Vesnice Tsuchigumo

Mise D hlidani decek

*Ryuu behem sveho cestovani navstivil i zemi Lesů, kde se nejakym zazrakem dostal do vesnice, ktera zde, nejspise az na nejaka male osady, je jedina vetsi ves v cele zemi. Ryuu se potloukal po ulicich a premyslel, co by mohl delat. Ne ze by ho sralo, ze ma v podstate neustale volno, ale od vesnice nedostaval zadne rozkazy v tuto chvili, tak se rozhodl, ze zkusi navstivit radnici teto vesnice a optat se, zda nemaji nahodou nejakou praci. Ani se nedostal k radnici, kdyz jej zastavila nejaka starsi osoba. Ryuu na sobe mel obycejne kalhoty lnene, kimonohy vrsek, ktery byl rozevreny do Vcka, jeho telo bylo vypracovane, hrudnik mel dost namakany. Vlasy v copu mu dosahovaly poloviny zad, rozpustene byly nad zadek. Tentokrat na sobe mel i celenku Kirigakure, na levem rameni, u velike jizvy, ktera byla castecne odhalena. Bylo to vcelku teplo, tak se neobtezoval zadnym vetsim oblekanim. Vybaveni a batoh s vecma mel na jeddnom rameni. Osoba, ktera jej zastavila, byl starsi bohate obleceny muz.* Co je? *Optal se Ryuu, ktery si stoural v zubech tyckou od dango.* /Vypadate jako asi zkuseny ninja, kdyz se potulujete po svete takhle... Mam pro vas praci, pokud mate par hodin vaseho casu. *Ryuu pokrcil rameny se slovy, ze by se chvilka nasla.* /Mam doma tri decka co je treba pohlidat. Jdeme se zenou prodavat na trhy a chuva nemuze. Jsou ti pacholci, mozna kdyz uvidi nejakyho kluka, tak se uklidni. Dam vam dost peněz, na radnici rikali, ze nikoho nemaji, ale muzu vam to zapsat i jako misi, v.... Kirigakure, urcite ocenni, ze delate dobre jmeno i jinde. *Ryuu na nej chvili cucel a pak pokynul hlavou.* Kde jsou ta decka? *Muz se usmal a vyrazil s tim, aby jej Ryuu nasledoval. Kdyz dosel do domu, ukazalo se to byt spise chlivkem. Ani se nestacil otocit a uz byl zavreni se trema frackama v jednom pokoji a obchodnik se zenou se loucili a odjizdeli pryc. Ryuu se podival na dva usoplence a jednoho uz desetileteho kluka.* Do pici to je den.. *Par vterin na sebe civedli a maly chlapec zacal okamzite plakat, druhy usoplenec zacal Ryuuovi tahat kusi a malej desetiletej mel u zadku a odesel pryc* Okamzite se vrat! *Zavelel Ryuu, odlozil si veci a podival se na birdel v pokoji. Netrvalo dlouho a domyslel si, jak to asi vypada ve zbytku domu. Malym vysvetlil, ze na zbrane se nebude sahat jednoduchym placnutim pres packy a pak vsem nakazal uklizet pod trestem useknuti prstu. Zdalo se, ze na deti tohle vyhrozovani dost platilo a hned se daly do uklidu. Ryuu zatim sel prohlednout kuchyni, kde hledal neco k piti. Nasel dzus, nejake mnamky a tak. Pripravil tedy svacinu pro sebe i kluky, kteri poslusne uklizeli cely dum. Zdalo se, ze to brali dost sportovne, i kdyz Ryuu musel obcas starsiho pokarat, kdyz se snazil zotrocil mldasi bratricky. Pry to videl u rodicu, ze tohle delali s nejakymi cizaky. Ryuu to presel jakoby nic neslysel, zabyvat se tim chtel pozdeji. Jakmile bylo vse naklizeno a kluci napapkani, rozhodl se je vzit na prochazku. Hned pred domem se mu zacali rpzutikat po cele ulici. Ryuu se rozhledl, spatril kybl s vodou z okapu, slozil pecete a vytvoril vodni bic, kterým omotal dva usoplence k sobe. Mel je jakoby na vodicku, stasi chlapec sel v klidu vedle Ryuua, zatimco ti dva prdolove litali ze strany ulice na druhou. Ryuu mel co delat, aby je ukociroval, ale dalo se to nejak zvladnout. Po prochazce se vratili zpatky domu, kde dva usoplenci usnuli u hracek na koberci, starsi chlapec se vyptaval na to, odkud ryuu je, jak to, ze muze takhle cestovat, ze umi techniky a podobne. Ryuu si s chlapcem v klidu povidal a zjistil, ze v jeho vesnici je jen par lidi, kteri nekdy vyuzivali techniky, ale zijou tu spise zivot civlistu a dal nez na genina se nikdo z nich nedostal. Take zjistil, ze chuva, kterou meli jeho rodice predtim, nebyla nedostupna protoze se ji nechtelo, ale protoze ji rodice prodali do otroctvi nekomu jinemu. Slysel rodice mluvit o birdelu, ale nevi, co to znamena. Ryuu se ani nesnazil to vysvetlit. Jen prikyvl. Chlapec nasledne sel spat take. Ryuu mezitim uvaril veceri a prohledal dum. Nasel v jednom z pokoju slozku se jmeny a kresbami lidi, take s cenami, za ktere je prodali, posledni byla kresba mlade divky, drive slouzici jako chuvy s tim, ze ji prodali do mistniho nevestince. Divce nebylo ani patnact let. Ryuu se zamracil a vse vratil na puvodni misto. Dosel do obyvaku, kde pruvolal jednu ze svych zab, zabiho posla, jehoz jmeno si Ryuu proste nebyl schopny zapamatovat. Domluvil se s nim, aby sel a prozkoumal zdejsi nevestinec. Sam Ryuu naskladal talire na stul a mezitim vzbudil kluky a dal jik najist. Behem jidla si odskocil zpatky do mistnosti, kde byly vsechny slozky a vybral z nich slozky divek, ktere byly prodane do toho nevestince. Schoval je v kimonu. Posaddil se ke stolu a cekal, nez chlapci dojedli. Poslal je uklidit nadobi a hrat si v obyvaku, behem cehoz si slozky schoval do batohu. Nasledne si s chlapci hral jeste tak dve hodinky s hrackami a sledoval jejich chovani, zdali se, ze to byla ta zlata rodinka bohatych kupcu z male vesnice. Nicmene to, s cim obchodovali rodice chlapcu bylo nepripustne. Behem jejich zabavy se vratili rodice, kdy otec deti Ryuuovi podaval jak maly svitek s popisem prace a podpisem, tak docela tlusty balik bankovek. Potrasli si rukama a Ryuu odesel hledat ubytovani v tehle dire.*

Konec Mise

Mise D sber bylin

*Ryuu po odchodu od otrokarske rodiny bloudil po vesnici, hledajic nejake ubytovani. Zastavil behem noci jednu starsi zenu, kolem 60ti let, ktera vypadala, ze se chysta nekam jit.* Dibry vecer paní, nevite o nejakem miste, kde bych mohl prespat, samozrejme za uplatek. *Zena zakroutila hlavou na znak, ze nevi.* /Ale muzes prespat u me v dome, pokud mi pomuzes s se sberem bylin, velmi vzacnych. Pomuzes? *Ryuu prikyvl a vyrazil tedy se svym vsim vybavenim za zenou do nedalekeho lesa.* /Tato bylina roste jen tady a kvete jen v noci, proto je docela tezke ji najit, jelikoz ve dne vypada jako kazda jina, ale moc lidi o tom nevi, takze pak to dopada tak, ze tvrdi, ze nikde neroste, ale to je hloupost, oni jenom nevi, kdy ji maji hledat. Kvete takovou bilou barvou a tycinky maji barvu ruzovou. *Popsala zena Ryuuovi kvet, ktery hledaji, Ryuu poslusne neslouchal. Najit lokaci, kde mel kvet rust nebylo tezke, ale to, ze kvitka jsou takrka mikroskopicka, byl hlavni problem. Ryuu ss vice nez hodinu plazil po zemi a prohlizel si kyticky jako mala holcicka, nez konecne nasel tu, kterou hledali, malinkata drobna kvetinka. Musel ji opatrne odstrihnout, aby mohla vyrust znovu a halvne aby nepostodil kvet, ktery byl nejcennejsi. Nekolik desitek minut se tam takhle Ryuu plazil po zemi, kdy babicka sedela na parezu a proburala kvitka, Ryuu ji nosil dalsi a dalsi, dokud nemela plny pidi kosicek.* /Uz muzeme jit domu mlady muzi. Povezte mi ale, kde jste byl, nez jste se dal do hledani ubytovani? *Ryuu ji po ceste domu povedel, u koho byl, ze tam nasel ty slozky a rovnou se optal na bordel, kde maji byt nezletila devcata. Stara paní o tom nerada mluvila, pry v tom podniku sama drive pracovala, delala tam tak dlouho, dokud si nevydelala dost na to, aby si sama sebe odkoupila za tisic ryo. Ryuu jen prekvapene zamrkal. Ne ze by necekal, ze by delala v bordelu, ale tolik penez? Nez dosli domu, probrali kompletne vsechno. Pred domem starenky na nej uz cekal jeho zabi posel, ktery Ryuuovi rekl, ze v tom bordelu je celkem deset mladych divek, na kazdou z nich dva ochranci, hlidaci, kteri stali pred pokojem divky a cekali, az se zakaznik vyradi. Ryuupvi z toho bylo zle, ale nyni nemel energii na to to resit. Podekoval svemu zabimu priteli a jeste jej pozadal, aby pockal. Ryuu jeste pozadal starenku o potvrzeni splneneho zadani, jakoby se jednalo o misi, k cemuz Ryuu pripsal Mizukagemu, ze se snazi delat Kirigakure v zemi Lesa dobre jmeno a zatim si s mistnimi docela rozumi, ale ze je tu podporovana prostituce nezletilych divek a to nestrpi. Ze problem vyresi tak, aby nikdo nemel tuseni, ze se do toho pletla Kirigakure a vysla z toho jejich vesnice jako ta dobra. Toto poslal Mizukagemu ores sveho zabiho posla.*

Konec Mise D

Mise typu B, odstraneni nelegalniho zneuzivani nezletilych divek.


