Pevnost

Rias Gremory: Znáš mě moc dobře, takže ti asi odpovídat nemusím že? *Odpoví ji na to a krátce zasměje, ví že moc mluví a taky ví že Tsuki to nemyslí zle ale pouze si Rias dobírá. Rias pak prostě jen mlčí a nechá Tsuki aby pokračovala ve své práci (přípravy). Nebude ji u toho vyrušovat a ona to určitě uvítá. Když pak do Rias začne proudit anestetikum začne se cítit otupěle a po krátkém čase nakonec usne a tak je v rukou Tsuki, která začne se svou operací. Ani neví kolik hodin mohlo uplynout ale nakonec se začne postupně probouzet a cítí se dobře.. sice jí trochu bolí v krku ale to jistě brzy přejde. To co je nejdůležitější je té že má teď žízeň jako prase, v tom je klan Hōzuki trochu v nevýhodě, potřebují tekutiny častěji než normální člověk.* Tsuki? Neměla bys prosím vodu? *Zeptá se a začne se pomalu zvedat aby se mohla aspoň posadit. Pak si vzpomene na to že už má to Kekkei Genkai (Bakuton) a tak se podívá na dlaně a když jsou ústa na dlaních zavřená tak to skoro není poznat a tak se začne soustředit s cílem ústa na levé dlani otevřít ale nejde to.* Tak se otevři..

Máš tamto na stolíku. *Povedal klon a rovno prešiel ku stolčeku, odkiaľ vzal vodu a podal ho Rias rovno do ruky.* Ako sa cítiš? Nemalo by ťa bolieť nič, možno len v krku, ale inak som všetko dokonale zhojila. Jazvy žiadne, ani najmenšia známka akejkoľvek manipulácie s tvojim telom. *Vysvetlil klon a zrušila sa. Ale až po tom, čo Rias odpovedala. S jeho vedomosťami sa vydala originálna Tsuki do miestnosti za Rias.* Asi budeš ešte chvíľu z anestézie trochu omámená, ale mala by si byť schopná normálneho života a fungovania. Prebehlo to bez komplikácií. Kaiovo telo mám vo zvitku, aby mi tu nerobil svinčík, takže potom ti ho odovzdám. Predpokladám, že by si to chcela rovno všetko aj odskúšať, že? *A čo bolo lepším miestom k tomu, než Riasina dimenzia?*

Rias Gremory: Cítím se dobře.. pouze mě trochu bolí v krku a mám v ústech vyprahlo jako kdybych právě prošla celou pouští v Zemi Větru. *Vezme si tu skleničku a pořádně se z ní napije, na jeden zátah do sebe kopne celou tu skleničku a tak ji pak položí zpět na stolek (prázdnou). Pak se klon zruší a dostaví se originál.* Tělo Kaie mi prosím schovej, nikdy nevíš kdy se mohou může hodit genetický materiál původního vlastníka nějakého Kekkei Genkai. *Odpoví a posadí se na okraj postele a dotkne se špičkami prstů země.* Ano ráda bych si to vyzkoušela.. *Rias začne pomalu čerpat vesmírnou chakru, během toho si uvolní oblečení aby se mohla podívat na svou hruď, Kai tam měl zapečetěnou a zašitou další pusu, která sloužila k neznámým účelům -> Kai techniku, která s tím souvisí neovládal. U Rias asi došlo k nějaké chybě při uchycování toho Kekkei Genkai a nevytvořila se jí ta ústa.* Kai měl na hrudi další ústa ale já je nemám.. asi jsem i docela ráda.. protože to bylo nechutné. *pak se zahrabe ve věcech a vytáhne jeden svitek a ten položí na stolek a vedle něj položí maličkou ampulku se vzorkem krve Rias.* V tom svitku je 60 mrtvol a ta krev je moje, takže díky ní můžeš ty mrtvoly v klidu pak odpečetit.

V dimenzii ti ho odovzdám, mne je na nič. *Tu ho odpecatit nechcela a obe vedeli prečo. A ani jedna by tu ten bordel potom neupratovala. Nikto iný, okrem nich dvoch, sem nemal prístup. Neuviedol sem žiaden vchod, nič.* Áno, viem, že ich tam mal, ale aby som vybrala srdce, poškodila som samotné ústa. Ak by si na tom trvala, dám ho dokopy a pokúsim sa o transplantáciu aj tých úst. Ale upozorňujem, že v tomto prípade si nie som istá, či by fungovali. Musela by som vymeniť svaly, na ktorých boli ústa uniestnene, ak boli vôbec spojené so svalom. To by som musela najskôr preskúmať a zhodnotiť.. *Snáď nebude tak veľmi vadiť, že tieto ústa Rias nebude mať. Ale to vie už ona keď si vzala Kaiove spomienky.. Co určite urobila* Ďakujem. Pokojne nos ďalej, čo sa dá. *Vzala si zvitok aj ampulku. Už mala stiahnuté dávno ruky navyše, takže to držala vo svojich pôvodných.*

