Dokusei

*Chlapci skutočne vyrástli a postavili sa k tomu zodpovedne a pýtali sa na prvé, čo ich napadlo, č urobili všetko správne, a kde je ich sestra a na všetko dostali odpovede. Sora bol obzvlášť šťastný, ak by sa nabudúce stretol si Mizukagem, mohol by mu povedať, že je Mayi skutočne jeho mama, pokiaľ by to nechcela držať v tajnosti aj doteraz, tak, že by to nemohli nikomu povedať. Obaja bratia pokrútili hlavou.* Nie, tréningy boli dobré, skutočne. *Aj keď niektoré boli skutočne náročné, ale veľmi im pomohli.* Na chuuninských skúškach som stretol druhého Mizukageho... a nejako došlo k tomu, že toto vedel a povedal mi, že si ho cvičila a... *Hľadal správne slová.* Mám ťa od neho pozdravovať. *Povedal jej a tým jej i prezradil, že niečo málo už sám vedel dopredu, aj bez toho, aby dala dole pečať, ale Sora v tom bol skutočne nevinne.* Určite sa jedného dňa uvidíme s Chikou, Aoda-chan. *Povedal Sora svojmu bratovi, obaja predsa len chápali, prečo sú rozdelení a oni dvaja mohli byť šťastní, že zostali spolu.* Un, určite. *Usmial sa Aoda, ktorý tiež veril, že jedného dňa, určite keď znovu budú starší a silnejší uvidia ako svoju sestričku, tak možno i otca, ktorý sa hral pred všetkými na naháňačku. Keď povedala, že prejde k odmenám za Chz, obidvaja zbystreli a sledovali každý jej pohyb, predsa len, kto by nemal rád darčeky a odmeny a oni sa snažili, aj keď hlavne pre seba, než pre ostatných. Sora dokonca aj vedel, čo chce urobiť. Chce postúpiť vyššie na hodnosť, prejsť do anbu a neskôr k oininom. Už teraz bol lovcom nukeinov, ale chcel to dotiahnuť ďalej. S bratom spoločne vstúpili k lovcom a tak určite spolu pôjdu v budúcnosti loviť, či zoberú nejakú B misiu. Keď vytiahla dva balíčky a dala im ich, obaja ich rozbalili a začali si prezerať shurikeny. Skutočne boli iné a parádne, určite žiadne také skoro nikto nemal, pár výnimok sa určite nájde. Spoločne jej naraz povedali: Ďakujeme. Určite sa nezaprelo to, že sú to deti narodené v ten istý deň, ktoré vyrastali spoločne a aj väčšinu vecí spolu robili.* Viem mami. *Prikývol Aoda rovnako ako Sora, obaja to vedeli, že sa k nim správala vždy rovnako, aj cez to, že mal jedine Sora jej oči. O to sa však Aoda mohol menej na misiach báť, ak by spolu išli, Sorové oči boli silné, aj keď cez dym na chuuninských skúškach nič nevidel, ale určite sa o mnoho postarajú. Sora si začal prezerať masku a zatiaľ ju počúval, skutočne bola iná, než videl v obchodoch a pre ich štýl boja omnoho lepšia i voči genjutsu. Počúval ju pozorne a keď skončila, pozrel sa na ňu, pousmial sa.* Ďakujem mami. *Hoc si zvykol volať ju Mayi... už ju tak nazvať mohol. Mami. Obaja ju tak mohli volať. Aoda prikývol, vedel aká je vonku situácia.* Nevadí, som si istý, že keď bude čas, tak zbraň dorobí. *Vedel veľmi dobre ako to je teraz vonku i s jeho bratom Sorom. Obaja sa pozreli na zvitok, ktorý tam bol. Sora už dal podpísať zvitok Aodovi s vranami, ktorými sa stal zástupcami a pre Soru by bol toto tretí zvitok, ktorý by podpisoval, ale obaja tak spravili a bez zaváhania a Mayi si mohla všimnúť ich určitú prax v tomto.* Taký hadí mutanti sme. *Zasmial sa Aoda nakoniec a Sora sa k nemu pridal.* Mami a ja mám taký zvitok! *Pochválil sa jej Sora a zliezol zo stoličky, aby ho vzal z úkrytu v izbe a znovu sa rozbehol naspäť do kuchyne ako raketa a hneď na to ho položil na stôl.* Nie sú to hadi, ale vrany. *Dodal a rozprestrel ho. Bolo tam tiež zopár mien, ale posledné bolo Aoda a predposledné Sora.* Staral som sa o hniezdo vrán dlhšiu domu a potom ma zastavila jedna veľká vrana Gingashira a povedal mi, že ma vybrali ako ich zástupcu. *Oznámil jej s nadšením, stále mal z toho veľkú radosť, kto by aj nemal v jeho veku? Bola to skutočne vec o ktorej rozhodoval len on.* Tiež sa podpíš. *Povedal jej, chcel, aby aj ona mohla privolať vrany, tak ako ona im dvom umožnila privolať hadov v budúcnosti.* A tiež ešte... Aoda-chan ich privolať nemôže, lebo nepodpísal zvitok, ale... *Zložil pečate pre kuchiyose a privolal Neko, čiernu mačku s línii mačiek, ktorá sa pozrela na Mayi, Aodu a potom na Soru, ako keby čakala najskôr odmenu jedla, než aby skôr niečo urobila.* Už som bol na jednej B misii a dosť sa zvrtla... ale zachránila ma kunoichi z Yugakure. *Povedal jej, čo sa stalo pár mesiacov dozadu, ale, že z toho vyšiel v poriadku. O pečati, ktorú však dostal s technikou pomlčal. Len sa ako každé jedno dieťa pochválil s tým, že mal už toľko veľa kuchiyose, na to, že bol dieťaťom.*

*chvíli jen seděla a pozorovala je. Pořád to byli děti. Mleli jedno přes druhé, pak náhle Sora zmizel a zase se vrátil se... Svitek Kuchiyose? zasmála se. Nepřišlo mi, že bych byla tak dlouho pryč. řekne, ale udělá mu radost a podepíše se na jeho svitek. Tady vlastně mohli oba prvně vidět celý její podpis. Nikdy se před nimi nezmínila o svém příjmení. Dokonce, což byla sranda, bylo na svitku i jejich otce, což vlastně vědět nemohli. Jo, hadí mutanti. Dovoluje nám to si hrát trochu s našimi těly. Co je ale nejlepší. poví a vstane. Postaví se do prostoru kuchyně. Jedna užitečná technika. poví, vezme nůž, nadzvedne triko a bodne se s ním do břicha. Nůž pak vyndá a položí do dřezu. Dokonce se lehce pousmála a přivřela oči, když se bodla. Ta deformace Jashinistů. Pak zaklonila hlavu a otevřela do široka ústa. V nich se nejdřív objevila jedna ruka, pak druhá. Obě začali ústa rozevírat ještě víc dokořán a pak z nich vyskočila Maiy. Ukázala jim břicho, kde nebyla ani jizva po zranění. Je to velmi náročné na chakru, ale užitečné, když na to přijde. poví a uklidí kůži do svitku. Zachránilo mě to i po vašem porodu. poví a zase si sedne. Postupně odhalíte skvělí potenciál, jaký to má, ačkoliv to, co z našil lidí stalo je docela pohrdající. Arogance jim stoupla do hlavy a mysleli si, že sou něco víc. Proto jsem se zřekla celého klanu. Ale jednou ho společně změníme. Nikdy si nenechte namluvit, že je někdo něco víc jen proto, že má něco jiného než ostatní. poví, ačkoliv sama dlouhá léta pohrdala lidmi kolem. Ví, že to byla spíše její obrana, ale i tak to využívala hojně. Někdo z Yugakure jo? zeptá se Sori. Aktivuje Byakugan a prohlédne si ho. S jeho množstvím chakry to není snadné najít. Je v něm místo chakry, které není jeho. Nevypadá to ale na něco omezujícího. Spíš do něj někdo něco zapečetil, než že by zapečetil něco jeho. Chce mu dát jistotu, že jim obě věří, tak to zatím přejde, ačkoliv by se nejradši dozvěděla víc. Nechá to pro teď být a jen se usmívá. Dobře. Kontakty se mohou do budoucna také hodit. Já sama jich mám po světě mnoho. no, kontakty by se tomu asi taky nedalo úplně říkat, ale jsou tam. Ráda bych Soro ale udělal ještě jednu věc. Bude potřeba si pořídit nějakou čapku, nebo něco čím bys to zakryl. Dám ti jednu pečeť, která bude chránit tvoje oči. Nebo spíše, bude to taková pojistka. Na světě i několik lidí, kteří by pro jakékoiv KG zabíjeli jiné, jen aby jim ho mohli vzít. Proto ty brýle. Díky té pečeti se ale k tvým očím nikdy nedostanou. Nemusel by ses tak bát, že když tě někdo zabije, ty oči ti sebere. Ta pečeť po tvé smrti ty oči zničí. poví, dojde k němu a poskládá před ním pečetě, než se ho dotkne na čele. Po chvíli se tam objeví pečeť Sōke no Juinjutsu. Pak se zase posadí na židli a nechá si vyprávět o jejich dobrodružstvích. Jo, Mizukage byl taky můj studen, když byl ve věku jako vy. Tehdy dostal docela zabrat no. Ale vidíte aspoň, že to k něčemu bylo. usměje se. Když ho uvidíš, tak mu vyřiď, že by se neměl rýpat v rodinných záležitostech jiných lidí. poví s úsměvem a pak se zamyslí. Že jsem vaše matka ale nemusíte hned šířit. Něco je lepší stále nechat ukryté. dodá.*

