Tréninková oblast Sandā

“Hmm, vytvoření většího prostoru? Copak plánuješ Michi?” *Temari pozorně sledovala jak Michi zahájil první krok. A poté pochopila proč, pokoušel se hodit senbon ale neházel jich hodně takže šlo nejspíš jen o test schopností. Seiji s tím senbonem neměl problém, jeho reakci zbraní musela Temari ohodnotit v mysli pouze kladně. To co se jí ale na obou chlapcích nelíbilo bylo to, že u bojování se i tak neustále dohadovali a pokřikovali na sebe nejrůznější slova nejspíš asi proto, aby se více vyhecovali do boje. Tohle nebyl styl temari, ta nejraději mlčela a zasazovala další a další rány. Ale tak pokud je to baví, tak ať se kluci baví. Stejně byla spokojená, že je dokázala oba přimět k příjemnému společnému tréninku. navíc na vše mohla dohlížet a kdyby to Michi chtěl přehánět mohla ho kdykoliv zastavit, i když… s jednou rukou by to snad přehánět nešlo ani u něho. Ale kdo ví, Temari se už naučila nikoho nepodceňovat ať používal jednu či dvě ruce.*

Hehe.* Michi se začal náramně bavit, bylo jasné že Seiji senbon vyrazí, tedy pokud by to neudělal, jeho schopnosti by ani nestáli za to, aby s ním Michi bojoval. Ušklíbl se když se Seiji řítil na něj, faktem bylo že Michi byl naprostý slaboch na blízko, neměl pořádnou sílu, ani rychlost. Navíc neměl ani žádný meč, i s oběma rukama by měl problém bojovat s mečem co má Seiji, natož s jednou. No Michi byl dost vychytralí a rozhodně neměl v plánu se nechat snadno porazit. Strčil si do kapsy ruku a poté soustředil chakru do chodidel, opět se odrazil a vyskočil do výšky tří metrů, přičemž když byl nad Seijim tak vytáhl z kapsy ruku a hodil směrem na Seijiho kouřovou chilli bombu. *''Teď může předvést jak umí máchat tím mečem!''* Michi byl v dostatečné výšce aby se vyhnul štiplavému kouři, a při dopadu také dopadne dostatečně daleko od tohoto útoku, pokud tedy se Seijimu nepovede někam bombu odvrátit, či neovládá Fuuton techniky, kterými by mohl kouř z chilli bomby na Michiho poslat. Michi po dopadu na zem vyčkává, zda se jeho soupeř chytil do pasti, pokud bomba vybouchla, tak Michi vyčká na to až vítr rozvíří kouř, který by mohl Michimu v případě útoku na Seijiho také ublížit.*

*Seiji popri behu neprestal nabiehať na Michiho. Zastavil sa až keď Michi znovu uskočil po tento krát to nebol Senbon ani podobná zbraň. Hneď ako bombička dopadal, Seiji inštinktívne pustil senbon zavrel oči a zakryl si pažou nos a ústa.* "Nemuselo to byť nič iba návnada." *Seiji otvoril oči, instantné to oľutoval a zvreskol bolesťou pomedzi ruku a ihneď si zavrel oči ale to bolo už neskoro. Vôbec nič nevidel oči mu začali slziť. Michimu určite neplánoval len tak vzdať.* "Čiže vieme kde Michi dopadol podla trajektórie je stále pred nami cez ten dym nevidí ani on nás. A pravdepodobne si myslí že sa tu dusíme. Dobre všetko alebo nič." *Seiji začal naschval kašlať aby Michi poľavil v obrane. Následne vybehol z dymu, neustále si kryl pravou rukou tvar a lavou rukou za chrbtom držal meč aby si Michi nevšimol jeho odraz a mal väčšiu silu a rýchlosť švihu meča. Seiji Švihol rovnomerne zo zemou. Seiji si bol istí, že Michi nemá šancu z pravá útok vy blokovať. Seiji neplánoval Michiho moc zraniť.*

*Když Michi použije chilli bombu, tak Seiji na chvíli v kouři zmizí. Temari pomalu vstane, protože si není jistá zda souboj skončil či nikoliv. Ale v ten moment se Seiji vyřítí a pokusí se zasáhnout Michiho svou zbraní. Michi nikdy nebyl příliš rychlý a na blízko z tohoto úhlu nemá nejspíš šanci. Temari složí pečeť tygra a najednou se neuvěřitelně rychle objeví mezi oběma soupeři. Už během přesunu tasí tanto a tak stačí včas stát na tom správném místě tak, aby tanto vyblokovalo Seijiho útok. V druhé ruce však nic nemá, protože jiné zbraně ještě nepoužívá, takže pokud Michi použije jakoukoliv zbraň na odražení, tak jí nezbývá nic jiného než zbraň zachytit vlastní rukou. Je dost možné, že si u toho ruku zraní, ale na tom Temari nezáleží. Chce oba zastavit, aby si neublížili.* To stačí, jste oba dobří a vynalézaví. Ale nechci aby se ani jednomu z vás něco stalo, ano? *Pohlédne nejdřív na Michiho a pak úplně stejně na Seijiho.* Mám tu čistý kapesníčky jestli chceš. *Když sáhne do pouzdra na nožce, tak pokud má zraněnou ruku tak se zarazí. Protože si toho všimne až nyní. A s kapesníčky vytáhne i obvaz, aby si ruku mohla zavázat.* Myslím, že pro dnešek už půjdu domů. Ráda jsem tě poznala Seiji, tak zatím. *Rozloučí se po ošetření sebe i jeho očí a zamíří směrem domů.*

* Když se mu povedlo zasáhnout protivníka tak se usmíval, a při jeho kašlání sice nepolevil v obraně, ale nečekal že protivník na něj zaútočí, jakmile se vyřítil Seiji který byl opravdu dostatečně rychlí, navíc si zakrýval tvář, takže Michi nemohl využít svou techniku na paralyzování Seijiho. Michi dal před sebe ruku aby vyblokoval jakýkoliv úder, ale to si nevšiml že Seiji má za zády svůj meč. Náhle se ale mezi nimi objevila Temari.* Pozor!* Vyhrkl Michi a když viděl že Temari vyblokovala Seijiho úder, tak si ulevil,ale zároveň byl překvapen tím že Seiji byl připravený seknout mečem, kterého si nevšiml. Kdyby do toho neskočila Temari, nejspíš by Michiho ošklivě zranil. * Tsch, fajn ale mohlo to být ještě zajímavé.* Snažil se vypadat drsně, a jako kdyby měl vše pod kontrolou,ale faktem bylo že málem skončil s ošklivou ránou, no nechtěl to dát najevo že ho Temari zachránila, před někým, nad kým už jednou vyhrál.* Tsch, nevadí příště tě porazím.* Dodal k Seijimu hrdě a následoval Temari směrem domů, při odchodu jen zvedl ruku na důkaz loučení, ale nic neříkal.*''Tsch příště si musím dávat větší pozor, zdá se že zmatený nepřítel stále může být nebezpečný.''* Tenhle poznatek se Michimu hodil do budoucna, že musí být připraven na útok i nepřítele, který byl oslepen.*

*Po chvíli ticha začul Temari ktorá stála medzi Seijim a Michim, Na to čo dodala len kývol hlavou k súhlasu.* "Je celkom rýchla." *Michi sa ukázal byť trochu bližšie ako Seiji čakal. Nebiť Temari mohol by Michiho vážne zraniť. Našťastie po tentokrát boli všetci v poriadku.* Ďakujem *Kývol hlavou na Temari keď mu vyliečila oči a zasunul si meč do pošvy.* Čiže jedna jedna. *Na to že ho Michi nabudúce porazí sa len usmial.* No uvidíme. *Na toto mu Michi neodpovedal.* Tak ahoj inokedy obaja. *Obaja boli už otočený chrbtom keď Michi zdvihol ruku na pozdrav. Seiji zodvihol neiste ruku len do polovice ale hneď mu pustil dole.* "Nebol si s niekým večer na niečom dohodnutí ?" *Ozval sa Yamane.* Strýko ! *Skríkol a rozbehol sa opačným smerom.* Uvidíme aké máš plány Michi. *Dodal Yamane v behu.*

*Michi se stal Chuuninem,ale jeho výkon mu ukázal, jak zranitelný na blízko je, potřeboval získat rychlost,sílu i odolnost. Proto se opět rozhodl trénovat svou sílu, která byla na dosti malé úrovni, a každý ho velmi snadno porazil. Michi byl na cvičišti, kde se nacházeli dřevění panáci.*Jdeme na to!* Svolal plný energie Michi a začal do panáka mlátit, rány střídal, vždy praštil levou rukou a hned na to pravou.* Potřebuji dát 500 ran, abych svou sílu navýšil a nic mě v tom nezastaví!* Michi byl plný energie a motivován k tomu,aby trénink zvládl. 500 Ran do panáka se sice snadno řeklo,ale hůře udělalo, jelikož hrozilo že si Michi odře klouby při mlácení, čímž si může udělat ošklivé rány, navíc fyzicky to bylo také vyčerpávající. To co ho hnalo vpřed bylo jak prohrál v Chuuninských zkouškách, jeho protivník se k němu snadno dostal, a kvůli tomu nebyl Michi schopný se jakkoliv bránit. Byl ponížen, nedokázal svého soupeře nijak škrábnout, ač se stal Chuuninem, pro Michiho to výhra nebyla. *'' (Michi) Už se tohle nesmí opakovat, znovu už ne. To co se stalo, nemůžu na to přestat myslet. Nepředvedl jsem nic, nedokázal jsem reagovat ani složit pečetě, byl furt u mě a já mohl jen uskakovat, i mé kroky co jsem vymyslel byli hloupost, která mě stála energii a čest./(Kazuki) Michi-nii, prohráli jsme oba dva, ale když se budeš stále k tomu vracet, nikdy se nestaneš silnější./(Michi) Tsch, silnějším nebudu když se budu flákat, příště toho kluka porazím, jenom stačí zesílit a poté to dopadne jinak!''* Michi se snažil udržovat tempo, při mlácení do panáka, ač začal být unavený, a jeho klouby už byli odřené a začali bolet, ale to Michiho nezastavilo, ne on teď nemohl přestat.* 97.....98.....99.....100.....* Počítal si pro sebe údery, a stále si v hlavě přehrával svůj souboj při Chuuninských zkouškách, furt si přehrával tu bolest, bezmoc a ponížení. Byl to jeho nakopávač k tomu,aby nepřestal s údery. *''Ruce mohou bolet jak chtějí, krvácet jak chtějí, tělo to nemusí zvládat, ale pokud to vzdám, prohrál jsem definitivně. Podruhé se stejná situace nesmí opakovat!''* Michi zvýšil sílu úderu, čímž si víc zraňoval klouby,které už začali pomalu krvácet, Michi se dost potil a docházela na něj únava, ale stále nehodlal přestat. Tohle bylo něco co prostě nemohl jen tak přejít. *''(Kazuki) Michi-nii jestli to budeš přehánět, můžeš dopadnout podobně jako při Chuuninské zkoušce, padnout na únavu a skončit kvůli tomu v nemocnici./(Michi) To je mi jedno! Ty to možná tak nevidíš,ale pro mě je ta prohra naprosto ponižující, vidělo nás všech pět Kagů, hromada lidí, jak jsme prohráli, jak jsme nebyli schopní soupeře ani škrábnout. Tohle odmítám přijmout!''* Michiho útoky začali zpomalovat, pěsti byli už celé zakrvácené a hrozilo, že pokud bude Michi pokračovat, tak může i vykrvácet.* 350......351......* Michi přestal mlátit do panáka, už ho boleli ruce a navíc byli celé od krve. Michi celý zadýchaný si vytáhl z brašny obvazy, kterými si omotal zraněné ruce, které se mu dost třásli.* Tsch! Je čas změnit trénink!* Michi se podíval na panák a začal ho kopat do boku, rozhodl se, že pokud ruce už nedokáží mlátit, tak bude muset použít nohy, které toho byli schopné. *''(Kazuki) Nechceš už s tím přestat? Tvé ruce už víc nedokáží, proč trápit i nohy?/(Michi) Nepřestanu s tím, prostě ne. A jestli mi nehodláš pomoci, tak se nevyjadřuj! Až tady skončím, tak uvidíš že budu silnější, je mnoho lidí, které chci porazit. Noctise, toho kluka co jsme bojovali na Chuuninských zkouškách, a určitě se najdou další, silnější soupeři. Nesmím dopadnout stejně jako u všech posledních soubojů, zdá se že v jiných vesnicích jsou silnější soupeři, a já se jim nedokážu rovnat, na této úrovni. Možná jsem dobrý v Ninjutsu a Genjutsu, ale co se týče Taijutsu a fyzických dovedností, tak jsem na úplné nule, potřebuji být na takové úrovni,abych se dokázal s nepřáteli vypořádat i na blízko,protože to je má slabina,a jak je známo, vždy se snaž zbavit své slabiny, jinak nikdy nevyhraješ!''* Michi pokračoval v kopech na panáka, nebylo to pro něj nic lehkého, byl dost vyčerpaný, a spíš se jeho síla zmenšovala než navyšovala, ale to bylo něco, co prostě musel Michi napravit, ať se děje cokoliv. Chtěl ochránit Temari, vést svou spravedlnost, a na té úrovni na které byl to nedokázal.*''Počkej Noctisi, příště až se potkáme, budu úplně jiným soupeřem než jsi poznal, tentokrát mě neporazíš tak snadno, až zesílím tak tě budu schopen i porazit, příště neprohraji!''* Michiho zápal rostl, věděl že Noctise je obtížné porazit na blízko, ale pokud bude pilně trénovat, povede se mu to. A pokud znovu prohraje, bude trénovat o to víc, aby se tak znova nestalo, vypadalo to sice jako začarovaný kruh, ale kdo se vzdá a nedělá nic pro to,aby příště vyhrál, tak je skutečným ubožákem, co prohrál. Michimu se na noze udělala ošklivá modřina z těch ran, navíc kalhoty se začali trhat, a noha bolela čím dál tím víc, ale Michi pokračoval dál se zatnutými zuby. Po nějaké chvilce přestal kopat, tentokrát se rozhodl kopat druhou nohou, takže se postavil na nohu,kterou teď trénoval a začal procvičovat nohu druhou, bylo těžké udržet se na té noze, protože byla rozbolavělá a Michiho únava rostla, ale nechtěl se vzdát. Snažil se ze všech sil. Panák začal být též dost opotřebovaný, z těch Michiho ran, začali z něho padat kousky dřeva, a na místech kam směřovali Michiho údery byla také krev, jelikož Michi z tvrdého tréninku si akorát silně odřel nohy i ruce, ale byla to cena za zesílení, až bude ve skutečném boji, může ho to stát život, takže i tohle byl trénink, a to aby dokázal vydržet i s ránami na rukou a nohou, i s vyčerpáním, pokud se někdy má jemu stát to co jeho rodičům, tak bude bojovat do posledního dechu, nenechá si vzít život tak snadno. Když už mu v hlavě projela myšlenka jeho rodičů, tak posledním kopem minul figurínu a navíc noha,na které v tu chvíli stál se mu podlomila a Michi spadl na záda, byl velmi vyčerpaný a rozbolavělí.*''Heh, kdyby nás tak viděli rodiče, jak jsme s Natsuem dopadli, kdoví co by nám řekli. Přál bych si je ještě jednou vidět. Stále mi chybí, a přál bych si s tátou zatrénovat si, a s mámou zase uvařit něco dobrého. Tolik věcí mě táta a máma nenaučili.''* Michi při pohledu na nebe, mu začali téct slzy z očí, bylo to těžké udržet v sobě, přeci jen když se dozvěděl o smrti rodičů, nedokázal uronit skoro jedinou slzu, vlastně dlouhou dobu se mu dařilo udržet slzy, ale tentokrát to nezvládl, ještě štěstí že poblíž nebyla Temari nebo Natsu, nechtěl aby ho viděli brečet, vlastně to nechtěl u nikoho, byl to pro něj důkaz slabosti.* Mami....Tati....stal jsem se žoldákem pod jediným účelem.....pomstít vaši smrt....díky tomuto povolání sice někdy musím dělat ošklivé věci,ale získávám tím kontakty a informace, které chci využít k vypátrání toho kdo vás zabil. Slibuji vám, že zesílím a poté toho šmejda dopadnu a zabiji.* Michi si otřel slzy a pokusil se opět vstát, což bylo dost obtížné, měl rozlámané celé tělo, a též byl unavený, potřeboval se natáhnout do horkých pramenů, kde by mohl nabrat nové síly k dalšímu tréninku.*