Rias Gremory: Rozumím, nevadí.. jsem asi i ráda že to nevyšlo, obě víme že jsem hodně vysazená na to jak vypadám a nevím jak bych dokázala fungovat s něčím tak odpudivým. *Není nutné si dávat pozor na ústa, Rias moc dobře ví že Tsuki si o ní určitě musí myslet že je na ten vzhled opravdu vysazená a kdo ví co si myslí o tom jak se ráda vystavuje ale ona si toho je vědomá ale prostě je taková a je tak šťastná. Po čase Rias načerpá dost vesmírné chakry a tak se změní do své formy Jigenu a po složení pečetí a udeří dlaní do země sebe s Tsuki přesune do své dimenze. Ocitnou se někde v té džungly.* Někde tu asi bude Kitsune.. *Poznamená ale Kitsune teď není důležitá a Rias si pokusí ze vzpomínek Kaie vybavit přímo ten pocit jaký měl když používat ústa na své dlani. Vzpomínky totiž už sice má ale je potřeba bližší průzkum toho pocitu.* Teď to asi půjde. *Před Rias a Tsuki se vytvoří obrovská hroudy jílu, Rias k němu přijde a natáhne k němu pravou ruku a ústa na té dlani se otevřou a odkousnou si kus jílu a Rias jej začne těmi ústy různě tvarovat a míchat se svou chakrou. Ta ústa pak vyplivnou model malé lišky akorát tak do dlaně a tuhle lišku Rias pak hodí na zem a složí jednoruční pečeť tygra a ta liška se zvětší do životní velikosti normální lišky a začne dle vůle Rias různě pobíhat.* Hlavně si jí nezamiluj. *Tu lišku nechá vyběhnout vpřed a Rias pak složí jednoruční pečeť tygra znovu a v ten okamžik ta liška exploduje a vytvoří opravdu silnou explozi, která by srovnala se zemí i menší přízemní dům (Kibaku Nendo).* Jak se zdá tak odpálení této bytosti nebere moc chakry, je to stejné jako když odpaluješ výbušný lístek ale tvorba si bere daň v podobě chakry, která je pro mě vyšší než pro Kaie. Řekla bych že za cenu za jakou vytvořím jednu takovou lišku ty použiješ svou klanovou techniku s názvem Purazuma Hari.

*Mala chuť sa Rias spýtať, či aj Tsukine jazvy sú odpudivé, ale nebolo to dôležité a v tomto bol Riasin názor.. No, bezcenný. Nemal vôbec žiadnu váhu. Zbavila by sa ich možno len kvôli Noctisovi, ale tomu nevadia. Keď Rias vytvorila priechod do jej dimenzie, ocitli sa obe v džungli, ktorú obývala Kitsune. Ako sa dohodli, tak sem spolu s Rias chodievali pravidelne kvôli Kitsune. Zdalo sa, že si ich prítomnosť nevšimla..* "Takže toto robil Kai neustále v tom svojom váčku..." *Spomenula si, ako Kai strkal svoje ruky do nejakej taštičky. A už vedela prečo - mal tak íl, vďaka ktorému dokázal tieto svoje bomby vytvárať. V prvom momente nemala poňatia, čo to tam Rias vo svojej dlani vytvorila. Ale vypadalo to ako podoba nejakého štvornohého zvieraťa. Následne po zložení pečate sa malá ílová soška zväčšila a akoby obživla.. Mala podobu líšky.* "Jako vážne?" Neobávaj sa, viem ako skončí. *A taktiež vedela, že nebola živá. Nebolo to živé zviera. Vlastne Tsuki nemala nikdy problém zabiť nejaké zviera. Len tak. Ale líšky a vlci mali v jej ľadovom srdci špeciálne miesto. Než to dopovedala, líška vybuchla mohutnou explóziou, ktorú si všimla a zaregistrovala aj Kitsune. Teda, zaregistrovala zvuk výbuchu. Uši síce nemala také citlivé, ako líšky, no musela by byť naprosto hluchá, keby to nepočula. Strhla sa a rozbehla sa k danému miestu. 100 metrov a zaregistrovala Rias a Tsuki. A Tsuki na oplátku zaregistrovala ju. Kitsune si vyskočila na jeden zo stromov, odkiaľ mala dokonalý výhľad na obe svoje matky. Rozvalila sa medzi haluze stromu. Ležala tam potichu a nedávala o sebe vedieť. Ale vedela, že minimálne Tsuki o jej prítomnosti vedela vďaka rovnakej schopnosti, ktorú mala aj Kitsune. Kagura Shingan.. Pozorovala ich, vo vzduchu hýbala rukou a všetkými svojimi chakrovými chvostmi.* Tak si to tu zatiaľ testuj. Ja si vezmem tie telá. *Než tak urobila, položila zvitok a ampulku na zem vedľa seba a vybrala zvitok s Kaiovým telom. Použila trochu svojej krvi, aby ho odpečatila a nechala ho ležať na zemi. Zvitok si zbalila a schovala. Potom odpečatila z druhého zvitku za pomoci krvi Rias ďalších 60 tiel, na ktoré uvalila techniku Doton: Shishi Dojou a uväznila všetky v časopriestore techniky. Ak by však Rias robila niečo zaujímavé, tak celé toto pečatenie by robila pomenšie, aby mohla dávať pozor.*

Rias Gremory: *Rias není názoru že jizva je odpudivá, obyčejné krásné jizvy nevadí.. sama má jednu takovou přes oko (teď nevím jaké). Rias naneštěstí o Kitsune nemá ani tušení, občas ji ale štve že není schopná cítit chakru jako Tsuki.. sice zde by si tu schopnost mohla ukrást ale to jí nepřijde důležité a bylo by to asi stejně zbytečné.* Tohle mi stačilo, stejně se ty techniky budu muset naučit v normálním světě.. pouze jsem se potřebovala naučit jak hýbat těmi ústy. *Rias nechá Tsuki aby si úspěšně provedla zapečetění těch mrtvol do svého svitku a Rias sama to tělo Kaie zapečetí do svého svitku a ten svitek zde hodlá nechat. Prostě ho nechá zmizet a on se se znovu objeví až si to Rias bude přát.* Máš hotovo? Čeká tě příval nových informací.. *Varuje ji Rias a pokud se Tsuki připraví tak Rias luskne a hodí Tsuki do mysli všechny techniky Rinneganu a klanu Hanabira, které Kami ovládá (vyjme těch které Tsuki už zná) a pak jí do mysli ještě zkopíruje veškeré techniky klanu Mononoke a Bakutonu, které Kai ovládal. Tohle ale předala i Kitsune, Rias beztak počítá že bude nedaleko a všechno co ví Rias a Tsuki by měla znát také.* Nechceš jít sem k nám zlato?!