*Stále v nich bola detská radosť zo všetkého možného. Sora prikývol, keď si skôr položila otázku sama pre seba. Mal veľkú radosť, keď sa podpísala, svoje oči uprel na jej druhé meno. Chcel sa opýtať, či i on jej bude môcť jedného dňa nosiť, ale nechal si to pre seba. Usúdil sám, že by to nebolo vhodné, vzhľadom k tomu, že sa ich doteraz ich mama snažila chrániť takto. Možno časom, až bude silnejší než teraz. Už tam bol podpis i jeho mami, ešte jej ho chcel dať určite podpísať Chike a i tatovi, ak jej jedného dňa spozná. Hadí mutanti, znelo to pre nich zábavne, nič si z toho nerobili. Sledovali ju teda pozorne a ani necekli, chceli vedieť obaja, čo je najlepšie na tom, byť hadím mutantom. Veľmi sa im nepáčilo, keď do seba bodla do brucha, ale ich úsmev ich utvrdil, že sa nie je čoho báť a tak sledovali mlčky ďalej a neskôr i v nemom úžase nad technikou, ktorú im predviedla. Vďaka tomu jej brucho bolo znovu v poriadku. Bolo to ako had, ktorý zvliekol svoju kožu.* Aoda-chan... *Nemusel ani dopovedať vetu a jeho brat prikývol, obaja mysleli na to isté, túto techniku sa naučia, raz určite a budú už úplný hadí mutanti...* Urobíme pre to všetko! *Zvolal Aoda, ktorý bol rozhodnutý urobiť všetko preto, aby spoločne zmeniť klan. I Sora prikývol, tiež začal zdieľať tú víziu, že jej spoločne zmenia. Sora prikývol.* Uhm. *Akane z Yugakure. Zachránila mu krk, pravdepodobne by tam zomrel, buď skôr alebo neskôr, a aj keď mal chvíľu po tom problém, keďže sa to stalo tento rok, už je z toho v relatívnom poriadku, predsa len, nemohol si pred seba stavať prekážku a koniec koncov, zabil ich veľa... monštier tam vonku, aby prežil a dokázal by to urobiť znovu.* Aj my si ich so Sorom urobíme veľa, že? *Narážal na to, že prijali prácu lovca nukeinov, hoc v tejto situácii si stále veľmi netrúfali opustiť Konohu veľmi ďaleko. Možno keď budú silnejší.* Urobíme. *Dal mu za pravdu. Budú cestovať a loviť nukeinov, do toho sa učiť novým veciam, ktoré nepoznajú. Modro vlasý chlapec znovu spozornel, keď k nemu prehovorila Mayi. Nemal problém s jej slovami a dosť sa bál, že ak by jedného dňa zomrel, niekto by mu mohol oči zobrať. Sám nevedel ešte ako veľmi to fungovalo... ale veril tomu, že sa to nejako dá.* Dobre. *Prikývol a sledoval ako skladá pečate a potom sa dotkne jeho čela a pozrie sa potom na Aodu.* Ako by si mal tetovanie. *Dodal k tomu Aoda, ktorý to skúmal a Sora sa uškrnul nad tým od ucha k uchu. On už niečo vymyslí, ako to zakryť. Potom jej rozprával o Tatsuyovi a vypočul si i jej slová. Sora Aodovi nakoniec povedal, že sa s ním stretol, a, že bol jej žiakom, ale čo mu povedal ohľadom Mayi a ich krvnom spojení nie. Stačilo, že on mal hlavu pomotanú. Prikývol a usmial sa, pravda, teraz bol Mizukage.* Poviem. *Zasmial sa. Bude to snáď jedna z prvých vecí, ktoré by mu povedal.* Budeme mlčať ako hrob. *Povedal Aoda, budú ticho a nebudú to nikomu hovoriť, nechajú si to pre seba.* Tak tak. *Pokývol Sora. Nikomu nič nepovedia.* Čo si myslíš o bábkaroch? *Spýtal sa nakoniec mami Sora, keďže jednému čelil na chuuninských skúškach a nič mu neurobil, ani sa jej nedotkol, chcel teda vedieť jej názor na vec, či si ona myslela, že je to niečo, čo nepatrí do boja a je to niečo, čo by malo zostať doma, nie ťahať to niekam a ešte to nazývať svojim dieťaťom.*

O loutkařích? poví a zamyslí se. Docela zajímavá otázka. Slyšela jsem, že jsi měl loutkaře na ChZ. Je to zvláštní umění. Každý má nějaký svůj styl. V kirigakure je klan, který má ke svým technikám psy. V Iwagakure zase včely. Loutky jsou speciální druh schopností. Díky svým očím jsi schopný vidět všechny tajemství těch loutek. Taky můžeš vidět chakrová vlákna, která tu loutku spojují s loutkařem. A díky tomu, že je vidíš lépe, jsi schopný je svou chakrou přeseknout a a chvíli tak odstavit loutku od ovládání loutkaře. Znám pár loutkařů. Ta známá, co vyrábí zbraň pro Aodu je taky loutkař, schopný vědec a navíc výborný kovář. Spoustu věcí, které mám, mám od ní a některé můžete potkat i ve světě. A jsou i tací, co to dotáhli v tom umění ještě dál. Ale to si asi povíme jindy. řekne a usměje. Možná byste se divili, ale máte k loutkářům blíž, než si myslíte. dodá jen a usměje se. Jo, Tatsuya bude rád, že ho pozdravuje jeho noční můra. poví a tváří se zase zamyšleně.*

*Prikývol, zaujímalo ho to, predsa len bol proti jednému na chuininských skúškach a podľa jeho názoru boli slabí. Niečo, čo do boja nepatrilo, skôr na veľké bábkové divadlo pre deri, či pri troche šťastia, dobrého nápadu a scenáru pre dospelých. Obaja bratia počúvali slová ich matky pozorne, aby im nešlo žiadne jej slovo. Boli to poznatky, ktoré ich zaujímali a nakoniec prikývli k jej posledých slovách.* Znie to zaujímavo, myslím, že som vlákna na chvíľu i zazrel. Veľmi bábku nepoužíval. *Povedal jej.* Skôr tam len stál, použil svetelné bomby a nakoniec vytiahol zvitok z ktorého n amňa vyleteli zbrane. *Opísal správanie jeho protivníka na chuuninských skúškach. Nebol to poriadný boj, vlastne jej to ani nejako poriadne nebavilo. Viac jej bavil boj medzi Aodom a jeho súperom, než ten, ktorý Sora sám zažil. Obaja natočili hlavu, keď dodala, že majú k bábkarom oni sami blízko. Sora sa pozrel na Aodu a Aoda na Soru, vymenili si pohľady, telepaticky myšlienky súrodeneckou silou a zhodli sa na tom, že to musí byť niekto z ich blízkej rodiny o ktorej nevedia. Potom sa však obaja zasmiali.* Tak zlé to byť nemohlo, aby o tebe takto zmýšľal. *Preniesol l mame Aoda a Sora prikývol. (Musel som použiť zelenú, na telefóne sa k modrej nedostanem) Určite nie. *Pridal sa i Sora. Oni ich tak tréningy nikdy nebrali, ba naopak, sami o sebe ich mali radi, aj keď niekedy mali pocit, že zomrú, ale prežili a teraz stáli tu.* Mami, nevieš niečo o tejto tme? Vieme len, že sú vonku monštrá z ľudí a, že je stále noc. *Odmlčal sa Aoda, nedostali bližšie informácie a Mayi mala určite viac, než by si bratia dokázali zistiť, chceli vedieť čo sa deje a prečo sa to deje a ona určite na niečo prišla.*

