Vesnice Tsuchigumo

*Arita bol skutočné spokojný, viac skutočne nepotreboval a ani potrebovať nebude. Mal teraz pri sebe všetko. Misaki, pokoj a všetko okolo toho.* Možno len pomôcť s lovením, ale inak nič viac. Variť nie je také zlé. Celkom ma baví, varím už od mala. *Usmial sa a ďalej ju niesol lesom. Keď však povedala, že tu bolo až priveľké ticho, tak musel prikývnúť. Sem tam bolo počuť nejakého vtáka, no nič viac.* Pravda, až priveľké. *Trochu sa i rozhliadol, no nemyslel si, že by to bolo zlé ticho. Na chvíľu zastal spolu s ňou na rukách.*

*Len sa usmial, keď povedala, že pomôže. I s lovením sa i stretol, no s Misaki by to nemusela byť taká nuda, varenie ho bavilo, bolo príjemné a teraz mohol urobiť niečo i jej, už teraz vie, že sa bude snažiť, aby jej chutilo čo najviac.* Dobre, ďakujem. *Usmieval sa spokojne.* Nie je také zlé. To veru nie. *Prikývol, skutočne to nebolo zlé ticho, bolo príjemné a nerušilo ich, mohli sa sústrediť jeden na druhého. Bozk jej oplatil, dokonca sa do neho i usmial trochu, takto by tam pokojne mohol stáť aj celý deň, vyhovovalo mu to.* Kadiaľ by si chcela ísť? *Spýtal sa jej.*

*I on sa zamyslel, kadiaľ by mohli ísť, keďže bol momentálne jediný, kto z tých dvoch chodil. Trochu sa obzrel po zemi a zlatými očami hľadal nejakú zvieraciu lesnú cestičku, ktorá by ich mohla zaviesť niekam, kde by mohlo byť lepšie.* Pôjdeme rovno, možno potom nájdem i zvieraciu cestičku, mohlo by byť po jej ceste niečo zaujímavého. *Usmial sa na ňu. On sa v lesoch celkom vyznal, hoc v nich bol len krátko. Mama i otec jej často učili, síce skôr len mama, ktorá bola shinobi, no sem tam i otec, ktorý predtým, než matku spoznal cestoval ako obchodník. Ďalej od dediny určite pôjdu, čím boli ďalej, tým mali väčšiu istotu, že ich nikto rušiť nebude a tak sa vydal ďalej rovno... kráčal pár minút, než skutočne nejakú lesnú zvieraciu cestičku našiel a vydal sa ňou... a po asi trištvrte hodine ich doviedla k malému skrytému jazierku medzi stromami. Keď tam došli, boli vidieť srnky, ktoré sa skláňali k vode, aby sa napili.*

*Miesto kam dorazili bolo skutočne krásne. Kryté malé jazierko stromami, voda nebola bahnitá tak veľmi, ako by si človek i myslel, bolo trochu vidno na dno. Chodilo sem mnoho zvierat, keď uvidel stopy na zemi, možno by tu byť nemali, aby nenarúšali pokoj lesa a jeho obyvateľov, no ak by boli potichu, možno by to mohlo byť v poriadku.* To skutočne áno. *Usmial sa. Želal by si, aby ju niekam posadil a nakreslil ju spolu s okolitou krajinou, teraz keď boli tu, no nemal tu ani zvitok a ani nič s čím by mohol na zvitok kresliť a tak si to bude musieť zapamätať a preniesť to na plátno až keď sa k nemu dostane.* Zostaneme tu chvíľu? *Spýtal sa jej, možno by mohli i cez noc, možno by ani nevadilo sa trochu zmočiť.*

Možno by sme mali. *Dal jej za pravdu. Predsa len, to bolo napájadlo pre zver, čo tu žila a tak nemali právo ich vyrušovať a zaberať si toto miesto pre seba. Len sa chvíľu dívali, kochali krásou a potom šli preč túlať sa lesom ďalej. Túlali sa lesom do večera, občas sa rozprávali, občas boli v príjemnom tichu, potom neskôr spolu ulovili menšiu potvorku pre nich na večeru a keď padol večer, tak sa utáborili, Arita založil oheň a vykuchal ich večeru. Všetko, čo nepotrebovali zahrabal do zeme, aby nepritiahol nejakú neželanú návštevu a dal mäso piecť.* Aj dnes je pekná noc, nie? *Usmial sa na ňu, keď zdvihol oči k nebu, ktoré pomaly ale iste tmavlo a na začali sa objavovať svetielka, ktoré nad nimi budú žiariť celú noc.*

*Oheň pred nimi praskal. Nad ním sa opekali kúsky masa zvere, ktorú ulovili na večeru. Nechal Misaki si sadnúť vedľa neho. Skutočne to bol príjemný večer. Okrem praskajúceho ohňa, ktorý ho zahrieval na tvári boli počuť i cvrčky, sem tam zahúkala sova, či dve, zafúkal vietor, ktorý preťal ticho a trochu pohneval oheň, ktorého plamene trochu zdivočeli, no potom sa znovu upokojili. Bolo to inak pokojné miesto, kde mohli stráviť spoločne noc. Dával pozor na ich večeru, aj keď veril že toľko až veľmi netreba.* Kto by nemal? *Usmial sa. I on mal rád, nočnú oblohu, najviac čarovná preňho bola, keď stál na hladine jazera, pod ním i nad ním bola len temná černota, plná hviezd a veľkého mesiaca. Oplatil jej bozk, trochu privrel oči a chytil ju za ruku. Bol ešte skorý večer, noc bola ešte mladá, zaujímalo jej, čo sa ešte stane.*

*Skutočne sa mohlo stáť čokoľvek, človek nikdy nevedel, hlavne Arita si musel dávať pozor na seba, aby neurobil niečo, čo by bolo Misaki nepríjemné, aj keď si veľmi nemyslel, že by niečo také dokázal. Keď sa k nemu pritúlila, objal ju okolo a dal jej pusu do vlasov. I on bol šťastný. Skutočne boli tieto posledné dva dni niečím, kedy nemusel nad ničím iným premýšľať. Prešla nejaká doba, kedy sa zdalo, že ich večera bude hotová. I Misaki si myslela to samé a tak ju opatrne pustil a začal mäso dávať preč od ohňa.* Už veru je. *Usmial sa a podal jej mäso na konáriku, na ktorom bolo napichnuté.* Dobrú chuť, Misaki. *Poprial jej ju a začal trochu fúkať do mäsa, aby trochu viac vychladlo a on si mohol odhryznúť.*

*V skutku to krásne voňalo, možno by mohol nabudúce nájsť aj nejaké byliny a pripraviť z nich menšie korenie. Niečo málo poznal, takže si myslel, že by to mäso zvládol i dobre ochutiť, no nabudúce tak urobí, bude mať isto mnoho príležitostí.* Pravda. *Dal Misaki jej porciu a svoju, obaja sa pustili do fúkania, aby sa čím skôr najedli. Keď si zahryzol i on, musel sám seba pochváliť, že to nebolo dvakrát zlé, dokonca by povedal i menší opak. Varenie s otčínom sa hold vyplatilo.* Ďakujem. *Usmial sa na ňu. Varenie ho i bavilo, bol k tomu navyše naučený aj od mala, aby neskončil ako stratený prípad, ktorým sa stala jeho mama, ktorá nevedela urobiť ani kávu bez toho, aby nepodpálila kuchyňu.* "Som len zvedavý, čo bude robiť, keď sa rozvedú." *Bolo mu jasné, že sa otec vráti do dediny kde vyrastal. No, teraz nebol čas myslieť na také veci, len pokrútil hlavou, aby sa zbavil tých myšlienok a ďalej jedol. Vedel, že skôr či neskôr sa do Kumogakure vráti a strávi tam dlhšiu dobu, až priveľmi dlhú na to, ako by chcel.*

