držal .. dodával jej pocit bezpečia, istoty... vďaka čomu sa dokázala zhlboka nadýchnuť a keď otvorila oči, pôsobila už oveľa vyrovnanejšie.* Radšej by som chcela nájsť prameň života než prameň nesmrteľnosti. *Povedala napokon a dívala sa mu pri tom do očí.* Počas druhej časti chuuninskych skúšok som sa skamarátila s jedným chlapcom.. no on sa z toho lesa živý nevrátil. Nedokázala som mu pomôcť a doteraz si to vyčítam. *Zhrnula mu to veľmi jednoducho a rýchlo.. no aj to bol pokrok. Kaede nedokázala o Murasakim povedať ani jedno jediné slovo..*

*Zasmial sa a ťukol ju do čela prstom.* Len či by som sa udržal. *Povedal jej na to. On sa rozhodol nájsť správnu cestu k tomu všetkému. Nájsť to, čo potreboval, odpovede, ktoré nepoznal, na otázky, ktoré vlastne ani nepoložil. Cez to, slová, ktoré začuli ušká malej Naomi sa dostali i k nemu, plné múdrosti... také, aké nikdy nepočul. Možno by nebolo o sebe ísť neskôr do Iwy a stretnúť sa s osobou, ktorá učila tak inteligentné a bystré dieťa, ako Naomi. Sledoval jej reakciu, čo sa deje, počúval jej slová. Chcel, aby sa cítila pri ňom v bezpečí, chcel, aby vedela, že sa mu môže zveriť so všetkým. Aj s tým, čo mu povedala. Prameň života, než smrti. Nepoznal nič také, čo by dokázal vrátiť späť život mŕtvemu. Čo je mŕtve navždy zostane mŕtvym.* Nič také ako prameň života nie je, aspoň nič také zatiaľ nepoznám. *No obával sa, že ani nič také skutočne neexistuje.* Nemáš si to prečo vyčítať, Naomi-chan. Mrzí ma tvoja strata a verím, že ťa to bolí, no nie je to tvoja vina. *Mierne sa na ňu usmial, objal ju.* To sa stáva... a ešte dosť často i stane. *Aj keď jeho posledné slová ju museli zabolieť tak isto.*

*Potichu sa zachichotala keď ju ťukol do čela a povedal to s tým udržaním sa. To už ale ich téma dosť zvážnela.. Naomi Sorovi objatie opätovala, schúlila sa v jeho náručí, zavrela oči a vnímala len jeho vôňu a tlkot srdca, ktoré mali na ňu tak upokojujúci účinok. Spoločne s jeho slovami to bol priam balzam na jej zranenú dušičku. Síce posledná veta pre ňu nebola veľmi utešujúca, vedela, že to Sora vraví preto lebo jej chce pomôcť to prekonať - nie jej ublížiť. Spomenula si na slová Kaede a pohodlnejšie sa o Soru oprela líčkom.* Viem, že nič také neexistuje.. len v rozprávkach a legendách. Ach... Bolelo by ma to menej keby som ho nemala rada.. otec tvrdí, že láska oslabuje a je zbytočná. No ... už som sa stretla aj s názormi, že je to presne naopak. *Samozrejme myslela pani Hayu a Kaede.* Čo si myslíš ty, Sora-kun? Stojí za to mať rád? *Špitla s tváričkou zaborenou v jeho oblečení a cítila ako sa jej na mihalniciach a v kútiku očiek tvoria slzy aj napriek tomu, že mala zavreté viečka.*