*Ryuu jeste v noc, kdy pomahal starence, vzal jednu ze schovanych celenek ninju Iwagakure a kunaiem preskrtl znak vesnice, nekolikrat, aby bylo radne videt nukeninske oznaceni. Vlasy si spletl do copu a omotal kolem hlavy jako turban, vse zakryl jinym trickem, ktere upravil tak, aby vypadalo jako turban, zakryl posledni vlasek a pozadal starou pani, aby mu dala nejakou smyvatelnou barvu, dostal hlinu. Tou si zamazal, spolecne s popelem, oboci, okoli oci a utvoril jakysi pruh pres oci a oboci, sahajici az do vlasu, oddelujici tak horni cast tvare od nosu, brady a rtu. Ty si popelem nabarvil na cerno  prevlekl se do cernych veci a celenku Iwagakure, preskrtnutou po nukeninsku, si povesil na krk. Sdelil stare pani, ze tohle jsou jeho pripravy na zniceni toho bordelu, kde ji trapili.  Zena mu jeho rozhodnuti posvetila se slovy, ze si to ti hajzlove zaslouzi. Pak si odplivla a sla se venovat svemu bylinkarstvi. Ryuu vzal slozky, ktere ukradl u muze doma, spocital je, peclive precetl a zapamatoval si nejdulezitejsi, obliceje divek, ktere v papirech byly. Několik z nich bylo ze země vody, respektivě, dve ze země země, tři ze země vody a zbytek tak různě. I tuto informaci předal Ryuu po svém žabím poslovi Mizukagemu. Nicméně než by se pustil do záchrany dívek, rozhodl se udělat trochu haló po vesnici. Složil pečetě a vytvořil před domem stařenky několik klonů z vody, dva klony z vody, která byla v barelech vedle domu. Rozutekli se společně po vesnici, kdy mířili k domu kupce. Ryuu vzal několik kamenů, stejně tak jeho kloni a hodili je do oken domu, spolu s tím i jednu kouřovou bombu. Následně Ryuu rozházel po ulici u domu, když se tam hnali lidé z vesnice a po schodech v domě dupal jeho majitel, složky dívek, mezi které vložil výbušný lístek a při útěku jej odpálil. ČÁst složek shořela, část byla jen poničená, nicméně Ryuu se svými klony utíkal dále po vesnici, shazovali barely a trochu poničili stánky na trhy, aby jejich počin nebyl tak okatě mířený pouze na obchodníka. Následně se Ryuu vrátil--

---Do domku staré paní a pořádně se umyl, rozpustil si vlasy a převlékl. Jeho klony mezitím v blízkém okolí dělali neplechu a jakmile se vzdálili dále, než je asi 50 metrů, rozplynuli se na vodu. Ryuu spolu se starou paní vyběhl do ulice, snažil se jí podepírat, aby mohla jít rychleji, na druhou stranu to oba brali jako zástěrku k tomu, aby nepadlo podezření na Ryuua.* CO SE TO TU STALO? *Volal obchodník před domem, hrabajíc své složky, jejich zbytky a jeho majetek do náruče, nestarajíc se o děti. Další z malých obchodníků, vastnící stánek bědoval.* Nějací nukeninové z Iwagakure! *Ryuu pustil paní.* Jací nukeninové? *optal se neznale.* Byli tři! Ne, byli dva! Ale hovno, tři a pak jeden zmizel, tři stejní! *Dohadovali se lidé a Ryuu jen očima kmital mezi nima. Stará paní ho zatahala za rukáv.* Chlapče, jdeme domů, jsem unavená, vyřešíte to ráno. Dobře, odvedu vás a pak se podívám po těch lumpech. *Obchodník přikývl a odsouhlasil to, jelikož každý přítomný viděl, že je obchodník za Ryuuem, pokynuli též.* Běžte domů a dávejte pozor na děti a váš majetek, mohou ve vrátit, tak buďte na pozoru....každý se zamyslete, co by tady nukeninové z Iwagakure mohli chtít....proč tu asi tak jsou a zda nejsou ohrožením právě pro vás.... *Ryuu se rozhlédl a  viděl, jak obchodníkovi lehce bělal obličej, bylo jasné,ž e sám moc dobře tuší, že mohou jít po něm. Zda měl tušení, že půjdou po bordelu, nemohl Ryuu vědět, ale momentálně obchodníkovi záleželo jenom na jeho bohatství. Ryuu odvedl starou paní opět domů a převlékl se do svého kostýmu. Vyrazil pod rouškou noci, kdy byl každý v domě, hlídajíc bezpečí svých dětí nebo v případě obchodníka, majetku. Ryuu pomalu postupoval, opatrně, až k nevěstinky, za jehož okny svítily malé svíčky jednotlivých pokojů. Ryuu vyrazil, po stěně domu se dostal do prvního patra, kde potichu okno po okně prohlédl každý pokoj. Zdály se být prázdné. Vyšplhal tedy do dalšího patra, kde už byla okna zatažená, ale za každým závěsem svítila svíčka. Ryuu použil kunai, aby jedno okno vypáčil, proklouzl do pokoje a rozhlédl se. spala tam dívka, ale ne jedna z těch, kterou měl zachránit....Ryuuovi to bylo ale fuk, ta holka byla mnohem mladší, než on sám. Uslyšel kroky za dveřmi, rychle se přikrčil u stěny vedle dveří, viděl na zemi stín nohou a okno ve dveřích zastínila veliká postava, nahlížející dovnitř. Dívka se překulila na bok a zamručela. Stín zmizel a Ryuu si oddychl. Přiložil dívce ruku na ústa a probudil ji.* ŠŠŠ tiše, jdu tě zchránit, nebudeš muset spát se slizounama za prachy, které ti ani nikdo nedá, tak kušuj. *šeptal potichu a dívka se uklidnila, chytila jeho ruku a zamrkala. Připravili spolu s Ryuuem náhražku z polštáře pod peřinou a pomalu proklouzli oknem. Ryuu ji odvedl k zemi a dal jí instrukce, kam se jít schovat, na palouček, kde trhal se ženou bylinky. Dostal se zpátky do toho stejného pokoje a lehce pootevřel dveře tak, aby nalákal jednoho strážného dovnitř. Jakmile hromotluk vešel do pokoje, Ryuu, stojící na stěně nade dveřmi, zabouchl dveře a skočil mu na ramena, okamžitě rukama omotal jeho hlavu a zlomil mu vaz. Muž se svalil na zem, resp. přímo na postel takže náraz utlumil polštář a matrace na zemi. Prohledal mu kapsy a zjistil, že v nich nic není, nechal ho tam jen tak a venkem, po stěně domu, se dostal k dalšímu pokoji. Stejně jako první dívku, osvobodil další a poslal ji na palouček. Jakmile se však dostal do pokoje dívky další, už tam na něj čekal jeden z hlídačů. Ryuu dostal docela slušně nabudku, ale díky jeho schopnostem v ninjutsu se dokázal ubránit jednoduchým úhybem a nan kaizou, kdy mu ze stropu rukama omotal krk a uškrtil ho, dívka to celé sledovala a pak poslušně utekla do lesa za ostatními, když ji Ryuu na rukou spustil dolů. Už dále nešel po vnější stěně domu, zdálo se totiž, že ochranka v bordelu byla zmírněna přes noc, vyšel an chodbu a uviděl nad sebou ještě několik patek a na každém z nich minimálně tři muže, to znamenalo, že na tomto patře - bum rána do boku, Ryuu odletěl kousek do strany a podíval se, co se stalo. Muž stojící před ním byl o několik hlav vyšší a to ryuu ve svých 17cti měl už 175cm! Sakra! Další útok, musel se vyhnout. Skrčil se a vykopl nohou do mužova rozkroku. Odrazil se od země a omotal jeho hlavu nohama, chytil se rukama za zábradlí a prostě muže zahodil, i se sebou, přes zábradlí do haly.*

*Ryuu visel na hraně zábradlí, držíc se rukama, zapřel se o loket a přepadl opět na ochoz/pavlač. Rozutekl se k dalším dveřím, které prostě s kunaiem v ruce vyrazil. Skrčil se před útokem pěstí, zarazil do muže rameno v oblasti břicha a zabodl do něj stejnou rukou, jejíž rameno měl v břiše, kunai, který pdopořil tlakem druhé ruky, vytrhl jej a s výskokem mu jej zabodl do ramene, čímž muže úplně vypnul. Vyděšenou dívku ujistil o tom, že jí nepřišel ublížit. Nevěřila mu, ale když viděla krev, neměla moc sil se bránit a tak se nechala Ryuuem táhnout do dalšího pokoje, na chodbě jej zastavil další z hlídačů. Ryuu proti němu hodil kunai, následně se rozeběhl proti zábradlí, sledoval všechny strážné, kteří se hnali po schodech nahoru i dolu, aby se dostali k němu na pavlač. Přeskočil zábradlí a vyhodil do vzduchu několik kunaiů a shirikenů, násdledně během letu ještě hodil stejný počet zbraní, trefil ty letící, které se díky tomu změnily trasu a směr letu a nabraly na rychlosti a průraznosti. (Seikakuna Shōjun), trefil většinu z nich do slabin, nohou a hlavy, Nakonec hodil shuriken s namotaným drátem, který se zabodl zespoda do podlahy vyššího patra a vyhoupl se na drátu jako an houpačce na své původní místo, kde na zemi ležel zasažený strážný, plazil se k Ryuuovi, ale ten jen vyskočil a dopadl na jeho záda, kde měl zabodnutý v páteři kunai, dopadl přímo na něj a muže tím zabil (přerušení míchy). Dívka cupitala poslušně za Ryuuem. Pomohla mu otevřít dveře všem zbylým dívkám a společně se vydali na útěk do lesa, na palouček, kde na ně čekaly ostatní dívky. Všem vysvětlil o co jde a dal každé do ruky několik desítek Ryo, které by měly vystačit na cestu zpátky do země Vody, Země a dalších míst, odkud dívky pocházely. Jelikož to k hranicím země nebylo zas tak daleko, nechal je jít samotné s tím, že sám se vrátil do vesnice, opatrně jako myška postupoval ulicemi, aby se podíval na bordel, Nikdo v okolí nebyl a tak se Ryuu proklouzl dovnitř podniku, našel postavu, která mu byla fyzicky nejpodobnější co se proporcí těla týče a navlékl ji do jeho "kostýmu". Sám se rychle umyl a oblékl do nějakých hadrů, které tam našel a trochu je upravil, dívčí kimono zkrátil, navlékl si černé kalhoty jeho "dvojníka", kterého napatlal šminkami z pokoje jedné dívky. Ještě než měl kompletně hotovo, prohlédl si svůj obličej, zatnul zuby a flákl sám sobě ještě párkrát pěstí, aby jeho historka byla věrohodná, do bílého kimona si otřel trochu krve a posbíral pár zbraní ze svého vybavení. Následně se s tělem vydal dolů po schodech vnitřkem bordelu, kde se v hale už scházeli místní, hulákajíc, co se tam stalo, volajíc o pomoc a v čele s nimi obchodník.* Jednoho jsem zabil! Ale bylo jich moc....utekli dřív než jsem se sem pořádně dostal. *Ryuu přehodil tělo mrtvého přes zábradlí a spadlo hlavou na zem, jeho obličej se pokroutil a znetvořil, takže nikdo nemohl poznat, že jde o někoho z jejich vesnice. Ryuu následně seběhl schody, ztěžka dýchal a opíral se o zábradlí.* Měl jsem hrozný problém, byli silnější a věděli přesně o co jde, namlátili mi, měl jsem štěstí, že žiju. *Odplivl si krev na zem. Obchodník si Ryuua nevěřícně prohlédl, ale nemohl říct nic, nikdo by mu nevěřil. Vesničané se dali do uklízení mrtvol.* Vypadá přesně jako ten, kterého jsem viděl ve vesnici, děkujeme ti Ryuu-san, že jsi alespoň jeho zabil a z části nám dopřál spravedlnosti.....škoda jen, že ti další dva utekli. *Ryuu přikývl.* Ano, je to škoda, nezastihl jsem je v čas, škoda, že zabili každého v této pánské ubytovně.Ubytovně? Tohle je bordel.....kde jsou děvčata? Nevím, žádná tu nebyla. Všechny jsou pryč? Do hajzlu! *Obchodník se rozutekl pryč z budovy, Ryuu pokrčil rameny se slovy, že netušil že je tu nevěstinec. Pomohl vesničanům s těly a následně se odebral ke staré paní, u které spal.*