*Nabudúce bude ešte lepšie jedlo. Arita bol rozhodnutý ukázať svoje kulinárske schopnosti a predviesť ako dobrý je vo varení, keďže mal toľko praxe ako malý, keď vypomáhal otcovi v kuchyni. Možno by sa vedel potom časom, keď bude starší, nájsť nejaké miestečko, kde si odpočinie od všetkého, kde bule len občasne variť a občasne kresliť, či sa venovať bábkam. Ale to bola až veľmi ďaleká budúcnosť. Teraz mal v pláne iné veci a zatiaľ ho život ešte neomrzel, aby sa dostal k tomuto. Mal v pláne žiť dlho... teraz mal pred sebou prítomnosť a s tým aj večeru v prírode, v lese, na čistinke obklopený stromami pri teplom ohni, ktorých ich zahrieval...* Pravdepodobne len s tebou oddychovať. *Usmial sa na ňu. Natiahol sa trochu a dal jej pusu na čelo, pravda, teraz mal vedľa seba Misaki, s ktorou chcel byť, sledovať v dnešnú noc nočnú oblohu, držať ju pri sebe a oddychovať, pretože mali obaja dovolenku od všetkých a všetkého. Nechcel ani nijako narúšať atmosféru, o niečo sa pokúšať, bola mladá a tak rýchlo, ako spolu začali chodiť, tak rýchlo by mohli od seba, čomu sa chcel Arita vyhnúť.* Čo ty? Čo by si chcela robiť ty? *Spýtal sa jej, možno by mala zaujímavejší návrh. Dojedol a objal ju okolo pasu, pričom sa príjemne usmial.*

*Pokiaľ by sa dalo, zostal by aj tu cez noc, zima nebola, mali tu ohník, ktorý ich ohreje počas noci a keď budú spať pri sebe, tiež im nejaká zima veľká nebude. Páčila sa mu predstava, že bu tu strávili večer v objatí jeden druhého, nebolo to zlé, nebola to zlá predstava, ktorú by rád vykonal, ak by nebola Misaki proti. Preto podal i taký návrh, nič nerobiť a odpočívať, ležať v objatí jeden druhého.* Som rád. *Bol rád, že sa jej nápad páčil, plán, taký provizórny, cez to však celkom dobrý. Mali tu predsa len pokoj a ticho.* Ak by ti nevadilo, zostal by som tu. Predsa len, nič nám tu nechýba. Oheň tu máme, výhľad na krásnu čiernu oblohu posiatu hviezdami... myslím, že nebude zle, keď tu zostaneme. *Usmial sa a držal si ju v objatí. Predsa len tu mali jeden druhého a nič viac nepotrebovali. Ľahol si na chrbát a stiahol k sebe Misaki, avšak tak, aby mala hlavu na jeho ruke a mala ako také pohodlie.* Nebude zlé, dívať sa na toto. *Usmial sa. Skutočne, keď ležal, tak bol pohľad na nočnú oblohu ešte krajší. Otočil k Misaki hlavu.* Čo myslíš?

*Ticho, nikto nebol okolo nich, nikto a nič, čo by narušilo ich krásny večer, ktorý hodlal stráviť pod hviezdami s Misaki, keď už dostal takú možnosť.* Budem rád. *Povedal a usmial sa. Zostanú tu cez noc, obklopení lesom, cez to s výhľadom na hviezdy a nočnú oblohu. Na oblohe nebolo mráčika, počasie skutočne vychádzalo tak, ako malo. Bolo pekne, nebolo ani tak chladno, aby nemohli ležať v tráve celú noc a spať pod hviezdami. Bolo jednoducho krásne. Teraz však ležali, Arita na tráve, zatiaľ čo Misaki doprial pohodlie v podobe jeho ruky. Usmial sa.* To teda je. *Bol to skutočne krásny pohľad, tento deň, túto chvíľu, určite si zapamätá. Bozk jej oplatil, rukou, ktorá bola Misakimým vankúšom ju na tu chvíľu objal. Dnešný večer je len náš. *Dal jej za pravdu. Len ich, podarený krásny večer v spoločnosti hviezd, ohňa a občasného zahúkania sovy. Objal ju, keď sa k nemu pritulila. On sám mal stále oči otvorené, díval sa zlatými kukadlami na hviezdy.* Aj ja teba Misaki. *Povedal rovnako potichu a pohladil ju.*

*Obaja sa mali radi, to bolo dôležité, a obaja to vedeli. Teraz spolu ležali, vonku, pod hviezdami, s ohňom a v prítomnosti toho druhého.* Potom sa spolu stretneme a budeme znovu spolu. *Povedal povzbudivo a usmieval sa. Keď sa k nemu nahla, aby ho pobozkala, tak jej ho oplatil, jednou rukou jej zašiel do blond vlasov. Než sa od neho odtiahla a znovu si ľahla.* Určite, niekde sa stretneme. Ostrov... polmesačný by nebol zlý, nie? *Usmial sa, no odpoveď neprišla, keď sa pozrel na Misaki, tak už spala. Dal jej pusu na čelo.* Dobrú noc. *Zašepkal a uložil sa i on, tak, aby ju držal a objímal a zavrel oči i on a pomaly zaspal.*

Koniec.

Mia Nami
Hosuka Riya

*Dante se probudil v jeho domě, který byl opět uklizený a nebylo nikde ani špetka prachu.* "No jo, další den. Další, zkurvený, temný den. Kéž bych dokázal ovládat čas a přeskočit tak tři, čtyři roky svého života," *přemýšlí Dante, když se převléká z pyžama. Pod tričko si vzal náhrdelník, který jen jeho pouto k linií Kuchyose stvrzovala. Na sebe si vzal hábit, protože se dnes chtěl vydat ven, pryč z Kumogakure. Vezme si do batohu jídlo, které se jen tak nezkazí a pět lahví vody, aby nemusel hned doplňovat vodu z říček. Také si do brašen vzal své vybavení a vydal se ven z domu. Když již chtěl vyjít z klanu, zastavila jej nějaká holka.* Hele, Dante.. Máme problém.. Tedy ne my jako my, ale spíše jde o misi.. Fajn Mio, co se děje? *Pověděl Dante a opřel se o zeď.* Ne, nemůžeme tady. Pojď, Hosuka Nami a já jsme udělali soukromou sešlost tří rodin, jako to dělají dospělí s těmi jejich radami, *poví Mia a rozejde se k domu rodu Riya. Dante se tam také rozejde, avšak jej tohle spíše štve, protože jej to zdržuje. Vešli tam a Hosuka tam již seděl.* No vida, vida, vida. Jestli tu není náš lovec odměn. Zdravím, Dante, *pověděl povýšeně Hosuka, který byl jen o rok starší než on.* Mio, doufám, že ty, zástupkyně rodu Nami, budeš sedět celou dobu s námi. No jistě, budu tu, stejně jako Dante, *odpoví mu a všichni se posadí. Dante však projeví neúctu vůči jeho "hostiteli" tím, že dá nohy na stůl.* Takže, o co tu jde? *Otázal se Dante bez emocí.* No samozřejmě, zástupce rodu Kyōki každým coulem. Doufám, že na tuto dohodu přijmeš. Tak se předveď, vybal tu svojí dohodu, *řekne Dante a začne si točit kunaiem. Vždy, když měli být tito tři spolu, se choval úplně jinak. Kdyby se choval tak, jak se chová přirozeně, Hosuka jej sežere.* No tak fajn. Musíme zlepšit vztahy mezi Kumamuchi a Doku. Vždyť vztahy se za posledních pár let zlepšily, *přeruší jej Mia. Hosuka si něco zamumlá pod vousy a pak pokračuje:* Jednoduše, nějaký nukenin z Konohagakure šlohl svitech s nějakou jejich technikou klanu. Na radě, kde byl i zde přítomný Dante, se to řešilo a jelikož je to mise B, je to na nás. Takže, kdo se hlásí dobrovolně? *Otáže se Hosuka, avšak Dante jen překříží ruce. Po krátké odmlce poví:*  Fajn. Dejme tomu, že tuto misi za nás přijmu, ale co z toho kápne mě? No, samozřejmě odměna za misi. No, ale to se mi moc nelíbí. Jsme přeci mi tři, tedy nás šest, tým. Všichni jsme již dokázali se oddělit od naší temné stránky a potlačit jí. No, možná někteří z nás, *podíval se na člena klanu Riya, který se stále nechal ovládat svým dvojčetem.* No, takže jak to máme udělat? Ty jsi oficiálně pod Zirou.. Ne, nejsem. Je to jen dohoda z mými rodiči, avšak on si na senseie jen hraje. No tak se uklidněte vy dva. Dante, co chceš za to, aby jsi tam šel. Chci někoho sebou, *poví Dante rázně. Oba se na sebe kouknou a Mia řekne:* Já s tebou půjdu. Potřebuji také nějaké zkušenosti tam venku. Fajn, takže toto máme. Hodně štěstí. Naše rada je u konce, *řekne Hosuka a naše dvojice opustí dům.* Takže, sbal si jídlo, ideálně sušené maso. Nechceš, aby se ti zkazilo jídlo. To samé, vezmi sebou i láhve s vodou, *poví jí a ona se vybaví. Ona se specializuje taktéž na taijutsu, avšak ne na takovou úroveň, jako je Hachimon.* Sice to Hosuka nezmínil, ale rodiče říkali, že se prý to stalo dnes ráno. A otec si myslí, že bude v Zemi Lesů. Prý se tam občas lidé skrývají v nějaké vesnici, když jsou všichni civilové v háji. Jo a také, má tam jít někdo přímo z Konohagakure. Jo, tohle možná mohl zmínit, ale díky za informace, *poví Dante a spolu se vydají do divočiny. Cesta jim bezmála zabrala 4 dny, avšak s jídlem na tom byli bledě. Mia podcenila zásoby a tak se s ní Dante musel dělit. Mělo to být jídlo na deset dní, s tímto tempem budou poslední dva dny o hladu. Úspěšně se vyhýbali bestiím a vodu doplňovali v čistých pramenech říček. Nakonec tedy nějak dostali do té vesnice, avšak ani nečekali na svůj doprovod z Konohagakure. Byli ostražití a navzájem si hlídali záda, když procházeli pustou a už pár let opuštěnou vesnicí.*