Ja mám hotovo. *Zvitok schovala a vzpriamila sa. No napokon si naspäť sadla na zem, keby nával informácii jej zamotal hlavu a mrskla by sebou o zem. To sa ale neudialo. Kým si Tsuki začala triediť nazbierané informácie, Kitsune využila techniky Sairento Kiringu. Nečujne dopadla na zem a ako malá lesná víla cupitala smerom ku Rias, ktorú objala zozadu svojimi rukami. Natisla sa jej na chrbát a nadýchla sa jej vône.* Už ste mi chýbali.. *Zavŕtala hlavou do Riasinho chrbta. Takto sa správala len ku Rias, hoci by najradšej aj ku Tsuki, ale poznala obe až moc dobre. Pretože ona bola nimi. Ich spojenie.. Kitsune ten príval informácií spracovala okamžite..* Chcem vám obom niečo ukázať.. *Odtiahla hlavu od chrbta Rias a vykukla na Tsuki.* Tsu? *Tá prikývla. Chvíľa ich nezabije.*

*Mamka ju Jigenom vyhodila v Pevnosti, v ktorej žili Tsuki s Noctisom. A v ktorej sa často zdržiavala aj jej matka..* Jo, jo. Dík. *Rozlúči sa s Rias. Trošku sa musela najskôr zorientovať. Nebola tu už roky. Čoskoro našla to, čo hľadala - krídlo, v ktorom prebývala Tsuki. A dúfala, že tam vôbec bude, pretože mamka jej nepovedala, kde by sa mala nachádzať. A či tu vôbec bude!..* "Pol dňa zabijem iba tým, že ju tu budem hľadať. Nakoniec zistím, že tu ani nie je." *Dala si v hlave pomyselný facepalm a pomaly sa blížila ku komnate, kde Tsuki žila.*

*Chillovala si na terase svojej Pevnosti, lepšie povedané svojej komnaty. Všade naokolo naprostá tma. Boli to dni pred tým, než Shizuka a jej kloni objavili v Zemi Pustoty vež. Užívala si to ticho a naprosté nič okolo nej. Aj celá jej komnata bola tmavá a nemala zapálenú ani jedinú sviečku. Nič.. Opierala sa o kamenné zábradlie, keď tu zrazu zachytila chakru Kaori.. Rias ju informovala o tom, prečo tu jej kmotřenka je. Než Kaori vôbec došla ku komnate, teleportovala sa ku Kaori pomocou Hiraishin no Jutsu na značku, ktorú na nej mala umiestnenú. Schmatla ju za rameno a použila Hiraishin no Jutsu na značku do väzenia. Tam okamžite použila celú svoju rýchlosť, schmatla Kaori za vlasy, aby si ich neovracala, predklonila ju priamo nad roklinu a nechala ju, aby sa prevracala z podoby. Všade na okolo sa ozývali pazvuky beštií, ktoré kedysi boli ľudmi uväznenými v týchto celách. Všade tma. Spod paží Tsuki vyrástli ďalšie dve paže, ktorými urobila pečate a použila Katon: Onidōrō, vytvoriac okolo seba ohnivých duchov, ktorí im robili svetlo.* Rada ťa vidím, Kao.

*Tak na niečo takéto nebola pripravená. Zrazu sa jej spred očí vytratilo vnútro Pevnosti a o malinkatú chvíľu neskôr sa jej pred tvárou objavila hlboká roklina. Ťažký, stuchnutý vzduch ju udrel do nosa. Pach krvi a všeličoho iného.. Ohavný rev beštií. A všetko sa jej točilo. Pach beštií spojený s účinkami hiraishinu spôsobili, že sa proste pogrcala. Dávila sa peknú chvíľu. Mala chuť Tsuki preraziť, ale teraz by si tým nijak nepomohla.* V túto chvíľu to nemôžem povedať o tebe. Mohla by si ma prestať takto prepadať, tetička? Čo ak by som ti ublížila? *Visela stále nad priepasťou. Bolo to nepríjemné, ale pri Tsuki necítila ani štipku nebezpečenstva. Dotkla sa pečate Kuchiyose: Raiko Kenka a odpečatila fľašu s vodou, z ktorej si poriadne upila, vypláchla ústa a vodu vypľula do rokliny.* Budeš ma tu držať ešte dlho? *Vypláchla si ústa ešte druhý a tretíkrát. Hlava sa jej ešte točila a žalúdok bol na vode, ale cítila, že zvracať už nebude. Len by potrebovala zlikvidovať pachuť, ktorú mala teraz v ústach, a ktorá bola otravná a odporná.*

Nebuď smiešna. Ešte pretečie veľa vody v riekach, kým sa budeš rovnať svojej matke. *Mrskla jej to takto na tanieri. Tsuki sa s tým nepárala. Čo na srdci, to na jazyku. Ale Kaori zbožňovala ako svoju vlastnú. Len sa až priveľmi podobala na Rias.* Budem ťa tak držať dovtedy, kým to budem považovať za potrebné. *Vytiahne z vrecka mentolový cukrík a strčí ho Kaori do úst. Lebo vedela, aká to je dámička.. po mamičke.* Už je lepšie? *Opýta sa, keď Kaori za pomoci jej vlasov otočí chrbtom k rokline a čelom k sebe. Vlasy jej pustí a pridržiava ju už len jednou rukou okolo pásu. Jej tón hlasu bol teraz už starostlivý.*