*na chvilku se zamyslí. Sama toho o tom moc nevím. Proč ani jak to začalo. Společně to bude mít něco s věžemi, které se objevili také a kolem kterých se pohybuje velké množství těch bestií, ale co přesně nevím. Mám v plánu se ale do jedné té věže zajít podívat. Zkusit to tam vyklepat a pak se uvidí. usměje se a ně. Vy se hlavně starejte o vesnici, pomáhejte, jak jen vím to umožní vaše schopnosti a nenechte se hlavně zbytečně zabít, nebo proměnit. dodá. Pak už se jen postaví a začne připravovat jídlo. Je navařeno, tak to nebude tak složité. Jenom ohřeje to co už mají a donese to na stůl. Během toho případně odpovídá ještě na jejich dotazy pokud nějaké mají, ale hlavně se snaží jen klábosit a být trochu jako rodina, která se po dlouhých letech dala zase dohromady, když už mohou.*

*Obaja chlapci ju pozorne počúvali. Sami chceli vedieť čo najviac, pretože ich to postihlo počas chuuninských skúšok a dosť sťažilo život vo svete. Verili, že ostatní lovci nukeinov boli zvyknutí ísť do najbližšej malej dedinky, prenajať si izbu a tam prečkať do rána, ale chlapcov toto nečakalo. Ani jedného. Zasmiali sa spolu s mamkou.* Potom nám porozprávaš aké to tam bolo, že? *Spýtal sa jej Aoda, ktorého to zaujímalo vo vnútri rovnako ako Soru.* Hlavne si dávaj pozor tam. *Aj keď videli, ako veľmi ľahko si poradila s bodnutím do brucha... stále si nemohol pomôcť a musel to vysloviť, tak ako by to vyslovil aj jeho starší brat.* Dáme pozor na dedinu a keď sa dostaneme na misie, tak si dáme pozor, aby sa nám nič nestalo. *Sľúbil jej Sora.* Nenecháme sa zabiť a ani premeniť. *Usmial sa na ňu Aoda, obaja sa ju snažili ubezpečiť, že budú teda v úplnom poriadku. Obaja chlapci ju sledovali, ako sa zdvihla a išla naložiť jesť. Už razom nebola návštevou, ale niekto, kto v tomto dome mohol robiť čokoľvek. Bola ich mamou. Sledovali ju pozorne, popri tom sa rozprávali a dokonca jedli. Boli rodinou, ktorá pri stole síce nesedela v úplnom počte, no obom chlapcom to nateraz stačilo. Verili, že sa jedného dňa stretnú pri stole všetci.*

Koniec.

*Už je to nejaký ten piatok, čo Sora a Aoda boli v Konohe. Po chuuninských skúškach v Kiri ubehlo trochu času a vlastne v takom čase odišli preč, aby sa pozreli na Kaede a od vtedy sa tam ani nevrátili, až teraz. Akurát prišli do Konohy, zložili veci doma. Prišlo im to také mierne nostalgické. Boli tu ako deti, hrali sa tu, učili sa tu, ale už dlho v konohe neboli dlhú dobu... takmer rok. Zložili sa doma a zatiaľ čo Aoda chcel oddychovať, Sora sa vydal do ulíc klanu. Prázdno, vonku rovnaká tma, ako mimo konohy, tma a hmla. Žiadni civilisti len tí, čo mali rozvinutú chakru. Bolo to zvláštne a o to viac ho zaujímalo, čo je za týmto všetkým... raz to zistí, teraz sa však musel sústrediť na svoj vlastný rast. Jeho tvár bola bez emócii, na čele mal čelenku konohy, pod ktorou mal make-up, ktorý sa strácal v tme. Oblečenie mal jeho klasické, ničím nenormálne. Jeho zlaté hadie šupiny dominovali pod slnečnými okuliare... ktoré zakrývali jeho biele oči, ktoré boli bez života. Ako keby bol slepý. Preto však mohol mať aktivovaný byakugan... teraz však odpočíval, keď bol doma nechcel namáhať... ale čert to vem, zložil pečate pre kuchiyose, keď sa pohryzol do prstu a privolal si na spoločnosť Shiryoku. Vranu, ktorá sa mu usadila na rameno, hneď ako sa zjavila v obláčiku dymu.* Svet sa stal čiernym a pochmúrným miestom aj v dedinách. *Zakrákal, ako náhle sa jeho čierne oči obzreli okolo.* To stal. Ak by nebolo lámp na ulici, človek by aj povedal, že žije niekde inde. No, je príjemné byť takmer po roku na mieste, čo volám domov. *Príjemne sa usmial.* Tráviš veľa času na cestách s bratom, občas zabudnem, že si stále dieťa, čo sa domov raz za čas musí vrátiť, pretože si to jeho city a srdce žiadajú. *Shiryoku nebol hlúpy, ba naopak, všetky vrany boli inteligentné a tak to už bolo. Sora prikývol.* Je to síce miesto, kde sme pár rokov vyrastali, tak ako sme vyrastali v Zemi Mora... a teraz podstate vyrastáme mimo Konohy, je to zvláštne. *Odmlčal sa.* Pravda, deti ako vy by ste mali mať stály domov. *Modro vlasý chlapec si prišiel, ako keby rozprával s normálnym človekom a nie s vranou, čo mu sedela na ramene.* Je to stály domov. Aj keď sa tu tak často neukážeme a nemyslím si, že tu za ten necelý rok mama bola, aby sa pozrela na nás. *Priznal s miernym úsmevom na tvári. Netrápilo ho to, zvykol si na to, že jeho rodičia sú taký všeliaký, aj keď stále nosil pri sebe zvitok, čo mu dal Itami, netušiac jeho obsah a ani to, že je jeho otcom. On ju nemal ako nájsť, takže musel počkať, kým ona nájde jeho. Jeho úsmev z tváre zmizol, keď si uvedomil, že na ulici nie sú sami, ale niekto s nimi. Aj keď sa na ulici svietilo... stále tu boli tmavé miesta. Aktivoval byakugan. Videl chakrové sústavy okolo neho v domoch, no jedna z nich v dome nebola, ale pár metrov od nich. Podľa výšky a obrysov, čo videl usudzoval, že to je niekto v jeho veku... ale, že by ho spoznával, to nie. Svoju ruku položil na kabuto.* Kto je tam? *Pochopil, že rozprávajúcu vranu nevidí človek každý deň... ale sledovať za tmy nebolo dvakrát príjemné. Cítil na sebe tie oči... bolo to nepríjemné.*

*Hatamori si sedíval na zemi a četl si svojí oblíbenou knihu plné dobrodružství , ale pak najednou slyšel hlasy. Ihned zaklapl knihu a dal si jí do brašny a pomalinku se vydal podívat co to vlastně je. Normálně by se na to vykašlal ale bohužel slyšel divně předělaný hlas , jak kdyby to byla vrána. Když došel blíže , tak se přesvědčil že jeho teorie byla správna a že to vážně je vrána. Hatamoriho hlava to nějak nedávala a tak se přiblížil , ale pak si muž uvědomil že tu je Hatamori  a tak tedy vyšel ven a trochu stydlivě řekl*  Promiňte , já jsem Hatamori .... četl jsem si tady za rohem knihu a pak jsem vás slyšel mluvit s vránou.... chtěl bych se zeptat jak to děláte a zda byste mě mohl naučit....nebo to ta vrána umí už od malinka?  *Je vidět že má trochu strach , jelikož většinou když ho načapal někdo při něčem nebo zvýšil hlas , tak měl problém. Je na některých místech špinavý a nemám moc teplé oblečení* A ještě jednou se omlouvám že jsem vás takto špehoval , bylo to odemně neslušné a nehezké  *začíná ho to trápit a dívá se smutně do země , jelikož své činy si uvědomuje až po té co je udělá*

*Sora sa trochu zarazil, nečakal, že niečo také uvidí. Chlapca, v jeho veku, no predsa len v úplnom opaku. Hneď však ten pohľad zmazal a znovu bol taký aký predtým, bez emócii, aj keď.... vydýchol, v jeho prípade bolo prirodzené, že vystupoval nepriateľsky, vždy tak vystupoval.* Volá sa Shiryoku. Je to kuchiyose. Privolaná vrana z inej dimenzie. *Vysvetlil mu Sora pokojný hlasom. Ešte nikdy nikto sa ho nebál hneď na stretnutie... bol to nezvyk a on nevedel, ako voči tomu pristupovať. Urobil zopár rýchlych krokov v pred a chytil ho za ruku. Rozdiel v ich rýchlosti bol v tomto prípade veľký a tak nemal možnosť ako ujsť. Začal robiť niekoľko rokov vzad na svetlo, aby si ho prezrel. Ten strach. Však bol tušil aj rovnako starý ako on a strach v živote nikomu nenaháňal. Nebol to teda Sorov prirodzený strach.* "Špinavý... oblečenie... také. *On nikdy takto nevypadal.* Ja som Sora. *Predstavil sa mu nakoniec i on.* Nemáš sa prečo báť, nechcel som znieť agresívne, ani tak nejako. Len je to nezvyk, vrátil som sa dnes do Konohy po takmer roku. *Vydýchol a zavrel oči, než ich znovu otvoril. Shiryoku zakrákal zopárkrát a sledoval čiernymi očami chlapca, ktorý sa predstavil ako Hatamori. Sora nevidel žiadnu čelenku... študent akadémie.*