Konec rpg

*Dnešek byl obyčejný jako každý jiný, začátek dalšího tréninku. Natsu dneska měl v plánu trénovat celý den. Když vstával tak bylo ráno, bylo brzké ráno a venku ještě tma. Natsu se rozhodl jít směrem do kuchyně kde by nabral síly snídaní. Natsu ke snídani měl své oblíbené jídlo, tím byla houska s máslem a sýrem. Když Natsu dojedl tak si usmyslel že si rovnou udělá oběd a jídlo na celý den, Natsu si k obědu udělal těstoviny s výbornou omáčkou, kterou si dal do uzavíratelné misky a zvlášť si vzal i příbor. Hvězdná obloha už byla pryč a slunko se chystalo vylézt ven, ještě než stačilo vylézt tak Natsu už měl jídlo a dokonce i pití na celý den připravený. Chvíli na to Natsu už vycházel z domu, venku v ulicích bylo ještě prázdno a to Natsuovi vyhovovalo. Natsu šel směrem ke cvičišti. Prakticky to bylo jeho místo protože tam vždy trénoval a občas se tam vyskytlo pár lidí. Než tam Natsu dorazil tak šel přes pár ulic v Kumogakure, přeci jenom to cvičiště bylo přes půlku vesnice od místa kde bydlí. Natsu se tam po čase dostal, byla to celkem chvíle a když na to místo dorazil tak si všiml že slunko začalo vylézat ven. Natsu si odhodil batoh a vyndal si z něho flašku s pitím, které si stihl doma zabalit. Když dorazil na místo, kde měl v plánu tam cvičit tak tam před ním už byl pár lidí, kteří tam evidentně trénovali a tak si Natsu vzal na sebe zase svůj batoh, samozřejmě až se napil tak dal flašku s pitím zpět do batohu. Natsu si jich moc nevšímal, spíše prošel kolem nich aniž bych si jich všímal. Nejspíš měli problém oni, protože Natsua pak doběhli a začali mu nadávat různými způsoby. Natsu si jich chvíli nevšímal, ale moc dlouho to nevydržel, chytil jednoho z nich za límec a dal mu silnou ránu pěstí do obličeje druhou rukou, kterou měl volnou. Jeho protivník udělal pár kroků vzad a poté se na Natsua vrzli i další jeho společníci.* To chcete dostat přes držku? *Natsu rychle uškočil dozádu díky technice Chakura Shotto. Takhle se od nich vzdálil pár metrů, nebylo to nějak extra moc, ale bylo to dost na to aby si poskládal dvakrát ty samé ruční pečetě na techniku Raiton: Hiraishin. Díky tomu že Natsu poskládal pečetě dvakrát za sebou tak blesky obalili jeho obě ruce, se kterými se rozeběhl proti jeho protivníkům. Natsu byl celkově silnější a rychlejší než kdokoliv z nich, dokonce měl i ruce obalené blesky a měl i za sebou Chuuninské zkoušky, které mu dali celkem dost zkušeností v bitvě, sice jeho protivník mu dal pořádnou nakládačku, ale stále je to zkušenost, která se bude do boje hodit. Když se o ně Natsu celkem rychle postaral tak je tam nechal ležet, nic jim nebylo, byli jen ochromení a navíc byli celkem dost zmlácený.* "Sakra, to jsem ale dobrej." *Natsu se musel sám pochválit, protože teď ho nikdo nepochválí, když jediní lidé jsou před ním a leží na zemi.* Příště si rozmyslete proti komu jdete. *Natsu se o ně dál nestaral, jen si šel dál, šel někam kde bude mít klid na trénink. Když Natsu došel dost daleko aby ho oni nenašli tak si znova položil batoh na zem a začal s tréninkem.* "Rozcvičku už mám za sebou." *Samozřejmě že rozcvičkou myslel ty děcka, kteří neumí ani bojovat. Oni to nebyli ani děcka, ale přibližně stejně staří jako Natsu a taky tak nějak vysoký. Natsu poslední dobou začal cítit jak jeho výdrž rapidně klesá a tak se rozhodl si jí trošku zatrénovat. Natsu začal tréninkem tak že začal poklusem běhat po okolí, chvíli to trvalo než se unavil, ale Natsu trénoval dále. Natsu chtěl ještě více trénovat a tak když se rozhodl skončit s běháním tak se rozhodl začít s kliky, dřepy a sedy lehy. Tyto cviky jsou velice účinné k trénování, protože se musí trénovat celé tělo a né jenom jedna část nebo pár vybraných částí. Když jich Natsu udělal několik od každého cviku (cca 50 od každého) tak se Natsu rozhodl že si dá chvíli pauzu, podle slunce Natsu odhadoval že je kolem třetí hodiny odpolední. Natsu má tudíž ještě čas trénovat a tak začal znova běhat jak to bylo před chvílí než si udělal menší pauzu na jídlo. Natsu to takhle dělal vlastně pořád dokola dokud se už nezačalo stmívat a dokud Natsu nebyl vyčerpaný tak že by nedošel domů. Začala být čím dál tím větší tma a Natsu se rozhodl že by už měl jít domů, sice nebyl tak moc vyčerpaný že by nemohl sám domů dojít. Natsu šel tedy směrem k domovu, vyčerpaný byl sice dost, ale po trošce úsilí a silné vůli se Natsu dostal úspěšně domů, kde už si chce dát jen koupel a jít do postele, nemá v plánu se ani najíst i když by správně měl.*

počet slov: 810

*Toshi sa zobudil 11:00 poobede. Aj keď sa zobudil o 11:00 tak bol unavený, ľutoval, že išiel spať o 3:00 ráno. Ale hneď ako zistil koľko je hodín tak sa prezliekol a zobral batoh. Bol si kúpiť Danga aby mal čo jesť počas tréningu. Prišiel do trénovací oblasti Sandā.
Urobil si rýchlu rozcvičku. Dal si dole mikinu, tričko, topánky a ponožky. Postavil sa do rieky, pred vodopád. Rieka nebola hlboká. A vypustil všechnu chakru do vody naraz.* Ah.... *Toshi po prvním vypustený chakry skoro odpadol lebo vypustil všetku svoju chakru moc rychlo. Ale znova načerpal chakru a znova vypustil všetku chakru naraz. Tentokrát padl vo vody od únavy.* „Tak to nemôžem pokračovať, pokud pri každým vypustený chakry skoro odpadnem“ povedal si. *Bol si radšej na chvílu odpočinúť, nechcel riskovať, že vážne odpadne. Ľahol si do trávy a sledoval okolie, zahľadel sa na rieku..... a v tú chvíľu mu to došlo! Nesmie vypúšťať všetku chakru naraz, ale musí ju radšej postupne vypúšťať a pomaly nechať prúdiť tak isto ako tok vody v rieke. Toshi sa 100% koncentroval a skúsil to. Vážne to fungovalo.* „Fungovalova to! Tak to vydržím dlhšie trénovať bez prestávky.“ *Pomyslel si Toshi, a ďalej pokračoval v trénovaní. Po 1 hodine už začínal nevládzať ale cítil fakt miniatúrne pokroky.* Aj.. aj keď nevládzem, tak musím pokračovať.. MUSÍM! Aby som splnil svoj sen, svoje nindo!* Toshi nahlas povedal a pokračoval v tréningu. Pokračoval takto ďalšiu hodinu, neustále si v hlave opakoval.* „Načerpať a pomaly ako prúd vody vypustiť, načerpať a pomaly ako prúd vody vypustiť.“ *Po tej hodine už  fakt nevládal, potreboval si sadnúť a dať si dango. 30 minút odpočíval a pak pokračoval tréningu. Po nejakej chvíli nevládal, vedel že toto je asi jeho dňový limit. Ale aj tak pokračoval, nemienil končiť s tréningom do tej chvíle kým nezapadne slnko. Ale stalo sa to čo sa nemalo stať... Toshi odpadol. Našťastie voda nebola hlboká a ležal tvárou k oblohe ale buchol si pri páde hlavu o kámen. Po 1 hodine a 30 minutách sa zobudil. Bol plný strachu, celý sa klepal. Jen stál a snažil sa ukľudniť, cítil ako mu zo zadu hlavy tečie krv až na chrbát. Ďakoval bohu, že prežil. Keď sa konečne spamätal. Pre istotu si prehmatal ranu na hlave. Našťastie nebola moc vážna, ale stále tam bola šanca, že by vykrvácal kebyže tam leží dlhšie. Zobral svoji mikinu a odtrhol z ní rukáv a obmotal si ho okolo hlavy aby zastavil krvácanie.* „Musím pokračovať..“ *Povedal si. Znovu se postavil pred vodopád, ve chvíli kedy začal vypúšťať chakru tak ho rozbolelo celé telo, padol na kolená. Uvedomil si, že dnes už pokračovať nemôže. A aj keď chcel pokračovať v tréningu.* „Nemôžem riskovať ďalšie zranenia.“ *Povedal si. Tak si teda opláchol tvár. Dal si posledné dango ktoré si so sebou zabalil A začal sa obliekať. Keď už si išiel dať mikinu, uvedomil si, že vlastne má iba jeden rukáv, keďže ten druhý použil ako obväz. Tak teda odtrhol aj druhý rukáv a zabalil si ho.* „Možno sa mi niekedy bude hodiť.“ *Pomyslel si. Keď sa vracal domov, zastavil sa v Ramen restauraci. Posadil sa.* Jeden extra pikantný ramen, prosím. *Povedal Toshi.* Hned to bud-.. kluku co se si stalo? *Spýtal sa ho predajca ramenu. Toshi mu vysvetlil čo delý deň robil a čo sa mu stalo.* wow... takto tvrdo trénovať až do vyčerpania. Máš muj obdiv kluku. Určite sa raz ale staneš úžasným ninjom! Držím ti palce! *Povedal mu, predajca. Toshi mu poďakoval a povedal mu, že ho určite nesklame.* Tak kluku, tady je tvúj extra pikantní ramen. *Povedal mu predajca a vypýtal si peniaze. Toshi sa začal prehrabávať v kapse. Prázdna. Skusil druhou kapsu. Taky prázdna. Začal prohledávať aj svoju tašku, ale ani tam nemal peníze.* Prominte pane, ale zapomněl jsem si peníze. *Řekl Toshi.* To nic kluku, dnes to bude na účet restaurace. Přeci jen si to zasloužíš po tak těžkém dni. *Řekl mu prodejce. V tu chvíli sa Toshimu vyčaroval obrovský úsmev na tvári.* Moc moc vám děkuji pane. *Řekl Toshi. Když dojedl, poděkoval mu jěšte jednou a pak odešel. Keď sa potom vrátil domov, tak sa osprchoval, vydenzifikoval ránu, prezlékl jse do pyžama. A išiel spať.

KONEC RPG KONEC RPG KONEC RPG KONEC RPG

omylem jsem to postnul ješte jednou, takže tým to chcem aby ste ignorovali ten príspevok.

*Seiji vstal skoro ráno nedalo sa mu znovu zaspať. Po polhodine pozerania na strop sa zodvihol z postele.* “Asi už nemá zmysel pokúšať sa zaspať.“ * Zo skrine vtiahol sivú mikinu ktorú si následne obliekol nahodil si na chrbát pošve z mečmi a previazal si okolo hlavy čelenku potom ešte na záver prehodil cez plece batoh.*“ Strýko ešte nedorazil.“ * Povzdychol si Seiji. Keď vyšiel von na nebi ešte žiarili hviezdy. Vonku ešte nikto nebol po chvíľke prechádzania ulicami sa Seiji zastavil pred tréningovou oblasťou . Kde si v tom čase nikoho nevšimol .* “Malí tréning by nezaškodil čo ti na to Yamane ?“ *Spýtal sa Seiji v hlave.* “To záleží na tom aký slabý chceš byť.“ *Zasmial sa hrbím hlasom Yamane.* “Ako myslíš.“ *Dodal Seiji a vošiel do oblasti. Zhodil na zem batoh vytiahol si jeden meč a rozbehol sa smerom k figuríne. Sekol mečom ako najsilnejšie vedel . Takto to opakoval až do svitania. Po dvoch hodinách keď už začalo svitať si sadol zadýchaný do trávy.*

*Toshi výnimočne vstal za v čas rána. Vstal tak skoro lebo nemohol poriadne spať od bolesti po tréningu.* "Aj keď som sa stále neuzdravil mal by som sa premôcť a ísť trénovať" *prezliekol sa.. dal si svoju mikinu.. teda už je to vesta a tašku. A vydal sa do mesta nakúpiť nejaké dangá. Keď došiel k tréningovej oblasti, uvidel tam sedieť chlapca. Rozbehol sa za ním.* Ahoj, ja som Toshineri Ubone ale môžeš mi hovoriť Toshi. A ty si? *a prisadol si k nemu.*

*Seiji si prezrel chlapca. Ktorý sa mu predstavil. Nevypadal dvakrát silný.* Ahoj myslím. *Seiji sa pozrel na Toshiho. Bol celkom prekvapený z jeho správania. Len tak pribehnúť k neznámej osobe a hneď sa snažiť kamarátiť.* Je ti celkom podobný. *Zasmial sa nahlas Yamane.* Nevšímaj si ho. *Povedal Toshimu a Yamane len niečo zamrmlal a potom sa odmlčal.* Dobre takže k veci. Čo sa deje a čo potrebuješ. *Seiji sa choval k Toshimu rovnocenne aj keď vypadal o pár rokov staršie.* Momentálne som u prostred tréningu. Dával som si na chvíľu pauzu. *Zasmial sa smerom k Toshimu.* Pokiaľ chceš môžeš sa pridať. "Mohlo by mi to trochu pomôcť s tréningom." *Keby sa Toshi pridal mohli by s toho získať obaja nijaké skúseností.* Tak ako ? *Čakal Seiji na reakciu.*