*Objímal ju, utešoval ako najlepšie vedel. Nebola to jeho silná parketa. To skôr jeho staršieho brata. No už ani teraz asi nie. Už to bola doba, čo Sora potreboval povzdbudiť. Ono stačilo stretnutie raz za čas s ich mamou a všetky tie rany, čo vytrpeli za pár rokov sa zázrakom vyliečili. Mali tu ju. Ona tu bola pre nich kedykoľvek, starala sa o nich, aj keď svojim vlastným spôsobom. Milovala ich všetkých rovnako. Milovala. Keď však začul, čo mu malá hovorí, mal chuť ísť do Iwy znovu a jednu mu vraziť. Ako mohol niečo takéto povedať? Láska bola dôležitá v živote každého z nich.* Tvoj otec je hlupák Naomi-chan. *Prehovoril, keď položila otázku.* Veľký hlupák. Láska je v živote dôležitá. Moja mama ma ľúbi, aj keď ma vidí len raz za čas. Vždy keď sa stretneme, tak vie približne kde sme boli. Dáva na nás pozor, aj keď ju nevidíme. Lebo je to naša mama a má nas veľmi rada a ochránila by nás aj vlastným životom. *U otca si toľko istý nebol, ale keď poslal Sorovi bábiku, myslel na neho a to pre neho veľa znamenalo.* Ja sám milujem jedno dievča. Dlhé roky. A som tu. Len ma to povzbudzuje, aby som sa stal silnejší a vedel ju ochrániť vtedy, kedy to bude potrebovať. *Usmial sa a pohladil Naomi po chrbte.* A aj keď ma odmietne... aj vtedy jej budem stáť po boku a chrániť ju. Pretože som pre ňu ten najbližší človek a ona je moja najbližšia a dôležitá kamarátka. Aj keď som sa jej vyznal a ona mi má dať o pár dní... odpoveď, je jedno aká bude. Navždy bude v mojich očiach na toľko výnimočná, aby som ju vedel chrániť. *Usmieval sa, keď o nej rozprával. Tak veľmi ju ľúbil. Nech už bude odpoveď akákoľvek... bol pripravený. Aspoň to si myslel.* Never jeho slovám. Láska je jedinečná a úžasná. Želám ti, aby si sa časom, keď vyrastieš zamilovala. Hlavne do niekoho správneho, chytrého a úžasného, čo by za teba aj život položil.

*Prekvapilo ju, že Sora označil jej otca za hlupáka, niečo v nej sa ho chcelo okamžite zastať. Predsa len.. bol to jej rodič. Idealizovala si otca a nahovárala si, že neprejavuje city a nechce ľúbiť preto lebo sa vo svojom vnútri bojí, že by ho úplne zničilo keby sa jeho deťom niečo stalo. Tak isto verila, že sa Naoto do seba uzatvára preto lebo má Naomi príliš rád na to aby na ňu hádzal svoje problémy ... a radšej ani nebudem menovať ako si idealizovala Tatsuyu-sama. To čo ďalej hovoril Sora ju síce opäť trochu zabolelo a pocítila žiarlivosť, no nezaskočilo ju to pretože jej o ich vzťahu povedala už Kaede. Síce bolo pre Naomi ťažké prijať, že jej Sora miluje romanticky a ... fyzicky nejakú ženu... no .. mala čas túto informáciu spracovať a tak dokázala v tejto chvíli nedať najavo nič z tých čudných pocitov čo v nej vyvolala táto informácia po prvý krát. Napriek všetkému Soru stále vnímala trochu étericky a dosť si ho idealizovala... ale to Naomi robila s každým. Tak či tak, sľúbila Kaede, že si jej tajomstvá nechá pre seba - prisahala na malíček, takže nemohla prezradiť, že niečo vie a tak len otvorila uslzené očka a chytila Soru oboma drobnými rúčkami za jeho ruku a pozrela sa mu do očí.* A ja tu budem navždy zase pre teba. *Povedala len a usmiala sa na neho aj napriek tomu, že mala začervenané očká od sĺz. Po jeho slovách o tom, že jej tiež želá lásku mu však ruku rýchlo pustila, skoro ako keby sa popálila a trochu sa od neho odtiahla - ak jej to jeho objatie dovolilo. Rukou si utrela zaslzené oči a razantne vrtela hlavou.* Nie ďakujem, už takto to mám doma komplikované, nepotrebujem ďalšie komplikácie so žiadnym ďalším chlapom. *Po týchto slovách sa jej pred očami objavila Murasakiho tvár a tak len pevne zaťala zuby. Tie slová akoby nepatrili do úst tak mladej žabky no nemohla si pomôcť.. celkom sa v tom všetkom - vo svojich emóciách topila.* A čo vy Shisha-sama? Ako to funguje vo vašej dimenzii? Poznáte lásku? Ľúbite niekoho? *Opýtala sa ho aby od seba odvrátila Sorovu pozornosť.*