Z jiné dimenze? Ona existuje jiná než ta naše?  *Velmi ho to zaujalo ale pak se na něj podíval* M..Moc mě těší Soro a opravdu máš pěknou vránu a má hezké jméno....Shiroyoku... velmi pěkné  *Usmál se , jelikož tohle jméno se mu líbí , podíval se na Soru a trochu stydlivě řekl* Nezníte nějak moc agresivně , ale .... většinou jen kradu , pro to abych měl co jíst... někteří lidi mě znají a nemají mě kvůli tomu moc ve vlásce , proto se bojím... věčně se bojím *podíval se do země a odhodlal se prohlásit*  Jsem sirotek , rodiče neznám a jsou prý už po smrti , žádný příbuzný ... brácha , segra, teta , strýc .... nikoho nemám , jen sám sebe a spoleh na to že dokážu něco ukrást a přežít v ulicích.... *sedl si na něco a kouká do země* Takhle si svůj sen stát se ninjou nesplním.

*Sora ho počúval. Bol to veľký nezvyk, on sám bol veľký nezvyk. Sám zo seba žasol, že prvýkrát nemal chuť byť hnusný, nemal chuť byť taký aký býva vždy na ostatných.* Jo, je ich omnoho viac. Hadia, vtáčia, mačacia... *Vymenoval mu niektoré, ktoré poznal.* Ale je ich rozhodne viac, než ich poznám. *Dodal k tomu. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol, keď si to vypočul, ako ho držal, tak sa s ním rozišiel späť domov spolu s ním.* Prestaň sa tak podceňovať a báť, je to otravné. *Povedal. Znovu to bol typický Sora, no rozhodne to hovoril pre jeho dobro.* Síce som len dieťa, rovnako ako ty... *Zastavil a otočil sa k nemu s vážnosťou na tvári.* Ale ak budeš chcieť, môžem sa o teba postarať. Síce bývam väčšinu času preč, avšak rozhodne som skúsenejší než ty, keď chceš, môžem si ťa zobrať za "študenta" a učiť ťa. Mal by si jedlo a miesto kde spať, čisté teplé oblečenie a tak. *Pustil ho a pozrel sa mu do oči.* Pokiaľ by si o to stál, samozrejme. *Stál a pozeral na neho. Pokiaľ nie, môže to tak byť naďalej. Nepáčilo sa mu, jeho správanie, jeho postoj a navyše sám si kvôli pečati na chvíľu myslel, že bol sirotou a vyrastal v siroticni zopár rokov,, takže videl a poznal. Možno preto sa zachoval tak, ako sa zachoval.*

Pání , rád bych měl hada , vždycky mě hadi přitahovali *Usmál se radostí , když zjistil že vlastně takto může mít svýho a dokonce mluvícího hada. Podíval se na něj* P...Postarat se o mě? A ... Za studenta? :0  *ihned se mu rozzářili oči , že taková chvíle vůbec nastala a že bude mít konečně střechu nad hlavou a nebude muset vybírat odpadky atd. a nebude muset být špinavý.*  Určitě moc rád.... rád budu vaším studentem *poklonil se a usmál se* Ale proč tohle?  Neznáte mě přeci , ale chcete se mě ujmout a starat se o mě + chcete abych byl vašim studentem.....většina lidí mě jen vyhazovala za to že jsem špína.... ale vy mě neodkopnete...... *podíval se na něj*  A...Ale rád u vás budu a slibuji že budu dobrým studentem! *udělal postoj jako voják při nástupu a řekl hrdě*

Hadov mať nemôžeš. Zmluvu s nimi má moja mama. S kuchiyose podpisuješ zvitok - zmluvu vlastnou krvou a tú ti môže dať podpísať len a len zástupca daného kuchiyose. Moja mama to nedá takmer nikomu. Aj keď si Dokusei a v tvojom dna je niečo z hadov, hadie kuchiyose je niečo, čo nedosiahneš, než sa budeš snažiť ako chceš. *Povedal mu a vypočul si jej. Znovu povzdychol. Energia tohto dieťaťa ho raz možno zabije, ale sám sa rozhodol.* Prečo? Sám som vyrastal v sirotinci, takže som videl deti, čo vyrastali bez rodiny a sám som bol pár rokov v tom, že som nemal rodičov, ale mal som ľudí, ktorí sa o mňa postarali a brata, tak si viem predstaviť, že by to bolo ťažké. Ale mal som ich, ty nemáš nikoho, tak ti ponúkam pomocnú. *Vysvetlil mu. Postará sa o neho ako bude môcť. Pomôže mu pripraviť sa na geninské i chuuninské skúšky... aj keď bude viac času tráviť mimo Konohy, nebude tak dlho a vždy sa občas vráti, aby sa na neho pozrel.* Tak poď. V prvej rade sa umyješ, naješ a dám ti čisté oblečenie. Netolerujem lenivcov, takže najskôr pravdepodobne začneme na tvojej fyzickej sile, rýchlosti a výdrži, bez toho sa nepohneš.

Oh,  to je škoda , mě se hadi moc líbí.... *Byl trocha zklamaný ale pak zvedl a usmál se , jelikož to většinou dělá. Smutek tak aspoň rychle odežene pryč a je happy jako vždy* Ale co , nevadí , určitě se najde nějaký jiný ... který si oblíbím *usmál se na něj a pak si vyslechl něco o tom že so umí představit jak je to těžké , že vyrůstal bez rodiny , že měl lidí který mu byli zřejmě vždy na blízku , ale Hatamori neměl nikoho ,ale doufá že odedneška to bude Sora , který mu bude nablízku , i kdyby mu bylo nejhůře* Moc si cením vaší pomoci... *příjal jeho pomoc a pomalým krokem se vydali , při chůzu se na něj podíval a jen tak se zeptal* A to budeme něco jako rodina? .... Nebo budeme jen žák a mistr? A bát se nemusíte , nejsem lenivý .... jsem pracovitý a jsem schopný klidně trénovat denně jen abyste mohl být na mě pyšný! *Řekl hrdě a usmál se*

*Na hady mal hold smolu. Každý mal. No ak by sa chlapec v budúcnosti snažil a ukázal mu, že je šikovný, Sora by mu dal podpísať zmluvu s vranami. Nechcel ju rozhadzovať kade tade, a zadarmo, ale možno raz si onen chlapec bude môcť zaslúžiť zapísať krvou svoje meno.* Shiryoku, ďakujem za spoločnosť. *Poďakoval vrane a ten potom zmizol v takom istom obláčiku dymu v akom sa zjavil. Kráčal smer jeho dom, Sora bude musieť začať zarábať o poznanie viac... nemyslel si, že ho tu bude môcť nechať bývať na dlho.* "Po chuuninských skúškach na lovca nukeinov?" *Zamyslel sa. Nevedel, ako sa jeho mama postaví k tomu, keď si domov doviedol sirotu, keď to zistí a tiež vedel, že ukrývať ho bude zbytočné. Určite má niečo, čím cíti chakru a keď chlapec doteraz dýcha a žije v ľudskej podobe, určite bude mať chakry dosť... a pre takých je i povinnosť chodiť na akadémiu. Čo podľa všetkého chodil, len v takomto stave musel byť ostatným na posmech.* Ešte sám nie som istý, čo presne za vzťah budeme. *Stále mal doma Aodu, jeho brata a tak nebol ten, čo rozhodne.* Stále mám doma brata, záleží od toho, čo povie on. *Aoda bol jeho starší brat za ktorým pôjde všade, rovnako ako Aoda pôjde za svojim mladším, ale o tom, čo medzi nimi bude rozhodne predsa len on. Sora tak nejako aj rozhodnutie brata tušil - predsa len sa od narodenia od seba nehli a stále boli spolu, ak človek nepočítal misie, kde sa museli sem tam rozdeliť.* Som zvedavý teda. *Už od pohľadu mu Hatomori prišiel slabší a pomalejší, než bol on. Ale to sa dalo napraviť, pár rokov tréningu. Zastal pred domov kde vyrastal v Konohe, otvoril dvere a potichu vstúpil dnu.* Môj brat asi spí, tak buď potichu. *Povedal mu a čakal kedy vojde dnu i on.*