To bolo kruté. *Kaori to nijak neranilo. Nezáležalo jej na shinobi svete. Nesnažila sa o to byť lepšia, než otec.. než matka.* Neboj, tetička, odkážem mamke, že z nej máš strach. *Zahihňá sa Kaori, vtedy jej do úst priletí mentolový cukrík, za ktorý v duchu poďakovala. Uľavilo sa jej. Tsuki ju otočila k sebe a pustila - viac menej. Ešte ju pridržiavala jednou rukou okolo pásu. Skĺzla pohľadom dole a uvidela ďalší pár Tsukiných rúk.* Tak toto nie.. To je pekne nechutné. *Odsunula sa od Tsuki stranou, vraziac bokom do mreží jednej z celí.*

To je schopnosť.. *Zastavila sa na začiatku vety, lebo Kaori vrazila do mreží celi. Keby bola beštia o trochu rýchlejšia, jej ruka by pomedzi mriežky vyletela a poškriabala by Kaori až do svalu. A rovno by ju nakazila. Tsukine vnímanie a rýchlosť tejto tragickej udalosti zabránili. Schmatla ju skôr, než cez mreže vyleteli ruky beštií.* Ty chceš, aby sa ma tvoja matka pokúsila zabiť? *Pečlivo tieto slová vybrala, aby dala svojej kmotřenke najavo, že jej matky a svojej najbližšej priateľky nebojí. Rešpekt k jej pokradnutým schopnostiam mala. Bola by hlúpa, kedy neuznala Riasine schopnosti a moc jej Edo Tensei..* Si dospelá, Kaori. Trochu zodpovednosti k svojmu životu.

*Stačilo málo a mala by krk a rameno rozdriapané drápmi od nejakej beštie. Chýbal kúsok a patrila by medzi nich. No čo. Aspoň by bola najštýlovejšia a najkrajšia beštia na celom svete. Tsuki ju strhla práve včas. Preľakla sa, náraz rúk do kovových mreží bol hlučný. Miesto toho, aby Tsuki poďakovala za záchranu svojho biedneho života, tak do nej rýpla. Lebo taká Kaori bola.* A nebolo to odjakživa tak, že v tvojej prítomnosti prechádza zodpovednosť za môj život na teba, tetička?

*Týmito blbými rečami ju nevytočí.* V naprostom poriadku, Kaori. Ako si želáš. Urobíme to ako za starých čias. *Zložila pečate a vytvorila si vedľa seba jedného Kage Bunshin klona.* Naľavo na teba číhajú beštie. Aby ťa náhodoou jedna z nich nedostala, bude ťa chrániť môj klon. *Postavil sa naľavo od Kaori a originál Tsuki sa postavil po jej pravici.* A sprava tu je hlboká roklina. Čo keby sa ti podlomili tvoje nožičky, zatočila sa ti hlava.. a ty spadla dole? Tu budem strážiť ja, aby sa nič takého nestalo. *Klon i Tsuki chytili Kaori za ruky ako také malé dieťa.* Aby si bola v úplnom bezpečí, budeš medzi nami. *Potiahli ju obe za sebou.*

"Super. Jedna nestačí, že?" *V duchu musela pretočiť očami, keď sa vedľa Tsuki objavil jej klon. No a potom začalo to divadlo.* To nebude nutné. *Kaori sa naozaj nepáčilo, že sa k nej Tsuki začala správať ako ku decku. Pokúsila sa klonovi i Tsuki vytrhnúť, žiaľ obe držali jej ruky pevne a poriadnou silou ju nútili ísť vpred.* Pochopila som to, Tsu!

*Tsuki si nedala povedať. S klonom si kráčali akoby boli obe hluché. Až kým Kaori nepovedala, že to pochopila. Vtedy obe zastavili, ale nepúšťali ju. Vždy, keď sa ku mne budeš správať ako malý spratek, budem ťa za spratka brať. *Díva sa jej pritom do jej očí.* Mám ťa rada, Kaori. Ale to neznamená, že  ti nedám príučku, keď je to potrebné. Nabudúce sa nebudem krotiť. *Klon sa vyparí v obláčiku dymu.* Čo keby si mi konečne povedala, že ma rada vidíš? *Ak to Kaori predsa len povie, tak si ju Tsuki k sebe pritisne a dá jej pusu na tvár.* Si mi ako dcéra, preto som Rias navrhla, že si môžeš bezpečne krv zaobstarať tu. Tak ako Inari a Middonaito. *Zaviedla ju k cele, kde vo vnútri bola iba jedna beštia. Otvorila ju a Tsuki beštiu spacifikovala. Štyri ruky sa postarali o to, aby zablokovala jej nohy a ruky. Piata ruka držala jej hlavu. Nechcela ju zabiť. Stačila sa zistiť, ako ich vrátiť naspäť do pôvodného stavu, lebo niektoré exempláre tu mala vzácne.. Poslednou rukou vytiahla extraktor, ktorým Kaori názorne ukázala, ako krv extraktovať. Sama si vzala niekoľko dávok (3 sa dajú tuším, že?), potom extraktor s ampulkami podala aj Kaori. A predtým ešte vymenila beštiu za inú..*

"Ježibaba jedna!" *Spomenula si na to, ako ju tak ako malá volala. Samozrejme iba sama pre seba. Nikdy o tom nikomu nepovedala. Aj keď boh vie.. Možno to Tsuki vedela. Tá ju spražila. Kto vie, či si tie slová vezme Kaori k srdcu. Ale pravdou bolo, že svoju kmotričku mala tiež rada..* Veď vieš, že ťa aj ja rada vidím. *Potom sa dostali ku cele s jednou beštiou. Príjemný pocit to nebol pozerať sa na tie ohavnosti.. Skrútila tvár v znechutenom výraze. A tvárila sa tak aj počas toho, čo jej Tsuki ukazovala, ako krv extrahovať. Extraktor sa dostal do rúk Kaori. Tá s ním zaobchádzala ako řezník. Najskôr ho pichla úplne mimo cievy a poriadne hlboko. Na druhýkrát sa síce trafila, ale žilu beštie prepichla celú a svojim hrubým zaobchádzaním ju pretrhla, keď ihlu extraktoru vyťahovala.* Sakra práca! *Trpezlivosť na to vážne nemala. Potrebovala niekoľko pokusov, aby sa jej podarilo vydolovať 3 dávky. Medik z nej rozhodne nikdy nebude. Zato vedela veľmi dobre rukami ovládať iné veci. A nie nejaké extraktory..* Požiadala by som ťa o odvoz, keby viem, že to nebude mať následky.