Dobre, kľudne ti pomôžem s tréningom, a mohol by si ma aj niečo potom priučiť. *Povedal Toshi a položil si svoj velký batoh na zem a vybral z neho dango, ktoré hned aj zjedol.* Seiji, chceš aj ty jedno dango? *Spýtal som sa. Po chvíli som sa postavil a urobil si rozcvičku.* JAU! *silno som zakričal keď som začal s rozcvičkou* prepáč, nie som ešte zotavený zo včerajšie ho tréningu "Bože, určite som sa pred ním strápnil." *povedal som si a premohol som sa dokončiť rozcvičku i když to bolelo. Keď rozcvičku dokončil odhodil zo seba svoju čiernu vestu a zakričal.* No, už som pripravený! Ako teda potrebuješ pomôct s tréningom? *Zrazu si všimol na zemi položeného meču.* Seiji to je tvoj meč? *spýtal sa*

*Seiji sa zasmial nad poslednou otázkou.* "Vypadá že ťažko cvičí." *Oval sa Yamane* "Poďme to urobiť trochu zaujímavé." Vidím že sa ti páči. *Zasmial sa Seiji.* Spravím s tebou dohodu pokiaľ ukážeš, že na to máš tak ti ho dám. Ale šetriť ťa nebudem. *Seiji po odišiel od Toshiho o pár metrov.* "Snáď bude súhlasiť. Viac informácii pre Strýka nemôže zaškodiť nie?" *Popínal sa Yamaneho* "Neviem či ti to niečo dá. Aj tak ťa nemá šancu poraziť s mečom." *Odpovedal Yamane.* "Ja som nikdy nepovedal, že má musí poraziť. Ešte ani nevieme či bude súhlasiť." Tak ako bude to ? *Dodal Seiji provokatívne. A ukázal očami na meč. Na záver sa usmial. A vytiahol si svoj druhý meč.*

Výzvu prijmam, aspoň bude sranda. A ukážem ti, že na to mám. *poznamenal som* Možno ti budem dokonca rovnocenný súper. *provokatívne som dodal a zobral do rúk meč.* Je fakt pekný, ale už dosť rozprávania, začnime so súbojom. *Povedal a postavil sa do bojovej pozície* "do čeho som sa to zase namočil.. ale teraz nemožem rozmýšlať nad zbytočnosťami ale sústrediť na boj. I když nemám šanci vyhrát tak mu musím dokázat, že na to mám." *zamyslel sa Toshi. A začal rozmýšlat nad rôznymi stratégiami.*

*Seiji sa len zlomyseľne usmial.* No uvidíme. *Seiji chytil pevnejšie meč do ľavej ruky a dal si ho za chrbát a rozbehol sa na Toshiho.* "Techniky používať nebudem aby to bolo trochu viac fér. Tiež sa musím snažiť Toshimu moc neublížiť. Nechcel by som sa dostať do problémov." *Pomyslel si Seiji.* "Nie moc ale trošku hej predsa mu ten meč nedáš len tak." *Dodal Yamane.* "Určite ne." *Seiji plánoval seknúť plošne do Toshiho mečom z prava kde držal meč očakával že ho Toshi vy blokuje svojim mečom. Pokiaľ by tak urobil vrazil by doňho telom a zhodil ho na zem. Pokiaľ meč nevy blokuje alebo sa mu nevyhne tak mečom. A pokiaľ ho vy blokuje tak skončí na zemi. Seiji mu nedal moc na výber.*

*Toshi stále stojí a nepretržito nespúšta zo Seijiho oči. Toshi drží meč obidvomi rukami pred sebou. Toshi zosilnil stisk a čaká na svoju chvíľu.* "Musím sa ukludniť a koncentrovať sa. Môj čas príde len musím byť trpezlivý." *Toshi plánuje tesne predtým ako Seiji švihne mečom zaútočiť bodnutím do brucha. Pokiaľ mu to nevyjde a Seiji vyblokuje útok tak Toshi odstúpi naspäť.* "Toto je moja jediná šanca na útok, musím to zvládnuť. Je to všetko alebo nič." *Toshi je koncentrovaný a čaká na svoju chvíľu.*

"Dobrý nápad." *Poznamenal Yamane keď Toshi chytil pred seba meč. Seiji trochu spomalil.* "Pokiaľ má meč pred sebou tak to čo som pôvodne plánoval asi fungovať nebude." *Seiji znovu zrýchlil.* "Ale čo. Nemôže urobiť niečo skôr ako ja na to môžem zareagovať." *Keď sa Toshi naprahoval na bodnutie. Seijiho to trochu prekvapilo. Nešlo to podla jeho plánu na čo nebol zvyknutí.* "Čiže chce vymeniť úder za úder. Zo to máš Jeden bod." *Seiji trochu presunul trajektóriu meča aby zasiahol ten Toshiho. Meče sa od seba odrazili následne Seiji a Toshi od seba uskočili.* Celkom dobrý nápad. Záčina to byť zaujímavé. *Ozval sa nahlas Yamane. Seiji si narovnal vlasy. Následne sa upriamil a chytil plošne meč do pravej ruky a lavou si zaprel meč dlaňou. (Z tupej časti.)* Dobre a teraz ti. *Seiji sa hlavne sústredil na Toshiho meč. Pokiaľ by sa meče znovu stretli plánoval Seiji Toshiho odkopnúť nohou.* "Hlavne si ho nepustiť k telu berie to vážne. Za to má ďalší bod." *Seiji sa trošku pousmial ale neprestával sa sústrediť na Toshiho meč.*

"Vôbec ma neprekvapuje, že odrazil môj útok. Vážne mu to s mečom ide. Ale musím vymyslieť nejaký nový plán. Musí ho niečim oklamať, lebo v priamom boji nemám proti nemu šancu." *Zamyslel sa Toshi, aj keď bol v strese tak to bola zábava. Prehrabol si vlasy. Toshi si zmenil spôsob držania meča. Chytil ho do ľavej ruky tak, že rukojeť smerovala dopredu, na Seijiho a čepel dozadu za Toshiho. Toshi plánoval v momente keď sa Seiji rozbehne, rozbehnúť aj on a na poslednú chvíľu ešte pred tým než bude Seiji mať šancu ho zasiahnuť tak sa ho pokúsi obísť sprava a bodnúť ho do chrbta.* "Je to veľmi riskantné ale musím to skúsiť!" *povedal si Toshi a už sa pripravil na útok.*

"Už ma to prestáva baviť. Robte niečo" *Ozval sa po čase Yamane. Obidvaja tam už nijakú chvíľku stály.* "Ak si si nevšimol. Ako keby na niečo čakal." *Oznámil Yamanemu Seiji.* Tak teda keď nejdeš ti. Idem ja. "Nechce sa my moc priečiť Yamanemu. Ja strašne nedočkavý." *Seiji sa rozbehol oproti Toshimu meč držal zvislo pri pravej nohe čepeľ bola namierená na Toshiho. Toshi sa rozbehol zarovno Seijimu.* "Asi ho zrámujem na zem už ma to nebaví. " *Keď už boli takmer u seba. Toshi sa pokúsil obísť Seijiho z ľavá. * "Čiže len tak ? Bez odvedenia pozornosti. Za koho ma má ?" *Seiji chytil Toshiho za dlaň kde držal meč a prehodil ho cez chrbát za seba na zem. Následne stúpil na jeho meč A sa otočil a postavil sa na Toshiho meč. * To už aj bude stačiť. *A podal Toshimu ruku.*

"Takže.. toto je koniec, že? Nečakal som, že som až tak slabý" *Pomyslel si Toshi, ktorý ležal na zemi. a chytil Seijiho za ruku.* Ďakujem. *povedal Seijimu.* Úžasne bojuješ, škoda, že to skončilo tak rýchlo. Ale budúci zápas ťa už určite porazím! *Povedal Toshi a začal sa smiať* Tak.. čo teraz, ako som bojoval? a meč asi nedostanem, že? *dodal Toshi, sadol si a natiahol sa pre svoju tašku. Vytiahol z nej dve dangá.* Chceš jedno? *Spýtal sa Toshi Seijiho s úsmevom na tvári*

Seiji zakýval hlavou na súhlas. *Keď dvíhal Toshiho.* Na Toshiho ďakujem len kývol hlavou.* No uvidíme. *Zasmial sa s Toshim Seiji.* No musíš ešte cvičiť. *Seiji zodvihol meč a zapichol ho pred Toshiho.* Potom si ho zober. *Potom si sadol vedľa Toshiho a natiahol sa pre jedno dango.* Ďakujem. *Seiji si nerád bral od niekoho jedlo ale bol tak hladný, že mu to bolo jedno.* Ešte mám chvíľu čas potom budem musieť ísť. Za koľko plánuješ prechod na genina ? *Opýtal sa Seiji.* "Za chvíľu bude pravdepodobne plnohodnotný Shinobi." Niečo my hovorí, že o tebe budem ešte počuť. *Snažil sa zakryť zvedavosť niečim rozumným.* Máš nijaký element ? Aj tak my držíš za ten meč. *Zasmial sa Seiji keď dojedal poslednú guľôčku.*

Ďakujem, že mi dáš ten meč *Povedal Toshi* A kedy plánujem prestup na genina? Čo najskôr ale predtým musím ešte zosíliť. *Zasmial sa Toshi.* A určite budeš o mne ešte počuť.. pokiaľ sa mi poradí docieliť môjho snu tak určite budú počut o mne všetci. *povedal Toshi plný dôvery v seba samého.* A mám fuuton, vlastne patrím do klanu Kazeshi, ktorý sa specializujú na fuuton techniky. *Dodal Toshi.* A ty máš nejaký element? *Spýtal sa Toshi Seijiho.* A asi už zachvíľu pôjdem aj ja. A hovorím ti, že keď sa nabudúce stretneme tak budem už o dosť silnejší. *Povedal Toshi.*

*Seiji pozorne počúval Toshiho.* No tak nech sa ti darí s tím geninom. *Zasmial sa Seiji.* Všetci majú sni. Načo ti to je iba ťa to ovplyvňuje ciele si lepšie. *Pomyslel si protivne Yamane.* Aha Zaujímavé to ti trochu závidím ti máš fuuton a ja mám jeho. *Zasmial sa provokatívne Seiji.* Čiže nie element nemám. Ja už tiež idem no a uvidíme o koľko silnejší budeš. *Zlomyselne sa zasmial Seiji.* Tak teda ahoj. *Seiji sa zodvihol zobral si batoh a vydal sa domov.* A inač volám sa Seiji.*Dodal na záver už sa neotáčal.Po ceste domov keď už bol sám si vybral z tašky notes a nalistoval si čistú stranu. Zapísal si: Toshinori, Klan: Kazeshi, Element: Fuuton Hodnosť: Študent, Špecializácia: ?. Následne notes hneď schoval späť do batoha. A začal nahlas sa zhovárať z Yamane.*

*Toshi ešte, že chvílu ležal na tráve* "Ja mu ešte ukážem, že na to mám!" *Povedal si Toshi a začal sa smiať na sebe samom.* "Huh, keď ten meč teda už mám tak ho hneď aj vyskúšam." *Zamyslel sa Toshi. Postavil sa zobral do rúk meč a vydal sa k najbližšej figuríne. Dal si za cieľ, čo narýchlejšie útočiť. Strávil pri tom asi hodinu.* "Huh, to by aj stačilo na dnes. Aj tak som neplánoval dnes si nejak moc zatrénovať." *Povedal Toshi, ktorý si potom zbalil veci a išiel ešte do obchodu. Bol si nakúpiť nejaké instantné rameny a kúpil si aj opasok na meč. Keď nakúpil, vydal sa domov.*

*Keď sa Toshi ráno zobudil, hneď sa prezliekol.* „Musím ísť trénovať, nemám absolútne žiadnu fyzickú silu“ *Zamyslel sa nad sebou Toshi. Zobral dve tašky, jedna bola úplne prázdna a v druhej boli len dva obväzy. Keď došiel do tréningovej oblasti, tak ako prvé bol nájsť hrubú palicu. Potom bol naplniť batohy kameňmi, ktoré potom zachytil na palicu. Prvý cvik si dal, že to musí zdvihnúť 100 krát. Bolo veľmi vyčerpávajúce ale nakoniec to zvládol. Ďalší cvik, mal že musí 50 krát vybehnúť a 50 zbehnúť z kopca s batohom plný kameňov na chrbte. Po 20 výbehu už nevládal. Musel sa zastaviť. A ako počul svoje ťažké dýchanie, tak mu to došlo.* "Môžem byť sebe viac silný ale bude mi to k ničemu pokiaľ nebudem vedieť správne dýchať." *Toshi teda nezačal hneď behať, ale išiel chôdzou a neustále sa kontroloval či dýcha správne, teda či dýcha spôsobom, hlboký nádych a dlhý výdych. Keď už začal tak dýchať automaticky tak začal bežať. Bežalo sa mu odosť ľahšie ako predtým. Keď dokončil tento tréning tak si na 10 minút a potom išiel trénovať ďalej. Daľší tréning bol 200 úderov päsťami. 100 ľavou rukou, 100 pravou rukou.* "Dal som ti toho až prehnane moc.. ale musím to zvládnuť ak chcem zosilnieť!" *Na chvíľu sa zamyslel Toshi. Počas toho ako búchal do stromu uvedomil si, že aj pri tomto je dôležité správne dýchať, ináč by po pár úderoch už znova nevládal. keď do stromu, buchol prvých 20 krát mal už docela červené hánky. Ale aj tak pokračoval ďalej. Celú dobu sa Toshi sústredil na správny spôsob dýchania. Po už približne 50 úderoch už mal hánky rozbité, tiekla mu z nich krv. Bol si opláchnuť ruky, napil sa a obviazal si ruky látkou, ktorú mal pohodenú v taške. Každý úder hrozne bolel, ale to preň ho neznamenalo, že skončí. Pri 120 údere už začal nevládať a Toshi si začínal uvedomovať, že správne dýchanie nemôže nahradiť výdrž. Musel si na chvíľu odpočinúť. Po odpočinku ale už zvládol dokončiť tých 200 úderov.* "Kôra stromu je docela hladká po tých 200 dvesto úderoch. Tak, čo teraz? Mohol by som si precvičiť ešte nohy." *Toshi sa rozhodol, že si dá 70 drepov. Zvládol to ako nič. Rozhodol sa ale, že si dá ďalších 70 drepov, tento krát ale bude mať na chrbte tašku plnú kameňov. Bola to fakt drina, v polovici si musel odpočinúť ale zvládol to. Keď to dokončil bol fakt unavený a potreboval si sadnúť. Po chvíli za ním prišiel jonin.* Už nejakú chvíľu ťa sledujem ako trénuješ, fakt dobrá práca chlapče. *Povedal mu a ponúkol mu onigiri. Toshi si zobral a poďakoval. Všimol si ale, že už zapadá slnko. Rozhodol sa, že si dnes dá už posledný cvik, ktorý už nie je ale silový ale skorej vytrvalostný. Dal si dole topánky, ponožky, tričko a postavil sa pod vodopád. Cieľom tohto cvičenia bolo sa zvládnuť koncentrovať sa aj v takých podmienkach.* Ahh *zvrieskol Toshi po tom keď zistil ako studená je ta voda, ktorá padá z vodopádu. V prvú chvíľu sa absolútne nedalo koncentrovať. Prvé desiatky minút sotva Toshi ustál to ako s ním voda hádzala zo strany na stranu ale nakoniec to zvládol. No problém bol hlavne v tom koncentrovaní, vždy keď sa začal sústrediť tak to nevydržalo dlho a začal sa zaujímať o ten pocit. Ten pocit, ľadovej vody, ktorá v okamihu čo ti padne na chrbát ťa zaštípe, ten pocit stekajúcej vody po chrbte. Po približne hodine trocha pokročil a už to docela zvládal. A po ďalšej hodine to už bol schopný sa koncentrovať fakt dlho.* "Tento cvik bol obzvlášť ťažký, lebo jedinou možnosťou ako sa zlepšiť v koncentrovaní bolo to neustále a neustále skúšať, opakovať a snažiť sa dokola kým sa nezlepšíš." *To bola posledná jeho myšlienka za tento deň, pak vyšel z vody oblékl jse a odpadl od únavy do trávy, v ktorej zaspal.* Hej, hej! Si v pohode?!? *Pýtal sa ráno jonin Toshiho počas toho ako s ním hrkal. Jonin se ho začal vyptávat čo tam robil, či je v pohode, či sa mi niečo stalo. Ale Toshi mu to všetko objasnil. Našťastie to Jonin pochopil, poprial mu veľa šťastia v ďalšom cvičení a odišiel.* "Nemôžem veriť, že som zaspal" *hovorí si Toshi a rozmýšľa nad ďalším cvikom, ktorý už bude ale na dnes posledný.* "Keď som zvládol dať 200 úderov päsťami, tak.. toto cvičenie bude 200 kopnutí." *Povedal si Toshi a bol si nájsť vhodný strom. Keď si už vybral, tak začal s cvičením. Po 20 kopoch si všimol, že z kopov nie je tak moc unavený ako z pästných úderov. Po 50 kopoch už mal červené klenby. A po 75 kopoch začal krvácať. Bohužel už neměl čím jsi obviazať nohy. Tak si išiel si do rieky opláchnuť a pokračoval v tréningu. Po 120 kopoch si musel odpočinout, nie kvôli tomu, že už nevládal ale kvôli tomu, že ta bolesť bola čím ďalej viac a viac neznesitelná. Pri každém kopnutí jse tý rány dotknul.* "Musím pokračovať.. nesmiem to vzdať takto pred koncom, všetka moja námaha by bola ináč k ničomu." *Povedal si Toshi, postavil sa zo zeme a pokračoval v kopoch.* Zvládol som to.. ano.. zvládol som to! *Kričal Toshi na celú tréningovú oblasť*
"Našťastie tu nikto nie je" *Zamyslel sa Toshi po tom ako si uvedomil čo spravil. Zodvihol si svoje 2 tašky, vysypal z nich kamene. A vrátil sa domov. Keď sa vrátil domov, tašky odhodil niekam do rohu izby a hneď si šiel ľahnút do postele, v ktorej bol po zvyšok dňa.*