*Soru a Aodu na cestách prekvapil zvitok poslaný po poštovnom vtákovi. Nikdy veľmi nechápal ako funguje cvičenie týchto operencov, avšak doviezli im zvitok a tak si jej prebral. Samozrejme mu dal kus masa - bol to dravý operenec. Sora zvitok otvoril a začal ho nahlas čítať, aby i jeho brat mal niečo z obsahu.* Takže B misia. *Pokývol hlavou Aoda a pozrel sa na svojho brata, ktorý zvitok zroloval a zapálil cez katonový projektor.* S niekým z Kumo. *Prikývol Sora a uprel svoje biele oči cez slnečné okuliare na svojho brata a obaja prikývli. Vymieňali si myšlienky ako to robili dvojičky, aj keď boli z trojičiek, ktoré mali medzi sebou veľmi pevný vzťah, boli jedno telo a jedna myseľ, fungovala medzi nimi telepatia - samozrejme, obaja na seba len pozerali a snažili si uhádnuť čo si ten druhý myslí. Sora bol oblečený podobne ako jeho brat. Obaja mali čelenku konohy na čele zakrytú ofinou, Sora tak zakrýval pečať od mamy, aby v prípade jeho smrti neboli zneužité.* Prekontrolujeme si zásoby a vyrazíme, nie sme ďaleko, takže si môžeme urobiť lepšiu inventúru. *Rozhodol Sora nakoniec a obaja si dali dolu batohy z chrbta. Otvorili ich a začali ich kontrolovať. Oblečenie v prípade, že by išli do zeme Železa, vybavenie, zvitok s kuchiyose. Jedlo, voda. Všetko si poriadne skontrolovali.* Malo by nám to všetko vydržať na cestu na misiu, počas misie a aj dva dni po misii. *Oznámil stav Aoda.* Ale temná krv bude priorita. *Dodal k tomu. Vystavili si prioritu, ktorú mali hneď po misii, ak misiu prežijú, ale to by nemal byť problém. Budú mať jeden druhého a ešte niekoho z Kumo. Obaja si vyhodili batohy na chrbát a vydali sa do zeme lesov, kde sa mali stretnúť so svojimi spojencami. Cesta im niečo málo zabrala a keď dorazili na približné miesto stretnutia, nikde nikto.* Stavím sa, že budeme s tým samovražedným maníkom. *Dante. Bojoval s Kaede. SKúšky vyzerali zaujímavo, rozhodne s ním chcel bojovať, ale vedel, že nebude mať šancu a rozhodne to videl. Ten vzťah medzi ním a Kaede. Ale mlčal a neplánoval ho pre to nenávidieť, či mu to dávať nejako najavo. Rovnako ako jeho brat o ničom nevedel. Na miesto dorazili rozhodne skôr než posily z Kumo.* Myslím, že budeme mať dosť času, zájdeme teda ešte pre krv? *Spýtal sa Aoda, ktorý si začal pripravovať veci. Jeho brat len prikývol, predsa len boli bližšie a tak im cesta nezabrala ani dva dni. Obaja sa teda vydali ešte na lov. Sora aktivoval svoje oči, aby im išiel rýchlejšie a potom vyrazili. Nájsť jedno monštrum im zabralo nejaký ten čas, ale mali šťastie, že pri sebe boli rovno dvoje obludy, takže to znamenalo dve dávky a potom už len nájsť jednu. Použili svoju oskúšanú techniku, ktorá fungovala. Obaja bratia si vymenili pohľady a Sora sa pripravil, zatiaľ čo Aoda povolal kuchiyose Kyūshū no Hebi.* Tak, poďme na to. *Tleskol Sora, aby sa povzbudil a popri tom na seba upozornil. Upútal na seba pozornosť oboch a usmial sa, hoc stále nervózne. Musel sa postaviť voči svojmu strachu. Chcel ísť do veže. Chcel jednu nájsť a ísť do nej, preskúmať ju a zistiť čo tam je, čo tam môže nájsť. Preto sa potreboval zbaviť strachu, ktorý si voči ním vybudoval. Obe monštrá sa na neho rozbehli a keď boli dostatočne blízko, roztočil sa, odhodil ich a na rad išli hady, ktoré jedno z nich obmotali. Sora sa postaral, aby monštrá skončili čo najďalej od seba, potrebovali čas a keď Kyūshū no Hebi urobili svoju úlohu a jedno z nich zviazali, tak obaja takmer naraz použili shunshin. Sora sa dostavil k hlave, nahromadil svoju chakru a keď Aoda odobral jednu dávku, tak modro vlasý chlapec odprevadil ďalšiu dušu z tohto sveta.* Sora! *Vyhŕkol Aoda, keď videl ako po jeho mladšom bratovi beží ono monštrum, ktoré sa zdvihlo zo zeme medzitým, čo oni brali dávku. Sora sa okamžite roztočil, ak by nebolo jeho brata, skončil by mŕtvy na následky škrabnutia. Kyūshū no Hebi sa okamžite odplazili k nemu, zviazali ho, obmotali, aby sa nemohol pohnúť. Aoda odobral dávku keď k nemu prišiel a Sora jej odprevadil z tohto sveta.* Odpočívajte v pokoji. *Povedal len, keď sa nich pozrel a potriasol rukami, aby si ich tak trochu umyl, zbavil sa krvi a zvyšku.* Skúšaš nové veci? *Pichol si doňho Aoda a pomaly k nemu šiel.* Tak nejako. *Odpovedal mu jeho mladší brat a pozrel sa na neho.* Chce to ešte jedného a máme na tento rok vystavané. *Dodal a bielovlasý chlapec pokývol hlavou.* Komu si ich dušu poslal? *Sora zodvihol ramená.* Netuším, možno sa niekto v budúcnosti nájde. *Obzrel sa, či v okolí neuvidí ešte jedného, ale žiadného ďalšieho nevidel a tak sa museli vydať ďalej. Žiadne monštrum však v ten deň nenašli a to posledné našli až k večeru štvrtého dňa. Ono to nešlo ani nenájsť - začuli krik a tak sa tam rozbeli.* Nejakú ženu naháňa monštru, rýchlo Aoda! *Obaja sa rozbehli snáď ešte rýchlejšie.* Bežte sem! *Začal na nich upozorňovať Aoda, keď boli dostatočne blízko, aby si bežali naproti. Skutočne sa po pár sekundách behu vynorila žena v divnom habite a za ňou utekala ich korisť. Aoda trochu spomalil a Sora sa roztočil, aby ho odsotil. Monštrum urobilo wuiiii a odletelo bokom rovnakou, Aoda privolal Kyūshū no Hebi, ktoré ho obmotali a obaja bratia použili shunshin, aby sa k nemu dostali. Aoda odobral dávku a Sora ho zabil.* Konečne máme všetky. *Vydýchol bielovlasý tokubetsu joinin a pozrel sa na brata.* Odpočívaj v pokoji. *Na chvíľu sa odmlčal a potom sa pozrel na svojho brata.* Máme, konečne. *Pokývol hlavou a vydali sa k žene, ktorá si medzitým sadla na zem a vydychovala. Bola ozbrojená divným bodcom, oblečená v divnom habite.* Ďakujem vám. Cítím sa hlúpo, keď ma zachránili ešte deti. *Zasmiala sa a pozrela sa na nich.* Ku Komu si sa modlil chlapče, keď si im želal pokojný odpočinok? *Spýtala sa zvedavo.* Netuším popravde. Príde mi to správne, kedysi bývali ľudia. *Vytiahol čutoru s vodou a podal jej ju. Žena vyzerala najskôr váhavo, no nakoniec si ju zobrala a napila sa.* Počul si niekedy o veľkom Jashinovi? *Pozrela sa na neho a dostalo sa jej odpovede len potrasením hlavy.* Ak by som mala trochu viac času, povedala by som ti o ňom viac, ale popravde mám dosť na ponáhlo. Ešte som s takouto obludou nebojovala, takže som skončila trochu zaskočená. *Zasmiala sa a pozbierala sa na nohy.* Moje skúsenosti v boji sú trochu inde než tie vaše, ale proti niečomu takémuto som bezbranná, navyše... vyzerajú desivo. Prekvapil ma! *Povedala a uklonila sa im obom.* Ešte raz ďakujem za záchranu, ale už musím. *Povedala im obom, vrátila čutoru s vodou a znovu sa vydala na cestu. Bratia si vymenili len pohľad medzi sebou, modro vlasý chlapec uložil čutoru a rozhodli sa nájsť miesto na noc a ráno vyraziť na ono miesto stretnutia. Keď tam však po pár hodinách prišli po tom čo vstali a najedli sa, nikto tam nebol. Obaja boli znovu odpočatý, chakru mali všetku, predsa len mali pokojnú noc. Ešte pred spaním špekulovali o tom, kto to Jashin môže byť, kde by o ňom našli bližšie informácie. Zaujalo to hlavne Soru. Aodovi sa to toľko nepozdávalo, no jeho mladší brat v tom videl niečo viac. Možno ak by našiel viac informácii, možno by dokázal uveriť a nájsť v ňom oporu. Dievča, ktoré ľúbil sa tak pozeralo na iného chlapca a on nemal teda nehodlal svoje city k nej prejaviť. Ráno však Sora musel aktivovať byakugan, aby sa pozrel na to, kde sú.* Je to Dante. A nie je sám. *Povedal mu a zaťal päste.* Sú to blbci. Ani nás nepočkali a išli na vlastnú päsť. *Obaja bratia boli rozhorčený no pomaly sa vydali k nim. Sora si deaktivoval byakugan, nepotreboval mať teraz oči aktivované, keď ich približnú polohu poznal. Išli teda za nimi a zastavili pár metrov za nimi.* Takže hádam, že sa o nukeina postaráte teda samy, keď ste na nás nehodlali ani počkať. *Uprel na nich oči Sora, ktorý bol rozhodnutý sledovať ich trápenie. Síce obaja videli rýchlosť a Danteho silu, nikto však nevedel čo nukein dokáže. Sorov starší brat bol rovnakého názoru. Oboch to nahnevalo. Misia sa plnila spolu a nie každý sám za seba. Takýto postoj mali teda títo dvaja k nim. Dobre, aj oni budú mať podobní. Na bielom oblečení Sory bola krv, síce už zaschnutá ale stále z predošlých dňoch.* Som teda za to sa len z diaľky pozerať. Očividne sa nepotrebujú dohodnúť na pláne a ani na ničom inom. *Odpoveď od brata bolo súhlasné prikývnutie. Nebudú sa starať, nech bojujú. Samy ak toľko chcú. Sora si upravil rukavice na rukách.* Skutočne ma sere viac než pieskožrút. *Zamumlal.* Nemôžem posúdiť. *Povzdychol Aoda. Obvykle držal on spory od brata ďalej ale s týmto bol s ním za jedno. Mali na nich počkať.*