*Kaorine pokusy boli jednej horší ako druhý. Kaori nemusela mať trpezlivosti dostatok, naopak Tsuki jej mala na rozdávanie. Keď si kaori vzala niekoľko dávok krvi, Tsuki jej extraktor nechala (obe ho už majú kúpené).* Nepoteším ťa. Odtiaľto sa nedostaneme inak, len Hiraishinom. *A už boli fuč. Preniesla ju na značku, ktorú mala na hraniciach so zemami (kks, nechce sa mi ísť kukať, že kde to má tu značku...). Tam Kaori nechala, aby sa vybrala kam chcela. Tsuki sa vrátila naspäť do Pevnosti.*

*Nastalo to, čoho sa obávala. Opäť použila na ňu Tsuki Hiraishin no Jutsu, ktorým ju preniesla na Prvý kontinent. Presne na hranice troch zemí. Tentokrát sa nepovracala. Nemala čo vyvrátiť zo svojho žalúdku. Tak sa tam skoro minútu dávila. O to horšie sa teraz cítila. Žalúdok ako po opici. A taký istý pocit mala aj vo svojej hlave. Chcela umrieť. Hneď teraz!.. A aby toho nebolo málo, Tsuki ju tu nechala len tak.. vo svojich útrapách!..*

KONIEC RPG

*Bol pokľudný deň. No.. vlastne ako sa to vezme. Pre väčšinu ľudí bol.. Štedrý deň. Všetci od rána oddychovali. Len v Pevnosti si nechali prípravy na poslednú chvíľu.. a podľa toho to aj vyzeralo. Rias sa naštvane zvŕtala v kuchyni a snažila sa ako tak dochutiť kapustnicu. Kapusta, mäso, korenie, voda, soľ.. prebiehala očami riadky v kuchárskej knihe. Všetko tam už predsa dala! Tak prečo to má takú odpornú chuť?! Zamračila sa, knihu šmarila do koša a rozhodla sa polievku dochutiť po svojom. Trocha medu, možno syra.. Siahala do poličky a vrážala do polievky všetko, čo jej prišlo pod ruku. Nakoniec, keď tam vyliala polku fľašky s vodkou, sa spokojne usmiala. Konečne to malo nejakú chuť.. Ako sa rozplývala nad svojím úžasným kuchárskym umom, nevšimla si, že jej na panvici prihára cibuľa.* Do riti! *zasyčala a bežala ratovať, čo sa dalo. V tom do kuchyne vtrhlo podivné jačiace stvorenie..* Po roku Viááánoce, Viááánoce prichááádzajú! Spííívejme přáááteléé! *kvílil Suzuya a podivne pritom rozhadzoval rukami. Asi tancoval..* Sklapni, Suzuya! Kto je na to zvedavý?! *schladila ho okamžite Rias.* Všetciii! Sú predsa Vianoce! Čas milosrdnosti a.. *keď uvidel smrtiaci pohľad Rias, ktorá v ruke nebezpečne mávala kuchynským nožom, radšej zmĺkol. Rias mu ďalej nevenovala pozornosť a varila ďalej.. Suzuya sa jej ale priplietol za chrbát a nenápadne strkal prsty do kapustnice. Už len kúsok..* Suzuya! Prestaň! *skríkla Rias a poriadne ho buchla po ruke.* To je na večeru! Čo si myslíš?! *zvozila ho.* Keď.. ja som chcel len ochutnať.. *mrnčal.* A ty nechceš.. Si zlááááá! *začal plačlivo hulákať. Rias na to nemala nervy. Otvorila okno a svojho milovaného Suzíka vyhodila pekne krásne rovno do mrazu. Spokojne sa usmiala, zavierajúc okno. Ignorovala pri tom Suzuyov rev, ktorý sa roznášal široko ďaleko. Prišla k šporáku a začala čítať ďalší recept.* Na prípravu zemiakovej kaše potrebujeme.. ........... Drž to pevne! *rozčuľoval sa Middonaito..* Držím! *oponoval Noctis, snažiac sa ako-tak chytiť zelenú ihličnatú vec pred ním. Noctis a Middonaito sa už od rána snažili postaviť umelý stromček. Zatiaľ bezúspešne.. Môžem tam našróbovať ďalšiu časť? *Pýtal sa Noctis pre istotu, lebo svojho synátora poznal.* Samozrejme! Veď hovorím, že drží.... íííííí.. *Zakvílil Middonaito, ktorý sa chcel posunúť viac dopredu. Zakopol pri tom o Noctisovu nohu a teraz letel rovno k zemi, na škatuľu sklenených gúľ. Noctisove rýchle reflexy stačili na to, aby svojho syna včas zachytil do náručia.* Takže držíš že?! *vybehol naňho naštvane.* No.. Ale držal som. *Nedal sa Middonaito. Noctis len pretočil očami.* Takže ideme ešte raz.. Teraz to budem držať radšej ja. *Rozhodol Noctiso a pevne uchopil strednú časť stromčeka. Middonaito sa sklonil pre vŕtačku ktorou to chcel očividne namontovať. Zdvihol ju, pri tom ale trochu stratil rovnováhu a skoro vlastnému otcovi vyvŕtal mozog. Respektíve dieru do hlavy.. Keď to Noctis videl, najprv zbledol, potom zozelenel, ale nič nepovedal. Iba Middonaita prebodol pohľadom. Ten si toho nevšímal a sústredene začal vŕtať. Nakoniec, za pomoci všetkých svätých, sa im podarilo dať stromček dokopy. Síce bol trošku nakrivo a na zadnej strane stromčeku, ktorá bola pritisnutá k stene, chýbalo zopár vetvičiek.. Ale to bol len mierny detail. Obidvaja zafučali a prehliadali si svoje dielo.* Vyzerá to.. No, celkom dobre. *Poznamenal Noctis. Middonaito ho už nepočúval.. Aktívne sa prehraboval medzi vianočnými ozdobami.* Čo to zas robíš? *Zaujímal sa Noctis.* Áááále.. Nič. Hľadám vianočné ozdoby.. Čo iné? Som si istý, že minulý rok som si tu schoval ozdoby s podobizňami nahých žien. KDE.. SÚ?! *Mrmlal Middonaito a vyhadzoval veci z krabíc.. Noctis nad tým nevzrušene mykol plecami.* Opýtaj sa svojej matky. Asi ich vyhodila. Čo? Moje nahé ženy?! *zahučal Middo a celý očervenel. Prvá jeho myšlienka bola ísť zdrapiť Tsuki za golier, ale potom si to radšej rozmyslel. Predsa len.. TSUKI.