KONEC RPG KONEC RPG KONEC RPG

*Toshi sa zobudil. Hneď vstal z postele tak sa prezliekol, rozbehol sa pre tašku a hneď išiel trénovať. Dokonca vynechal raňajky.* Už som tak dlho netrénoval a dnes sa už neviem na to dočkať. *Hovoril si Toshi počas toho ako bežal do tréningovej oblasti. Keď dobehol, hneď odhodil tašku na zem. Urobil si rozcvičku. Urobil si niekoľko výpadov, drepov a vlastne sa pripravil na svoj ťažký tréning* Dnes dám do toho všetko! *Povedal si Toshi a šiel trénovať. Najprv si spravil 200 drepov, po minulom tréningu to zvládol o dosť ľahšie než predtým ale stále to preň ho bolo namáhavé. Rozhodol sa, že si skúsi dať ešte 50 drepov na ľavej nohe a 50 na pravej. S týmto mal fakt Toshi problém, nedarilo sa mu najprv spraviť ani jeden. Nevedel udržať rovnováhu, ale aj tak to nevzdal. Snažil sa to neustále spraviť ale stále sa mu nedarilo urobiť ani jeden. Nachvíľu si sadol a začal rozmýšľať čo robí zle. Ako nad tým chvíľu rozmýšľal povedal si, že najprv sa bude musieť naučiť lepšie udržovať rovnováhu. Vyšplhal na strom a postavil sa na jeden konár. A postavil sa na ľavú nohu, tým sa snažil zlepšiť rovnováhu. A prečo na konári? Toshimu sa vždy lepšie robilo pod tlakom a pritom má ešte o dôvod viac si dať na to pozor aby nespadol, lebo keď spadne tak z výšky. Takže, stál na ľavej nohe, zavrel oči a snažil sa koncentrovať. Toshi sa po minulom tréningu vedel už o dosť lepšie koncentrovať, keďže minule trénoval koncentrovanie pod vodopádom. Bol si istý, že to preň ho bude hračka. Toshi po chvíli stratil rovnováhu a skoro padol, ale len skoro. Zistil, že zatiaľ je jeho limit 3 minúty. Povedal si, že to bude skúšať do tej doby dokiaľ nezvládne tak stáť aspoň 10 minút. Skusil to teda znova, a znova padol. Toshi nevedel nad čím má rozmýšľať počas toho. Potreboval nejakú vec, ktorú by si neustále predstavoval. Po chvíli mu došlo, že keďže stojí na ľavej nohe tak sa bude snažiť si predstaviť svoju nohu ako stojí na konári. Keď už mal túto predstavu musel sa ešte sústrediť aby sa vážne sústredil len to. Aj keď to bolo fakt namáhavé tak to postupne začal zvládať a dokonca už zvládol udržať rovnováhu 5 minút. Aj keď to bol fakt malý postup tak aj tak bol z toho Toshi šťastný, že robí pokroky. Už vedel na čo sa má sústrediť počas držania rovnováhy, už len potreboval to neustále skúšať a nevzdať to. Aj keď mu to trvalo približne 1 hodinu a veľa krát padal tak nakoniec zvládol udržať rovnováhu 10 minút a keby, že chce tak by mohol pokračovať v držaní rovnováhy. Lenže aktuálne mal cieľ 10 minút aby zvládol a zvládol to. Rozhodol sa, že teda skúsi dať ten drep na jednej nohe. Aj keď ho robil fakt dlho ten drep a trocha s ním zatriaslo aj tak ho zvládol ten jeden drep. Tak teda skúsil dať tých 50 drepov. Bolo to o dosť namáhavejšie než len stáť, veľa krát počas toho padol ale nakoniec to zvládol. Teraz bolo na rade dať 50 drepov na pravej nohe. Bol znova na úplnom začiatku, bolo to hrozne namáhavé robiť pravou nohou keď už bol zvyknutý na ľavú. Nakoniec to však zvládol aj keď mu to trvalo podstatne dlhšie než na ľavej nohe. Potom sa rozhodol si dať obyčajných 100 klikov. Musel si nachvíľu odpočinúť po 70 kliku ale sám si Toshi toho všimol, že toho zvládne o dosť viacej po minulom tréningu. Keď nakoniec urobil tých finálnych 30 klikov. Skúsil si dať 25 klikov na ľavej ruke a 25 klikov na pravej. Bolo to odosť namáhavejšie ako na dvoch rukách ale zvládol to aj keď ho už boleli ruky. Ale aj tak nemienil na dnes skončiť s tréningom. Potom došiel k figuríne, že si ešte precvičí taijutsu. Figurínu zahltil rýchlymi údermi a kopmi. Počas tohto tréningu si Toshi uvedomil, že jeho štýl sú rýchle ale slabšie údery než silnejšie, ktoré sú ale pomalšie. Následne si skúša nejaké kombinácie útokov, ako napríklad 3 údery päsťou do hrude a zakončiť to tým že, vyskočí a kopne mu do hlavy. Rozhodol sa, že to bude trénovať do tej doby dokiaľ nespraví nejakú značnú škodu na figuríne. Toshi si ale neuvedomil jednej, celú dobu ho sledoval nejaký jonin(NPC).* „hmm to chcem vidieť čo dokáže.“ *Povedal jonin a ďalej ho sledoval.* *Toshi sa ale ďalej sústredil na svoj tréning, neustále opakoval túto kombináciu. Aj keď to už trénoval hodinu, tak na figuríne nebolo vidieť nijaké vážne poškodenie. Toshi si ale stále bol istý, že to zvládne.* „Musím to zvládnuť, musím.. urobím čokoľvek pre to aby som to zvládol a aby som dosiahol svojho snu.“ *Povedal si Toshi a začal sa snažiť ešte viacej.* „Možno vážne nič z neho nebude. Ale nedá sa to isto povedať. Pokiaľ to neurobí niečo do konca dňa čo by ma prekvapilo tak kašlem naň ho“ *Pomyslel si sklamane až frustrovane jonin keď dokonca on sám si všimol, že zatiaľ nič Toshi na figuríne nespravil.* *Toshi to opakoval ďalšie 2 hodiny, stále nič. Zrazu sa Toshi zastavil, len zavrel oči a stál. Dokonca ani jonin nechápal o čo sa snaží. Zrazu Toshi otvoril oči a rozbehol sa po figuríne. Dal prvé tri údery päsťami a nasledoval kop, Toshi to nemienil tentokrát pokaziť, vyskočil a dal do toho kopu všetko. Kopol a.. kopol takou silou, že odkopol tej figuríne hlavu. Toshi potom ako kopol odpadol stým, pocitom, že konečne zvládol to o čo sa celú dobu snažil. Jonin bol prekvapený ale hneď jak Toshi odpadol tak sa za ním rozbehol aby sa uistil, že sa mu nič nestalo.* „Uf, našťastie len odpadol od únavy.“ *Povedal si jonin a čakal kým sa Toshi zobudí. Toshi sa zobudil približne po 2 hodinách. Keď sa Toshi zobudil prvé čo videl bol asi 50 ročný muž s dlhými rudými vlasmi, ktoré mal zviazané do jednoduchého copu. Mal čierne oči a cez jedno oko mal jazvu. A mal pri sebe Wakizashi* Aah! *Zakričal Toshi keď ho uvidel a odstúpil a bol pripravený naňho použiť rovnakú kombináciu ako na figuríne.* Kto si! *Zakričal naň ho Toshi. Keď jonin uvidel zápal jeho v očiach, začal sa smiať.* Na čom sa smeješ?! *Toshi nechápavo naňho zakričal* Hrozne moc mi pripomínaš tvojho otca. *Povedal jonin.* Nevymýšlaj si! Odkial by si poznal môjho otca? Keď ho teda poznáš tak mi povec jeho meno! *Povedal Toshi a čakal čo jonin povie* Tendoru *Odpovedal jonin. Toshi bol prekvapený, že odpovedal správne* O-o-odkial vieš jeho meno? *Zakoktal sa Toshi* Bol som jeho tréner a tvoj krstný otec, už ti to je jasné Toshi? *Jonin odpovedal. Toshi padol na kolená, jonin ho ale zachytil svojou rukou tesne pred tým než padol. Toshi začal plakať* „Nikdy som mu nepovedal svoje meno, musí hovoriť pravdu.“ Čo sa deje? *Spýtal sa nechápavo jonin* Nič, len len... si moja jediná rodina. *Toshi začal plakať ešte viacej. Jonin bol ticho a iba ho pohladil po hlave. Po chvíli sa Toshi ukludnil* A.. a.. aké je vlastne tvoje meno, krstný otec? *Spýtal sa Toshi* Yangeku, ale hlavne mi nehovor krstný otec *Povedal a začal sa smiať.* A prečo si nebol celú domu v Kumo? Prečo si ma vyhľadal? *Začal sa pýtať Toshi* Stále nie som natrvalo v Kumo. Veľa cestujem po svete. A prečo som ťa vyhľadal? Nehľadal som ťa, náhodne som ťa stretol. Tak som si povedal, že chcem vedieť či si tak dobrý ako tvoj otec, a úprimne.. v tom to ste si hrozne podobný, obi dvaja vždy prekvapíte na poslednú chvílu. *Povedal Yangeku a trocha sa zasmial* Ale keďže som videl čo dokážeš *pokračoval Yangeku* možno ťa niečo naučím, ale musíš najprv niečo zvládnuť. *Yangeku dohovoril* Čo? Čo musím zvládnuť? *Nedočkavo sa Toshi pýtal lebo chcel aby ho niečo naučil.* Najprv mi musíš dokázať, že na to máš. Dáme si súboj v taijutsu, nemusíš vyhrať a ja nebudem používať Wakizashi. Podle toho jak budeš bojovať, tak se rozhodnu. *řekl Yangeku a čekal na to, že začnem s ním bojovať.* Dobre! Tak jdem na to! *Zakričal Toshi. A tiež bol pripravený na boj*