*Když Mia a Dante uslyšeli za sebou hlasy, oba se otočili. Dante stál v postoji pohodlném pro Taijutsu, stejně to udělal i ona. Vypadali při tomhle jako hodně dobře synchronizovaná dvojice. Když Dante spatřil ty dva, rudé oko mu začalo těkat.* "Reisu.. jsme na misi. Tvé tendence zatím nejsou potřeba. Počkej si na toho nukenina," *pomyslil si a rudé oko se jako zázrakem uklidnilo. Mia si toho všimla a raději jej chytla za ruku a pošeptala mu tak, aby to ti dva neslyšeli:* Zvládneme to spolu, jo? *Dante jen kývl a oba jen poslouchali ty dva. Sice byl naštvaný, ale nechtěl být neslušný a skákat někomu do řeči. Po jejich energetickém proslovu se na ně Dante usmál.* Víte, já i má společnice jsme byli cvičeni hlavně jako průzkumníci. A navíc, z Konohagakure to sem bylo rozhodně blíže, *pověděl Dante chladně a s naprostým klidem. Díky tomu, že ovládl svojí temnou stránku byl mnohem vyrovnanější.* A navíc, když jste vy dva z Konohagakure, měli jste tu být dříve než my. Jak jsme měli vědět, že vy si ten svitek již nenesete zpět do Kumogakure, *pověděla Mia, trochu naštvaně, protože doma si takto s ní nikdo nejednal dovolit.. Tedy až na Danteho.* Stačí, nechceme si tu hned znepřátelit rozložení týmu, *pohlédl na Miu, posléze na Soru.* Očividně obě části týmu jednali nějak, ale nikoliv špatně, *pověděl rozhodně a opřel se o zeď.* Pokud máte nějaký plán, sem s ním, jen od nás neočekávejte, že tu budeme žrát prach. Sice jsme si již dnes něco začali, *narážel na nedostatek jídla, avšak tento kontext ti dva neznali,* ale to neznamená, že své emoce necháme zničit spolupráci v této misi. Ale Dante-kun, však se zpozdili. Dle mých výpočtů.. *nestihla nic doříct, protože jí Dante zakryl rty svým ukazováčkem. Mia se trochu začervenala, protože Dante nebyl zrovna kontaktní a i k potřesení ruky jej musela dokopávat měsíce. Nevěděla nic o jeho románku v Kiri, proto se tak divila.* Teď necháme výpočty výpočty a vyřešíme si to sami, jasný? Buď si to vyřídíme ihned po misi, nebo ve vesnici, kde to bude mnohem příjemnější, *odvětí Dante, opět bez náznaků emocí. Jeho srdce bylo normálně a jeho zrak shlížel na Aodu, který mluvil značně méně, než jeho dvojče.*