* V mesačníku "Váš dom, vaše pravidlá" ževraj čítala jeden článok, že farba tohtoročných Vianoc je.. čierna. Vieš, že ich neznáša. Jediná šanca, ako ju prinútiť oslavovať ich je.. Urobiť ich po jej.. Preto.. *sklonil sa a spod kresla vytiahol krabicu.* ..budeme mať toto! *zvolal víťazoslávne a otvoril krabicu. Middonaito si chvíľu myslel, že oslepol. Celá krabica bola plná rôznych mašieľ, gúľ, reťazí.. Všetko v jednej hnusnej farbe - antracitovej čiernej!* Ehm.. Huh? *Middonaito sa tváril zdesene. Zrejme na tú hrôzu nemal ani slová. Noctis si však mylne myslel, že je tým Middonaito taký nadšený.* Štýl tvojej matky.. Krása, čo? *zvolal nadšene a začal vyťahovať jednu ozdobu po druhej. Mladší dráčik tam len stál a vstrebával tú udalosť. Od žalúdka mu nebolo zrovna najlepšie..* Tak čo je? Vešaj! *sekíroval ho Noctis, ktorý už mal prvé krídlo stromčeka ozdobené. Middonaito prehltol a váhavo sa blížil ku škatuli. Nie.. Toto predsa nejde! Nesúhlasne potriasol hlavou. To je samovražda.. Musí vymyslieť niečo iné.. Náhle sa mu nad hlavou rozsvietila neviditeľná žiarovčička. Dostal nápad. Diabolsky sa uškrnul a vsunul ruky do vreciek na jeho plášti. Nahmatal trochu prášku.........*
*Zatiaľ čo Noctis s Middonaitom stavali stromček, Inari s Kaori tiež prežívali krušné chvíle. Dostali na starosť pečenie medovníčkov. Kaorii si - ako inak - nechcela pošpiniť ruky, takže za ňu cesto miesili jej Tenseigan loutky. Inari tým bola evidentne vytočená. Zúrivo miesila cesto, až fŕkalo na všetky strany.* Nemohla by si sa pohnúť?! *Dorážala na červenovlasú partnerku. Kaori, ktorá práve ležala na stole, zdvihla obočie.* Načo? *Inari zafučaka ako býv v aréne.* Lebo.. *Odsekla a mala čo robiť, aby cesto neskončilo na Kaoriných vlasoch* ..Ja tu aj niečo robím! A ty iba sedíš! *Zhúkla na ňu.* Ja ležím. *Opravila ju Kaori pokojne a ďalej si čistila nechty. Asi na sebe ucítila Inarin spaľujúci dračí pohľad, lebo sa so vzdychaním zdvihla.* Dobre, dobre. Už idem.. *Ianri si pogratulovala, ako dobre to zvládla. Tá narcistka si bude musieť ušpiniť tie jej paprče, smiala sa v duchu Inari. Keď k nej Kaori prišila, sklamane pozrela na stôl, ale v očiach jej pohrával výsmech.* Pozrime sa! Už je to hotové!? *Zvolala Kaori naoko prekvapene. V tej chvíli Inari skoro vypustila dušu. Mrskla plechom o pult.* Tak si ich môžeš vyformovať! * Kaori na ňu veľmi neochotne pozrela, ale nemala na výber. Pomaly vzala do rúk cesto a začala formovať. O pätnásť minúť to bolo hotové. Na plechu sa skveli perníčky v tvare hríbika, srdiečka, hviezdičky a neidentifikovateľného tvaru.. Mohlo to vyzerať asi ako Riasina veľkáa hlava. Pravdepodobne Kaorino zúfalý pokus o vtip..* Hotovo. *Zvolala a oprášila si ruky. Inari k nej pribehla a orlím zrakom skontroloovala jej prácu.* Prečo majú také ozubené okraje? *Zapárala a pichla prst do jedného perníčku. Kaori sa naježila ako kohút.* Nechytaj to! Vieš koľko práce som s tým mala?! *Inari zdvihla obočie.* Celých pätnásť minút. *Odsekla.* Teraz by to chcelo upiecť. Na koľko to má ísť do trúby? *Informovala sa Kaori ako ostrieľaná gazdiná, skúmajúc pri tom rôzne tlačítka na rúre. Inari si len povzdychla.* Daj, ja to urobím. *Povedala sebavedome a prisunula plech k sebe.* Eeehm.. To je dobré, Inari *Brala si plech Kaori zase naspäť.* Nieee.. Komu sa bude chcieť čakať, kým sa to upečie?.. Nechaj mi to! Veď ja to urobím.. *Nedala sa Inari. Nakoniec Kaori kapitulovala. Postavila sa asi tak päť metrov preč od  Inari. Pre istotu. Inari začala robiť pečate.* Katon: Goukakyuu no Jutsu! *Vykríkla a nadýchla sa. Vzápätí vydýchla obrovský plameň.. na perníčky. Asi bola v mylnom presvedčení, že ich upečie. Keď skončila, hrdá sama na seba, ako jej to vyšlo, padol jej zrak na perníčky. Vlastne, to čo z nich ostalo. Prehltla a zdvihla jeden čierny, ohorený kúsok niečoho pred seba. Ten sa jej v ruke rozpadol na prach.* Jejda! *Hlesla Inari.* Jejda?! Pozri, čo si urobila! Zničila si moju prácu! Ja som ju nezničila! Keď môžeš používať ty svoje techniky, prečo nie ja?! *Oborila sa na ňu Inari. Začali sa hádať.. Keď to vyzeralo nerozhodne, vtrhli obidve ku Rias do kuchyne.* Zničila ich! Zničila moju prácu! *Hulákala Kaori na matku.* No dovoľ?! Všetko je to tvoja vina. *Vracala jej to Inari. Rias obchádzali mdloby. Všetko to zaklincoval Suzuya, ktorému sa nejako podarilo vrátiť dovnútra.. Lebo bol celý od snehu a nechával za sebou mokré šľapy.* Vianoce Bim-bam-bom! Mám pre teba darček ako hrom.. *Pospevoval si veselo. Rias, ktorá práve v ruke držala onen kuchynský nôž, premýšľala, či ním zabiť najprv seba, alebo ostatných. K rozhodnutiu nedospela..* Buďte už všetci ticho!!! *Zvrieskla hromovým hlasom na všetkých. V kuchyni sa všetci prestali hádať a upreli na ňu zrak.