konec mise

Adventná akcia - elementárny golem

*Keiyra sa dívala do mapy, kvôli čomu pár krát zakopla a raz skoro vrazila nosom do stromu.* Fu, tak takýmto tempom tú osadu nikdy nenájdem. *Posťažovala sa sama sebe nahlas. Už totiž ubehli dva dni čo blúdila krajinou s márnou snahou nájsť nejakého človeka, ktorého by sa mohla opýtať na cestu či nejaký iný záchytný bod od ktorého by dokázala odvodiť kde približne sa nachádza. Aktuálne blúdila pračudesným lesom, rástli v ňom rastliny, ktoré ešte nikdy nevidela.. stromy boli vysoké a také mohutné, že by ich kmene neobjali ani troje rúk! Vzduch tu bol nasladlý a pôda po ktorej kráčala bola mäkká, posiata zeleným machom. Keiyra o podobných miestach predtým čítala, no len v rozprávkových knihách. Svojim spôsobom si nerobila až takú ťažkú hlavu z toho, že touto krajinou blúdila. Misia kvôli ktorej smeruje do dediny Tsuchigumo bola zvláštna, no neznela až tak urgentne. Ľudia zažívali výpadky elektriky aj napriek tomu, že mali obvody v poriadku. Vodca dediny si myslí, že je za tým organizovaná skupina miestnych zbojníkov vedená jeho nevlastným synom Youtom. Rodinné vzťahy im asi nejako nevyšli a teraz sa jeho nevlastný syn snažil tatkovi zavariť a tak vyvádzal v okolí neplechu. Každopádne ju Tsuchikage poslala tento prípad vyriešiť. Nájde a vystopuje tú skupinu a buď im dohovorí a urovná ich spor alebo ho zatkne .. alebo ho zabije, znie to celkom obyčajne až nudne nakoľko ten nevlastný syn nieje shinobi.* "Bude to ako brať decku z ruky lízatko." *Pomyslela si a kráčala lesom ďalej. Opäť sa však začalo príliš skoro stmievať a tak si Keiyra musela s povzdychom postaviť malý, provizórny tábor. Nanosila si z okolia drevo a vybrala si z batohu malý, prenosný spacák. Trvalo jej pekelne dlho oheň zapáliť – až nezvykle dlhý čas a keď sa tak stalo.. bolo to hrozne ale hrozne čudné. Ten oheň síce horel slabým plamienkom no... nevyžaroval žiadne teplo. Keiyra nad tým nechápavo krútila hlavou.* Boli snáď tie huby čo som mala na večeru halucinogénne? *Zašepkala si popod nos a rukou prechádzala skrz plamene akoby to bolo len nejaké genjutsu. Niečo také sa jej ešte nestalo.. nevedela si to logicky vysvetliť a tak oheň uhasila a išla si radšej ľahnúť. Keď sa ráno zobudila, skúsila to s ohňom znova.. tento krát sa jej ho ale nepodarilo zapáliť vôbec a tak svoju snahu po asi dvoch hodinách vzdala a vykročila na cestu lesom. Tie huby zo včerajšej večere radšej zahodila a zmierila sa so škvŕkajúcim bruchom. Keď kráčala asi pol dňa po kľukatom lesnom teréne.. započula v diaľke zurkot vody.* To musí byť potôčik! Och super.. pôjdem až ku prameňu a doplním si vodu. *Pomyslela si a pridala do kroku. Len čo ku potoku prišla, očarilo ju ako priezračne čistá voda je, odolala chuti hneď sa z nej napiť a radšej sa vydala proti prúdu – do mierneho kopca. Netrvalo dlho a prišla ku skale odkiaľ voda vyvierala. Naplnila si všetky fľaše čo pri sebe mala a keď pila obdivovala tú skalu. Mala zvláštny tvar. Skoro pripomínala sochu človeka s veľkým pupkom a mohutnými rukami. Keiyra sa musela nad svojou predstavivosťou uškrnúť a teda sa pobrala naspäť tento krát dole po prúde potoka. Predpokladala, že dedinka kam smeruje by mohla byť niekde pozdĺž tohto potôčika a teda vykročila. Kráčala nejaký ten čas, zobla nejaké lesné ovocie na obed a keď sa začal znova schyľovať večer .. stala sa ďalšia čudná vec. Zem okolo potoka sa zachvela a voda .. zmenila smer. Keiyra nemohla uveriť vlastným očiam. Toto bolo už druhý krát čo sa tu elementy začali správať takto čudne. Obávala sa o svoj zdravý rozum, a napadlo ju tiež, že za tým je niekto kto ju vrhá do genjutsu. To ale že sa z ničoho nič zmenil tok potoka rozhodne nehodlala nechať len tak. Otočila sa a začala šprintovať naspäť ku prameňu, jednoducho musela prísť na to čo sa to v tomto prekliatom lese deje. Kým však dobehla ku prameňu, úplne sa zotmelo a potok bol čím ďalej užší až po ňom zostalo len vlhké koryto. Keď Keiyra dobehla na miesto o ktorom bola presvedčená, že tam naberala vodu – tá skala v tvare obrovského človeka bola preč. Prameň nikde nebol... všade boli kusy skál akoby niekto nechal tú kamennú stenu vybuchnúť. Keiyra začínala mať tušenie, že v tomto lese úraduje niečo horšie než len nejaká banda hrdlorezov. Zahryzla si do pery a začala preskúmavať okolie. Snažila sa nájsť nejaké vysvetlenie.. jednoducho, hocičo čo by mohlo vysvetliť tie úkazy.. pátralo sa jej ale ťažko keďže nemala baterku a bola hlboká noc. Oheň sa jej zapáliť nepodarilo a už to chcela vzdať nakoľko ju zmáhala únava.. napokon ale na svoje vodítko narazila. Boli to ľudské stopy, ktoré rozrýpali mäkkú machom zarastenú pôdu. Rozhodla sa po nich vydať. Našťastie tá skupinka ľudí ktorá tadeto kráčala si nedávala záležať na zahladzovaní stôp a teda bolo celkom jednoduché nasledovať tú spúšť čo po sebe znechávali. Polámané halúzky, rozrytá pôda a podobne. Podľa všetkého čo dokázala so svojimi stopárskymi schopnosťami vytušiť ich bolo asi päť a napredovali celkom pomaly. Keiyra ich prenasledovala bez prestávky a keď v diaľke pred sebou započula prvý krát tichú vravu, začala sa zakrádať opatrnejšie. Vyliezla do koruny stromov a odvtedy ich nasledovala len týmto spôsobom. Keď ich konečne uvidela – musela sa pousmiať. Skutočne ich bolo päť, mierili si to ku malému táboru s pár stanmi a jaskyňou. Tu už bolo tých mužov viac, no stále to nebolo niečo čo by nezvládla.. teda za predpokladu, že to nie sú shinobi. Ukryla sa teda a rozhodla sa ich len pozorovať. Niekedy pred obedom vyliezol z jaskyne muž, ktorý nemal jedno oko a chýbala mu polka vlasov na hlave. Presne tento opis sedel na nevlastného syna vodcu Tsuchigumo, ktorý sa volal Youta.* "Neexistuje, že by som mohla mať takéto šťastie!" *Neveriacky sa uškrnula. Hoci to nevysvetľovalo skazu prameňa ani tie veci s elementami.. rozhodne by nebolo na škodu uzavrieť misiu kvôli ktorej tu v lesoch už nejaký ten čas blúdila. Nechcela tam však len tak skočiť a narobiť okolo seba humbug. Bola opatrná a tak ich len sledovala. Muži Youtovi odovzdali zvláštny žiarivý kameň – ten sa uškrnul a opäť zmizol v jaskyni. Keiyru zaplavila neskutočná zvedavosť.. najradšej by sa do tej jaskyne preplížila, no teraz bolo príliš veľa svetla. Už takto mala pocit, že je príliš na očiach. Nezostalo jej teda nič iné než počkať do večera a potom sa tam pokúsiť prekĺznuť. Len čo ale padol súmrak.. v tábore to začalo žiť, chlapi sa ozbrojovali a keď nakoniec vyšiel z jaskyne Youta, mal na sebe plášť a na chrbte veľký meč. Niečo jeho mužom povedal a potom sa spoločne vydali do lesa. Keiyra sa mohla rozhodnúť. Buď ich bude nasledovať alebo využije príležitosť a pôjde sa pozrieť do jaskyne. Usúdila ale, že bude lepšie keď bude prenasledovať mužov a teda sa vybrala za nimi. Opäť na sledovanie používala len presuny v konároch stromov a bola vďačná, že stromy tu boli tak mohutné. Keiyra bola zvedavá kam táto skupinka banditov mieri, nechápavo sa dívala keď sa zoskupili okolo niekoľkých skál uprostred malej čistinky. Sledovala ako Youta vybral z vrecka svojho kabáta žltý kameň, ktorý nebol väčší než jeho päsť. Zdvihol ho nad hlavu, niečo zakričal a z čistého neba udrel do kameňa pred ním blesk. Potom ďalší .. a ďalší. Keiyra tomu nerozumela, Youta nemal chakru, nemal teda vedieť ovládať živly.. a vôbec, nepoužíval ani ručné pečate! Bola vydesená.. no slovami sa nedá opísať ten šok čo zažila keď sa hromada skál na čistinke s revom začala dvíhať. Bol to golem.. kamenný golem! A tí banditi na neho začali útočiť.. Youta vybral z vrecka ďalší kameň – tento krát modrý a z ničoho nič na golema dopadla obrovská vlna vody, ktorá ho zhodila na zem s takou silou až sa celé okolie otriaslo. Keby sa Keiyra nedržala na strome pomocou chakry v nohách, spadla by. Golem sa kryl rukami. Bolo zvláštne, že nezačal útočiť, skôr to vyzeralo, že sa pokúsil utiecť preč. Celé to pôsobilo ako mučenie toho úbohého tvora. Keiyra sa na to nemohla dívať.. a teda spravila niečo iracionálne a to, že sa pomocou Shunshin no Jutsu presunula tesne ku Youtovi a rýchlym kopom ho zbavila obidvoch kameňov. Youta s nadávkou vytiahol z vrecka ďalší.. tento krát žiarivo červený.* "Bohovia koľko ich v tom kabáte akože má?" *Pomyslela si so zvrašteným obočím a hodila pár kunajov po jednom jeho spolubojovníkovi, ktorý sa na Keiyru rozbehol s krikom a taseným mečom. Kunaj sa mu zabodol do ramena a muž v bolestiach padol k zemi. Keiyru to ale rozptýlilo natoľko, že na ňu stihol Youta pomocou červeného kameňa poslať ohnivú guľu, ktorá by ju premenila na prach keby pred ňu nedal svoju ohromnú kamennú dlaň veľký golem čím ju pred plameňmi ochránil a sám sa im dobrovoľne vystavil. Keiyra sa na tohto obra vďačne usmiala a vybehla po jeho kamennej ruke odkiaľ sa odrazila a s tasenou katanou letela na Youtu. Nestihol zareagovať dosť zavčasu.. Keiyra mu odsekla hlavu, ktorá sa odkotúľala asi tri metre ďaleko. Keď to zbadali Youtovi muži - zdesene sa dali na útek.. niektorí aj s krikom! Keiyre sa však podarilo jedného z nich chytiť aby z neho vytrieskala všetky detaily. Našťastie muž nepotreboval veľmi presviedčať už takto mal plné gate. Povedal jej všetko. O tom ako ich Youta najal, ako im sľúbil bohatstvo a moc len čo sa im podarí dobyť dedinu Tsuchigumo a aj o tom ako vypátrali a zničili prvého golema. Podľa slov tohto banditu ich tu v okolí žilo niekoľko, každý ovládal iný element a boli mierumilovní. Nečudo, že sa ani tento kamenný nebránil ich útokom. Ľudia si ich tu uctievali lebo vedeli, že ak by sa im niečo stalo – veľmi to ovplyvní okolie a život v kraji. Preto ľuďom v meste nešla elektrika, preto oheň nehrial a preto voda tiekla opačným smerom. Tie žiarivé kamene boli srdcia golemov, ktorích sa Youtovi podarilo zničiť. Keiyra z toho bola vydesená a znechutená. Muža pustila a len čo sa dal na útek – otočila sa na veľkého kamenného golema, ktorý sa chúlil vedľa kmeňa mohutného stromu a šúchal si spálené a prasknuté miesta zapríčinené bojom. Choval sa ako dieťa a jeho pohľad smeroval na žiarivé kamene vďaka ktorým ten podliak Youta ovládal elementy. Keiyre ho prišlo neskutočne ľúto, opatrne vzala zo zeme žiarivé kamene a s nimi v náruči kráčala ku golemovi, ktorý sa trošku vystrašene prikrčil.* Nevieš rozprávať ale rozumieš mi, mám pravdu? *Opýtala sa ho a čakala na nejakú jeho reakciu. Golem prikývol. Až teraz si uvedomila, že jednotlivé kamene z ktorých sa skladá jeho telo mierne žiaria na zeleno.* Je možné vrátiť k životu tvojich príbuzných? *Opýtala sa a mierne pri tom zdvihla žiarivé kamene v jej rukách. Golem opäť prikývol, vzal si od nej kamene a a druhou rukou jej naznačil aby ho nenasledovala.. potom sa stratil v lese. Keiyra ho nechcela ešte viac plašiť a teda sa len dívala na jeho miznúcu siluetu. Deň na to sa jej konečne podarilo násjť dedinu Tsuchigumo kde im povedala všetko čo sa stalo a hodila k ich nohám hlavu Youtu. Kamenný golem svojich bratov nejakým spôsobom vzkriesil lebo v dedine opäť začala ísť elektrika, oheň opäť hrial a voda tiekla štandardným spôsobom.*