*Právě se dozvídá že žije asi s bratrem , který ho možná nebude mít ve vlásce , jelikož je sirotek co žil na ulici , a pak si jen tak tam nakráčá a bude chtít bydlet někde. Docela se bojí toho že jeho bratr ho odmítne a bude muset být zase na ulici* Bratra? D..Doufám že bude souhlasit a nebudu zpátky na ulici , nerad bych spadl zase v krabici někde v uličce kam nikdo nechodí. *Podíval se na Soru a když došli k domu tak se podíval na tem dům , trošku polknul a doufá že to výjde. Vešli dovnitř a kouká kolem*  Pááni... *Řekl ale hned jak ho Sora napomenul že má být potichu , že jeho bratr spí , tak se zklidnil a trochu nervous se usmál* Omlouvám se , budu potichu jako myška , ani nepozná že tu jsem jak budu zticha *Usmál se*

*Aoda jej ako brata neprijme, takže Sorovi bolo jasné, že to videl skôr na vzťah študenta a učiteľa. Ale aj to bolo dosť, ako o študenta by sa oňho tiež postaral a veril, že a by prešiel chuuninskými skúškami, vedel by si zaistiť aj vlastné bývanie, či by sa vydal na cesty rovnako tak, ako to robil Sora a Aoda.* To zas nie. Môj brat by niečo také neurobil. *Povedal mu a pustil jej dnu a potom ohákol, nech je potichu. Nechcel riskovať, že sa Aoda zobudí, aj Sora bol unavený, ale nečakal, že sa takto zachová na prechádzke...* Ukážem ti, kde je sprcha, umyješ sa, nájdem ti čisté oblečenie a potom ti dám jedlo najesť. Dnes už nebudeme nič podnikať, zajtra by sme začali s učením. Som v Konohe takmer po roku, chcem si oddýchnuť tiež. Vonku sa nedá poriadne spať. *Nebolo ani kde. Naposledy spal v Kiri pohodlne.*

*Hned se mu ulevilo když Sora řekl že by jeho bratr takového nic neudělal. Rozhlížel se a fascinuje ho místo ve kterým je , je to krásný pocit být v domácnosti v teple. Pak Sora řekl že mu ukáže sprchu , že umyje a nají se... dokonce že bude mít nové oblečení. Podíval se na něj a potichu řekl aby jeho bratra nevzbudil* Dobře , už se moc těším až budu čistý , mít čisté oblečení a jídlo.... hlavně se těším na první a další tréninky... určitě vás nezklamu *Usmál se a prohlásil hrdě*

*Zavrel za ním dvere a rozišiel sa viac do domu. Veľa k jedlu tu nemalo, predsa len, dnes prišli, ale cestou niečo kúpili od geninov, čo robili D misie. Dom bol čistý, aj napriek tomu, že bolo vidno ako tu dlhšiu dobu nikto nebol. Sora sa poobzeral, potom šiel hore na poschodie, kde mali kúpeľňu chlapci a hádal, že ho Hatamori bude nasledovať. Nad jeho slovami sa pousmial, toľká radosť k detskej radosti.* Až spravíme čo je dneska v pláne, sadneme si a porozprávame sa. Bude toho veľa čo prebrať. *Zastal pred kúpeľňou.* Mám ti ukázať, ako funguje sprcha? *Spýtal sa ho. Hatamori bol o niečo nižší než Sora, takže hádal, že mu jeho staré oblečenie bude sedieť a on by si mal dokúpiť nové, to isté Aoda.*

*Velmi obdivoval jak moc pěkné to tam je  , když se však ozval Sora , tak hned zpozornil.* Mhm , rád si popovídám *usmál se na něj a pak se Sora zeptal Hatamoriho zda ví jak se používá sprcha* Hmm...no ... asi ano *poškrábal se za hlavou*  Podržím hadici a přes kohoutek pustím vodu , tak potom poteče voda a mohu se osprchovat *Usmál se* Sice jsem byl na ulici , ale nemohu zapomenout na věci jako je čištění zubů , koupel a tak dále *kouká na dveře od koupelny* Takže tu je koupelna?

*Dobre, našťastie také veci vedel a tým bol problém vybavený. Prikývol len hlavou nad tým, že má pravdu.* Jo, tu je kúpeľňa. Pokojne buď v teplej vode ako dlho chceš. *Povedal mu.* Zatiaľ ti nájdem oblečenie a potom pripravím jedlo. *Dodal a nechal ho tak, zatiaľ, čo šiel do izby, aby mu vytiahol niečo normálne. On sám sa prezliekol na niečoho na doma. Jeho hadie zlaté hadie šupiny od polovičky krku až k lakťu a ešte kúsok ďalej ľavej ruky. Rovnako ako pod bielymi očami. Vytiahol i jemu niečo teplého na seba. Vzal to a vydal sa smer kúpeľňa a zaklopal na dvere.* Doniesol som ti oblečenie, môžem ti ho dať dnu?

Dobře , děkuji mockrát  *Vlezl si do koupelný a začal se svlékat , vlezl do sprchy a pustil si teplou vodu. Bylo to pro něj krásný pocit. Mít teplou vodu... Velmi moc si to užíval a dbal na to aby byl čistý co nejvíce. Vydrbal se od hlavy až k patě. Byl skoro u konce dokud ho  nevyrušil Sora že donesl oblečení pro Hatamoriho. Hatamori málem chytil infarkt , jelikož to nečekal tak rychle. Vypnul sprchu a podíval se ke dveřím*  J..Jo Akorát jsem se dosprchoval *Zasmál se trošku tomu že se lekl a usmál se , čekal za záclonkou ve sprše , až tam budou věci a mohl se pak převléknout*

*S čistý oblečením sa vydal tam, zaklopal na dvere, oznámil, že jej má preňho. Otvoril dvere, trochu nakukol dnu, no hlavne preto, aby mu jej položil niekam a potom dvere znovu zatvoril.* Keď sa oblečieš tak príď dolu. Uteráky tam sú čisté, takže použi ktorý chceš. *Dal mu vedieť a sám šiel dolu. Nebol veľmi schopný kuchár, skôr všetko čo začal variť skončilo tak, že sa to nedalo jesť, ale teraz nebolo ani z čoho variť. Kúpili si len chleba, maslo a mäso, čo obom vystačí, no teraz tu bol aj Hatamori a tak budú rozhodne potrebovať viac. Hlavne premýšľal, ako to bude ďalej s ich cestami... no rozhodne tu nechá Hatamoriho a párkrát za rok za ním príde, ako to robila ich mama. Väčšinu času bola preč a občas sa ukázala, aby ich trénovala, no väčšinu robili sami. Pár tréningov s ním určite zbehne, aby videl čo a ako a zvyšok bude musieť na sebe pracovať sám. Vytiahol teda už vyššie spomínané veci a pripravil mu chleba s maslom a salámom rovnako ako sebe a usadil sa.*

Děkuji moc *usmál se a všiml si že Sora už odešel a prádlo je s ním v koupelně. Vyšel tedy ze sprchy , vzal si ručník a utírá se* "Který si mám vzít" *Vybíral si nějakou dobu a vybral si tedy nějaký random ručník a začal se utírat , vydrbal se od hlavy až k patě. Když se doutřel tak koukal jak tele na nový vrata , že vidí sebe tak čistého... Ručník tedy odložil tak aby mohl schnout a vzal si hřeben a začal se česat... upravil se , jak nejlépe to šlo.... konečně tedy vypadá tak jak si to vysnil. (Jako na vzhledu , oblečení má jiné , jenom účes , jizva oči je true ). Usmál se do zrcadla a chtěl vyrazit , ale málem uklouzl na louži kterou tam nechal. Podíval se na ní a pak na hadr , popadl ho a utřel louži a hadr vyždímal a uklidil tak jak se má. Vyšel tedy z koupelny a zešel dolů za Sorou a usmál se. Sešel dolů a podíval se na Sora a usmál se na něj* Tak jsem vysprchovaný , co na to říkáš? Snažil jsem co nejvíce , abych vypadal dobře , byl čistý a tak dále. *Usmál se a čeká co se bude dít , jestli bude jídlo , trénink nebo něco dalšího... je mu to jedno ale bude rád když něco bude dělat pro něj za jeho služby pro něj...takže jen stojí a kouká se na něj*