*Sora pokrčil nos. Už od prvého stretnutia v hotely. Tá bytosť - nesnažil sa to ani nazvať človekom mala stále nejaký problém a rovnaký bol aj Sora. S ním sa dalo tak dokonalo vychádzať... málo s kým si sadol a s málo kým si chcel sadnúť. A s týmto... rozhodne si s ním nikdy nesadne do noty, no mlátiť sa s ním teraz by bola jedna veľká blbosť. Momentálne bol silnejší než ja vďaka tej špeciálnej schopnosti, ale bez nej mal navrch Sora.* Sora je cvičený stopár. *Položil svojmu bratovi ruku na rameno, aby ho donútil mlčať, inak by to nedopadlo dobre. Na rozdiel od Sory sa vedel viac ovládať pri ľuďoch, ktorých nemusí.* Sme z Konohy, ale doma sme neboli pomaly cez rok. Mohli sme teda prísť z väčšej diaľky než vy. Obaja sme si vybrali cestu lovcov nukeinov a tak sa zdržujeme hlavne mimo konohu, pretože v konohe žiadneho nukeina nechytíme. To dá rozum. *Zhlboka sa nadýchol a prezrel si ich oboch. Sora úspešne mlčal, takže svojmu staršiemu bratovi dovolil pokojnú cestu vysvetlenia prečo prišli neskôr.* Každopádne, dostali sme misiu v nevhodný čas, kedy bratovi došla krv. Je jeden z tých mála, čo si ju misia pichať, aby sa nestali monštrami, zdržali sme sa teda lovom, pretože potreboval okamžite dávku. Predsa nechcete, aby sa v polovici misii miesto nukeina objavilo ešte silnejšia a rýchlejšia vec. *Snažil sa ísť na to diplomaticky a pokojom. Hoc bol stále nahnevaný, na jeho hlase to nebolo počuť.* Vaša podozrievavosť nie je na mieste. Vo zvitku, ktorý sme dostali stálo, že misiu budeme plniť so shinobi z Kumogakure, takže by sme sa neodvážili ísť bez vás. Informácie vo zvitku je písmom a slovom naším kage, a čo kage rozkáže je konečné slovo. Aj keby sme nukeina premohli len my dvaja, stále by sme tu boli a čakali. Takže táto chyba je na vašej strane, netrpezlivosť z vašej strany nás dostalo do tejto situácie v akej teraz sme. *Slová volil opatrne.* Je naša chyba, že sme meškali, ale nebolo to, pretože by sme chceli, ale preto, lebo sme museli. Našu chybu teda uznávame. Mali by ste uznať aj vy tu vašu. *Pokývol hlavou, slovám Danteho dal za pravdu. Teraz na to nebol čas, nesmeli si znepriateliť tým.* Nemáme plán. Chceme najskôr vedieť niečo viac o klanu Kazeshi niečo vedieť, než sa s ním pustime do boja. Vo zvitku stálo, že jej máme zneškodniť, pretože zobral zvitok z Konohy. Klanom si boli istý, keďže mu žiarili oči zatiaľ čo používal fuutonové techniky, ktoré boli silnejšie, než by kto na danú úroveň nukeina povedal. *Jeho hlas znel celú dobu pokojne, bez akýchkoľvek emócii. Svoj zrak upieral k nim, no nepozeral sa ani na jedného z nich, cez to ich smerom, keď k nim rozprával, pričom stále držal ruku na bratovom ramene, aby mlčal. Sora mlčal celú dobu, nechal to všetko na svojom bratovi. Aktivoval svoje oči, keď sa tu chceli rozprávať, musel dávať aspoň on pozor.* Plazí sa sem desať hadov. Nie je to technika nášho klanu, bude to niečo iné. Už som to videl na misii s pieskožrútom. *Prerušil ich rozhovor Sora, keď pomocou byakuganu videl, ako sa trávou plazia plazi, ktorý mierili práve k nim.* Tí idú sú za nami. Ďalší tým je zase za vami. *Pozrel sa na Danteho a Miu. Ako to vie, kto vie, nepovie. Slnečné okuliare, hmla a tma zakrývali jeho biele oči. Aktivovaný byakugan.* Prieskumníci a ani neviete, že tú celú dobu s nami sú. *Odfrkol a otočil sa smer hady. Aoda sa pohryzol teda do prsta a zložil prsty pre kuchiyose Kyūshū no Hebi. Okamžite sa začali plaziť smer oni, presný počet, zneškodnia ich a potom zmiznú.*

*Dante poslouchal jeho slova a přikyvoval a posléze uznal i svojí chybu slovy:* Možná jsme byli netrpělivý, za což se omlouváme, avšak i my jsme k tomu měli důvod. *Nic víc, nic měně neříkal. Když pak řekli úplnou pitomost, Mia to nevydržela. Opět se postavila do bojového postoje.* O tom klanu vám řekneme velké kulové, ale dobrý pokus. Jdeme po Akimichi, takže nám povězte, co ten klan dokáže, krom toho, že má ty divné pilule, *pověděla Mia rázně. Dante jí tu ruku chytil a stáhl dolů. V tom je přerušil Sora, a začal zase být velice příjemný. Dante i Mia si nasadili termovizi a podívali se za sebe. Viděli za sebou jednu tepelnou stopu. Oba na sebe kývly a hodili pod sebe kouřovou bombu. Ihned poté zapluli do země a dostali se přímo za tu osobu. I když od nich byl téměř padesát metrů, dostali se k němu celkem rychle. Vylezli tedy za zády a zrovna si přivolal ty kruhy a z nich lezou ty bytosti s maskami. Želva, had, pták a tygr. Mia a Dante se chytli za ruce a začali s rozdělováním (oba).* Už jsem myslel, že to neuděláš, *pověděl Reisu a Nia se jen přidala:* Nejsi jediný, mě také ignoruje pořád. *Muž se na ně otočil a vyděsili jej postavy s polovinou obličeje.* Co vy jste za zrůdy? *Vykřikl a všem čtyřem došlo, že nikdy neměl čest s Kumamuchi. Všichni čtyři koordinovaně uskočili a všichni naráz začali pečetit. Nia a Mia to měli dříve a směrem k nukeninovi vyslaly dvě vzdušné víry (Fuuton: Kamikaze). Nukenin samozřejmě uskočil, ale želva se dostane mezi ně. V ten moment i Dante s Reisu dopečetí a vyšlou do vírů ohnivou kouli (Katon: Endan), čímž vytvoří dvě ohnivá tornáda, která se linou proti dalším vyvolaným a nukeninovi.*

Oprava: Co? Zase Kumamuchi? Vy mě už opravdu začínáte unavovat, *Vykřikl a všem čtyřem došlo, že je to jejich člověk. Nebo spíše, člověk těch dvou? To je jedno, věděli, že když už jsou u něj, musí jej zneškodnit.*

Netárame blbosti, tak to stálo u nás vo zvitku. *Zamračil sa Sora. Jeho hneď napadlo, že si to nukeini na nich prichystali a chceli ich buď rozhádať alebo najskôr by ich napadol jeden a potom ten druhý... ťažko povedať, čo by si z toho pripravili, ale Sora ich odhalil oboch a za to, že po nich chceli vyštartovať za pravdu bude chcieť nie malé ospravedlnenie. Už ich mal dosť. Stále mali nejaký problém, chcel k tomu ešte niečo dodať, hlavne potom, čo uvidel ako tí idioti si nasadili termovíziu a ešte pod seba hodili dymovú bombu.* Hlboký nádych Sora-chan. Hlboký nádych. *Aoda ho začal ihneď upokojovať. Ani jemu do hlavy neliezla tá skutočnosť, prečo by to niekto robil, ale Sora kvôli tomu skutočne trpel. Jeho brat sa zopárkrát zhlboka nadýchol a vydýchol, ignoroval nukeina v lese, toho, koho mali na starosť oni, keď sa tí dvaja rozdelili a vrhli na druhého. Chcelo sa mu smiať i plakať zároveň, neliezlo mu do hlavy prečo by to niekto robil.* Aoda-chan, sú snáď ľudia z kumo idioti? Je tma.... je tma a ešte hmla. *Rozhodil rukami, zatiaľ čo sa vydal normálnym krokom za tým druhým, čo tam na nich číhal.* Je to jednoducho kravina! *Znovu sa zhlboka nadýchol, dokonca zastal aj kúsok od nukeina, bol si istý, že ich vidí, tak mu naznačil, aby mu dal chvíľu, potreboval predýchať, to čo práve videl. (Aspoň dúfam, že budeš tak dobrý :d) Vyhadzovanie ryo do vzduchu. Je tma. Tma a hmla. Hmla. Nač teda používať úplne niečo, čo netreba? Už pieskožrútovi jednu vrazil, keď zbytočne použil chakru, týmto by mal tiež vraziť, keď použili drahé vybavenie pre srandu králikom. Potom sa však razom úplne zmenil. Svoje oči presne uprel na nukeina bez termovízie, videl ho dokonalo.* Za to, že si počkal ti dovolím prvý útok. *Povedal Sora - ak teda počkal, ak nie, tak by sa v tomto momente vyhýbal jeho útokom, ktoré by na neho poslal spolu s Aodom.*