*Neďaleko dediny Tsuchigumo sa nachádzal tábor, v ktorom mal údajne sídliť jeden Rónin a jeden Nukenin hodnosti Jounin. Nukenin mal pochádzať z Yugakure a teda sa tejto záležitosti ujala práve Yugakure, ktorá na miesto vyslala Namiru (=Tsuki) samotnú vzhľadom na Nukeninov rank. Cieľom misie nebolo pomôcť dedinčanom, ktorých Rónin napádal a raboval, ale len eliminácia Nukenina z Yugakure. Tsuki dokonca netušila, že by sa jej tam pod nohy mali pliesť ešte nejakí srábci z Pevnosti samurajov. Nicméně bola na ceste smerom ku údajnému táboru, aby to najskôr preverila a utvrdila sa v správnosti informácií. Bola ešte niekoľko kilometrov od miesta. Dávala si chvíĺku pauzu a dobre si prezerala mapku, ktorú k misii dostala s vyznačeným táborom. Mala miesto preveriť, a ak sa na mieste nachádzal Nukenin, ktorého fotku mala priloženú vo zvitku od misie, tak ho rovno i eliminovať......... Medzitým v dedine už sedel miestny vajda vo svojej kancelárii a pred sebou mal Izumi aj so svojim tímovým partnerom.* Takže vy dvaja ste z Pevnosti samurajov? *Vajda si ich premeral prísnym pohľadom.* Dvaja usmrkanci, to teda. *Príliš sa mu nepáčilo, že by sa mali o hrozbu postarať deti.* Čo to tam vychovávate v tej vašej Pevnosti, prosím vás?.. Neviete si ľudí ustrážiť? Toľko škody, čo mi ten váš capart spôsobil!.. Nehovoriac o vyhasnutých životoch! To si píšte, že škody budem žiadať uhradiť v Pevnosti! Ten bastard je vaša zodpovednosť! Tu máte vyjadrenia svedkov.. A zmiznite mi z očí! Už aj nech je po tom hajzlovi! Robte si s ním, čo chcete, odveďte si ho naspäť do Pevnosti, zabite ho. Je mi to jedno, len ma ho zbavte!.. *Vajda bol naštvaný a velice nepríjemný.. Hodil im štos papierov, kde boli rôzne svedectvá občanov dediny, kde okrem iného bolo popísané aj približné miesto, kde by sa mal Rónin nachádzať..* Tsss.. Ešte budú po mne chcieť, aby som im platil za ich služby! Hovno dostanú!.. *Mrmlal si vajda už len sám pre seba. Dúfal, že to obaja pochopili a majú zmiznúť preč a postarať sa o ten problém, ktorý vzišiel z ich Pevnosti.*

Nukenin + Rónin (NPC)

*Sedeli obaja neohrozene v tábore, ktorý si spravili z malej opustenej osady o štyroch domoch. Boli v jednom z domov a chystali ďalší plán útoku na okolité dediny. Mimo to si do osady nasťahovali asi desať banditov, ktorí im pomáhajú. Tí sa nachádzali vonku okolo osady, kde niektorí z nich hliadkovali (boli niekoľko desiatok ďalej od osady) - asi piati. Ostatní boli vnútri osady, kde sa starali o rôzne bežné záležitosti - varenie obeda, odpočívanie po odrobenej šichte na hliadkovaní a podobne..* Zajtra by sme mohli začať tu.. *Ukázal Nukenin na mapku prstom na miesto jeden menšej dediny, ktorá sa nachádzala zopár kilometrov západne od dediny Tsuchigumo.* A k večeru skončíme tuto.. *Poklepkal prstom zase na inom mieste, čím prstom obkreslil cestu, ktorou by sa mali vydať.* Tým by sme si nahnali čas a mohli by sme sa presunúť preč o deň skôr. Bude to makačka, ale bude to tak rozumnejšie. Čo ty na to? *Rónin si prešiel mapku a očami obtiahol líniu cesty, ktorú predtým ukázal Nukenin.* To bude poriadna skúška. Jedna chyba a ku koncu sa nedostaneme. *Nukenin prikývol.* Ale za ten risk to stojí.

*Už bola dostatočne blízko miesta, kde sa Nukenin, ktorý bol jej cieľom, sa mal nachádzať. Z kilometrovej vzdialenosti si rozšírila cítenie Kagura Shingan, aby zmapovala, či sa na danom mieste vôbec niekto nachádza. Podľa výsledku jej skenovania sa potom rozhodne, ako bude postupovať ďalej. Jej Kagura Shingan zaznamenala na danom mieste hneď niekoľko chakier. Jedna bola pomerne veľká - aspoň oproti tým ostatným jedenástim. Jedna z tých jedenástich ale tiež nebola tak malá, ako tých civilistov. Možno na úrovni chuunina. Krátky čas analyzovala jednotlivé chakry a ukladala si ich do hlavy, ich 'vzorce', to, ako sú 'cítiť'.. Niekedy v tých okamihoch do jej úrovne cítenia vkročili ďalšie dve chakry, nijak výrazne veľké.. Nemuseli s táborom nijak súvisieť, ale rozhodla sa najskôr preveriť tie - bude totiž ideálne, keď tam zabije všetkých, s ktorými bol Nukenin spolčený, aby nejakého idiota nenapadlo sa nakoniec nejak pomstiť - a tým pádom by sa sem zase musela vracať. Tie dve vedľajšie chakry bola malá samurajka so svojim spoločníkom samurajom. Nasadila si na ksicht očnú optiku, ktorá jej dovoľovala dívať sa na veľkú vzdialenosť, mať ich teda na očiach a pritom si držať odstup niekoľko stoviek metrov. Z toho, čo teraz odpozorovala, tak sa tí dvaja ženú ku táboru.. Pokiaľ sa Izumi s tým druhým dostali dostatočne blízko, tak by asi dvesto metrov od osady narazili na jedného bandita.* Heee? *Ostal zarazený, keď uvidel dvoj samurajov. Úprimne moc netušil, či to náhodou neboli nové posily od toho róninka.* A vy ste od Megumiho? *Opýtal sa tázavo, keď prešiel pohľadom po jednej z katán.*