*SOra všetko pripravil ako sebe, tak i jemu. Aoda spal, keď ešte doteraz nevyšiel z izby. I Sorovi sa zívalo, chcel spať, po dlej dobe si znovu odpočinúť v mäkkej posteli, no teraz mal iné starosti. Ešte nalial do pohárov vodu džús čo kúpili s bratom. Jemu viac, než sebe. Predsa len sa o to budú musieť deliť traja. Sadol si ku stolu a čakal na neho, kým vyjde zo sprchy, kým sa oblečie a príde nazad. Musel trochu zapojiť mozgové závity, aby premyslel ako by mohli spolu fungovať, pretože sa cestovania vzdať nechcel, Aoda by rozhodne cestoval ďalej a nemohol svojho brata nechať samého v tom svete. Bude cestovať, občas sa odpojí, aby sa prišiel pozrieť na Hatamoriho, pocvičil s ním, niečo ho naučil. Rozhodne si nemyslel, že by v tomto stave dal geninské skúšky, musel zosilnieť rýchlo, to určite. Z premýšlania jej vyrušil jeho hlas. Svoje nezvyčajné biele oči pod ktorými mal zlaté hadie šupiny sa naňho pozreli.* Rozhodne teraz vyzeráš ako človek. *Povedal a prezrel si ho.* Posaď sa a najedz. Až sa naješ, porozprávame sa. *On sám začal napokon jesť. Rozhodne za dobu čo teraz bude v konohe... bude s ním cvičiť a mali na čom pracovať.*

*Hatamori jenom stával a díval se na Soru a čekal co se bude dít. Dokud Sora neřekl že konečně vypadá jako člověk. Hatamori se jen usmál a poklonil se* Moc vám děkuji *Narovnal se a podíval se na Soru s ůsměvem , když řekl že se má posadit a najíst. Hatamori se tedy posadil , podíval se na jídlo a pak na něj* Mám jenom jednu otázku... Mohu vám tykat? Nebo mám vykat? *Po té co se zeptal tak se dal do jídla , bylo pro něj tak dobré , že by klidně toho snědl celý hrnec* Umai.. *Konečně to snědl a podíval se na Soru*  Bylo to vynikající , nikdy jsem nic tak dobrého nejedl *má úsměv na tváři a říká to s radostí*

*Predtým ako človek nevyzeral... teraz už áno. Čistý, v normálnom oblečení. Bolo všetko tak ako malo byť. Sledoval, ako sa uklonil. Bol to nezvyk, avšak neriešil to. Chlapec sa chcel odvďačiť, Sora jej vytiahol z ulice, len dúfal, že sem nepríde mama v jeho neprítomnosti a Hatamoriho vyhodí bez pol slova. Bude musieť chlapca dostať na geninské skúšky, nech vyzerá, že sa aspoň snaží... aj keď on sa snažiť chcel a tak mu chcel modro vlasý chlapec dopriať šancu. Bude sa musieť veľa snažiť a veľa na seba pracovať na sebe. Mávol nad tým rukou.* Čo ti bude lepšie. Teraz však jedz. *Povedal mu a napil sa džúsu. Sám v pokoji jedol, rovnako ako chlapec, keď však povedal umai, tak sa na neho pozrel.* Nabudúce použi oishii. *Napomenul ho.* Nie sme v takom vzťahu, aby si takto mohol rozprávať. *Vysvetlil mu. Bude jej musieť asi aj naučiť správnu mluvu. Hoc boli rovnako starý, Sora bol skúsenejší, a aj keď to nehralo žiadnu rolu, stále boli pre seba cudzinci.* Len obyčajný chleba s maslom a salámou. No, budeš to jesť dosť často. *On sám dojedol.* Takže... chodím do sveta a lovím nukeinov, rozhodne sa toho nehodlám vzdať, budeš tu však môcť zostať a prídem na pár dní do mesiaca. *Oznámil mu.* Jedla, všetkého budeš mať dosť, cvičenie bude hlavne na tebe, ja ti len ukážem ako na to a vždy keď prídem, preskúšam ťa ako si sa zlepšil. *Povedal mu, ako to bude chodiť. Bude jej učiť, ale stále mal svoju radosť z cestovania a poznávania nových vecí.*

*Sora a Aoda sa po pár rokoch vrátili naspäť do konohy. Obaja s novými skúsenosťami, no chcelo to pauzu aj cez to, že dlhý čas strávili v Iwe, hoc každý z nich s inými ľuďmi. Už to bol čas, kedy obaja ukazovali, že aj keď sú z trojčat, obaja majú iné záľuby a aj cez to, že si berú spoločnú izbu, chcú tráviť čas aj oddelene. Cez to však budú spolu na cestách tak dlho ako sa bude dať. Teraz však obaja zavítali do domu. Sora odomkol dvere mierne ospalo z dlhej cesty, Aoda nedočkavo stál za ním, podupával nohou.* Pohni Sora-chan. *Zabrblal bielovlasý chlapec a keď sa dvere otvorili sám sa vydal dnu ako prvý smerujúc do jednej miestnosti. Modro vlasý chlapec sa pre seba zase uculil, vošiel dnu a zavrel dvere. Vyzul sa, zložil si tašku, kde mal masku od mamy a ešte z nej trčala i bábika od otca, ktorú Sorovi poslal. Oboch zaujímalo, či vrana donesie neskôr skutočne aj Aodovi - nejako obaja chlapci dúfali, že to tak bude. Tak isto pustil i igelitku s nákupom, ktorý si urobili - tak nejako tušili, že tu buď nič nebude, alebo sa to nebude dať jesť. Džús, chleba, maslo, saláma. Nič veľké. Obaja si zobrali aj po jednej sladkosti, síce dnešné ceny boli také aké boli, ale zíde z očí, zíde z mysle a tak ich za to veľké utrácanie za jednu maličkosť nikto nezastrelí. Vošiel do kuchyne, kde položil nákup na linku.* Aoda-chan, chceš tiež jesť?! *Okríkol brata, nemusel ani dlho čakať a prišla mu odozva.* Radšej počkaj na mňa! Zase to spáliš ako to mäso čo pred troma dňami! *Nemohol si starší brat pomôcť, nerypnúť do mladšieho za jeho schopnosť spáliť aj to, čo sa spáliť nedá.* Hej! *Hlas znel mierne urazene, no cez to sa vyškieral. Po pár minútach sa objavil Aoda v kuchini a začal radšej chleba natierať sám, aby sa dal jesť, človek nikdy nevie.* Dovolím ti naliať džús, to ti trochu ide. *Culil sa bielo vlasý shinobi od ucha k uchu.* Pffff. Si nemal zaspať, nespálilo by sa to. *Nadvihol Sora ramená, vytiahol dva poháre a otvoril džús.* He? Chceš po hlave? Takto sa správaš ku svojmu staršiemu bratovi? *Aoda nechal činnosti a zavesil sa Sorovi okolo ramien a druhú ruku dal do päste a začal mu ju šúchať o vlasy. Obaja chlapci sa rehotali na celý dom, neboli dvakrát tichými spoločníkmi.*

*Jakmile se chlapci dostanou do jejího rádia vnímaní, pousměje se lehce. Utlumí svoji chakru, aby ji nemohli případně zaznamenat. Netuší, jak moc dospěli. Byli dlouho pryč. Rozhodně se ale chovají pořád jako bratři a s tím je spokojená. Poslouchá je, jak v kuchyni vyvádějí. Pak jen s aktivací Byakuganu, kdy nechá narůst svoji chakru a použitím dvou trhlin, kdy jedna se otevře u ní a druhá přímo na stěně tak, aby nebyla z jejich úhlu vidět a vstoupí do ní. Když vyjde v kuchyni tak jí za sebou zavře a dekativuje Byakugan. Takhle se chovají slušně vychovaní chlapci? Svojí ubohé mamině nepošlou ani pohled, nedají o sobě dlouhé roky vědět a nakonec jí ani přijdou přivítat. Jak moc vás lidi, které jste potkali změnili. Kdybych nebyla tím, kým sem, tak ani nevím, kde všude se touláte. poví. Dá ruce v bok a nahodí přísný pohled ala paní Weasleyová. Nakonec mi tu ještě div nezbouráte dům, holoto. dodá a propaluje oba pohledem, v jejím tonu ale chybí jakýkoliv náznak zloby. Spíš je tam trochu té radosti, že je vidí v pořádku doma.*

*Ani jeden z chlapcov nebol na úrovni, aby si všimli jej chakru. Aj keď sa obaja snažili, ich rast išiel vcelku pomaly, no pracovali na sebe každý deň. Aoda naďalej šikanoval svojho mladšieho brata, ktorý sa vlastne ani nesnažil brániť, len sa rehotali a handrkovali, div, že tie poháre na linke neskončili na zemi spolu s krabicou džúsu.* Prepáč, prepáč! Prisahám, nabudúce si dám viac pozor. *Smial sa Sora chytajúc bratove ruky s hraním sebaobrany.* To si hovoril aj minule! Vieš aké ťažké je zachraňovať jedlo, čo pokazíš? Už ti ani chleba natrieť nedám, jeden nikdy nevie, či nepokazíš aj to. *Šikanoval svojho mladšieho brata naďalej a aj by v tom obaja pokračovali, ak by nezačuli známy, cez to vzácny hlas. Obaja zostali zarazený v komickej póze, než sa jeden z nich rozhodol ozvať. Vôbec ju nečakali.* Mama! *Aoda pustil Soru a obaja sa k nej otočili. Bolo to dlho, čo ju nevideli. Obaja sa zatvárili pri jej slovách nevinne, cez to i mierne s vinnou na tvariach pri jej postoje, slovách a pohľade.* To my nikdy. Ani jednej tehly by sme sa nedotkli. *Uculil sa Sora, nastavujúc s bratom čo najviac nevinnú a neškodnú tvár.* A slušnosť nám tiež nechýba... len tuna Sora-chan pokazí každé jedlo, ktoré chytí do ruky... a lietal raz tam a hentam, musel som naňho dávať pozor, raz spadol na hlavu a občas... *Modro vlasý dal svoju ruku bratovi na ústa.* Blbosť. V žiadnom prípade. *Uprel svoje biele oči na mamu, ktorá vyzerala tak isto, ako si ju Sora pamätal, len chlapci vyzorovo dospeli, kto vie, či aj mentálne. Potom však pustil svojho brata a obaja sa rozbehli k nej a pritisli sa na ňu. Predsa len ju dlho nevideli.* Chýbala si nám. *Už to bola chvíľa, čo ju chlapci objímali.* Preveľmi moc.