*Bol to hlupák. Jeden neskutočne veľký hlupák. Aj keby sa neskutočne bál, stále to nebol dôvod. Mayi sa o svoje deti tiež bála, no vždy ich milovala ako nikdy nič predtým. A tak to malo byť. Rodič mal svoje dieťa chrániť, milovať. To bola rodina. A aj keď sa Itami veľmi nestaral, vedel, že má deti a vedel, že mu niekde vo svete behajú. Trochu na nich myslel, keď im urobil bábiky.* Mama povedala, že až toto všetko raz skončí, celá naša rodina sa zídeme po prvýkrát spolu. Ja, moja staršia sestra, náš najstarší brat, mama a otec. *Usmial sa.* A budeme spolu... po prvýkrát. Pretože sme rodina a máme sa radi, aj keď je to komplikované. Povedať jeden tomu druhému, mám ťa rád... *Povedal jej. To bola rodina.* To je rodina. To sú city k rodine. Sadnúť si k jednému stolu, objať jeden druhého a podporovať sa. *Vysvetlil jej. Snažil sa, aby pochopila, kde jej otec urobil chybu. Aj keď sa Itami nestaral tak ako by mal... Sora veril, že si to potom nejako vynahradia. Aj keď to potrvá ešte veľmi dlho. Bol vďačný za jej slová. Za jej objatie.* Ďakujem ti Naomi-chan. *Povedal úprimne, než jej pustila a začala si utierať slzičky v očiach. Bola mladá, takže tieto slová nebral moc vážne časom sa to zmení. Určite.* Časom keď vyrastieš budeš to vnímať inak. Rovnako ako ja. *Pohladil ju. Dal jej pusu na čelo, ako by bola jeho vlastným dieťaťom a nie niekoho iného.* U nás? Už mám družku. *Krákol. Mal svoju lásku.* Je správne sa zamilovať, len si ešte mladá. Časom to pochopíš, Naomi-chan. *Krákol jej na to. Časom to pochopí. Zamiluje sa a bude žiť šťastne.*

*Naomi premýšľala nad tým prečo sa plánovali stretnúť až po tom čo večná noc zmizne.* "Žeby sa členovia jeho rodiny tak aktívne podieľali na zrušení tohto stavu v ktorom je svet?" *Dumala, no nahlas to nepovedala. Ona sama začínala pomaly pochybovať, že niekedy slnko uvidí.. ale svoje pochybnosti si nechala pre seba. Jemne sa pousmiala a predstavovala si ľudí, ktorí vyzerali podobne ako Sora ako za jedným stolom spoločne jedia, smejú sa, doberajú a rozprávajú si historky zo svojich misií a ciest. Potom sa pokúsila predstaviť si niečo také aj u nich doma... no predstava ktorá jej vznikla v hlave vyzerala asi tak, že Naomi sedela za obdĺžnikovým stolom niekde uprostred. A Naoto a jej otec sedeli za jeho vrchmi... no nesmiali sa, nerozprávali .. dokonca ani nejedli to čo im Naomi pripravila. Len tam potichu sedeli, hľadeli pred seba a postupne sa začali meniť v drevo... až napokon sedela Naomi za stolom sama lebo z Naota a Hoshiho boli dva stromy - veľmi podobné tým, ktoré im rástli za domom na záhrade. Pri tej predstave rodinnej večere jej trochu vyschlo v ústach, potriasla hlavou a potom sa pokúsila sa zachovať pokojnú tvár hoci sa jej Sorove slová trochu dotkli.* "Ja už nie som malá." *Trošku sa v duchu nadurdila.. mala síce len 8 rokov ale zabila už dvoch ľudí - jej detstvo skončilo presne vo chvíli kedy prvý krát zabila .. aspoň tak to vnímala. Chcela na to Sorovi niečo povedať - uistiť ho, že sa na jej presvedčení nič nezmení ani keď bude staršia ale to prehovoril Shisha - a aj on jej povedal, že to pochopí keď bude staršia. Zovrela svoje drobné ručičky do pästí a sťažka vydýchla vzduch. Bozk od Murasakiho, prednáška Kaede o kondómoch, sexe a celkovej ochrane - zabíjanie, boj, zrada, samota... pocit nepochopenia. Naomi sa vo svojich pocitoch dosť topila, no prinútila sa ich všetky zatlačiť do úzadia, zavrela ich do drevenej truhličky vo svojom vnútri - tak to robila vždy.* Plánujete sledovať tretiu časť chuuninskych skúšok? *Opýtala sa ich aby odvrátila tému od lásky a zároveň aby vyzistila či má v hľadisku okrem Kaede a Naota očakávať aj niekoho iného pred kým by sa chcela ukázať v najlepšom svetle. Dúfala, že ak ju uvidí Sora bojovať - pochopí, že už nie je malé dievčatko.*