*Tsuki bedlivo sledovala chakry, ktoré sa blížili ku ďalšej jednej, ktorá značila, že by malo ísť o civilistu. Nejak ďalej od seba sa zastavili a vypadalo to, že sa tam o niečo dohadujú. Tsu bola dosť ďaleko k tomu, aby ich nepočula, len ich videla skrz očnú optiku.. Bandita sa nedočkal svojej odpovede - alebo dočkal, ale úplne inak, než čo očakával.* Čo? Darebáci! *Stihol zareagovať len tak-tak slovne na výpad jedného samuraja, ktorý k nemu vyštartoval rýchlo a sekol po ňom katanou. Posnažil sa trochu cúvnuť, no samuraj bol oproti nemu rýchlejší a navyše nedokázal ani včas zareagovať na ten sek do pravého boku. Reakcia tam bola, ale pomalá, ruky s mečom sa pohli pomaly a nezabránili samurajovi v jeho útoku. Banditovi sa podlomili od bolesti nohy a dopadol na svoje kolená, opierajúc sa rukami o meč, ktorým sa držal aspoň na tých kolenách..* Máte to zrátané! *Zavrčal, jednou rukou vytiahol z kapsy dymovú bombu, ktorú poškodil a mrskol ju najsilenejšie, ako vedel, hore do vzduchu, aby tak dal signál svojim parťákom. Na dym na oblohe reagovali hneď dvaja banditi, ktorí boli jeden po ľavej strane zraneného banditu a druhý po pravej. Tí si to všimli najrýchlejšie, no len niekoľko sekúnd po nich reagovali ostatní a začala sa šíriť poplašná správa, ktorá dorazila až do osady, lebo i tam si niektorí banditi nachádzajúci sa vonku, všimli dym. A tak hneď informovali rónina a nukenina.* Tss.. Tak to vypadá, že sa budeme musieť najskôr vysporiadať s nejakými dementmi. Počítam, že to budú dedinčania.. Asi sa už odhodlali zverbovať niekoľkých odvážlivcov, ktorí sa nám postavia. Hah, idioti. *Rónin sa pretiahol a prstami zabubnoval po tsuke svojej katany.* Uvidíme.. *Nukenin vyšiel von z budovy a húkol na banditov.* Bežte sa tam pozrieť, čo sa deje.. Ak sú to dedinčania, postarajte sa o nich.. Ak budete mať podozrenie na ninjov, vráťte sa naspäť sem. Kušujte, parchanti! *Zvyšok banditov - 5 kusov, sa rozbehli smerom tam, kde sa rozohnával dym vo vzduchu.. V tú dobu už boli dvaja ďalší banditi na mieste a teda sa obaja pokúsili zaútočiť na Mizukiho, ktorý bol bližšie.. Najskôr sa zbavia chlapa, potom sa rozhodne, čo urobia s tou mladou krasotinkou. Mohli by za ňu dostať slušná mešec ryo.*

*Jeden bandita bol mŕtvy. Vyprchal z neho život a s ním i jeho malilinké množstvo chakry, ktoré jeho telo vlastnilo. Následne o nejaký čas neskôr odpraví Izumi na onen svet ešte aj ďalšieho banditu, ktorý vyletel z jej ľavej strany. Ten z pravej strany dostal zásah od Mizukiho. Traja mŕtvi, ôsmi na ceste a čoskoro pred dvojicou aj osem banditov stanulo.* Pobijte ich! *Zavelil jeden z nich a pätica banditov sa vrhla ku Mizukimu a Izumi. Boli vybavení katanami, mečmi, dýkami, jednoducho a prosto povedané - kontaktnými zbraňami. Jeden z nich začal proti Izumi vrhať jednu vrhaciu dýku za druhou a pritom sa otáčal, pre Izumi v nezmyselných, piruetách, ktorými fyzikálne naberal na sile a rýchlosti hodu. Traja s katanami boli zameraný na Mizukiho, na ktorého útočili celkom koordinovane, naraz a z rôznych strán. Na Izumi šiel okrem vrhača dýk ešte jeden týpek s obojručným mečom, s ktorým bol pomalý, no dával ním poriadne rany. Rozbehol sa a vyskočil pred Izumi do vzduchu, aby jej meč zarazil rovno do lebky. Traja, ktorí ostali v úzadí ich všetkých ostreľovali šípmi z lukov. Boli celkom dobrí, inak by si netrúfli ostreľovať počas boja, keď na bojisku bolo toľko ich spojencov..* Hej, hej! Nemali sme bojovať len v prípade dedinčanov?.. Seriem na toho kokota! *Zahučal jeden z banditov.* Sám si kokot! *Jeden z lukostrelcov sa zbalil a rozbehol sa nazad, aby informoval Nukenina a Oinina o situácii... Tsuki už bolo jasné, že tí dvaja ani zďaleka nepatrili ku táboru. Zatiaľ stále monitorovala a analyzovala situáciu. No v jeden moment sa bude musieť zapojiť, aby mohla do hlásenia uviesť, že síce na mieste boli ešte nejakí iní ninjovia?.. no svoju misiu si splnila aj napriek tomu..*

*Izumi sa celkom efektívne pokúsila zbaviť prvej línie banditov. Dvoch z nich vyradila po tom, ako schytali kryštálové shurikeny do oblasti hlavy/krku a spôsobilo im to zranenia nezlučiteľné so životom. Ostali teda traja, ale ani tí na tom neboli slávne - jeden z nich vyviazol len s menším zranením od jedného shurikenu na ramene, ale tí dvaja ich mali viac. Jeden z nich si ešte teraz vyťahoval shurikeny zo stehna. Ibaže celý ten čas zozadu strieľali tí dvaja z lukov. Izumi sa pri aktivácii techniky nijak nebránila, a ani počas útoku katanou, keď vbehla tým trom žijúcim z prvej línie naproti. Boli to dobrí strelci, inak by si netrúfali strieľať počas boja, keď sa na bojisku nachádzalo mnoho ich spojencov. A teda nebolo prekvapením, že niektoré zo šípov museli Izumi zasiahnuť. Ba čo viac - museli zasiahnuť aj Mizukiho, lebo sa zastavil pri Izuminej technike s tými shurikenmi. To dalo priestor druhému strelcovi, aby mohol bez zaváhania strieľať na nehybný terč a on teda naozaj neváhal a rovno mu mieril na krk (jelikož Kami napísala, že sa Mizuki zastavil, nemal by bandita minúť). Pokiaľ sa tak stalo a Mizuki skončil s prestreleným hrdlom = mŕtvy, tak o pár sekúnd neskôr skončili obaja banditi s lukmi mŕtvi - zasiahol ich oboch hiraishin kunai Tsuki, na ktorých boli jej hiraishin značky. Ale Tsuki nebolo zatiaľ nikde vidieť, lebo sa pred útokom zneviditeľnila za pomoci Mesai Mochite..*

*Mizuki na poslednú chvíľu využil fuutonovú techniku k tomu, aby šíp vykoľajil z jeho trajektórie, a tak si nakoniec zachránil svoj holý život. Jeden z tých lukostrelcov-banditov si zhnusene odpľul, keď mu jeho dokonalá strela nevyšla.* Zasraní ninjovia! *Rozčuľoval sa a než vôbec stihol vytasiť z tulcu ďalší šíp, tak dostal smrteľný zásah kunaiom.. Izumi sa ani nemusela chystať na ďalší boj s banditmi, pretože než sa jeden z nich vôbec k nej dostal, tak vystrekla z jeho hrdla krv a následne mu celá hlava odletela od tela a spadla niekde dole na zem, kam ju nasledovalo aj jeho ochabnuté telo. Tí poslední dvaja, čo ostali ako poslední, vôbec nechápali, čo sa deje. Posrali sa. Zaspätkovali pred Izumi a Mizukim, vzali nohy na ramená a začali bežať. Tesne pred nimi sa konečne objavila postava - Tsuki. Ten jeden už nedokázal spomaliť a nabodol sa na katanu, ktorú držala natiahnutú pred sebou. Dokonale ho prepichla. Druhý stihol trochu zmeniť smer a ešte na Tsuki zaútočiť tantom, ale to Tsuki vyblokovala zápästným nožom z Kotonu. Kým mu vyblokovala jeho tanto, trhla katanou celou svojou silou tak, že úplne prerezala telo toho prvého a zaútočila ňou na toho druhého s tantom. S jej rýchlosťou a silou nebol problém, aby povolila vyblokovanie a katanou presekla posledného žijúceho banditu na polovicu - pekne zvrchu až po spodok. Obe polovice sa zvalili na strany.. Trhla rukou a schovala zápästný nôž do mechanizmu, pričom si tou istou rukou zotrela krv z tváre. Nojo, vždy sa takto hezky zmáčala krvou.. Bola v podobe Namiry a na sebe mala oblečené trochu typickejšie oblečenie pre ňu. Už cítila, že sa pohla v tom Nukeninovi chakra, takže očakávala útok. Skrze KUMEN SOWAKA privolal Byakko, veľkého bieleho tigra s rýchlosťou 10 bodov a silou 6 bodov. Zrazu sa nad nimi otvorilo nebo a vytvorila sa tam diera z ktorej začalo padať ťažké, husté blato - DOTON: NENTSUCHI OTOSHI. Tsu sa tomu vyhla úplne elegantným spôsobom - zapadla do zeme, stratila sa v nej a za pomoci Doton: Dochū Eigyo no Jutsu ňou cestovala. Vďaka Kagura Shingan mala dokonalý prehľad o tom, kto sa kde nachádzal. A urobila si z toho Nukenina srandu. DOTON: SHINJUU ZANSHU NO JUTSU - chytila ho za nohu a stiahla ho pod zem, že mu vytŕčala len hlava a zahanbila ho ako malého chlapca. Odskočila od nich a zatiaľ neútočila.. Prehliadla si tých dvoch ma povrchu zeme, ale ani jeden ju ničím nezaujal.* Čo to kurva!.. Čo je to za čubku?! *Zahulákal Nukenin, Rónin div nevyprskol od smiechu. Ten jeden bandita, ktorý ich zavolal, sa roztriasol.* Tá tu nebola!.. *Nukenin zavrčal a sám použil dotonovú techniku cestovania pod zemou. Jeho chakru cítila, takže mu rovnaký útok, čo na neho použila ona, nevyšiel!.. Zdvihla nohu skôr, než ju za ňu čapol a ešte dupla poriadne silno (57 bodov) nohou do zeme a zatlačila ho hlbšie do zeme. Byakko sa zatiaľ rútil smerom na Izumi a Mizukiho - či už boli bahnom pokrytí, alebo nie..* Hah, bež stranou, ženská, než si ublížiš.. *Rónin vypľul z úst steblo trávy a položil ruku na tsuku katany.* Nezaujímaš ma ani ty, ani ty. Nepleťte sa mi do cesty.. *Rónin sa usmial..* Neskoro. *Tasil katanu s technikou SHINKŪKEN a proti nej vyslal vlnu chakry, ktorou chcel Tsuki vyhodiť z rovnováhy a rovno proti nej vyrazil a sekol zospodu hore. Generovanie chakry do katany pocítila, takže čakala nejaké podobné vypustenie, preto sa za pomoci chakry udržala na nohách, aj keď do nej vlna narazila a na Róninove prekvapenie mu jeho sek zablokovala vysunutou čepeľou zápästného noža.* Ak sa mi budeš pliesť pod nohy, zabijem ťa..