*nechala se obejmout a uvolnila svoje postavení nahněvané ženy. Byla až překvapena, jak vyrostli. Nechybí jim moc a oba už jí na výšku přerostou. To jí docela zaskočilo. Jak ten čas plyne. I když pro ni vlastně ani tak moc ne. TO ještě celé záleží. A i když už není tak velký, stále je tam znát ten silový rozdíl. Dokázala ustát nálet obou najednou, aniž by jí povalili. Jednou se ale stane, že už to tak nebude. Když už se konečně rozmotají z toho uzlu, pošle je sednou a půjde udělat něco k jídlu sama, aby se nedohadovali. A mezitím můžete vyprávět, jak jste se měli. Jak bylo v Iwagakure? Koho zajímavého jste potkali? Jak bylo v Soraku? poslední otázka je taková více tajemná a zaměřená na Soru. Udělala si za život hodně kontaktů a její práce jí dává dostatek anonymity, když někam potřebuje nepozorovaně zajít.*

*Po chvíli sa obaja od nej odtiahli a usadili sa na stoličky, ako im nakázala, pričom obaja sledovali každý jej pohyb, ako pripravovala jedlo, kvôli ktorému sa dvaja bratia dali do boja, no ten tak rýchlo ako začal, tak i skončil. Aoda a Sora si vymenili pohľady, keď sa ich spýtala na Iwu a Sora-ku. No, nebolo to nič, čo by ich malo asi prekvapovať, predsa len, ako spomínala predtým, ak by nebola tým kým bola, nevedela by, kde jej deti behajú.* Behal som so shinobi z Iwagakure v mojom veku, našli sme veľa spoločných vecí. Taijutsu, koníčky, tak sme sa poflakovali, každý deň cvičili spoločne. Bojovali. Brr, ešte teraz ma trasie z toho, ako ma jeden každý deň nejakým zázrakom chytil do genjutsu. Vždy si našiel nejaký spôsob, skulinku. *Začal starší, ktorý porozprával svoje zážitky v Iwy.* A v Sora-ku, namiesto svojho brata som vyzvedal a dopočul sa o zaujímavých veciach, cez to však len obecné veci a informácie. Nikto nerozprával podrobnejšie. *Povzdychol. Odišiel s pár zaujímavými pojmami, cez to však prázdne.* V Iwagakure som cvičil s dvojičkami, ešte malé deti. Síce neboli nikdy po spolu, aspoň nie v mojej prítomnosti, no snažil som sa im pomôcť trochu nájsť cestu k sebe. Popravde by som si nevedel predstaviť mať taký vzťah s Aodom-chan. Vyhýbať sa jeden druhému. *Podelil sa zase mladší o svoje zážitky z dediny plnej kameňa a nevychovaných detí.* A Sora-ku.... *Zvesil hlavu.* Už v živote nebudem piť... ani keby ma to málo stať život. *Hlesol. Mohol však byť rád, že neskončil mŕtvy, takže tá opica, nevoľnosť nasledujúce tri dni bola oproti tomu nič. Nemal ešte 18, cez to bol tak namol, že ešte doteraz mal v niektorých veciach okno. Nebolo treba zatajovať skutočnosť, že sa opil, ich mama to isto vedela.*

*pokračuje v přípravě jídla a poslouchá detaily z jejich výprav. Zjistili jste si aspoň něco zajímavého? Každý vztah a kontakt se dá využít k získání informací. Nic není cennější než informace a způsoby, jak je získat a využít. Jen to chce správně hledat. poví a přinese na stůl obložené chleby nějakou uzeninou, sýry a zeleninu. K tomu ještě ovocný džus a vyskládá před každého jeho porci. I pití je dobré využít, jen nesmíš pít víc, než ti druzí. Hrozný bolehlav z toho a pak to zvracení.. Nic příjemné, že? poví a zaculí se na Soru. Když pomineme ten fakt, že na to ještě nemáš věk. Aspoň sis to vyzkoušel. Všechno se má vyzkoušet prý, co jsem tak slyšela. dodá a posadí se k nim ke stolu ke své porci. Dozvěděli jste se aspoň něco víc o tom, co se teď děje? zeptá se a zakousne se do chleba. Už je to moc dlouho a pořád se toho ví hrozně málo. Venku moc informací nezíská, tak asi bude lepší, se jít do věže podívat sama. Kdyby aspoň něco se vědělo. Ale takhle. Pořád to jsou jen střípky, které se nedají ani pořádně poskládat dohromady. Jsem ráda, že je váš vztah takový. Možná by bylo už i dobré a načase zajít se taky podívat za Chikou. Taky jsem ji dlouho neviděla. Jestli je po mně, nebude to jednoduché. zatváří se trochu nervózně a zakouká se na zeleninu, která se jí povaluje na talíři.*

Zatiaľ, čo sa Sora-chan opíjal do nemoty... stretol som zopár zaujimavých ľudí. Senjutsu, Juinka... no nedostal som žiadne podrobnosti, čo by som aj chcel, keď medzi sebou nemáme ešte takú dôveru, aby som si ich zaslúžil. No nepríde mi ako zlý nápad urobiť si medzi nimi zopár informátorov... Senjutsu má spoločné niečo s kuchiyose, Sora-chan má podpis s celkom dosť líniami, tak ako ja a juinka je zase niečo o darovaní prírodnej chakry, ak som to správne pochopil. *Zamyslel sa Aoda a pozrel sa na jedlo, ktoré skončilo na stole. Sám si vzal chleba a trochu zeleniny a zahryzol sa spokojne.* Pil som s Piesočným Démonom... vošiel som do baru, chcel som zopár informácii... sotva som si sadol a objednal to najslabšie čo tam majú rozrazil dvere, urobil si terč na šipky z pár takých, čo chceli ujsť. V živote mi tak zle nebolo ako počas pitia a pár dní na to. *Natiahol sa pre chleba, vzal údeniny a položil ju naň, k tomu rajčinu a tú si vložil priamo do úst.* Nabudúce to budem ja, čo radšej skončí visieť na stene... alebo to bolo len šťastie z toho, že zomrel 1. Tsuchikage? Šiel to tam zapiť. *Možné to bolo. Zahryzol sa prežúval.* Už ale piť nikdy viac v živote nebudem. *Zahlásil keď prehltol.* To ti pripomeniem o pár rokov. *Uculil sa Aoda a pozrel na mamu.* Veľa sme toho nepočuli... ale pravidelne lovíme krv pomaly od kedy to začalo, Sora-chan ju potrebuje. *Pozrel sa na brata, ktorý spokojne jedol.* Asi sa čoskoro vydám, až naberiem trochu viac síl nájsť nejakú vežu... počul som o tom na uliciach v Sora-ku, keď som tadiaľ len chodil. Veže dotýkajúce sa neba, obklopené monštrami. Netuším, čo je na tom pravdy, a ani kde to vzali, ale láka ma zvedavosť toho, čo tam vnútri je a čoho sa tam dočkám. Nie som však hlúpy, aby som tam šiel v tomto stave. Mám málo skúseností, moje taijutsu nie je dostačujúce... *Napil sa.* Bola by to istá smrť. No možno časom, ak si budem sebou viac istý, nejakú vyhľadám. *Uprel svoje biele oči na matku.* Chiku-chan? *Usmial sa Aoda.* Nevidel som ju odkedy sme odišli zo sirotinca. Nedávno sme tam boli, asi rok dozadu... len trosky. *Zamyslel sa Aoda, ako jeho mladšia sestra môže vyzerať. V hlave ju mal len matne.* Chceli by sme ju vidieť. Často na ňu myslíme, no nemáme ani najmenšie tušenie kde môže byť. *Jeho výraz bol rovnako zamyslený, ako Aodov.* To mi pripomína... krátko po tvojom odchode som mal B misiu s Espere Itamim. Keď nad tým premýšľam, mohol som ti to poslať po vranách, ale nechal mi pre teba odkaz. *Síce už bol šesť rokov starý, ale to sa vstrebe.* Tiež by sme mali otázku, ohľadom neho. *Dodal Aoda, možno i trochu nezvyčajne vážnym hlasom.*