Ike
*Znovu zmrdi z toho dementného klanu. Choval proti nim zášť. Pripravili ho o všetko čo mal, a to kvôli nám bol teraz tam kde bol. Kumamuchi. Dúfal, že sa mu ich podarí teraz zabiť. Aspoň týchto dvoch, teda štyroch... keď videl, že začali robiť pečate, začal ich robiť aj on. Prvé dopečatili tie dve, ich technikám fuutonu vyhol, ale dostal sa do priamej paľby. Vyvolal teda bránu pred neho z ktorej vyliezol ​Seiryū - bol rád za svoju špeciálnu schopnosť kumenju, a ​Seiryū zachytil oba dva útoky katonove bez väčších problémov. Pokiaľ nezničia jeho masku, bude mať jednoducho navrch. Z brány potom vyliezol aj Suzaku a Kinja. Ike vyskočil na Suzaku, skrčil sa, aby mohol vyletieť v poriadku nad stromy a dolu nechal Seiryua a Kinja. Dve kumenju bytosti, ktoré po nich začali útočiť. Kinja sa jedného z nich snažil obmotať svojou rýchlosťou 8, zameral sa hlavne na ženské, ktoré ho srali, rozhodne boli skúsenejšie a vyššej úrovne, než tí dvaja... a tak sa snažil jednu z nich obmotať, zatiaľ čo Seiryu bol o polovičku pomalší, cez to však zdatný v sile zamestnával tých dvoch. Ike sa rozhodol, že nebude len lietať a pozorovať ich. Stromy mu zavadzali v technikách, preto klesol znovu k zemi a rozhodol sa im to oplatiť útok. Najskôr však dostal čo najrýchlejšie kumenju hada preč a keď mal cestu voľnú, poslal na Mia ​Fuuton: Kazekiri. Jeho sila ninjutsu a zásoba chakry musela byť rozhodne vyššia než ich. Pracoval na sebe veľmi, aby sa ich zbavil. Aspoň jedného z nich so sebou vezme.*

*Když se vyhnul jejich kombinovanému útoku a vyvolal ty monstra, Všichni čtyři si vyměnili pohledy. Věděli, že tohle bude složitý souboj, ale všichni čtyři to zvládnout. Jejich pohled byl odhodlaný. Když odletěl a monstra se na ně začala hrnout. Had byl hodně rychlý a bohužel si vybral Niu.* Ty masky. Jděte po maskách, *křikl Dante, když se vyhnul útoku toho draka. Mia nechala, ať svojí sestru obmotá, protože do té doby čerpala do své ruky chakru. Jakmile jí obmotal, stála již u jeho obličeje a jedním úderem jej vyřadila (Oukashou). Masku to zničilo bez problému a Nia byla uvolněná. Naštěstí nestihl had stisknout své sevření, tudíž nebyla nijak zraněná. Mezi tím se Dante a Reisu vyhýbali úderům draka bez jakéhokoliv problému, byl na ně moc pomalý. Nakonec Dante vyprovokoval draka k úderu, kterému se těsně vyhnul, avšak Reisu mu masku trochu nalomil pomocí rychlého a silného kopu do hlavy. To samozřejmě evokuje útok na něj, avšak Dante kolem něj proklouzne a bouchne jej zezadu do hlavy, aby jí sklonil. Nia ví, co má dělat a tak se rozeběhne a skočí, přičemž chakru koncentruje do nohy. Jakmile se drak zvedne, už mu letí kop od Nii (Tsuuten Kyaku). Drak se také rozplyne, když v tom si všimnou, že jejich cíl se snáší a něco pečetí. Dante tuto techniku pozná, jelikož to dělala ta Yumi, když přepravovali karavanu s Misaki. Větrná čepel se rozletěla vzduchem, avšak Dante vzal přes rameno Miu, Reisu Niu, aby se dostali ze zóny efektu.* Musíme jej dostat na zemi. Nějaký plán? Navrhla bych se odrazit do vzduchu. Fajn, mohu použít Hachimon a dostat se tam. Jen Dante, ty počkej, než ti klesne chakra. Nyní potřebuji hlavně podporu. Máš to mít, brácha. *Dostali ze sebe v rychlosti.* "Brána otevření, Kaimon! Brána odpočinku: Kyuumon!" *Dante to poznal, přeci jen, byli dvojčata. Všichni čtyři vyskočili, avšak všichni, krom Reisu, využili i chakru (Chakura Shotto). Ze dvou stran se na něj valila vlna vzduchu (Fuuton: Reppushou) a ihned poté, pokud jej čekají dva kopy. Od Danteho do noh, aby mu snížil stabilitu (rychlost i síla 7) a Reisu do břicha (síla i rychlost 22)*

Hiddo

Atributy:

*Hidda jeho slova překvapila.* "Takže první útok, říkáš? Tak fajn," *pomyslí si a za zády nakreslí znak Iwa. Ve svém zorném poli stále udržuje oba chlapce. Bylo to rychlé a tak se rozhodne paralyzovat toho, který na něj mluvil (Soru). Ihned poté s k nim rozeběhl a z těla mu vylezli čtyři hadi (Ankoku Ijutsu), kteří se schovávají v jeho rukávech. Když doběhne k tomu druhému, z jednoho rukávu vyletí dva hadi a chtějí jej kousnout, to stejné z druhého rukávu na toho paralyzovaného (nebo ten co byl).*

*Aoda bol nesvoj. Jeho brat sa nemohol pohnuť z miesta, ani pen naňho prehovoriť. To bol však jeho najmenší problém. Nukein bežal pramo k nim, ako Akomichi bol rozhodne pomalší, ale boj na blízko s takou potvorou.... musel premýšľať, väčšinou to bol práve Sora čo udával bojovú taktiku. Ak by išlo len o to zachrániť svoj vlastný krok, kawarimi by bolo jasnou voľbou, avšak stále tu bol jeho mladší brat a hoc bol len o pár minút, dokonca len sekúnd starší, bral svoju úlohu staršieho brata vážne. Zatiaľ čo sa Sora vždy Aodovi sťažoval, Aoda ho počúval. Ako fyzicky, tak aj psychicky ho držal. Kto vie, čo by robil ten idiot bez svojho staršieho brata. Aj v takejto situácii. Tamtí dvaja- štyria boli zaneprázdnení bojom, takže nemohol očakávať pomoc od nich, ba naopak mal Aoda tušenie, že ak odrovnajú tohto, shinobi z Konohy pôjdu pomôcť tým z Kumo.* "Starší brat to už nejako vymyslí." *Začal tvoriť pečate, kvôli vzdialenosti mal dostatok času pripraviť dvoch klonov. Sora spomínal hady na začiatku, očakával teda, že s niečim takým na nich príde znovu. Aoda a ani Sora nechápali ako mohol niečo také mať, keď nebol z Dokusei. Z nohavíc mu začali vyliezať biely hady, utvorili dva klony tesne predtým, než sa k nim dostal a tak na nich vyslal 4 hadov, ktorým do cesty vliezli už tie spomínané klony v dobrom načasovaní. Aoda neváhal, ešte neskončil. Z rukáva mu vyliezol ďalš had, ktorý odmotal nukeina - Jagei Jubaku, tak ako z chakry vytvoril dvoch hadov Kuchiyose: Sōtōja, síce nemal záruku, že sa zahryznú niekde, kde by to bolo užitočné, keďže sa pohybovali samovoľne, ale mieril na hornú časť tela, keď mu vyliezli z rukáva. Na jeho tvári sa objavil výraz šťastia, keď sa mu zabodli obaja do krku (2x los, 2x padol krk, podľa Jottara by sa malo paralyzovať takto celé telo na 1 odpis).