*Izumi sa blatu vyhla, rovnako tak aj Mizuki, ale pri používaní Shunshin no Jutsu sa vyžaduje zloženie pečate oboma rukami, takže jeho katana skončila niekde na zemi. A okamih po tom bola pochovaná pod nánosom bahna (keďže Mizuki predtým katanu používal a nenapísala si, že by ju zasunul naspäť do puzdra, tak ju proste musel pri použití Shunshinu odhodiť, aby ho blato nedostalo). Mizukiho smerom sa aj naďalej ženie Byakko rýchlosťou 10 bodov. Mizuki nemal ako použiť Hadan bez katany, leda by tam mal ďalšiu. Byakko sa plnou rýchlsoťou a silou odrazil a skočil priamo po Mizukim s úmyslom rozdriapať mu krk svojimi ostrými drápmi na labe. Sila je na úrovni 6 bodov a nemá problém mu tak rozdrviť jemné kostičky, pretrhnúť šľachy a svalstvo a v neposlednom rade mu precvaknúť aj tepnu a vytrhnúť drastickým šklbnutím mäso z tejto oblasti. To nie je všetko. Či už mu to vyjde, alebo nie, pokračuje ďalej ďalším zahnaním sa labou s otrými drápmi smerom na jeho hruď..... Nukenin sa ďalej skrýval pod zemi, pretože tá kurva mu zlomila ruku takým spôsobom, že toto si na jeho úrovni nevylieči. V zemi sa snažil predýchať tú skurvenú bolesť, ktorú mu to spôsobovalo. Bol enormne nasraný.. Tsuki ho stále cítila, vedela, kde sa nachádza, takže nebolo možné, aby ju prekvapil. O tých dvoch - Izumi a Mizukiho - sa vôbec nestarala.* "Kam sa podel ten sráč? Nechal mi ju na krku.. To mu je podobné.... Parchant jeden!" *Zamrmlal Rónin a odskočil od Tsuki, čím vytvoril medzi nimi menší priestor. Vtedy proti nemu šiel Izumin kryštál. Rónin začal ustupovať a využívať svoje pohyby a rýchlosť k tomu, aby sa posnažil rastúcemu kryštálu uhýbať. Kryštál si žil svoj život, nevedel, kde vyraší ďalší. Tsuki chcela jemne pretvoriť krajinu, aby za Róninom vyrástla kamenná stena, ktorú by mu zamedzila v pohybe ďalej a kryštál mal väčšiu šancu ho ubodať, ale neurobila tak..* "Shouton?.." *Rozhodla sa, že si pozrie potenciál Shoutonu, preto dala Róninovi šancu. Ten sa odrazil do vzduchu čo najsilnejšie, urobil salto vzad a chcel sa od tŕňov dostať ďalej. Na okamih medzi nimi vytvoril priestor.*

*Rónin bol vo vzduchu v okamihu, keď na neho leteli ďalšie kryštály. Teraz mali podobu shurikenov. Práve dopadal zo salta na zem, keď ucítil ostrú bolesť na ramene, kde ho jeden zo shurikenov poškriabal, roztrhal jeho prenádherné kimono. Inštinktívne si priložil plochú časť katany pozdĺž svojej chrbtice, aby tak odrazil prípadný shuriken, ktorý by mieril na toto miesto, keď dopadal znova na nohy.. Ono s poranenú chrbticu by sa asi bojovalo horko-ťažko. A poškodená miecha by znamenala jeho definitívny koniec paralýzou. Na päte sa otočil a odrazil katanou ďalšie shurikeny. Mimo rameno cítil bolesť aj v stehne.* "Do piče.." *Nemohol sa teraz zbaviť shurikenu zo stehna, keď mal čo robiť, aby ho nedostali tie tŕne. Hodnú chvíľu tam dokázal bravúrne tancovať a pohybovať sa tak rýchlo a ladne, až to skutočne vypadalo, ako tanec. Vďaka svojej kondícii a Kenjutsu schopnostiam, sa vyhýbal dlho. A vyhýbal by sa ešte dlhšie, keby mu za chrbtom Tsuki predsa len nevytvorila tú doton stenu, do ktorej vrazil. Prekvapene vydýchol vzduch. Vyhodilo ho to z jeho sústredenia a nestihol sa uhnúť tŕňu, ktorý mu mieril na brucho. Ten ho prebodol a prišpendlil ho k stene. K nemu sa pridali ďalšie kryštálové tŕne, ktoré poprepichovali jeho telo ako nič. Rinula sa po nich hustá, červená krv a dopadala v kvapiskách na zem, kde sa vsakovala do pôdy. Jelikož vytiahnuť zvitok, otvoriť ho, použiť krv (Mizuki tuším ani nekrvácal - ale nevie, nepamätám si, čiže sa najskôr musel poraniť), zložiť pečate, vyvolať katanu a ešte použiť techniku, určite trvalo dlhšie, než sa Byakko odrazil (treba zvážiť aj to, že Byakko má rýchlosť 10 bodov) a na Mizukiho zaútočil, tak si stojím za tým, že ho Byakko dostal (klidně si to odkonzultuj s adminom, ale tohle je môj názor xd).* "Kurva, asi som v riadnych sračkách.." *Odovzdane si povedal Nukenin pre seba. Vyliezol konečne na povrch. Rozosmial sa na plné hrdlo.* Myslíte, že ste nás dostali? *už pod zemou vedel, že zdochli dvaja. Jeho kolega a jeden od tých protivníkov. Byakko ešte trhal jeho telo..* Zab ju. *Poručil Byakkovi. Ten sa vrhol na Izumi svojou plnou rýchlosťou a Nukenin horko-ťažko vytvoril pečate. Tsu využila svoju silu k tomu, aby vrhla veľkou rýchlosťou k Izumi kunai s vlastnou hiraishin značkou, na ktorý sa teleportovala. Medzitým Nukenin vypustil z úst vysoko horľavý dym (KATON: HAISEKISHOU). Byakko už cvakal zubami po Izumi, Nukenin skusol zase tie svoje, vytvoril iskričku, ktorá zapálila celý ten dym a ten sa rozhorel a explodoval.. Lenže ani jednu z nich explózia nezasiahla. Tsuki sa dotkla Izumi tesne predtým, než dym vybuchol. A než Byakko dokázal Izumi chytiť do svojich zubov. Zmizli mu Hiraishinom pred nosom. Nukenin sa sám odpálil. Jeho ostatky sa rozleteli pri explózii do okolia.. Tsuki ich preniesla do Zeme Horkých prameňov, neďaleko Yugakure. Jak sa jej stále dotýkala, zmenila podpis svojej chakry na tú Izuminu.. Prešla jej rukou na hlavu.* Ty si samurajka z Pevnosti samurajov? *Spýtala sa jej, pričom jej do vlasov na pokožku hlavy vložila maličkú Hiraishin značku.. Potom ruku stiahla a svoju chakru premenila naspäť.*

*Tsuki tak trochu pochybovala, že by táto malá samurajka niekedy čo i len videla niekoho používať Hiraishin, takže jaksi tušila, že nebude na prenos Hiraishinom vôbec zvyknutá. A teda sa jej muselo urobiť minimálne zle. Ne-li se nezblila xd. Tak, či onak, nechala malú samurajku, aby sa vydýchla, predýchala následky Hiraishinu a vzchopila sa. Dala jej dostatok času na to. Tsuki medzitým vytvorila jeden svoj Kage Bunshin, ktorý sa pokúsil rovnakou teleportačnou technikou preniesť na Hiraishin kunai na mieste, kde pred malou chvíľou ešte bojovali. To sa podarilo, takže pečať ako taká neutrpela poškodenie. Vďaka tomu klon zistil, že bol Nukenin mŕtvy. Ono to i bolo zrejmé kvôli technike, ktorú použil, ale chcela sa presvedčiť. Žiadna chakra v okolí, tak klon len prešmejdil okolie, mŕtve telá, či nenájde niečo užitočné. Nič. Takže len všetky telá, ktoré boli použiteľné, uväznila za pomoci techniky Doton: Shishi Dojou do časopriestoru (nwm teraz, koľko ich bolo, ale tak dajme tomu 5). Z Nukenina toho moc neostalo, jeho zbytky sa preto stanú potravou pre divú zver.. Originál Tsuki sa už zdržiaval niekoľko krokov od Izumi.* Za pomoci Ninjutsu. *Odpovedala Tsuki a z pečate Kuchiyose: Raiko Kenka odpečatila čutoru s čistou vodou. Hodila ju smerom k Izumi, dúfala, že ju chytí.* Na, napi sa.. Prvý prenos býva najhorší. Potom to nie je o nič lepšie, ale telo si začne zvykať. Ako sa vôbec voláš, samurajka? *Trochu využívala toho, že ju zachránila. A využije čokoľvek, aby sa ešte chvíľu nemusela vrátiť do Yugakure. Klon Tsuki sa medzičasom rozplynul a dal tak Tsuki signál, že je čistý vzduch a o všetko postarané.* Nachádzame sa v Zemi Horkých Prameňov. Takže po pevnine hodný kus od tvojej domoviny. Alebo oceánom opačnou stranou..