*Yangeku len stál na mieste, ani nebol v bojovej póze.* „heh, ani nie je pripravený na boj, toto je moja šanca“ *Povedal si Toshi a rozbehol sa, že zaútočí. Keď už sa Toshi napriahol, že ho buchne, tak sa len Yangeku uhol a potkol Toshiho.* Prvé pravidlo ninjy – nikdy neútoč priamo pokiaľ nevieš čo máš čakať. *Povedal Yangeku. Toshi sa pokúsil ešte zo zeme podkopnúť Yangekua. Ten však len preskočil jeho nohu. Toshi si myslel, že toto je jeho šanca a pokúsil sa znova zaútočiť. Udrel Yangekua do brucha.* „Ano, zvládol som ho udrieť“ *pomyslel si, zrazu sa ale pred ním objavil len dym a kus dreva. Yangeku sa vymenil s kusom dreva a schoval sa na strom. Yangeku hodil po nom 3 shurikeny, teda nie po ňom ale k nohám lebo mu nechcel príliš ublížiť. Toshi jak uvidel shurikeny, že mu letia na nohy tak rýchlo vyskočil.* Druhé pravidla ninjy – vždy sleduj svoje okolie. *Povedal Yangeku, ktorý potom kopol Toshiho do brucha čím ho aj odhodil. Toshi chvílu ležal na zemi v kŕčoch ale znova sa postavil. Toshi sa rozbehol, že to skúsi ešte raz. Skúsil ho buchnúť najprv ľavou rukou. Yangeku mu ju chytil, držal mu ju. Potom ho skusil buchnúť pravou rukou, aj tu mu chytil a začal držať. Yangeku u mu už držal obi dve ruky. V tú chvílu ho Toshi kopol zo spodu do čelušte, čím odhodil Yangekua na zem. Yangeku ostal ležať na zemi, aby ho nalákal bližšie k sebe. Toshi sa pomaly k nemu začal približovať. Zrazu sa Yangeku dostal za Toshiho tak rýchlo, že Toshi to nezaregistroval. Yangeku stál za Toshim a nôž mu priložil ku krku.* Tak čo? Čo teraz urobíš Toshi? *Povedal Yangeku sladkým hlasom. Toshi chvílu len stál stuhnutý, rozmýšľal čo urobiť. Rozhodol sa, že mu dá lakťom do brucha. Keď to zkusil, Yangeku chytil jeho ruku svojou druhou voľnou rukou. Yangeku odhodil svoj kunai na zem* Dobre, koniec súboja. Budem ťa trénovať.*Povedal Yangeku.* Ako? Prečo? Však som proti tebe nemal minimálnu šancu. *Povedal nechápavo Toshi.* To som vedel už od začiatku, že nebudeš mať šancu. Ale splnil si tretie, najdôležitejšie pravidlo ninjy – nikdy sa nevzdávaj. *Povedal Yangeku milo.* Takže zajtra začnem s tréningom, ty budeš dnes spať tu. Pokiaľ ťa pôjdem pozreť a nebudeš, tak ťa prestávam trénovať. *Povedal Yangeku vážne.* Uhh.... dobre teda. *Povedal na trocha nahnevane Toshi keď zistil, že musí prespať dnes tam.* Dobre, tak ja už idem! Vidíme sa zajtra! *Povedal Yangeku, ktorý pomaly odkráčal preč. Toshi išiel hneď spať aby bol pripravený na zajtrajší tréning.*
*Yangeku ho zobudil už o 5:00* Hej, však je len 5:00 hodín ráno. *Povedal nahnevane Toshi*
No a? Ninja by začať svoj tréning o 5:00 a končiť o 20:00. „Dokonca by si mal byť rád, že chcem s teba urobiť silného ninju“ *Povedal a následne sa zamyslel Yangeku.* Ale dobre, keďže je tak skoro ráno pre teba, tak začneme s niečim ľahkým. Všimol som si, že si fakt pomalý a máš malú výdrž. Takže začneme s týmto cvičením, dobre ma počúvaj. Vybereš si jednu figurínu a čo najrychlejšie ju buchneš ľavou rukou a hneď na to čo najrýchlejšie pravou aby bol čas medzi buchnutiami čo najmenší. Takže tú kombináciu 1 úder ľavou a 1 úder pravou čo najrýchlejšie zopakuješ 200 krát. *Prikázal mu Yangeku* Čo? 200 krát? To je hrozne moc *Povedal Toshi.* Ja viem ale mam ktomu svoj dôvod prečo ti dávam trénovať tak vela. A už nerozprávaj a trénuj *povedal Yangeku prísne a sadol si, že ho bude sledovať. Aj keď mu Toshi chcel niečo povedať, musel sa kusnúť do jazyka a byť ticho lebo nechcel prísť o svojho učiteľa a svojho krstného otca. Tak teda začal, spočiatku mu to pripadalo dosť ľahké, že to zvládne za chvíľu.* Rýchlejšie! *Zvolal naň ho Yangeku* Tak mi to teda ukaž ako to vieš ty! *začal sa s ním hádať Toshi. Yangeku len kľudne prišiel k jednej figuríne, a buchol ju dvomi údermi. Teda aspoň si to Toshi myslí. Yangeku buchol tak rýchlo, že Toshi to nezaregistroval len začul zvuk dvoch úderov a videl len odhodenie figuríny. Yangeku potom odkráčal a sadol si.* Pokračuj! *Zakričal naň ho Yangeku. Toshi teda pokračoval. Toshi po 50 kombinácii už nevládal. Musel do toho dávať fakt veľa energie aby udieral rýchlejšie a aj tak nebol schopný docieliť takej rýchlosti ako Yangeku. Toshi musel vynaložiť do každého úderu všetku svoju silu, takže jse musel sústrediť jen ja jednu vec. A to na pohyb rúk. Toshi konečne dokončil 100 kombinácii.* Hej, poď sem Toshi! *Zavolal ho Yangeku. Toshi prišiel a Yangeku mu dal fľašu s vodou.* Na, napi sa. Určite ti to pôjde lepšie keď sa napíješ. Ale napi sa a choď ďalej trénovať. *Povedal mu Yangeku. Toshi sa teda napil a pokračoval v tréningu. Už nebol až tak moc unavený ale stále sa necítil najlepšie. Približne pri 170 kombínacii cítil už pokrok v rýchlosti útoky. Keď už dokončil 200 kombinácii. Išiel za Yangekom mu to oznámiť. Yangeku ho poslal nech mu to teda ukáže.* „Musím mu ukázať čo som sa naučil, dám do toho všetko.“ *Povedal si Toshi, zavrel oči, koncentroval sa a dal do toho všetko čo len mohol. Bolo to odosť rýchlejšie ako na začiatku, ale stálo sa to nevyrovnalo Yangekovej rýchlosti. Yangekua to aj trocha prekvapilo, o koľko pokročil po takom ľahkom tréningu. Bol naň ho hrdý len mu to nepovedal, nechce Toshiho rozmaznať.* Dobre, to by sa zatiaľ dalo, je tam nejaký pokrok. Teraz ideme ale na ďalší cvik. Vidíš ten kopec? *Spýtal sa Yangeku a ukázal na ten najstrmší a najvyšší kopec aký tam bol.* Budeš ho musieť vybehnút a zbehnúť 200 krát, takže 100 kombinácii. To nie je tak hrozné. Určite sa ti potom zvýši výdrž pri boji. *Povedal Yangeku.* Ale.. ale však to je tu ten najstrmší kopec, prečo mi stále vyberáš tie najťažšie veci a dávaš toľko opakovaní? *Spýtal sa Toshi.* Lebo keď nebudeš trénovať tvrdo tak zostaneš takou nulou akou si aj teraz. *Odpovedal mu Yangeku. Aj keď to Toshiho nahnevalo čo o ňom Yangeku povedal tak aj išiel trénovať lebo si uvedomil, že Yangeku má pravdu a preto dal Toshi do cvičenia ešte viac. Prvých 15 kombinácii bolo utrpenie lebo kopec bol príliš strmí takže musel si dávať pozor na terén, ale po 20 kombinácii sa už nejak zvládol prispôsobiť podmienkam. Keď už dokončil 30 kombinácii povedal si, že si na chvílu sadne. V momente kedy si Toshi sadol tak vyletel po ňom shuriken.* Nebudeš odpočívať. *Povedal Yangeku vážne. Aj keď sa to Toshimu vôbec nepáčilo, tak radšej bežal ďalej. Nechcel riskovať, že po ňom znova hodí Yangeku shuriken. Pri 50 kombinácii troška spomalil lebo nevládal a nemohol sa zastaviť. Keď trocha doplnil energiu, tak znova zrýchlil. Keď už bol zvládol 80 kombináciu tak chcel spomaliť, ale povedal si, že ukáže Yangekuovi čoho je schopný a zrýchlil ešte viacej. Konečne dobehol 100 kombináciu v momente si Toshi ľahol. Yangekuovi bolo úplne jedno, že pri 80 nespomalil. Len došiel k nemu sa uistiť či je v poriadku.* Tak čo. Čo ďalej? *Spýtal sa Toshi* Už nič. Na dnes končíme. Už si môžeš po zvyšok dňa robiť čo len chceš. Ja idem preč. A na, toto si zober. *Dal Toshimu papierik na, ktorom bola nejaká adresa.* Pokiaľ budeš chceť niekedy pokračovať v tréningu tak tam ma nájdeš. *Dodal Yangeku a odkráčal preč. Toshi ešte chvílu ležal na zemi. Po chvíli vstal a tiež odišiel domov.*

KONIEC RPG KONIEC RPG KONIEC RPG

*Toshi sa zobudil. Rozhodol sa, že dnes pôjde trénovať sám. Rýchlo sa prezliekol a urobil si raňajky. Urobil si jeho oblíbené jídlo, rohlík se sýrem a salámem.* "Mňam, to si pošmáknu." *Povedal si Toshi a zabalil si svoj rohlík. Keď došiel do tréningovej oblasti tak odhodil batoh a šel cvičit. Sadol si na kámen v strede řeky a začal meditovat. Meditoval 10 minút, 20, 30 dokonca meditoval celú 1 hodinu. Sústredil sa len na svoj dych* "Mmm meditace." *Pomyslel si Toshi a pak šel meditovat dál, meditace ho dokonce bavila. Byl to jeho oblíbený tréning. Jak meditoval, tak cítil jak ním proudí chakra, tenhle stav bylo docela těžký udržet. Ale i tak to nezvdával. Postupne to ale začínal zvládat a vydržal tak 10 minut. To bylo pro neho však málo a pokračoval dál v meditaci. Pak to vydržal 20 minut. Pokračoval však ďalej v tréningu, vedel, že potrebuje zosíliť. Nakoniec to vydržal 30 minút.* "Dobre, to by na tento cvik stačilo, idem na ďalší." *Povedal si a postavil sa pred vodopád. Začal postupne uvoľnovať chakru do vody. Dokola vypúšťal a doplňoval chakru. Od minulého tréningu mu to išlo lepšie ale stále nemohol povedať, že to vedel perfektne. Keď uvolňoval chakru tak mu to bolo už viacej prirodzené. Mohol uvolňovat chakru už trocha rýchlejšie. Dokonca cítil ako má už väčšiu kapacitu chakry. Ale aj tak sa mu točila hlava keď to prehnal. Nemienil však prestať trénovať. Bol ochotný kľudne 100 krát to zopakovať. Vedel, že patrí k najslabším vo svojom veku a chcel to zmeniť. Trénoval bez prestávky. Bol si istý, že musí trénovať. Takže trénoval, zopakoval 20 krát, 50 krá, 75 krát, dokonca aj 100 krát. Nemohol prestať trénovať, aj keď už nevládal, aj keď už dávno prekročil svoj limit tak pokračoval. Uvedomil si, že jeho dlhoročné flákanie si vybralo svoju daň tým, že bol slabý. A to bolo to čoho motivovalo aby ďalej trénoval. Neustále trénoval, neustále vypúšťal chakru a znova ju dopĺňal. Sotva už zvládal stáť na nohách, už ani nevládal držať ruky pred sebou. A aj tak pokračoval do tej doby dokiaľ to nezopakoval 200 krát. Keď to nakoniec zopakoval 200 krát. Tak skončil tréning. Sadol si k batohu, vytiahol svoj rohlík a začal papať.* Om ňom ňom ňom ňom ňom. *Takéto zvuky robil Toshi keď jedol svoj rohlík. Keď dojedol, vstal a odišiel domov. Hneď jak prišiel domov tak si ľahol do postele a zaspal.

Ďalší deň, hneď ako sa zobudil si bol urobiť 2 rohlíky lebo jeden mu bol málo. Zbalil si ich a išiel trénovať. Došiel do trénovacej oblasti. Začal s jednoduchším meditovaním.* "Hlboký nádych a pomalý výdych" *opakoval si Toshi pre lepšiu koncentráciu. Vedel, že je ďaleko za ostatnými v jeho veku a to ho poháňalo v pred. Začal trénovať formu kedy cez celé jeho tielo viedol chakru, rozhodol sa, že prekoná svoj limit 30 minút. Počas trénovania sa mu to zdalo ale iné. Už mu to išlo ľahšie, ale stále to nebolo ono. Stále to nebolo v takom stave aby sa mohol tým chváliť, či byť na to hrdý. Toshi bol ochotný kľudne pretrénovať aj celé dni aby zvládol dobehnúť ostatných. Ale vedel, že človek, ktorý začal trénovať a brať to vážne tento rok nemože dobehnúť či dokonca predbehnúť tých, ktorý sa tomu venujú snaď celý svoj život. To ho ale neodradilo, Toshi bol ochotný urobiť čokoľvek preto aby sa im vyrovnal. Nakoniec posunul svoj limit z 30 minút na 40 minút. Potom sa presunul na vypúšťanie chakry. Už mu to nerobilo taký problém, ale chcel si to skusiť sťažit. Namiesto výpušťania chakry obidvomi rukami skusil vypúštať chakru iba jednou rukou. Bolo to o dosť ťažšie než dvomi rukami. Keď používal dve ruky tak do nich rozdelil chakru. Ale ako musí používať iba jednu tak vypúšťa o dosť väčšie množstvo chakry, nemôže výpuštať tak veľké množstvo tak rýchlo. Toshi sa neustále musel kontrolovať a spomalovať tok svojej chakry aby neodpadol. Pre Toshiho to nebolo vôbec prirodzené spomalovať tok svojej chakry, bolo to preň ho hrozne obtiažné. Po približne 30 minútach to ale začal už trocha zvládať. Pokračoval v tomto tréningu, vedel, že toto je len malý krok vpred a vedel, že ho čakajú ešte o dosť ťažšie tréningy a cviky než tento. Povedal si, že to musí urobiť 100 krát jednou rukou a 100 krát druhou. Pri 25 vypouštení chakry už trocha začínal nevládat ale i tak pokračoval. Pri 60 vypouštení už se necítil zrovna moc dobře ale musel pokračovať. A pri 90 vypuštení už absolutne nevládal, bylo mu hrozne moc zle ale musel prekonať svoje hranice tak pokračoval dál. Nakonec dokončil 100 vypustení chakry, ale musel si sednout. Dal si jeden ze se svých rohlíkov.* "mňam mňam mňam." *Hovoril si. Keď dojedol, tak pokračoval v tréningu. Keď vypúšťal chakru druhou rukou tak to bolo preň ho už o dosť ľahšie lebo vedel už čo a ako má robiť. Pri 50 vypustený už nevládal. Po chvíli však urobil ďalších 50 vypustený a dočerpaní chakry. Keď to dokončil, tak zjedol aj druhý rohlík. Potom odišiel domov a išiel spať.

*Toshi sa zobudil. Hneď jak se zobudil tak si urobil raňajky. Rohlík s paštikou.* „mmm paštika, už se nevím dočkat“ *Řekl si Toshi a po chvíl ho snědl. Pak rýchlo bežal do tréningovej oblasti. Když prišel, urobil si rozcvičku a rozhodol sa, že bude trénovať rýchlosť. Postavil sa pred jednu figurínu a začal udierať do figuríny čo najrýchlejšie ľavou rukou a na to hneď čo najrýchlejšie pravou. Takto to striedal. Všimol si, že po minulom tréningu jsou jeho údery rýchlejšie ako predtým. A rozhodol sa, že si dá 200 úderov ľavou a 200 úderou pravou, takže 100 opakovaní kombinácie úderov ľavá práva tak isto ako pred tým. Tak teda začal. Po chvíli trénovania poznal, že sa už neunaví tak rýchlo ako pred tým. Po 30 opakovaní stále vládal, tak teda pokračoval. Pri 50 opakovaní už trocha bol zadýchaný ale stále mohol pokračovať. Pri 75 už na tom nebol zrovna nejlíp ale rozhodl jse, že to dokončí bez odpočinku. Toshi sa vždy takto snažil všetko zvládnuť bez prestávok. Potreboval si takto dokázať, že je silný. Takže keď dokončil 100 opakovaní rozhodol sa, že teraz sa bude snažiť zvládnuť dať 100 kopov ľavou a 100 kopov pravou nohou. Takže to isté, len že tentokrát namiesto toho aby udieral päsťami bude dávať kopy. Tak teda začal. Bolo to pre Toshiho o dosť komplikovanejšie, lebo predtým kopy nikdy moc nepoužíval a čas medzi dvoma kopmi bol o dosť dlhší než úder päsťami. Ale potreboval zdokonaliť aj kopy lebo vedel, že aj to sa mu bude hodiť. Pri približne 25 opakovaní si potreboval nachvíľu sadnúť, hrozne ho boleli nohy lebo jeho nohy neboli zvyknuté na takúto záťaž. Po chvíli vstal a pokračoval. Bol ochotný pokračovať v cvičení aj cez bolesť. Potreboval zosíliť čo najrýchlejšie, preto kľudne cvičil aj celý deň. Pri 50 opakovaní trocha závahal, znova už nevládal ale nemohol si dovoliť další odpočinok tak skoro.* uh..uh... musím pokračovať. *Povedal si potichu Toshi a pokračoval aj keď nevládal. Bol na tom už fakt zle ale stále sa snažil pokračovať. Približne pri 70 opakovaní keď kopol, tak už bol tak unavený, že padol na zem.* Chvíľu ležal na zemi.* To..to... to som vážne tak slabý! *Začal nahnevane obviňovať samého seba za to aký je slabý.* Pokiaľ budem takýto slabý ďalej tak nikdy nič nedokážem! *Pokračoval v obviňovaní. To Toshiho veľmi nabudilo, už necítil takú únavu ale bol plný hnevu. Vstal a pokračoval nehoráznou rýchlosťou. Pri 100 opakovaní. Keď to dokončil, tak chcel trénovať ďalej. Aby si to sťažil priviazal si kamene k nohám. Jeho kopy boli o dosť pomalšie s tými kameňmi, ale to bolo to čo potreboval pri svojom tréningu. Potreboval neustálu záťaž na svoje nohy. Vedel, že mu to hrozne pomôže v rýchlosti. Tak si dal ďalších 100 opakovaní kombinácie kopov. Všímal si, že jeho kopy sú teraz pomalšie ale sú o dosť silnejšie. Bolo aj ťažšie udržať rovnováhu lebo pri každom dokončení kopu mu to nohu stiahlo naspäť zem. Pri 35 nevládal, ale nemienil ešte skončiť. Pri 50 už absolútne nevládal, Toshi sa už ukludnil a prišiel nával jeho únavy, ktorý nepociťoval keď bol nabudený. Sotva stál, sotva zdvíhal nohy ale stále si nechcel odpočinúť. Pri približne 70 opakovaní si už teda radši na chvíľu sadol. Ale postavil sa hneď ako len bol odpočinutý. Chcel trénovať ďalej aj keď už nevládal. Tak teda pokračoval a dokončil 100 opakovanie. Rozhodol sa, že ešte skúsi si zatrénovať tak, že si priviaže kamene na ruky a takto si dá znova 100 opakovaní. Bolo to ťažšie ale nebolo to tak namáhavé ako kopy. Po 50 opakovaní si potreboval sadnúť. Po chvíli ale znova pokračoval v trénovaní. Pri 70 opakovaní znova nevládal, nebol zregenerovaný ešte po trénovaní kopov. Nakoniec ale dokončil 100 opakovanie. Potom si odviazal kamene z rúk a pomaly odkráčal domov, bol tak zničený z trénovania, že nevládal už ani bežať. Keď sa konečne dostal domov, tak sa ani neprezliekol ale išiel hneď si ľahnúť a spať.*