Ike
*Jeho privolané kumenju dostávalo doslova po hube. Nestaral sa teraz ako je na tom jeho kolega. Rozmnožene mrdky z Kumamichi sa tu div nemnožili ešte viac a ba čo, jeden z nich dokonca aktivoval hachimon, keď mu zlomili masky na privolaniach. Zhlboka sa nadýchl, stále mal Suzaku na ktorom mohol po prípade uletieť. Zložil pečate pre Katon: Kaen Senpū, aby zamedzil niekomu prísť bližšie k nemu. Dantovi aj fuutonu sa vyhol na Suzakovi, Reisuovi však nestihol a ten jej zhodil z kumenju. Avšak Reisu dostal za to peknu dávku katonu. Ike odletel ku stromu, ktorý zastavil jeho let. Na pár sekúnd zostal paralyzoný bolesťou.* Zmrdi zasraní. *Vydal zo seba a začal skladať pečate. Fuuton: Atsugai. Vedel, že jeho spoločník ma doton, tak sa schová pod zemou, avšak títo štyria boli v jeho tesnej blízkosti, budu mať čo robiť, aby tomu ušli. Fuutonova technika s rozsahom 200metrov.* "Tak sa ukažte mrdky." *Zbaví sa ako ich, tak aj tých dvoch zvyšných.*

*Při kopu se na Reisu přeskočí oheň z jejich cíle, avšak dopadnou všichni čtyři na zem. Reisu se po oponentovi rozeběhne, jako smyslů zbavený. Chtěl mu ten oheň vrátit, avšak přes plameny si nevšiml, že pečetí. Nikdo si toho nevšiml. I zbytek týmu se tam rozeběhl, v rukou připravené kunaie. Reisu již byl téměř u něj a chystal se na kop, když v tom ta vlna vzduchu. Šířila se hodně rychle, že ani jeden z nich nestihl zareagovat. Byla o mnoho silnější, než co používala ta Yumi, ale oni věděli, že lidé z tohoto klanu to tak holt mají. Jen se stihli nadechnout, Reisu cítil bolest. Věděl, že pár kostí měl určitě zlomených a neskutečně jej bolela záda. Zakřičel bolestí, v záchvatu čiré agónie, který se mísil s křikem Mii. Reisu se zvedl a šel za hlasem. Termovize byla někde v čudu, spadla při cestě. Po pár krocích o něco zakopl a spadl. Jeho zrak se tam instinktivně vydal a to, co uviděl, jej naštvalo do nepříčetnosti. Byl to Dante, avšak měl oči vykulené (poznal to díky svitu měsíce, který to tam trochu ozařoval a oči se leskly). Pozoroval jeho tvář, bez špetky pohybu, bez náznaku života. I když byl těžce raněný, pohltila jej krvežíznivost a pomstychtivost. Vzal si od Danteho ocelový drát, přes který napnul všechny (16) výbušných lístků. To si obmotal pod hábitem, když v tom ucítil dotyk na rameni. Byla to Mia.* Ona je mrtvá, *její zrak se tíhne k Dantemu a rozbrečí se.* Takhle to skončit nemělo.. *vzlyká, ale všimne si, jak i jí leze z oblečení pár výbušných lístků.* Vidím, že to učili nás oba.. Alespoň sebou vezmeme toho sráče, *odpoví jí necitelně a společně jdou. Díky tomu, že byl předtím jen ve druhé bráně, to nějak extra velké následky nemá. Sic na odbouchnutí lístků se bude muset sakra soustředit, ale nějak to zvládne. Mia jde vedle něj, oba bez termovize a extrémně vyčerpaní. Orientují se jen díky zvuků. Pokud uslyší prudké kroky k nim, oba se okamžitě odpálí. Bude jim jedno, koho ten hlas bude, jelikož oba moc dobře znají ten trik s Genjutsu a věděli, že musí být u nich na dosah výbušnin, pokud by nekřičel.*

Hidda
*To, že se jeho útok nepovede dle očekávání, jej vyvede z míry. Když jej obalil had, on se začal bránit. Snažil se vyvinout větší sílu, než je ta hada, avšak zas tak dobře na tom nebyl. V tom sledoval, jak vyvolal druhou rukou kuchyose. Ti hadi mu vlezli ke krku a kously jej. Ucítil, jak mu jed začíná kolovat z místa vniku do rytmu jeho srdce, které otrávenou krev vedlo dále. Nakonec se ani nezmohl na odpor, prostě tam stál, jako solný sloup. V tom uviděl vlnu větru a v druhém okamžiku byl dvě stě metrů. Byl celý rozlámaný, avšak stále se pohnout nemohl. Pravou ruku měl skrz na skrz probodnutou zlámaným kmenem.*

*Aoda si všimol toho, čo sa k nim blížilo, pozrel sa na Soru, seba by zachránil, ale jeho brata... ako by ho mohol zachrániť? Nemohol priveľmi dlho rozmýšľať.* Braček sa o to postará. *Povedal len. Jeho výraz bol ustarostený a plný strachu rovnako ako predtým. Nikdy by ho ani nenapadlo, že to bude on, čo bude hlavne bojovať, ale inak to nešlo. Bol oveľa slabší než jeho brat, cez to to bol on, na koho sa Sora teraz spoliehal oveľa viac, než predtým. Bielo vlasý chlapec mal však plán. Priskočil k svojmu bratovi, objal ho a potom začal skladať pečate pre kawarimi. Vymenil sa s kameňom, ktorý bol za technikou. Premiestnil sa spolu s bratom.* Dobre, dobre. Ešte chvíľu vydrž. *Pustil ho a usmial sa na neho. Rozbehol sa za tým preč. Mal by byť paralyzovaný a mal by ho rýchlo zabiť, než paralýza pominie. Pohryzol sa do prsta, privolal bielu vranu Shisha, ktorý sa rozletel. Vedel čo robiť, vedel, čo Aoda hľadá a onedlho sa ozvalo krákanie. Hlasné, zreteľné a keď sa k nemu Aoda dostal, sedel na hlave nukeina.* Urob čo musíš chlapče. *Zakrákal. Aoda vytasil tanto a prebodol srdce nukeina skôr, než vypršala paralýza.* Vďaka. *Vydýchol chlapec. Jeho brat sa už o všetko postará.