*Po krátkém rozhovoru se Izumi vydala zpět do Pevnosti.*

Tatsuya: *Má zrovna po náročném boji s Nukeninem, kterého lovil dlouhé 3 měsíce. Nakonec ho vystopoval někde v Zemi Lesů a dostal se s ním do boje, celkem ostrého a náročného boje, během kterého byl Tatsuya opět donucen použít Susanoo: Kostra a tím pádem Mangekyou Sharingan. Odnesl si z toho nějaké šrámy, modřiny a další zranění a tak se utábořil přímo v lese rovnou u malého jezera ve kterém si teď takzvaně líže rány. Sedí si tam a vnímá jak ho štípe každá otevřená rány.. naštěstí nejsou vážné aby to vyžadovalo náročnější léčbu. Pár metrů za sebou má složené své věci (oblečení) a to hezky do komínku a nyní jak tak sedí v tom jezeře přemítá o svém Sharinganu. Všiml si totiž že se mu občas začíná zhoršovat zrak.. vždy to je poté co použije Mangekyou Sharingan a následně své Susanoo. Už si to odneslo menší trvalé následky a to v tom že mu dělá problém zaměřit se na velmi vzdálené objekty, není schopen je zaostřit.. do dálky sice ještě vidí ale už je to první limit.* Přicházím o zrak.. *Poví si sám pro sebe a zakryje si oči dlaní.* Mohlo by to být tím že používám Mangekyou Sharingan a Susanoo. *V tento moment je ale zrak ještě v horším stavu, protože nedávno použil Susanoo a tak bude po omezenou dobu jeho zrak daleko horší a tak vidí spíše rozmazaně.* Musím získat oči Ayata..

Kaede Minami-Ke (NPC)

Ja sa zbláznim! *Zahučala neďaleko dediny Tsuchigumo, kde teraz spolu s Kenshinom nejaký čas prebývali. Bola od dediny asi tri kilometre a ten biely rošťák Yori sa rozhodol, že ju chce nasrať. Stratil sa jej v lesoch na ceste do dediny, keď v diaľke zahliadol párik zajacov. Samozrejme, že sa za nimi rozbehol a zanechal Kaede za sebou. Jeden hlúpy neposlušný psisko!.. Ale nevymenila by ho za nič na svete. Nech bol mimo boj akýkoľvek, počas boja sa na neho mohla spoľahnúť na 120%. Na tom záležalo. Zavrčala si sama pre seba a rozbehla sa za ním. Náročný beh v tomto teréne medzi hustým lesným porastom. Jej čuch bol už oveľa lepší, než keď bola menšou. Zdokonalila sa, aj keď stále bolo čo zlepšovať. Dokázala teraz vyraďovať pachy, ktoré neboli v tú chvíľu dôležité, a tak sa mohla sústrediť len na to, čo potrebovala. V tomto prípade to bol Zoriho pach, ktorý prenasledovala, ale Yori sa hýbal v lese lepšie, ako ona sama. Uvedomovala si, že ak to pôjde tak, tak jej zdrhne. Technika ​SHIKYAKU NO JUTSU to vyriešila. Miesto nechtov jej vyrástli drápky, stavba tela sa jej uspôsobila na beh po štyroch a aj jej rýchlosť sa tým pádom zvýšila. A aj hbitosť. Yori mal aj tak náskok a párik zajacov sa mu stratil tesne pred jazerom. Nuž, čo narobí.. Po tejto honičke mu aj vysmädlo, tak zamieril ku vode a začal sa na brehu napájať. Dobre si uvedomoval prítomnosť niekoho ďalšieho. Bol na ľavej strane jazera, ale nevenoval mu moc pozornosti. Vtedy sa tam prirútila Kaede štvornožky. Bo čo viac. Vrhla sa na svojho štvornohého parťáka a prevrhla sa s ním rovno do tej vody. Yori sa šikovne pozviechal, vybehol z vody von a začal sa na brehu otrásať. Pritom k nej výhražne niekoľkokrát zaštekal. Prevalila sa vo vode a vztekle udrela dlaňami o vodnú hladinu.* Mazaj sem. Prisahám, že ťa utopím. *Yori znova zaštekal. Kaede sa zdvihla z vody a všetko oblečenie na jej teraz lepilo na telo.* A ak ťa neutopím, spravím si z teba kožuch. *Ani jeden z nich to nemyslel vážne. Bolo to ich doťahovanie.*

Tatsuya: *Když se Yori i Kaede přiblíží na méně jak 50 metrů, je si Tatsuya vědom jejich přítomnosti, protože cítí jejich chakru a i když Yoriho za hrozbu nepovažuje tak Kaede ano, protože se k němu blíží až příliš rychle. Proto se ponoří pod vodu, pod kterou může krásně dýchat a vyčká si hezky pod tou vodou, kde ho nikdo neuvidí. Jako Lovec Nukeninů, který se tu venku nemůže spoléhat na nikoho musí být opatrný a tak Kaede bude prozatím považovat za Nukenina, či jiný druh hrozby. Sice skoro nic nevidí a place defacto naslepo, tak stále si dokáže Kaede najít díky tomu že cítí její chakru a když je už celkem blízko vynoří se přímo za ní a pokusí se ji zezadu chytit jako rukojmí do chvatu, kdy stačí trochu zabrat a může ji začít škrtit a kdyby se během toho dokonce ponořil pod vodu, kde ji může i utopit tak by to bylo ještě horší, vypadá to nějak takto -> Odkaz/pravá část obrázku. Drží ji fakt pevně ale ne tak aby se nemohla nadechnout.* Takže.. teď bych poprosil o důkaz toho že nejsi Nukenin... máš na to 5 vteřin, 4, 3.. *Sice vidí opravdu blbě ale když je takto blízko u Kaede, tak na tu krátkou vzdálenost se dokázal aspoň trochu zaměřit aby neměl problém s tím provést tento chvat a to v plné rychlosti (11). Běžně by reagoval asi klidněji ale vzhledem k tomu že je dočasně oslabený a tím pádem zranitelný, tak musí jednat takto přehnaně.*

Kaede Minami-Ke (NPC)

*Tak nakoniec nevedel o jeho prítomnosti ani Yori. Obaja to zistili až v momente, kedy sa Kaede stala Tatsuyovou rukojemníčkou.* Ehh.. *Vydala zo seba prekvapene. Yori chcel pohotovo reagovať, ibaže ho zastavilo Kaedine gesto ruky, ktorým mu naznačila, že sa nemá približovať. Poslúchol a prizeral sa s vycerenými zubami a tichým, no hlbokým vrčaním. Nespúšťal Tatsuyu z očí. Mala nos ešte plný vody, jej čuch bol preto skreslený a Tatsuyov pach momentálne nepoznala..* Si slepý? Mám znak Kirigakure na šatách. *Zamručala nespokojne. A keďže si nemohla byť istá ani ona, či nejde o nejakého vandráka, či nukenina, tak aktivovala Raiton no Yoroi 1. stupňa, čím by ho mala donútiť minimálne stiahnuť sa od nej. Ba čo viac - boli vo vode, mala by mu uštedriť poriadnu ranu výbojom, čo by ho malo aj paralyzovať. V tých chvíľach teraz využila ona svoju rýchlosť (8 základ/Sanin + 2 Inuzuka + 30 Raiton no Yoroi = 40 bodov) a uštedrila mu zničujúci úder lakťom (Erubou) priamo do hrude.. Nechcela bojovať, začal si prvý.. Len mu chcela dať lekciu, či bol, alebo nebol Nukenin, Ninja.. čokoľvek.. Nič mu neurobila a on po nej vyštartuje?.. Ak jej to vyšlo a odmrštila ho vodou ďalej, vyšla už s deaktivovaným brnením na breh s úmyslom odísť. Pohladila pritom Yoriho a poplácala ho po chrbte.* Poď, Yori.

Tatsuya: *Ve chvíli kdy ucítí pohyb její chakry tak ji zcela automaticky pustí a odskočí od ní, co víc stejně jako ona i on aktivuje Raiton no Yoroi (2. stupeň). Kaede mu pak uštědří ten úder a když je rychlejší, nestihne se ubránit a důvod? Protože ji skoro vůbec nevidí! Dost ho odhodí bokem.. nebo spíš dozadu ale přežije to. Dopadne dokonce mimo samotné jezero někam na zem a tam pak Raiton no Yoroi deaktivuje.* Omlouvám se.. cítil jsem tu chakru jak se sem blíží a považoval jsem tě za hrozbu.. za Nukenina a protože mám teď problém se zrakem tak jsem netušil že jsi to ty.. Kaede. Nedokázal jsem rozeznat zda jsi Nukenin nebo ne.. *Tatsuya tam stojí jako kdyby nic, nahej v celé své kráse ale ne že by se jí chtěl ukazovat ale… jak ho odhodila tak neví kde přesně má ty věci.* To jsem já.. Tatsuya. *Přitom se skloní k zemi a začne kolem šmátrat v naději že najde svou hromádku věcí aby se mohl obléct. Má takovou radost že na ní narazil, nicméně není schopen ji teď dát najevo, protože nahej se tam s ní fakt vítat nemůže.*

Kaede Minami-Ke (NPC)

*Viac toho blbečka nechcela riešiť. A dúfala, že to pochopil a nechá ju na pokoji. Dokonca sa rozhodla ignorovať aj jeho ospravedlnenie. Yori sa otočil a začal ťapkať pomaly za svojou dlhoročnou spoločníčkou. Len mávla rukou nad jeho slovami, kým rozprával a dávala mu tak najavo, aby ďalej ani nepokračoval, ale on aj tak pokračoval - netušila, že je slepý jak patrón. V tej rauši si ani ona celkom neuvedomila, alebo skôr nevšimla, že tam bol nahý. Tatsuya pokračoval vo svojom monológu. A jedna vec ju donútila zastaviť. Keď vyslovil jej meno. Už sa aj chcela otočiť. Jediný modrovlásek,, ktorý ju napadol bol Ayato. Pravda, dlhé roky ho nevidela. A vlastne ani on ju, tak mohlo dôjsť k tomuto nedorozumeniu. No keď padlo to druhé meno.. Zamrzla. Pokúsila sa nadýchnuť, ale vzduch jej uviazol v krku. Jej telo zachvátil oheň. Cítila v žilách čosi čudné. V ústach jej vyschlo..* To.. nie je možné.. *Zamrmlala si sama pre seba potichu. V tých sekundách sa jej v hlave premietlo všetko, čo s Tatsuyou zažila. I okamih, kedy sa videli naposledy a to, ako to dopadlo. Všetci ho považovalii za mŕtveho.. I ona. Boli to pre ňu jej najťažšie chvíle života a nejaký magor jej chce tieto rany znova otvoriť?.. Obrátila sa, nazlostená.. Rozbehla sa k nemu s úmyslom vrayiť mu jednu za to, že sa opovažuje jej pripomínať niekoho, kto už nie je. Mala slzy na kraji a ona sa znova cítila, akoby Tatsuya pred malou chvíľou znova zomrel. Bola stále prchká, ako kedysi, keď bola dieťa. Horká hlava.. No trochu dospela za ten čas, a tak v poslednej chvíli pred ním zastavila. V ušiach jej hučala krv, v spánkoch tepalo a celé telo sa jej varilo zlosťou, smútkom.. Urobila niečo, čo mohla urobiť fakt len Kaede... Chytila ho za ruku, nadvihla mu ju a pričuchla si k jeho podpažiu (xd).. Potom zaspätkovala, akoby videla ducha. Jeho pach bol trochu iný, než keď ho cítila naposledy pred rokmi.. Alle jeho pach by si nikdy nepomýlila s nikým iným..* Ja to.. nechápem.. *Pozerala na neho s otvorenými ústami. Neveriacky, plná rôznych emócií a nevedela, čomu má nechať priechod. Na niekoľko sekúnd úplne znecitlivela, potom ju znova obarilo nepríjmené teplo a konečne mu pozrela priamo do očí..* Tatsuya.... *Zalapala po dychu a rozplakala sa ako malé decko. Nevnímala, že je nahý, ihneď ho zakliesnila do pevného objatia a plakala mu na rameni.*