KONEC RPG KONEC RPG KONEC RPG

*Bylo krásné ráno a malá Mikki si ještě chrupkala v postely. Sluneční paprsky mladou dívku probudili. Mikki se pomalu posadila na postel a protáhla se. Promnula si oči, aby se víčka odlepili. *Tak jo dnes je den, kdy se konečně stanu geninem. No tedy aspoň v to doufám. *Řekla si dívka, když tak seděla na postely a pohupovala si jen tak nožkama. Ještě chvilku tam tak seděla než se rozhodla přesunout do koupelny. Projistotu si na dnešní den nařídila budík o hodinu dřív. Jelikož se vzbudila dřív než budík stačil zazvonit věděla, že má spoustu času na přípravu i na cestu do akademie. Došourala se do koupelny a opláchla si obličej hlavně oči od ospalků. Převlékla se z pyžama do normálního oblečení. Jelikož dnes bylo celkem teplo a krásné počasí. Mikki si vybrala černé kraťasy s tmavě modrým tričkem s krátkým rukávem a kapucí. Před zrcadlem si ještě upravila vlasy, aby to neměla jak ptačí hnízdo. Když byla spokojená se svým vzhledem přesunula se do kuchyně kde si začala dělat vydatnou snídani. V kuchyňi si dala vařit vodu na čaj. Mezi tím co se vařila voda na čaj růžovlasá dívka si ukrojila dva krajíce chleba a namazala si je jahodovou marmeládou, kterou má nejraději. Ve chvíli co talířek s chleby položila na stůl voda na čaj už byla hotová a mohla si tak zalít čaj. *Idatakimas*Řekla v prázdné kuchyni kde seděla jen ona. V klidu se nasnídala a uklidnila po sobě svinčík co tam během přípravy snídaně udělala. Po uklízení kuchyňské linky a jídelního stolku vyšla z bytu a zamkla za sebou.
Měla ještě nějaký ten čas navíc a tak se rozhodla cestou na geninskou zkoušku stavit na hřbitově. Chtěla tak navštívit svoje rodiče, který dnes nemohou stát po jejím boku. Jelikož bylo něco před sedmou hodinou ranní, ulice v Kumo nebyli tak zalidněné. Pár lidí potkala, ale jen na ni vrhali divné pohledy. Ne všem se zamlouvala její barva vlasů, ale už si na to zvykla. Netrvalo to dlouho a dorazila na hřbitov. Začala hledat hroby svých rodičů. Když už našla hroby rodičů pohladila kámen náhrobků. *Ahoj mami... Ahoj tati* Hlesla smutně přesto se usmívala. *Právě jsem na cestě do akademie dnes mám geninskou zkoušku. Doufám, že se mi podaří jí projít a mohli by ste být na mě hrdý. Doufám, že vás nezklamu. Jinak se mi daří dobře no už půjdu, abych nepřišla pozdě. Určitě se ještě zastavím tak ahoj *Složila obě dlaně k sobě a pomodlila se. *"Musím to zvládnout" * Pomyslela si cestou ze hřbitova.
Cestou na akademii se jí v mysli mísila spousta myšlenek, ale snažila se uklidnit. Po pár minutách dorazila do akademie. Došla do třídy kde se všichni studenti měli sejít a sedla si do zadní lavice u okna jako vždycky. Byla mezi prvními přeci jen přišla o dvacet minut dřív. Po patnácti minutách ve třídě už byl celkem šrumec. Všichni studenti již přišli krom teda třech, který vždycky chodí na poslední chvíli.
Když už byl čas zahájit zkoušku přišel sensei do třídy. *Takže vážení začneme... *nemohl doříct větu, protože ve třídě byl pořádný šrumec a skoro nikdo z přítomných studentů si ani nevšimla, že někdo přišel do třídy a vůbec, že to je sensei. *Tak dost. Ticho! * praštil pravou rukou do tabule a tak si vyžádal pozornost všech přítomných. Najednou bylo hrobové ticho. * Tak znovu. Teď právě začíná zkouška, která vás může posunout na genina. Jakmile budete vyzváni půjdete do vedlejší třídy kde budete se vším obeznámeni. *dořekl a hned vyzval prvního studenta, který odešel rovnou se senseiem.
Minuty a hodiny utíkali a ve třídě už moc studentů nezbývalo. Většina z nich se stali úspěšně geninem. *"Bože už to chci mít za sebou" *Proletělo dívce hlavou, když se dívala z okna. *Slečna Mikki Mikkoto *zaznělo dívčino jméno. *Tak fajn jde se na to *Hlesla si pro sebe, když šla že schodů směrem do vedlejší třídy.
Vstoupila do třídy a za stolem seděli tři zkoušející. Byl to její sensei, Raikage a ještě nějaký Jounin, kterého neznala. Všechny hned pozdravila a k úctě Raikageho se mírně uklonila. *Mikki Mikkoto je odhodlána složit tuto zkoušku.*Řekla odhodlaně a na všechny se podívala. Byla zvědavá co bude.
Raikage mírně pokyne hlavou na její pozdrav a úklon.+Takže slečno Mikkoto dle spisů jsi na akademii měla celkem slušné výkony *Mile pohlédne na nervózní Mikki. *No tak nebuďte nervózní *Snažil se povzbudit dívku. *I když máte dobré výsledky přesto toto je zkouška. Nejprve nám předvede Bunshin no Jutsu. *Řekl a ruce složené si položil na stůl a čekal na její výkon. *H-hai *Řekla zakoktaně. Trochu poodstoupila od stolu zkoušejících, přeci jen potřebuje trochu prostoru. Zavřela oči a na sklidněnou vydechla. Začala skládat potřebné ruční pečeťě pro justu. *Bunshin no Jutsu! *Křikla a vedle ní se objevili dva klony na chlup stejný jako Mikki. Dívka pohlédla na své klony a pak na zkoušející. Čekala zda toto bude stačit jako ukázka.
Zkoušejícím se líbil počet, který byl akorátní. Zdáli se být v naprostém pořádku. I když udělala dva klony nemělo by být až tak náročné na chakru a měla by zvládat k tomu i jiná jutsu. *Dobře můžete techniku zrušit. Rovnou přejdeme k další části zkoušky *Řekl a do poznámkového bloku si cosi zapsal a pak opět pohlédl na Mikki. *Teď k té další části. Proměníte se pomocí Henge no Jutsu na cokoliv co Vás napadne. Hlavně v klidu nikam nespěcháme. *Mile se pousmál na stojící dívku. *"Hmm na co se, ale mám proměnit." *Přemýšlela a pak jí to trklo. Snažila se ten obrázek pořádně vybavit v mysli. Pekelně se soustředila, nechtěla to pokazit. Když si byla jistá vybaveným obrázkem začala skládat ruční pečeťě na Henge no Jutsu. *Henge no Jutsu! *Křikla a najednou ji zahalil kouř. Když kouř ustál už před nimi nestála dívka. Teď před nimi stála mladá žena. Ta žena ve kterou se Mikki proměnila byla její maminka. Všechny v porotě překvapila její proměna. Ostatně čekali, že si vybere někoho ze zkoušejících. Také Raikageho proměna dívky překvapila, ale neurazilo ho to, když se dívka neproměnila právě v něj. V její dokumentaci byla zmínka, že o rodiče přišla. *Pokud se nepletu tohle bude asi podoba tvé maminky že. *Dívka jen mlčky přikývla, myslela si, že se proměnila dobře, ale když viděla výrazy zkoušejících už si nebyla tak jistá. Její přeměna byla v pořádku a zkoušejícím se to líbilo. Nebyla žádná známka zmrvení techniky. Raikage si opět něco zapsal a podíval se na dívku. *Dobře tohle by bylo. Techniku můžete uvolnit. *Mikki zrušila svou proměnu a opět tam stála malá Mikkoto. *Nyní si vyberete jutsu dle svého výběru a uvážení, které nám předvedete jako poslední *Řekl Raikage a všichni čekali co si dívka vybere jako poslední jutsu. Dívka chvilku přemýšlela co předvede jako poslední. Nakonec se rozhodla pro Kinobori no Waza i byť věděla, že to asi bude risk úplně na sto procent to ještě neovládá,ale rozhodla se zariskovat. *Vybrala jsem si Kinobori no Waza. Toto justu Vám předvedu. *Obeznámila zkoušející o jejím posledním předvedení jutsu. *Dobře prostor je Váš s chutí do toho. *Řekl povzbudivě Raikage. Dívka složila jednu ruční pečeť na nahromadění chakry. Zhluboka se nadechla a vydechla. Soustředila svou chakru do svých chodidel. *"Tak jo jdu na to." *Pomyslela si. Pomalým krokem se rozešla ke stěně. Opatrně se přilepila na zeď, když si byla jistá svou stabilitou pokračovala dal. Zatím to probíhalo celkem dobře a Mikki se dařilo. V půli cesty však trochu zavrávorala. Raikage a sensei vstali ze židlí, když viděli její zavrávorání. Dívka to však ustála a našla opět svou stabilitu a pokračovala dal. Už byla u stropu, ale ještě pokračovala kousek po stropě. Chtěla tím dokázat, že na to má. Když byla v půlce stropu rozhodla se seskočit zpátky na pevnou zem. Jelikož to nebyla až tak velká výška věděla, že dopadne dobře. *Omlouvám se pokud jsem Vás vyděsila svým zavrávoráním*Sklopila oči k zemi a modlila se, aby ta drobná chybička jí nebyla osudná.
Všichni tři se scukli a začali se radit. O to víc byla Mikki nervózní trvalo jim to celkem dlouho. Po chvilce se všichni opět posadili. *Takže Mikki předvedla jsi zde tři techniky, které si velmi dobře zvládla. No až teď na to zavrávorání, ale dobře jsi to ustála. Náš verdikt zní... *nechal ji trochu napínat a to se mu skutečně dařilo. *... Že se z tebe nyní stal genin gratuluji. *dořekl konečný verdikt. Mikki se rozzářili oči nemohla tomu uvěřit.
Šla si k Raikagemu pro ochrannou čelenku. *Gratuluji teď jsi genin a nezklam nás. *S těmito slovy podal Raikage dívce ochranou čelenku a na gratulaci ji podal ruku. *Děkuji určitě Vás nezklamu. *Potřásla si sním rukou stejně tak i se senseiem a Jouninem, který tam byl. Ihned si ji dala na čelo a pevně přivázala. *Děkuji a nashledanou. *uklonila se a vyšla že třídy. Jelikož moc kamarádů nemá hned vyrazila na hřbitov.
Byla tak nadšená, že přímo běžela a na místo dorazila během malé chvíle. Hrob rodičů našla téměř ihned... Bodejť by ne, když tam byla ráno. *Mami, tati já to zvládla. Je ze mě genin a budu moct plnit mise*Ihned se pochlubila svým zesnulým rodičům. Ještě tak hodinku tam byla a pak vyrazila zpět domů. Jako odměnu si dnes udělá nějaké dobré jídlo.