*V ich očiach bola malá. Neskúsená v mnohých oblastiach. Sora už niekoľkokrát prežil vlastnú smrť i smrť ostatných. Jeho prvý láska síce stále žije, ale asi sa dočká odmietnutia, než prijatie jeho citov. Preto bola v ich očiach ešte malým neskúseným dievčaťom. Oproti ním skutočne. A proti Shihsovi určite. Ani keby sa spolu spojili, nemali by také skúsenosti, ako práve biela vrana. Dievča časom dospeje a zaľúbi sa znovu.* Vieš, Naomi-chan. Smrť je niečo s čím sa musíš zmieriť i so smrťou blízkeho. Raz som prišiel o celú rodinu. O svoju polovičku, o svoje malé vtáčatká. *Začal sa deliť Shisha, ktorý sa týmto veciam viac vyhýba, než ich podporuje.* Tiež som si vravel už nikdy znovu, pretože tá bolesť bola silná. *Krákol a odmlčal sa, nerozprávalo sa mu o tom ľahko.* No už dlhší čas mám novú družku a tá mi čoskoro prinesie na svet nové potomstvo. Som starší než vy dvaja dokopy, zažil som smrť milovanej vrany, priateľov, či shinobich s ktorými som si dobre rozumel, je to bolesť, ale uzatvoriť sa do seba nie je správnym riešením. Taký je hlavne život tých, čo žijú dlhšie než ostatní, alebo nesú nesmrteľný život. *Snažil sa jej vysvetliť jeho tvrdenie, že je ešte mladá na to, a raz si určite niekoho nájde. Otvorí sa ďalšiemu. Bol to základ toho všetkého. Nechcel jej zle, skôr dobre.* Uvidím. Chcel by som, hlavne mám počas skúšok dostať svoju odpoveď, no ak to bude inak, s tým nič nenarobím. Tiež by som ťa chcel vidieť, teba i tvojho brata. *Pousmial sa. Chcel ich vidieť bojovať a chcel dostať i svoju odpoveď. No našťastie sa tomu dokázal ešte na pár rokov úplne vyhnúť.*

*Trošku ju zaskočilo, že sa Shisha z ničoho nič vrátil ku téme smrti - obzvlášť keď dúfala, že je to už za nimi. Nechcela sa so Sorom ani so Shishom vadiť, no nemala pocit, že by mohli pochopiť čím si prechádza.. mala pocit, že ju nikto nedokáže pochopiť a nevidela iné východisko, než to v sebe všetko pochovať. Zaujímalo ju ako zomrela jeho rodina - aké nástrahy číhajú v ich dimenzii, no hoci bola nesmierne zvedavá, zdržala sa. Vyzeral, že sa mu o tom kráka ťažko.. a mala ho rada, nechcela aby bol smutný.* O dôvod viac nechcieť večný život. *Hlesla a potom počúvala Sorovu odpoveď. Opäť pri zmienke o "odpovedi" naprázdno preglgla a ... chcela z tohto celého nejako uniknúť. Tak veľmi chcela Soru vidieť a teraz - teraz mala chuť zutekať od jeho vševidiacim pohľadom.* Naoto bude určite skvelý. Tak veľa trénoval.. je bystrý. *Začala okamžite so smutným úsmevom.* "Ja sa budem musieť snažiť aby som nezahanbila meno Noriaki." *Dodala v duchu, stále si neverila... nahlas to však nepovedala. Už vedela, že by jej dal Sora a možno aj Shisha ďalšiu prednášku o tom že by si mala veriť a tak ďalej. No ona už nechcela rozoberať svoje psychické stavy. Chcela na ne zabudnúť.. chcela aby zmizli.* Čo bolo najťažšie pri tvojom súboji v chuuninskych skúškach? *Opýtala sa ho. Zaujímalo ju akého mal súpera.*