* Tak.. *Vzdychla Rias.* ..teraz vám rozdelím úlohy. Inari dorobí perníčky - bez použitia Jutsu, prosím!!!!!! A Kaori pôjde pripraviť kapra, ktorý nám pláva vo vani. *Povedala rázne a otočila sa k šporáku. Tým dala jasne najavo, že rozhovor sa končí. Všetci sa poslušne odpravili vykonať svoje úlohy.. Len jeden človek tam ostal.* A ja? Čo mám robiť ja? *Vyzvedal Suzuya.* Ty zmizni. Čo najďalej odo mňa, najlepšie.. *Odsekla Rias. Kaori si vzala z Middovej komnaty obrovský špikovací nôž a vybrala sa na lov kapra do ich vane. Odhodlane vstúpila do kúpelne. Ryba, ktorá si mĺkvo plávala vo vani jej nevenovala ani pohľad. Pristúpila k vani a chvíľu ju pozorovala. Iba si tak plávala.. Hore a dole. Musela byť strašne znudená, pomyslela si Kaori. Potom si spomenula na jej úlohu a zobrala nôž. Rozohnala sa s ním a.. Zastala. Nevedela, čo má robiť.. Ešte nikdy kapra nezabíjala. Má mu ho pichnúť do hlavy? Alebo do tela? Alebo ho má najprv vybrať?.. Rozhodla sa pre tretiu možnosť. Odložila nôž a vysúkala si rukávy. Postavila sa tesne nad vodu, pripravená rybu chytiť. Chvíľu pozorovala ako pláva, potom sa vymrštila a chytila ju. Teda.. Nie tak doslova. Kapor jej z rúk zase skĺzol do vody. Pritom sa spustila menšia tsunami a Kaori bola mokrá od hlavy po päty. Bola dosť znechutená. Počastovala rybu temným pohľadom a pokračovala. Nedarilo sa jej.. Po piatom pokuse už bola naozaj naštvaná. Rozzúrene zobrala špikovací nôž a postavila sa nad vaňu. S rukou nad hlavou sa skláňala nad rybou až..* Nieeeeeeeeee.. *Počula z dverí šialený vresk. To sa k nej práve hnal Tatsuya s hrozou v očiach. Ako k nej bežal, prudko odstrčil Kaori nabok a rozostúpil sa pred vaňu.* Najprv budeš musieť zabiť mňa! Až potom jeho! *Zvolal odhodlane a zdalo sa, že k slzám nemá ďaleko.. Kaori naňho pozrela s podvihnutým obočím.* Čo to, do pekla, robíš?! *Opýtala sa ho Kaori. Tatsuya na ňu pozrel nechápavým pohľadom.* Čo robím?! Ochraňujem moju rodinu!! To robím!! *Vyhŕkol Tatsuya.* Preboha, Tatsuya-chan.. *Facepalm. Zavračala Kaori a začala sa pomaly blížiť.* Nieeee! Zostaň tam, kde si!! Luboša ti nedám! *Vrieskal Tatsuya hystericky.* Ehm? Luboš? *Opýtala sa Kaori. Tatsuya sklonil hlavu a zdalo sa, že si utiera slzy.* Áno, Luboš. Tak sa volá. Pomenoval som ho tak. *Odpovedal Tatsuya žalostne a uprel zrak do vody. Kaori jej ho bolo až ľúto, ako sa tak tváril.* Vieš čo, Tatsu-chan? Bež si ho vypustiť. Dáme si na večeru niečo iné. *Kapitulovala Kaori.* Ty.. Myslíš to vážne? *Zvolal Tatsuya nadšene.* Ďakujem! Kaori-sama, si skvelá! *Začal ju horlivo objímať.* Eeemm.. Tatsuya...? Áno! Už idem! A ďakujem! *Žmurkol na ňu Tatsuya z dverí a bežal preč. S rybkou v sáčku, samozrejme. Kaori len pokrútila hlavou. Ale bola rada, že sa vyhla špineniu svojich krásnych ručičiek. Večer sa blížil a odbilo osem hodín. Neprítomná Tsuki, ktorá všetko nechala na ostatných, sa práve vrátila. Akurát včas na vianočnú večeru. Všetci už sedeli za stolom a čakali na jedlo. Rias priniesla veľký hrniec s naberačkou a sadla si k nim.* Čo to tu máme? Vonia to dobre. *'Chválila' Tsuki, zmätená tou vôňou.* To je kapustnica.. Podľa môjho receptu. *Hrdo oznámila Rias. Nevšimla si, ako sa ostatní strachom strhli. S nadšením začala nakladať.* Ale.. Mne fakt len trošku.. *Prosil Noctis. Nebolo to platné. Rias bola práve v 'dobrej nálade'.* Prosím ťa! Si chlap, potrebuješ jesť! *Odporovala Rias a naložila mu celé tri naberačky. Takto pochodili asi všetci.* Dobrú chuť! *Poprial Suzuya.* Budeme ju naozaj potrebovať. *Zamrmlala si Tsuki popod nos. Keď Tsuki ochutnala prvú lyžicu, zaraz ju naplo. Nechcela to priznať, ale niečo tak hnusné už dlho nejedla. Bolo o to ťažšie, že sa pri tom musela aj usmievať.* Tak? Aké to je?! *Horlivo sa pýtala Rias. Výborné, výborné! Zborovo klamali všetci a pchali do seba ten kapustovo-medový hnus. Z týchto novodobých múk ich zachránila strašná rana zo sály. Všetkých trhlo.* Čo to bolo? *Zaujímala sa Tsuki a podozrievavo pozerala po každom z prítomných.* Ježiškooo! *Zatrilkoval Suzuya a už ho nebolo. Ostatní na nič nečakali a bežali za ním. Ale on to nebol Ježiško..* MIDDO? To si bol ty?! Ty si tam dal tie výbušniny?! *Zrúkol Noctis a skoro prefackoval vlastného synátora.* Ale.. No!.. To ja nie! *Snažil sa s toho vykrútiť. Tsuki ho spražila pohľadom AK-SA-OKAMŽITE-NEPRIZNÁŠ-BUDE-BITKA!..* No dobre, dobre.. Ale mami, Chcelo to nejaké grády! Keď už nie moje nahé ženy.. *Teraz ho nesfackoval len Noctis, ale ešte aj Tsuki. A tá sfackovala aj Noctisa. Lebo aký otec, taký syn!.. Potom sa všetci usadili k stromčeku. Suzuya si pospevoval vianočné hity, ale Rias ho pohotovo zviazala svetielkujúcou reťazou na okná a postavila do chodby.. Potom už večer prebehol tak, ako sa má.. Rozdávali si darčeky.. Ale o tom niekedy inokedy.. Kekw*