*Toshi sa zobudil. Keď sa zobudil, rozhodol sa, že si pôjde zatrénovať. Ale nechcel obyčajný tréning, tak teda sa rozhodol vyhľadať Yangekua (NPC). Najprv musel ale Toshi prehľadať svoj dom lebo si nepamätal kam odložil papierik s adresou jeho domu. Už teraz Toshi chytil nervy lebo musel prehľadať celý dom a nakoniec zistil, že si ten papierik nechal vo vačku. Tak teda papierik si prezrel a rozhodol sa prísť na tú adresu. Došiel na adresu a Yangekuov dom bol obrovský, poschodový jemne červený. Toshi zazvonil a čakaľ.* No, kto je? *Otvoril dvere a povedal rozospato Yangeku.* Á! To si ty Toshi, čo potrebuješ? *Spýtal sa.* Prišiel som aby som ťa poprosil o to aby si ma ďalej trénoval. *Odpovedal mu rýchlo Toshi.* Tak dobre. Poď, ideme už do tréningovej oblasti. *Odpovedal mu Yangeku a vyšiel z domu. Keď tam prišli, Yangeku hneď začal rozprávať.* Takže Toshi, budeš trénovať svoju výdrž. Nemyslím to nijak zle ale stále máš hrozne nízku výdrž. *Povedal Yangeku a Toshi ho iba počúval.* Takže aby sme to napravili budeš behať po tejto cestičke tam a naspäť. Budeš behať naspäť vtedy až keď sa dostaneš na miesto kde už bude začínať les. Takže trasa, ktorú budeš behať má 1km. A prikazujem ti nech ju zabehneš 100! *Povedal Yangeku plný energie.* Čo? 100, 100 krát? *Povedal zúfalo Toshi* Ano, 100 krát *Odpovedal mu Yangeku. Aj keď sa to Toshimu nepáčilo tak začal behať, lebo chcel byť silným ninjom a rozmýšľal aj do budúcnosti. Prvých približne 10 zopakovaní bolo v pohode. Pri 20 už trocha pociťoval únavu ale stále mohol bežať. Pri 30 ho už začalo pichať v boku lebo rozmýšľal nad mrakmi a nesústredil sa na techniku svojho dýchania. Pri 40 začal už lapať po dychu, a aj keď sa nemohol nadýchnuť do tej doby dokiaľ nezastavil tak aj tak nezastavil ale zrýchlil na maximum lebo chcel zvládnuť zabehnúť 50 opakovaní bez prestávky. Keď dobehol 50 krát tak si v momente ľahol na zem.* hah, hah *Vydychoval ťažko Toshi. Prišiel k nemu Yangeku, dal mu do ruky fľašu s vodou a vrátil sa naspäť na miesto kde sedel. Nechcel byť k nemu moc zhovievavý lebo chcel z neho spraviť silného ninju. Vo skutočnosti ho však má ale rád. Toshi sa ale napil a pokračoval v behu ďalej. Yangeku videl, že Toshi začína byť unavený pri 60 opakovaní.* Nachvílu zastav! *Zvolal naň ho Yangeku. Toshi zastavil a prišiel k nemu.* Daj dlane a prsty z vnútornej strany k sebe. *Hneď mu povedal Yangeku. Toshi to samozrejme urobil. Keď dal Toshi tak ruky tak Yangeku mu po obidvoch naraz pleskol plnou silou.* AU! *Zakričal Toshi. Hrozne ho to bolelo, ale už sa necítil tak unavený ako predtým lebo ta bolesť ho znova prebudilla.* Dobre, a teraz ďalej pokračuj v trénovaní. *Povedal mu Yangeku. Tak teda Toshi pokračoval, nakoniec zvládol už bez prestávky dokončiť 100 opakovanie.* Čo teraz? *Spýtal sa Toshi Yangekua.* Dobre, teraz ti to trocha sťažím. *Povedal Yangeku a dal si dole z chrbta svoj batoh a vytiahol z neho 4 závažia.* Teraz budeš behať s týmto na rukách a nohách. *Povedal Yangeku a pripevnil Toshimu tie závažia na ruky a nohy. Toshi sa sotva hýbal.* „Však jedno to závažie musí mať 10 kíl.“ *Hovoril si Toshi* Znova 100 kilometrov, že nie? *Spýtal sa vyčerpane Toshi.* Keďže máš na rukách tieto závažia tak bude stačiť 50 kilometrov. *Povedal s úsmevom na tvári Yangeku. Toshimu to pripadalo férove a tak hneď začal bežať. Teda, snažil sa bežať ale moc sa mu to nedarilo. Chcel bežať ale závažia boli pri ťažké na to aby bežal normálnou rýchlosťou ako vždy. Bolo to skorej také rýchle chodenie než bech čo Toshi robil.* Ale však nemôžem bežať. *Sťažoval sa Toshi.* To nevadí, zabudol si snáď čo trénuješ? Netrénujeme rýchlosť ale výdrž.* Odpovedal mu Yangeku. Toshi nič k tomu nedodal a ďalej pokračoval. Už pri 10 opakovaní nevládal lebo čím viacej sa snažil bežať tak aj tak nebehal a dokonca sa rýchlejšie unavil z tej záťaže. Toshi radšej ale spomalil. Chcel si odpočinúť ale nechcel zastaviť v tréningu. Yangekua to trocha prekvapilo, že neskončil ale, že sa prispôsobil situácii.* „huh, presne ako jeho otec. Geniálny ale tak tvrdohlavý a lenivý, ale pri boji ako keby bol úplne niekto iný. Spôsobom boja sa vôbec nepodobá na otca. Pri boji ide do toho naplno, úživa si ten pocit bojovania s niekym. Mohol by som dokonca povedať, že sa v tom až vyžíva.“ *Zamyslel sa Yangeku keď sledoval Toshiho. Toshi ale ďalej pomaly behal a týmto tempom zabehol až 20 opakovanie. Pri tom 20 už zase dal do toho všetko, ale týmto spôsobom to zvládol iba po 30 opakovanie. Tak teda spomalil, pozrel sa na Yangekua čo robí. Čítal nejakú knihu ale čo čítal to už nedovidel.* „Musím zosíliť. Nesmiem zostať takýto slabý.“ *Opakoval si Toshi. Pri 40 opakovaní už znova nevládal ale nechcel neustále spomalovať tak teda zrýchlil ešte viacej. Konečne dobehol 50 opakovanie, hneď ako dobehol tak si sadol. Yangeku k nemu prišiel, dal mu závažia dole a dal mu fľašu s vodou. Toshi sa napil.* Dobre, to je na dnes všetko. Idem už domov, ahoj.* Povedal Yangeku a odkráčal preč. Keď odchádzal tak ešte kýval ale neotáčal sa za Toshim. Toshi ešte chvíľu ostal sedieť. Po chvíli sa postavil a odišiel domov. Keď došiel domov, tak sa umyl, prezliekol sa a išiel spať.


KONEC RPG KONEC RPG KONEC RPG

Geninská zkouška
*Bol deň ako každý iný, Toshi ešte spal a neplánoval sa ešte ani zobudiť.* NESPI UŽ!!! *Zakričal naň ho Yangekuov (NPC) klon, ktorý sa hneď aj odparil.* AAA! *Toshi sa zľakol, zakričal a padol z postele. Nechápal čo sa stalo. Rozhodol sa, že pôjde skontrolovať kuchyňu. Vošiel do nej a uvidel tam Yangekua len tričku a v téplakoch, kabát si zavesil na stoličku. Yangeku len pil čaj a čakal na Toshiho.* Čo.. čo tu robíš?? *Pýtal sa Toshi ešte unavene.* Čo tu robím? Však dnes ťa čaká geninská zkouška, tak som ťa bol skontrolovať. Ale ako vidím tak si nezodpovedný, takýto nebol ani tvoj otec.* Povedal Yangeku a začal sa smiať.* Vlastne ano, úplne som zabudol, že ma čaká geninská zkouška. *Povedal trocha trápne Toshi a sadol si k Yangekuovi. Po chvíli si všimol, jeho tetovania na ruke.* Pekné tetovanie, neurobíš aj mne jedno? *Spýtal sa Toshi. Yangeku vyprskol čaj.* Nie! Si ešte mladý na to. *Povedal Yangeku vážne až nahnevano.* Ale vieš čo? *Povedal Yangeku* Niečo mu napadlo. Mám návrh, pokiaľ zvládneš geninské zkoušky tak ti nedám tetovanie, ale mohu ti jen nějak pomalovat telo. *Navrhol Yangeku.* Ano, prosím. *Poprosil pekne Toshi.* Dobre ale vždy ti budem musieť obnoviť farby lebo to nevydrží navždy. To ale neznamená, že ti to budem robiť celý život. A vlastne prečo si farbíš vlasy? *Povedal Yangeku, ktorý sa napokon spýtal.* Odkiaľ to vieš? *Povedal prekvapene Toshi.* Ehm.. tvoja mama ani otec nemajú modré vlasy, ale mama červené a otec čierne. Potom ešte už ti začínaju byť vidno tvoje tmavo-červené korienky vlasov a v kúpeľni som našiel toto. *Povedal a ukázal na nádobu s modrou farbou.* Huh.. dobre. Farbím si vlasy, lebo som sa chcel nejak výrazne odlíšiť a moje tmavo-červené až vínové vlasy mi nepripadali moc výrazné tak som si ich zafarbil. *Povedal Toshi.* Okej, a plánuješ si niekedy ty vlasy ostrihať? Už ich máš dosť dlhé. *Toshi mal vlasy až po plecia.* Nie nepôjdem, chcem si nechať dlhé vlasy. *Povedal Toshi* Ale to teraz neriešme! Za chvíľu idem na geninskú zkoušku, musím sa pripraviť. *Rýchlo odišiel Toshi od témy lebo mu bolo až moc trápne.* Dobre, tam máš oblečenie. *Povedal Yangeku a ukázal na oblečenie, bol to čierny plášť, ktorom boli vyšité vzory tenkou rudou niťou, ktoré so sebou priniesol* Toto si obleč, dal mi to tvoj oco nech ti ho dám keď pôjdeš plniť geninské zkoušky. *Toshi došiel k oblečeniu, zobral si ho do izby a tam sa prezliekol.* Dobre, tak teda môžeš ísť. Budem na teba čakať. *Povedal Yangeku. Toshi teda rýchlo vybehol z domu lebo sa bál, že nestíha. Všetci naň ho pozerali prečo beží ale Toshi ich neriešil. Keď došiel do akadémie, vošiel do svojej triedy. Boli tam všetci ostatný spolužiaci. Toshi s nimi moc nevychádzal, nikdy ho moc nezaujímali ich spoločné aktivity. Vlastne Toshiho nezaujímalo v tú dobu nezaujímalo všetko. Po chvíli vošiel do triedy učiteľ.* Dobrý deň žia- *Učiteľ nemohol dohovoriť, žiaci ho prerušovali. Nakoniec učiteľ zdvihol nohu a kopol do lavice smerom od hora dole. Buchlo to na celú triedu. Zrazu všetci žiaci boli ticho a len pozerali na učiteľa.* Takže dobrý deň žiaci, dnes ste sa tu stretli aby ste sa zúčastnili geninských zkoušek, aby sa z vás stal ninja. Verím, že každý z vás dá toho všetko. Tak ale už by sme mohli začať, postupne si budem volať žiakov do vedľajšej triedy. *Povedal učiteľ a hneď si zavolal ja prvého žiaka. Toshi len sledoval ako postupne ubúda žiakov. Úprimne, nepociťoval moc nejaký stres. Rozmýšľal nad tým čo ďalej, keď sa stane ninjom. Či je to vážne to čo chce v živote robiť. Hneď na to sa ale uistil, že to chce robiť. Predsa nemôže len tak zahodiť všetku tu snahu, ktorú do toho dal. V triede už bolo len 6 žiakov, Toshi a ďalší piaty.* Toshinori Ubone. *Zrazu v tú chvíľu vošiel do triedy učiteľ a zavolal si Toshiho.* „Dobre, toto je moja chvíľa.“ *Motivoval sa Toshi. Išiel za učiteľom, ktorého aj ďalej následoval do druhej triedy. Keď Toshi vošiel do triedy tak ani nepozdravil ani sa neuklonil, nemal dôvod. Vošli do nej, prvého čo si Toshi všimol boli ľudia. Za stolom sedel Raikage a nejaký jonin, ktorého nepozná. Sadol si k nim aj učiteľ. Pozreli sa najprv do jeho spisov.* Takže Toshinori Ubone? Nečakal som, že pôjdeš na geninské zkoušky keď ti akadémia bola celú dobu ukradnutá. Ale keď si myslíš, že na to máš aj bez toho aby si sa venoval učení tak nám to teda dokáž. *Povedal učiteľ.* Takže predvedieš nám 3 základné techniky úrovne E. Dve ti určíme a tretiu si vybereš sám. Prvá technika, ktorú nám predvedieš je.. Henge no jutsu. *Oznámil učiteľ a čakal, čo Toshi spraví. Toshi sa na chvíľu zamyslel na čo sa premení. Nakoniec sa ale rozhodol. Začal skladať ručné pečetě.* HENGE! *Zakričal Toshi. Objavil sa biely dym, ktorý ho zakryl. Keď dym zmizol tak tam už nebol človek ale bola tam drobná čierna mačka s veľkými modrými očami. Raikage, učitel a jonin si niečo zapísali.* Dobre, môžeš sa premeniť naspäť. *Povedal učiteľ. Toshi sa teda zmenil naspäť do svojej pôvodnej podoby.* Takže, teraz nám predveď Bunshin no jutsu. *Toshi sa trocha bál, že to nezvládne perfektne spraviť. Predsa len genjutsu nebola jeho silná stránka ale aj tak dal toho všetko. Toshi začal skladať ručné pečetě.* Bunshin no jutsu! *Zakričal Toshi a na obidvoch stranách sa objavili 2 klony, 2 vľavo a 2 vpravo takže celkovo štyria. Toshi sa najprv pozrel na prvých dvoch a potom na druhých dvoch. Nevie ako oni ale Toshimu sa zdali úplne rovnaký. Zase si Raikage, učiteľ a jonin niečo zapísali, nič nepovedali.* Dobre, takže teraz nám ukáž ľubovoľnú techniku. *Povedal učiteľ. Toshi sa zamyslel čo by im mohol predviesť. Nakoniec sa rozhodol pre Kinobori no waza. Bola to technika, v ktorej si Toshi najviac veril a vlastne mu išla najlepšie. Toshi sa z hluboka nádychol.* „Toto je moja chvíľa, nesmieš to pokaziť.“ *Povedal si Toshi, ktorý zavrel oči, začal sa sústrediť a koncentroval chakru do chodidiel. Dával si pozor aby nedal moc chakry ale ani nie príliš málo. Po chvíli sa už Toshi pustil do toho. Postavil sa k stene, dal jednu nohu na stenu a hneď na to dal na stenu aj druhú nohu. Toshi sa najprv po prechádzal po stene aby sa pripravil na to čo chcel urobiť.* „Dobre, teraz im ukážem čo ho som schopný!“ *Povedal si Toshi. V tú chvíľu sa rozbehol a začať behať po bočných stenách izby. Ostatný naň ho len pozerali.* To by aj stačilo. *Povedal učiteľ. Toshi teda zoskočil a postavil sa pred nich a čakal čo teraz. Niečo si zapísali a potom ho Raikage oslovil.* Takže Toshinori, dám ti 2 otázky. Chcem počuť tvoju najúprimnejšiu odpoveď na ne, dobre? *Spýtal sa ho Raikage. Toshi len prikývol.* Takže prvá otázka, čo je tvoj sen ako ninja? *Toshi hneď odpovedal.* Môj sen je vytvoriť skutočný mier. Viem, že neprebieha žiadna vojna. Ale stále je tu rivalita a možno aj nenávisť medzi ostatnými. A mojim snom je vytvoriť skutočný mier, kde budú všetci spolupracovať. Pokiaľ ale bude nutné sa zúčastniť vojny, tak nebudem protestovať ale budem hrdo bojovať za náš národ, za Kumogakure! *odpovedal Toshi. Táto odpoveď ich trocha zaskočila.* Dobre, a druhá otázka je.. čo si ochotný obetovať pre Kumogakure a tvoj sen? *Spýtal sa znova Raikage. Toshi ale hneď odpovedal.* Čo som ochotný obetovať? Kľudne obetujem aj vlastný život pokiaľ to pomôže k vytvoreniu väčšieho dobra. *Povedal Toshi s istotou.* Dobre, to bolo všetko. *Povedal Raikage. Zrazu sa učiteľ, raikage a jonin dohadovať či sa Toshi stane ninjom.* Toshinori, prekvapil si ma. A finálny rozsudok je.. si povýšený na genina. *Povedal jeho učiteľ. Toshi bol hrozne rád.* Toshinori, verím že ešte o tebe budem počuť a verím, že sa ti splní svoj sen tak ma nesklam. *Povedal Raikage a dal mu ochrannú čelenku. Toshi si ju dal hneď na čelo.* Nebojte, nesklamem. *Povedal Toshi s úsmevom na tvári. Jonin mu potom ešte zagratuloval. Toshi potom každému podal ruku a poďakoval. Už Toshi išiel preč, keď odchádzal tak ešte pozdravil. Keď Toshi vyšiel z akadémie, tak sa začal hrozne tešiť.* ANO! Zvládol som to! *Povedal Toshi nahlas a rozbehol sa domov za Yangekuom. Keď došiel domov, Yangeku už mal prichystanú farbu a štetce. Yangeku mal hrozne veľa štetcov malé aj veľké, s mäkkým aj tvrdým vlasom.* Oh, už si sa vrátil. Gratulujem! *Povedal mu Yangeku.* Dobre daj si teraz dole čelenku a ľahni si na zem. *Rozkázal mu Yangeku. Toshi to teda spravil.* Takže môžeme začať? *Spýtal sa Yangeku. Toshi len prikývol.* A čo chceš aby som ti namaloval? *Spýtal sa znova Yangeku.* Vieš čo? Sám neviem. Pomaľuj ma tak ako si myslíš, že sa mi to bude hodiť. *Povedal Toshi a začal sa smiať.* Dobre ako chceš. *Povedal Yangeku a tiež sa začal smiať. Tak teda začal Yangeku maľovať Toshimu na ruky, prsty, tvár a aj hrudník. Po chvíli domaľoval.* HOTOVO! *povedal hlasne Yangeku. Toshi sa postavil a pozrel sa do zrkadla.* ďakujem ti, je to úžasné! *Povedal šťastne Toshi.* To som rád, že sa ti to páči. Teraz ale poď, stal si sa geninom. Musíme to ísť osláviť. *Povedal Yangeku a spolu s Toshim sa vydali do mesta. Zastavili sa na ramene, išli aj na dango, aj na onigiri. Vlastne prešli všetky reštaurácie v Kumogakure. Potom keď prešli všetky reštaurácie sa vybrali domov. Keď prišli k Toshimu domov. Tak sa ho Toshi spýtal* Čo ešte potrebuješ? Ja, že už každý ideme domov. *Yangeku mu odpovedal.* Rozmýšľal som, a asi tu ostanem s tebou bývať keďže sme rodina. *Toshi keď to počul tak sa rozplakal. Objal ho. Po chvíli keď doplakal tak sa rozhodol, že už pôjde spať.* Som unavený, idem spať. Dobrú noc. *Poprial mu Toshi a hneď zaspal* Dobrú. *Povedal Yangeku, ktorý ešte chvíľu ostal hore. Po chvíli teda išiel spať. Išiel spať do druhej izby, do izby v ktorej minulosti spávali Toshiho rodičia. Aj keď tam už dlho nikto nespal, tak bolo upratané. Toshi upratoval často celý dom. Yangeku sa nad tým len pousmial a ľahol si. Po chvíli tiež zaspal.