Tatsuya: *Už byl připravený že dostane další ránu, nyní se fakt nemůže bránit a když ví že to je Kaede asi by se ani nebránil, nicméně ona se pak zastaví a udělá něco divné.. rychle si vzpomene z jakého klanu vůbec pochází a napadne ho že si jeho tvrzení chce ověřit tím zda je to podle pachu opravdu on. Nyní tam před ní stojí a dívá se ji do očí.. aspoň se o to snaží a je vidět jak se na sílu snaží zaostřit ale je ještě brzy aby něco takového svedl. Pevně ji pak obejme, lhal by kdyby řekl že to s ním nic nedělá a pár slz mu uteče. Pro něj to je ale daleko jednodušší situace, protože on ví že Kaede žije už dlouhou dobu, jen ji nebyl schopen najít ani kontaktovat a tak na tento den čekal. Jen doufal že jakmile se s ní potká bude to za příjemnějších okolností.* Ne že bych si to neužíval.. ale.. navedeš mě na moje věcí? Celkem tu fouká..

Kaede Minami-Ke (NPC)

*Držala ho pevne a zdalo sa, že ho už nikdy nepustí. Malú chvíľu ani neregovala na jeho slová, kým ju Yori čumáčkom nezačal šťuchať do boku. Vtedy ešte niekoľkrát vzdychla a odtiahla sa od neho. Dlaňou si zotrela z očí slzy, ale tie sa aj tak ďalej kotúľali dole jej tvárou. Yori potichu skučal, pretože on mal Tatsuyu tiež veľmi rád, a tak bol teraz z toho tiež mimo.. Nebola už tá malá holka, preto chápala situáciu, a že jej teraz tak ľahko nezmizne, lebo ho nenechá. Zdržala sa svojich otázok a zahľadela sa na neho. Trošku totiž nechápala, čo po nej chcel. Teda, prečo.. Až ho tam uvidela celého nahého, pochopila. Zrudla od hanby..* V-veci. Jasnééé.. *S hlbokým nádychom sa zamerala na okolie a na zem, kde by mali byť jeho veci. Teraz horela ešte aj od hanby, paráda!.. Jeho veci zahliadla, no boli pár krokov ďalej. Urobila krok a zakopla o vlastnú nohu, no podarilo sa jej udržať rovnováhu. Zahanbila sa ešte viac.. Pobehla k veciam, vzala ich a podala mu ich. Vážne mala v hlave plno a prázdno zároveň. Nedopínalo jej, že vravel, že má problém so zrakom. Nepotreboval by pomôcť obliecť?.. Ale kurva! Bol tam nahatý pred ňou!..* Tady.. *Podala mu to oblečenie a dívala sa niekde úplne inde. Slzy jej stále dráždili pokožku tváre, ale nedalo sa to zastaviť... Keď si to oblečenie vzal, chytila sa za hlavu a otočila sa úplne.* Sníva sa mi, Yori? *Yori zakňučal a zavrtel svojou hlavou.* Je to on, že? *Ruky stiahla na svoje líčka a držala sa za ne. Bola mokrá, ulepená od vody a celkom tu bola zima, keď ten vietor pofukoval, ale vôbec to nevnímala, hoci sa trochu klepala. Ale sama nevedela, či zimou, strachom, vzrušením... Proste emócie ňou lomcovali..*

Tatsuya: *Počká až mu Kaede donese věci, nejdřív se osuší osuškou a pak se oblékne. Sice to chvilku trvá ale zvládne to i ve své situaci.. takže je konečně oblečený (odkaz). Svitky a další věci si různě upevní a tu osušku ještě zapečetí. Pak si klekne na jedno koleno a otevře svou náruč, je to ve směru ke Kaede s Yorim.* Yori.. to jsem ti nechyběl? *Je jasné že by ho rád pomazlil jak se patří, dlouho ho neviděl a chce se s ním pořádně přivítat.. tenhle pes mu taky chyběl.. opravdu moc. Pak se zvedne a otočí se na Kaede, ještě že dokáže cítit kde je (chakra), jinak by se musel navigovat sluchem nebo by se mohl otočit úplně někam jinam.* Ty tu někde táboříš? Já jsem to totiž měl v plánu.. pár metrů dál.. přidáš se? Mohu se přidat já k tobě? Určitě máš spousty otázek.

Kaede Minami-Ke (NPC)

*To bol nepríjmený pocit, ako na ihlách. Vedela, že tu je.. Že žije a i napriek tomu sa musela tak veľmi premáhať, aby sa na neho znova nevrhla. Chveli sa jej pootvorené ústa. Znova si nebola istá, čím to bolo. Zimou? Emóciami? Oboma?.. Potom Tatsuya prehovorila na Yoriho a ten ako potrafený sa na Tatsuyu vrhol. Bol to obrovský pes, ktorý svojou váhou mohol Tatsuyu úplne ľahko povaliť na zem - čo aj urobil, ak sa teda Tatsu neubránil. Yori nadšene skučal, akoby ho drali z kože, ale len dával najavo svoju radosť. Obrovskú radosť. To bol signál pre Kaede. Tá sa ako víchor otočila a skončila na zemi s nimi. Jednou rukou objímala obrovskú mokrú guču bielych chlpov a druhou zase Tatsuyu, ktorý bol povalený na zemi. Yori sa všemožne hmýril a Kaede sa dvakrát nekontrolovala tiež. Chudák Tatsuya, museli z neho urobiť poriadnu placku. Našťastie už mala dosť rozvinutý mozog k tomu, aby nevyvádzala ako úplne potratené decko.. Yori sa tam s ním ešte mojkal, ale ona sa odtiahla so slzami v očiach.* J-jáá.. *Zavrtela hlavou. Ani nevedela prečo.* Pridám sa... Nechápem, ty žiješ.. Veď.. Vtedy... *Nedokázala zo seba vylúdiť normálnu sívislú vetu, či otázku..*

Tatsuya: *Yori Tatsuyu úplně bez problémů převalí na zem, ani se tomu nebrání a pořádně se s tím pořádným psem přivítá. Už dávno to není štěně, kterým býval. Když se přidá i Kaede tak ji pevně obejme taktéž, každou rukou k sobě snaží mačkat jednoho z nich (Kaede + Yoriho) a vůbec ho netrápí že jeho věci budou zase mokré. Když se pak Kaede vzdálí, postaví se na nohy a snaží se ze sebe dostat kloudnou větu, Tatsuya od sebe Yoriho opatrně dostane a postaví se na nohy.* Na vše budeme mít čas pak, pojď. *Natáhne se k ruce Kaede, aspoň doufá že to je ruka aby ji za ní chytl a mohl ses ní vydat do hlubin lesa. Naštěstí jdou pomalu a tak nehrozí že by nosem vrazil přímo do kmene nějakého mohutného stromu, zvládne to i bez zakopnutí ale je vidět že chodí až moc opatrně a že by se určitě zvládl přesouvat rychleji ale po krátké době se zastaví (Tatsuya).* Utábořil bych se tu ale.. zvládneš připravit oheň ty? Všechno ti pak vysvětlím, jen řekněme že můj zrak na tom teď není moc dobře.. ani nevím jak vypadáš.. vím že jsi to ty ale jsi pro mě teď jen jedna vleká šmouha.

Kaede Minami-Ke (NPC)

*Pozrela sa na neho, ako jej podával svoju ruku. Trochu zaváhala, ale vzápätí sa ho dotkla. Prečo sa jej vrátili v tú chvíľu všetky spomienky opäť?.. Slzy sa jej skotúľali znova po tvári dole, ale nechala sa ním viesť. V tichosti. A opatrne. Mlčala, i keď potrebovala dostať všetky tie odpovede. Bola ale trpezlivá, čo u nej bolo zvláštne. Yori cupkal za nimi, občas odbehol, ale za chvíľu sa znova vrátil. Kaede držala Tatsuyovu ruku pevne, ale bola realista. Už jej nezmizne. Aspoň nie dnes.. Nedovolí mu to.. Trochu zabudla na to, že v dedine na ňu čaká Kenshin. Toho teraz vytlačila z hlavy. Zastavila sa, keď sa zastavil aj Tatsuya. S neistotou pustila jeho ruku.* Zvládnem.. *Povedala a otrela si dlaňami znova svoje oči. Zrak mala zo sĺz zakalený a tiež videla rozmazane, no určite na tom nebola ako Tatsuya.. Rozhliadla sa po okolí a pohla sa. S Kenshinom na cestách bola zvyknutá táboriť vonku, zakladať ohne a podobne. Za krátku chvíľu nahromadila veci, ktoré potrebovala ku ohnisku, a potom to len zapálila zápalkami, ktoré si vytiahla z taštičky. Našťastie boli v kovovej škatuľke, tak neboli mokré. Čoskoro plameň narástol a začalo sa z neho šíriť príjemné teplo. Už si začala uvedomovať, že sa triasla aj zimou. Nebolo pochýb... Sadla si niekde blízko Tatsuyi, ale nie hneď vedľa neho. Chcela mať na neho aj výhľad..* Mám toľko veľa otázok. Ani neviem, kde mám začať.. *Ako malá by na neho chrlila všemožné otázky, čo by ju v ten moment napadli, ale bola v rozpoložení a už z nej bola žena..* Porozprávaš mi svoj príbeh?.. *Spýtala sa ho. veľmi by jej to uľahčilo všetko..*