Sora padol na kolená. Oči jej pálili. Musel ich zavrieť. Aoda... jeho brat si viedol dobre, teraz bol rad na ňom. Pošúchal si vlasy, zhlboka si nadýchol, ako by to jeho skamenenie bol len sen, čistý sen, nočná mora. Nemal čas však na váľanie na zemi. Znovu si pošúchal oči, než aktivoval byakugan. Jeden bol tuhý, druhý ostával. To čo videl očami sa mu nepáčilo. Tí dvaja z kumo, dnes tu zomrú. Cez to, akú rýchlosť videl na skúškach, očividne Dante nebol dostatočne chytrý, aby ju využil k úteku. Nebol schopný dostatočne chytro využiť schopnosti, ktoré mu boli dané a to jej stálo život. On by sa tým zachránil aj tisíckrát... ale očividne nie každému bolo dané využiť toho, čo si v sebe vypestoval. Nakoniec to bude i Sora, kto povie Kaede o jeho smrti. Aj keby chcel, nemohol pre nich urobiť nič.* "Taký je už život." *Vyrazil smer oni, avšak tamten nukein. Videl ho, ako sa k ním snaží dostať, avšak medzi nimi bola dostatočná diaľka a Sora mal výhodu... on bude útočiť zozadu. Zložil pečate. Bolo na čase dotiahnuť túto misiu do konca, aj keď jediní kto sa z nej vrátia boli shinobi z Konohy. Kumo bola jednoducho slabá... a slabých shinobi zožerú tí silní. Sám sa díval do očí smrti toľkokrát a sám s ňou bojoval, nevzdával sa do konca a hľadal spôsob ako sa z nej dostať, tak ako spôsob našiel Aoda, ktorý z kaše vytiahol oboch. Krákanie. Ticho, ktoré tu bolo zmizlo. Len krá, krá, krá. Vrany, ktoré sa pustili do nukeina, lietali okolo neho, zavadzali mu a čím blížšie bol, tým viac počul jeho slová, jeho nadávky, ktoré zanikali medzi krákaním. Máchal okolo seba rukami, snažil sa ich odohnať. Používal techniky fuutonu, ktoré nevyžadovali pečate, pretože tie mu nedovolili tvoriť. O Aodu sa báť nemusel, jeho brat bol mimo ďalšej vlny útoku, Sora mal stále kawarimi a tí dvaja z Kumo sa pripravovali na vlastnú samovraždu. Pomaly zrýchlil, naberal na rýchlosti s jasným cieľom. Eliminovať nukeina, obrať ho o zvitok a poslať ho po vrane domov. Ani jeden zo súrodencov neboli zranení, nebol teda dôvod pre nich vracať sa osobne do Konohy. Ešte nie. Zhlboka sa nadýchol. Pomocou chakry vytvoril ​Kuchiyose: Sōtōja, jedného hada, aj keď jednal nezávisle, trochu rozumu snáď v tej chakrovej hlave mal a pochopil, že Sora beží rovnako rýchlo ako by sa on plazil. Vrany krákali, narážali doňho, nedovolili mu vnímať nič iné. Pár metrov pred ním Sora hodil hada z chakry do trávy, začal sa k nemu plaziť, zatiaľ čo modro vlasý chlapec spomalil a počkal si. Nemusel čakať ani dlho, nukeina z kumo zasiahla paralýza, potom, čo sa mu had zahryzol do nohy. Nemohol s ňou pohnúť a kvôli vranám stratil i rovnováku.* Kurva s vami! Kša! Chcem tie posrate mrdky zabiť! *Nukein i Sora boli dosť ďaleko od nich, takže ak by sa nakoniec rozhodli odpáliť, výbuch by ich nezasiahol. Tokubetsu joinin spravil pečať tigra, presunul sa k nukeinovi, ktorý sa snažil postaviť, ale paralýza a noha mu to nedovolili. Rád by na neho použil techniku jeho očí, ale keď už ležal na zemi, ako na striebornom podnose, plnou silou mu jednu vrazil - Oukashou (30 + 6 + 75% rukavice - 39.) Zasiahol ho tak, aby mal istotu, že mu tak dolámal rebrá, poškodil pľúca a srdce. Bola to jeho okamžitá smrť.* Ako ho to navzala? Jashin? *Zamyslel sa Sora.* To je na teraz jedno, len si zober jeho dušu. *Povedal než zhlboka nadýchol. Napravil si rukavice na rukách, kľakol si k nemu a začal jej oberať. Zvitok mal u seba, tokubetsu joinin ho vzal, vrany začali miznúť. Opäť pomaly ale iste nastávalo ticho. Zložil pečate, potom čo sa pohryzol do prstu a privolal tak vranu - Shiryoku.* Odnes to do konohy. Nepredávaj to nikomu inému, než Hokagemu. *Shiryoku bol čierny, v tomto svete sa stratí. Vrana si prevzala zvitok a vyrazila. So stále aktivovaným byakuganom sa pozrel smerom kde bol Dante a tí dvaja. Ak by na nich počkali, ak by sa dohodli, vymenili si informácie, nemuseli takto skončiť.* Chuuninom si dlho nevydržal. *Poznamenal pre seba.*

Z moci, ktorá mi bola zverená, mám dovolené zahrať za postavu Dante.

*Sora si byakuganom všimol činnosť živých. Kamikaze. Snažili sa odpáliť... Sora to nepovažoval za hrdinstvo, ani za čestnú smrť. Zomrú v hanbe. Rozbehol sa tam, cestou vytiahol drát, ku ktorému pripevnil kunai. Nemal dosť času si pre ich veci dojsť sám. Keď už chcú takto skapať, on si vezme aspoň obsah jednej z tašiek, ktorá ležala pri mŕtvom. Hodil to, vďaka očiam videl presne kam a presne ako. Videl i zapaľujúce sa výbušné lístky. Musel si pohnúť. Tí, čo sa rozhodli zomrieť v hanbe, aspoň ich vybavenie by sa mohlo používať ďalej. Potiahol k sebe pár sekúnd, než buchli lístky, takže sa taška stihla zachrániť, aj keď sa Sora kvôli tomu trochu preletel.* Sora! *Aodov hlas bol hlasný a nebol tak ďaleko, podstate jeho pád stlmil i on sám.* Chceš sa zabiť idiot?! *Buchol ho po hlave, dal mu pohlavok ako vždy. Modro vlasý chlapec sa zasmial a potom zhlboka vydýchol.* Hej, Aoda-chan. To bola ale zbabelá smrť, že? *Posadil sa a vysypal obsah svojho úlovku. Bolo to na tesno, odhodila jej len tlaková vlna, ktorá vznikla z toho množstva.* Vezmi si koľko sme ušetrili. 20 kunayov, 40 Makibishi... 2 boxery, ryo a zvitok. *Odmlčal sa keď porátal ich úlovok. Bol rád, že to zachránil. Bolo to toľko ryo, ktoré on i jeho brat do budúcna ušetria. Ani jednému sa to nepriečilo, brať vybavenie mŕtvym. Boli mŕtvy, bolo im k ničomu. Aoda si vzal ryo a začal jej rátať, Sora medzitým roztvoril zvitok a pousmial sa.* Bingo. Poď sem Aoda-chan. *Povedal Sora a pohryzol sa do prsta a začal robiť pre neho už automatiku. Podpis a hneď na to pustil i Aodu. Bude jej musieť potom uložiť k mŕtvym, aby si ho línia mohla zobrať. Aoda sa hneď na to vrátil k počítaní ryo.* 200 ryo. *Sora zvitok zroloval hneď čo to bolo možné.* Dobre, urobíme to čo máme a potom to viac poriešíme. Znovu to zabaľ, berieme to so sebou. *Bol to ich úlovok, dobrý úlovok a jediné, čo dokázal zachrániť. Každopádne aj keď ho mrzelo, že toho nebolo viac, stále to bolo niečo málo...* Sora-chan. *Tokubetsu joinin sa otočil za bratom a chytil zvitok, ktorý po ňom hodil.* Pošli ho do Kumo. *Bielovlasý chlapec sa vrátil naspäť k baleniu, zatiaľ čo jeho mladší brat sa usmial. Prešiel k tomu, čo ostalo a ukryl tam nejako zvitok. Svoju myseľ prepojil s Shiryoku, aby videl kde je, letel bezpečne, takže sa oňho nemusel báť, doručí zvitok domov v poriadku. Sora použil kuchiyose Shisha. Biela vrana.* Bude to neslušné po mne žiadať, ale môžeš to doručiť do Kumo? *Mierne sa usmial na Shisha a natiahol ruku so zvitkom.* Je to neslušné, nie som poštový holub, avšak len pre tentokrát to urobím. *Prevzal zvitok a rozletel sa smer Kumo. Modro vlasý chlapec sa narovnal, pozrel sa znovu na zvyšky, čo tu boli. Už dávno stratil ten cit, kedy sa cítil zodpovedný za nieču smrť. Možno to bolo tým, že často zabíjal, aj tým, čo všetko počul od skúsených... zhlboka sa nadýchol.* Aj to čo ste použili bola zbabelá smrť, hádam že budete aspoň trochu odpočívať v pokoji. *Povedal, než sa otočil ku svojmu staršiemu bratovi a usmial sa.* Ulovím niečo dobré k jedlu! Aj keď to budeš variť ty, bude to dôkaz mojej vďačnosti, že si mi dnes zachránil život a zvládol nukeina o dve úrovne úplne sám a pritom ma ešte chrániť! *Pomaly prešiel k svojmu bratovi a objal jej rukou okolo krku.* Môj starší brat je úžasný. *Obaja sa zasmiali a vydali sa preč z tohto miesta. Ono si ich oboch výplata za túto misiu nájde, rovnako, ako si ich našiel i zvitok so zadaním.*

Koniec.