KONEC RPG KONEC RPG KONEC RPG

*Yusari si řekl, že si dnes půjde zatrénovat do tréninkové oblasti Sandā, protože jak sám řekl, už ho unavuje být tak slabý a bezmocný* "Kéž by tu byl někdo, kdo by mi mohl s tréninkem pomoci." *Došel k tréninkovému panákovi a usmál se na něj, jako by byl živý* Tak aspoň ty mi pomůžeš, že jo? *Nenapadala ho žádná cvičení, co by mohl udělat, když si rázem vzpomněl na taktiku, s kterou cvičí i jeho otec* "Takže tři silné údery a pak vyhnutí, takhle to zopakovat desetkrát a pak 25 kliků, 25 sedlehů a 25 dřepů." *Po deseti sériích už byl celý bez energie, a tak si řekl, že by to pro dnešek asi stačilo* "Kdyby tu byl někdo s kým bych mohl trénovat, byl bych tu ještě nějakou hodinu zůstal, byla by to větší zábava a zlepšoval bych se mnohem více." *Řekl si pro sebe a odešel s pocitem zlepšení, ale také s pocitem osamělosti za svým otcem, aby mu pověděl, jak se mu dnes dařilo na tréninku.*

*O dva dni má byť jeho úplne prvá hodina na Akadémii. Bol z toho celkom nervózny, lebo nevedel nič. Nevedel nič o chakre, nevedel ako ju používať, netušil, čo tam vlastne bude robiť, a po rozhovore s matkou dospeli k názoru, že jednoducho pôjde cestou Taijutsu. To ale znamenalo, že teraz bude musieť drieť fyzicky. To robil aj doteraz, lebo matke rád pomáhal s nákupom, s prenášaním vecí, s opravami v domácnosti, ale teraz bude musieť drieť skutočne. Tréningy, posilňovanie.. Toto všetko ho čakalo, aby prešiel Akadémiou a mohol byť neustále podporou pre svoju sestričku. Rezkým tempom dorazil k tréningovej oblasti. Sestra bola doma s mamou, takže o ňu bolo postarané. Nemusel sa strachovať. Vybral si miesto pri jednom z panákov. Ren si dal dole batoh, kde mal vodu a jedlo. Ren si vytiahol fľašu s vodou, z ktorej sa napil, a potom ju odhodil ku stene, za panáka. Narovnal sa, oprášil si svoje ruky. Začal sa rozcvičovať, naťahovať svoje svaly.. Matka ho upozornila, že pri každom tréningu by sa mal poriadne rozcvičiť, aby sa nezranil a nenatiahol si sval. Bola to dosť veľká a nepríjemná bolesť, ktorá by ho len zbytočne brzdila. Začal najskôr niečím na uvoľnenie kĺbov a natiahnutie svalov. Začal od svojej hlavy, cez ruky, trup, až sa dostal ku samotným členkom na nohách. Dobrá rozcvička bola základ. Bude musieť svoje telo udržiavať v dokonalej kondícii, lebo pred nečakaným bojom asi nebude môcť robiť rozcvičku, že? Ono sa ani nezdalo, že by mohla byť rozcvička náročná, ale keď sa robí naozaj precízne, dá zabrať. Preto si hneď po rozcvičke dal kratučkú pauzu, aby sa aspoň napil. Nenechával svaly vychladnúť a stuhnúť, takže sa rovno vrhol na tréning. Kľakol si k zemi a dlaňami sa o ňu zaprel, dávajúc sa do pozície pre plank. Ruky si popravil ešte tak, aby to na neho nebolo až príliš náročné. Neboli ani blízko seba, ani ďaleko od seba. Nohy mal takmer spolu. Týmto typom klikov sa spevňovala horná časť trupu - prevažne hruď, ramená tricepsy a aj nejaké to zadné svalstvo. Bola to jedna z najľahších verzií klikov, ktorou chcel začať, aby spevnil aspoň to svoje jadro a zvýšil svoju silu. Akonáhle pokrčil svoje ruky a telom sa dostal blízko zeme, ruky sa mu podlomili,* Do pekla.. *precedil pomedzi zuby. Urobil to druhýkrát, tretíkrát a s tým istým účinkom. Neostávalo nič iné, len to opakovať stále dokola, až kým nedokázal urobiť aspoň desať klikov bez toho, aby spadol. Čo už, že sa mu pritom triasli ruky ako srnčie nožičky. A že to išlo pomaly.. Pokrok to bol. Po tomto trápení si dal zase chvíľku pauzu, aby doplnil tekutiny, pretože sa mu leskol na čele pot a v ústach mal sucho. Na cvičisko došlo zopár ďalších ľudí. Schytil batoh a vytiahol z nej obväzy, ktorými si obviazal svoje ruky, prevažne hánky, aby si ich na panákovi nerozbil. S obväzovaním nemal veľkú prax, takže to išlo pomaličky, ale nakoniec to zvládol. Slnko už bolo hore a začínalo pomaly 'pražiť'. Predstúpil pred panáka a párkrát skúsil trafiť na nečisto. Potom nasledoval prvý úder ľavou rukou, ďalší úder pravou. Začal sa cyklus striedaných rán. Ľavá, pravá. Ľavá pravá. V rukách cítil nárazy a tuhli mu z toho hánky, ale pokračoval ďalej. Nádych, výdych, ľavá, pravá. Nebola to žiadna sláva. Panákom to skoro ani nepohlo. Po dlhšom udieraní do panáka, si Ren dal pauzu, aby sa konečne najedol. Doplnenie tekutín bolo taktiež samozrejmé. Pritom sledoval očami ďalších účastníkov, ktorí trénovali. Možno by sa mohol k niekomu prihovoriť, aby ho niečo naučili. Ňah, nie. Možno nabudúce, keď už čo-to bude vedieť, aby pred nimi nevypadal ako úplná troska. Od panáka si dá zase pauzu. Údery si potrénuje nabudúce, teraz by mal ešte precvičiť aj spodné svalstvo, aby spevnil nohy a boli silnejšie, pretože sa chcel začať v budúcnosti venovať aj tréningu rýchlosti. Takže keď sa trochu najedol a jedlo sa mu uležalo, tak sa postavil. Nebol jedlom napráskaný, len zahnal hlad. Stál neďaleko panáka a rozkročil sa. Začal robiť drepy, pretože potreboval posilniť aj svaly dolných končatín. A hoci boli obyčajné drepy boli too easy, aj tak začínal nimi. Nenakladal si viac, než čo mohol zvládnuť. Nechcel to na prvýkrát hneď prepísknuť. Aspoň sa trochu okouká.. Raz, dva, tri.. počítal v hlave, až sa dostal na dvadsaťdva. Vedel, že bude tragický, ale bez tréningu sa ďalej nedostane. Len ho štvalo, že bol až tak na piču.. Mrskol sebou o zem a začal opäť robiť kliky. Prvé šli sťažka, potom sa rozbehol, urobil ich asi osem v celkom rýchlom tempe na začiatočníka, ale potom to šlo dole vodou.. Spomaľoval, až nakoniec jeho ruky nevydržali a ocitol sa na zemi. Bolo už neskoré popoludnie, keď skončil. Na prvýkrát to nebol až také strašné v celkovom merítku. No zajtra sem príde určite znova! Ňu, ale to ešte netušil, aká svalovica ho čakala..*

KONIEC RPG

*Konečne sa skončilo vyučovanie na Akadémii. Všetci sa náhlili z triedy - bol piatok a nikto tu nechcel stráviť viac času, ako bolo potrebné. Učiteľ ešte počas zvonenia kričal, aby si nezabudli vypracovať cez voľno domáce úlohy. Ale už ho každý ignoroval. Decká sa hrnuli von z triedy veľmi rýchlo. Len Ren sa loudal. Jeho sestrička si dávala načas, bez zbytočného hnania si balila všetky knihy a pomôcky, ktoré mala ešte vybalené na stole. Dokonca triedu opustil už aj učiteľ, s ktorým sa Ren rozlúčil prostým pozdravom 'dovidenia'. Zo stola vzal skoro prázdnu fľašu s vodou a napil sa z nej. Vodu dopil úplne a pomaly sa postavil zo stoličky. Stoličku zasunul k stolu a načiahol sa po svoj batoh, ktorý si jediným švihol hodil na svoje rameno a to isté urobil s taškou svojej sestričky. Chytil fľašku a hodil ju od svojho stola smerom do koša. Samozrejme, že sa trafil. Vydal sa ku dverám, kde bol aj kôš. Pre Akadémiou bolo vzduchoprázdno. Nikde už ani živej nohy. Trochu si vydýchol, že nebude musieť zase čeliť všelijakým tým tupcom, ktorí si doberali jeho sestru. Veď bola tak roztomilá, že počarovala celej triede. Bodaj by nie!!! Teraz však premýšľal nad domácou úlohou, ktorú im zadal učiteľ. Okrem vypracovania nejakých vecí sa mali posnažiť cez víkend naučiť sa Henge no Jutsu, ktoré im učiteľ v triede na vyučovaní aj názorne predviedol. Išlo o techniku, vďaka ktorej sa mohol ninja premeniť na hocikoho. Išlo len o fyzickú premenu. A aj to len navonok. Ako tak kráčali domov, tak si cestou zopákol tie tri pečate, ktoré boli na techniku Henge no Jutsu potrebné. Nič zložité. Cesta mu utiekla pomerne rýchlo, keď sa nikde nezajebávali. Našťastie Ren zistil, že predsa len vie ovládať chakru, ale všetko mu išlo oveľa horšie, ako ostatným spolužiakom. Bol dokonca horší, než jeho mladšia sestrička. No bol rád, že sa darilo aspoň jej z ich dvojice... Doma sa len privítal s mamkou, ako obvykle. Chcel jej s niečím pomôcť, ale s úsmevom odmietla. Vraj nech sa radšej ide učiť a tvrdo na sebe pracovať. Mamka mu však nachystala nejaké to jedlo, rovnako tak jeho malej sestričke, ale kto vie, kam tá potvorka utiekla.. Možno si išla odpočinúť, možno tiež trénovať, no v izbe nebola.. A tak si ich izbu zabral teda on.. Keďže tento tréning si, našťastie, nevyžadoval nejaké miesto určené výhradne na tréning. Mohol ho pokojne robiť aj v 'posteli'. Keď sa najedol, odišiel do svojej izby, kde sa znova presvedčil, že jeho sestrička tam stále nebola. No musela tu predtým byť, lebo nechala tašku v strede izby. Pekne ju vzal a odložil jej ju pri jej pracovný stôl. Odtiaľ sa vydal ku sestričkinmu zrkadlu. Videl v ňom celú svoju postavu.. Zapozeral sa na seba do odrazu v zrkadle. Zatvoril na okamih oči a predstavil si v mysli Rin. Nebolo to zase nič také zložité, pretože si svoju sestričku dokázal vybaviť dosť presne. Svoje oči väčšinou upieral iba na ňu. A tak poskladal tri pečate, ktoré boli potrebné, nechal vytrysknúť chakru zo svojho vnútra, aby sa rozliala celou jeho sústavou a premenil ňou svoje telo na telo sestričky. Po urobení pečatí a koncentrácii chakry sa zjavil okolo neho obláčik dymu, a keď sa rozplynul, roztvoril aj svoje oči, aby sa mohol pozrieť na svoje dielo. Bola to totálna katastrofa! Jediné, čo mal spoločné so svojou predlohou Rin, tak bola.. VLASTNE NIČ! O výške ani nehovoril. Rysy v tvári celkom trafil, ale potrebuje doladiť detaily. Nu, technika nebola sama o seba náročná, ale muselo sa dbať na detaily. A to každý jeden detail, aby nebola osoba odlišná od tej reálnej predlohy. A tak mohol len dokola túto techniku skúšať. Rysy v tvári boli stále lepšie a lepšie, ale keď sa začal sústreďovať aj na dĺžku a farbu vlasov, výšku a ostatné detaily, tak sa aj rysy v tvári dosť zhoršili. Musel sa totiž sústrediť na niekoľko vecí naraz a to bolo to najťažšie zo všetkého. Bolo to toľko malých detailov, na ktoré sa nesmelo zabudnúť!.. Zrušil svoju poslednú premenu. Mal už pomenej zásob chakry, takže to chce nejaký ten oddych. Rozhodol sa ísť do kuchyne, aby sa aspoň napil a niečo málo zjedol. A pritom si chcel sestričku prezrieť ešte raz zblízka. Ak náhodou bude doma. A bola.. Takže s ňou strával chvíľu svojho času a nerád ju znovu opustil, ale čoskoro budú zase spolu.. Ren sa vrátil do svojej izby a rovno ku zrkadlu, kde začal trénovať. Najskôr sa zameral na to, aby dokázal napodobniť jej výšku, postoj tela, formu tela. Niekoľkokrát to nevyšlo podľa očakávanie, ale asi na ôsmykrát bola forma tela celkom podobná. Techniku zrušil, a potom znova aktivoval - formu tela už udržiaval tak, ako sa ju naučil a teraz do toho pridával rysy tváre, ktoré sa naučil pomerne rýchlo, keďže tie mu šli už predtým dobre. A ako posledné sa snažil doladiť detaily, dĺžku vlasov, detaily na oblečení a podobne. Ale toto celé netrénoval iba jeden deň, ale jemu to trvalo tak trikrát dlhšie, než iným. Takže takmer celý týždeň si aspoň občas skúšal precvičiť Henge no Jutsu...*

KONIEC RPG