Noctis Clive: *Už je to opět tu, ta doba kdy jeho duši aktuální schránka (tělo) odmítá. Což se opět projevuje zhoršeným fyzickým stavem, je mu strašně na hovno jako kdyby se měl každým okamžikem rozpadnout... celkově je silně zelsáblej a to je to teprve na začátku a čím déle v této schránce bude setrvávat tím to bude horší. Naštěstí na tohle má už dávno řešení, jako obvykle. Když získal aktuální schránku ihned si začal připravovat plán až ho začne odmítat (současná schránka) a to řešení je že si vzal tehdy 14ti letého chlapce, kterého se ujal ap omáhal mu zesílit, trénovat ho a učit ho. Byl to čestvý Nukenin pocházející z nějaké malé zapadlé vesnice bez většího talentu, ani neměl klan jako má většina Ninjů velkých vesnic, což mu vyhovuje aby se v tom těle usadil Noctisův klan Hakari a nic mu nepřekáželo po genetické stránce. Nyní je tomu chlapci něco přes 17 let a na svůj věk je ve velice dobré fyzické kondici.. prostě dokonalé tělo, které Noctisovi bude sednout jako ulité a tak jednoho dne v pevnosti, mu vleze do těla.. dalo by se říct že Noctis opustí své tělo v podobě obřího bílého hada, který vejde do těla toho chlapce. Ten chudák se neměl jak bránit a tak Noctis úspěšně provede další přesun (Fushi Tensei). Přesune se do něj se všemi svými pečetěmi, včetně Shukaka ale i se svými schopnostmi a to je to hlavní. Prostě jen vymění své staré tělo za mladší model.. to je vše. Prohlédne si ležící tělo, které kdysi patřilo jemu a využije jeden jeho vlas aby mohl použít techniku, pomocí které se dokonale tranformuje (fyzicky) do podoby starého těla a zachová si tak sice nové mladé tělo ale vezme si zpět starý vzhled.. jen vypadá trochu mladší (17 let). Využil k tomu techniku co lze použít ale pouze 1x během života daného těla, jediné co se na něm ale změnilo je chakrová stopa (podpis) daného těla, tu má nyní tu jako měl ten chlapec, technika na tu transformaci nese název ​Kage Kagami Shinten no Hō. Aniž by tušil toto tělo ho už nebude odmítat (vyšel los), takže i když uplynou 3 roky, už nebude nutné tělo měnit.. což zatím neví ale pozná to po 3 letech.. jasná nápověda bude v tom že ho to tělo po té době nebude odmítat. Nebude mu špatně a celkově zle, jako obvykle.*