*Už hodlal nechať to téma za nimi. Naomi sa o tom nechcela rozprávať, videl to na nej, rovnako ako Shisha. Mal pocit, že jej viac uškodil, než pomohol, no obaja sa dívali na svet inak. Sora nebol dieťa, ktorý by nejako prehnane ukazoval svoje city, pokiaľ nebol pri bratovi či Kaede. Mal pocit, že dostatočne prejavoval city len vtedy, keď pri ňom bol ona i pri Kaede sa držal späť. Radšej to nechal teda plávať a venovali sa inému tématu. Chuuninským skúškam.* Aj ty budeš určite úžasná. Usilovne si cvičila a učila sa. *Snažil sa ju povzbudiť tiež. Veril, že skúšky zvládne ľavou zadnou.* Najťažšie bolo asi druhé kolo, kedy ma napadli iní genonovia a pokúsili sa ma zabiť. Vtedy som sa prvýkrát pozrel smrti do očí, no nakoniec som to prežil. Moje tretie kolo nestojí ani za reč. Okrem pár zapichnutých senbonov mi nebolo nič. Súboj stál za nič, súper bol slabý a podstate sa čudujem, že prešiel. *Sora mal značnú výhodu. Držal arénu v dyme a súper jednoducho nebol dostatočne pripravený na to, aby fungoval v skutočnom boji. Chýbalo mu vybavenie, chýbali mú skúsenosti a poriadny tréning. Ako shinobi bol viac než zbytočný.* Dúfam, že z tretieho kola nebudeš sklamaná.

*Naomi kvôli svojej komplikovanej výchove mala problém s prijímaním komplimentov a celkovo s pozitívnou spätnou väzbou. Vďaka pani Hayi, to síce bolo teraz o dosť lepšie než v minulosti, no aj tak ju slová Soru prinútili sa trochu začervenať. Hold nemala najvyššie sebavedomie - vždy sa veľmi podceňovala. Bola z jeho povzbudenia tak rozhodená, že na to ani nedokázala reagovať a tak sa len pousmiala a sklopila pohľad ku zemi. Napokon sa sústredila na jeho opis ... druhej časti skúšok. Vtedy ku nemu vydesene zdvihla pohľad.* To... je zvláštne. Oni spolupracovali aby ťa zabili? Prečo by to robili? *Nechápala, myslela si, že je to skôr - každý sám za seba a spojenectvá, ktoré počas tohto prežitia vznikli boli skôr náhodné a neboli časté. Myslela si, že vznikali skôr za cieľom prežiť to a vzájomne si pomáhať než ... spojiť sa s úmyslom zabiť čo najviac ostatných študentov. Keď povedal, že dúfa, že nebude sklamaná z tretej časti musela sa pousmiať. Ona dúfala, že to prežije a nezahanbí rodinu - nemala nejaké očakávania, tohto typu - že by dúfala v náročný súboj alebo niečo podobné.*

*Sora ich od prírody veľmi nedostával tiež, no nerobilo mu problém ich prijímať či dávať. Pokiaľ neboli z úst Kaede, ktoré donútili jeho tváre červenať sa aj keď nechcel. No patrilo to jednoducho k tomu. Všimol si veľmi dobre, akú reakciu vyvolali jeho slová na jej tvári. V duchu sa teda pousmial nad tým, než začala debata ohľadom niečoho iného. Chuuninských skúšok, druhé kolo. Zamyslel sa nad jej otázkou i nad jej vysvetlením.* Možno chceli vyradiť konkurenciu. Nikdy som sa ich nepýtal. Zabil som ich, inak by oni zabili mňa. *Vysvetlil jej možný dôvod ich napadnutia a potom i ich smrti.* Určite to boli bližší kamaráti, dobre zohraní... ale podarilo sa mi to. Vyhrať boj o život a tak prežiť druhé kolo. Síce som sa takmer nezúčastnil toho tretieho, ale vyliečil som sa včas, takže to dopadlo dobre - aspoň pre mňa. *Odmlčal sa.* Na svete je mnoho shinobi, ktorí sa ťa budú snažiť zabiť len tak... takže sa nesmieš nikdy nechať. Dobre? *Naklonil k nej hlavu, aby sa uistil, že dievča prikývne hlavou s tým, že rozumela jeho slovám.*

*Naomi sa nad jeho slovami zamýšľala, mierne zachmúrená sa to celé snažila pochopiť a vstrebať ... a potom po jeho výzve aby sa nikdy nenechala zabiť len prikývla.* Dobre. *Súhlasila so sklopenými očami k zemi. Bol to celkom rozdiel oproti otcovi, ktorý nelipol na tom aby zostala živá, len aby pri sebe nosila semiačka pre prípad ak zomrie. Sora a Naomi sedeli na strome so Shishom ešte nejaký čas a rozprávali sa. Potom ju odprevadili naspäť na hotel a popriali jej dobrú noc a veľa šťastia počas tretej časti Chuuninskych skúšok.*