*Zaměřuje se postupně na vyprávění obou chlapců a poslouchá, jak daleko se posunuli. Začne s Aodou, když začal i on. Zajímavé, informace o senjutsu a juin jutsu se nepředávají jen tak. Jak říkáš, aby se mohl člověk naučit senjutsu, musí ztrácíte nějaký čas v jednom z míst, kde tamní zástupci daně linie tuto schopnost předávají. Co vím, tak to není nic lehkého. Já osobně jsem se setkala s Žabím senjutsu a opičím. Zvyšuje to sílu, rychlost, sílu technik. A také zásobu chakry. Co vím, je i senjutsu hadí linie. vysvětlí mu částečně to, co ví o senjutsu ona. Co se týká juin jutsu, jde o Kinjutsu. Jde o zakázané schopnosti, ale není to zase tak hrozné, jako jiné techniky. Co vím já, tak jde hlavně o bolestný proces, při kterém ten, kdo je schopný vycítit přírodní chakru, ji násilně vtlačí do další osoby. Tam pak probíhá vnitřní souboj a záleží na vůli jedince, jestli to ustojí, nebo ho to zabije. Stejně jako u senjutsu, nastávají fyzické změny, ale u juin jutsu je ta změna o dost radikální. Rozdíl mezi senjutsu a juin jutsu je v tom, že senjutsu je schopno přírodní chakru nacitit, načerpat a využít. Juin jutsu už ve vás ta chakra je. Cítíte ji, ale nemáte takovou možnost s ní pracovat na takové úrovni. Po uchycení se na těle objeví prokletá značka, pečeť, skrz kterou ona chakra proudí a reaguje na vaše pocity. setkala se v boji už s někým, kdo takovou pečeť měl, ale o druzích a podobných věcech už tak moc nepatrala. Ví jen, že každá zlepšuje osobnost svým způsobem. Pak se zaměří na Soru Zajímavé, setkat se s Noctisem v jeho řádivém období a přežít? To máte celkem kliku. Devastace Iwagakure, odhalení, že žije s nukeninkou, která je v podstatě jedná z nejhledanějších. Rozepře s Tsuchikagem asi měli. Musel by mít hodně silný osobní důvod, proč oslavovat smrt prvního. přemýšlí nahlas. Její pozornost se stále drží na Sorovi, který se zmínil o věži. Hlavně nebuď moc nadšený z těch věží hlavně. Viděli jste, co to dělá s lidmi. poví a pustí se na.chvili zase do jídla, zatím co mluví oni. Zarazí se a div se nezakucká. (Nevybavuji si, jestli se už bavili s itamim o tom) Natáhne se pro dopis a přečte si ho. Lehce se pousměje, ale pak zase zvážní. Mění se její výraz, během čtení. To je teda poměrně dlouho, co ten dopis máš. poví, když si spočítá události, o kterých se zde mluví. Sklopí ruce a podívá se dlouze na každého z nich. Co by vás zajímalo o Itamim Espere? nahodí profesionální tón svého povolání, ve kterém není známka žádné emoce.*

*Obaja pozorne počúvali, boli to užitočné informácie do života. Hlavne najviac zaujímalo Soru a Aodu skôr senjutsu, než juin jutsu, no znalosť ani toho nebolo na škodu. Čo to je, ako to vzniká... ak osa to dá naučiť, ovládnuť.* Senjutsu hadej línie?... *Zabrblal Sora, sami o sebe by to nebolo na škodu. Ovládnuť to. No myslel si, že aj keby sa opýtal iného privolaného kuchiyose ohľadom senjutsu, nedostalo by sa mu odpovede, podľa toho, čo mama hovorila usúdil, že o tom budú mať pravdepodobne zakázané rozprávať, pokiaľ ide o menšie postavené kuchiyose v líniách. Ovšetkom jej zaujímalo, koľko kuchiyose linii poskytuje senjutsu... lákala jej ta informácia a tá možnosť, že by to mohol vyskúšať, hoc by to nebolo dvakrát jednoduché a neúspech by jej stál mnoho. Juin jutsu znelo viac temne. Nasilu vtlačená prírodná chakra do tela, nevedel si to poriadne predstaviť, ale možno to ovládalo viac ľudí, než by vedel povedať. Kinjutsu, zakázané umenia, asi by s tým veľmi ani nepochodil a možno by jej prehlásili aj za nukeina? Vymenil si so svojim bratom pohľad.* Ďakujeme. *Vydýchol Aoda. Bolo toho dosť, ale zapamätal si to všetko.* Už chápem, prečo nechcel so mnou toľko zdieľať. *No hádal, že pre budúcnosť by nebolo zlé urobiť si z neho obchodného partnera. Mal by jej predstaviť i Sorovi.* Myslíš, že by som sa zvládol naučiť senjutsu? *Spýtal sa Sora mami. Zaujalo ho to. Ovládal mnoho kuchiyose, takto by mal možno k jednému z nich bližšie... za tú dobu, čo sa videli naposledy ich pozbieral ešte viac, aj keď to ide pomalšie, než by povedal. Radšej senjutsu, než juinku. Keď to reaguje na pocity, Sora-chan by bol v problémoch až po uši. *Uculil sa Aoda, zodvihol ramená a venoval posmešný pohľad svojmu mladšiemu bratovi.* Ľahšie sa vytočí a miesto toho, aby sa vyznal svoje city k jednej babe drží už zopár rokov. Kto vie, ako by pečať s juin jutsu reagovala v takom prípade. *Zasmial sa, div, že po ňom mladší neskočil. Ten miesto toho nabral len červené tváre.* Aoda-chan... ty si zradca. *Napodobnil fňuknutie, než sa prešlo k Noctisovi.* Druhýkrát som sa narodil. *Hlesol. Síce sa opil do nemoty, že zabudol i svoje meno, no Noctis ho ním stále volal, tak to nejako nakoniec zvládal. Aj keď sám nevedel ako.* Prišiel tam, celý nadšený, že zomrel, povedal, že je pitie na jeho meno a pije sa len to najlepšie. Ostatne mám pocit, že ostatný využili šance, že sa venoval mne a ušli. Takmer mi vykĺbil rameno a myslel som si, že to neskončí len u toho, keď sa ma opýtal, či si ty alebo Kaizo Kirigaya jedným z mojich rodičov. *Sám o sebe premýšľal, že by odpovedal aj inak, ani jeden z nich nebol jeho rodič, ale ono démon možno videl do neho a tak by vedel, že klame a skutočne by za to klamstvo prišiel o svoj život.* Neboj, dám si pozor. Videl som to moc dobre. Zaujímalo by ma, či sa tí ľudia vrátia do normálu... až toto všetko skončí. Stanú sa z nich znovu ľudia, či nie? *Položil otázku na ktorú snáď nikto nepoznal odpoveď. Obaja to však dobre videli a hlavne Sora na svojej prvej B misii pred šiestimi rokmi. Obaja ju nechali prečítať si list od Itamiho, ktorého sa nikto šesť rokov nedotkol - nieže by Sora s Aodou nemali posledné týždne nutkanie sa do neho pozrieť. Predsa len, oči, ktoré zdedil najmladší by to zvládli.* Je to náš otec? *Spýtal sa. Chceli si byť istý. Chceli vedieť či Sora dospel k správnej úvahe, či nikoli. Nerozprávali sa o tom, kto je ich otec, chlapci si len postupom času mohli vytvárať teórie, no z nedostatku informácii nebolo vlastne ani aké. No postupom rokov sa niečo málo vždy ukázalo a ona zásielka po vrane, ktorá odpočívala v taške Sory bola tá posledná, aby mohol vytvoriť toto.*

*dívá se na Soru a přemýšlí. Možné to je. Nezjistíš, dokud to nezkusíš. Prace s chakrou je zrovna pro nás důležitá a precizní záležitost, takže by to muselo být tak těžké. Určitě máte oba moji plnou podporu, pokud se rozhodnete, že byste se do toho vrhli. poví a usmívá se. Oba máte výhodu, že jsem vaše matka a mám hodně informací. Stačí přijít a můžeme dát řeč. nijak nereaguje na jejich pošťuchovali, ohledně nějaké slečny. Nechce být ten typ matky, aby tak šťourala. Radši si to zjistí sama. Co se Noctisem týká, tak to je očividně stále stejné. Hovadský egomaniak bez špetky sebezáchovy. Ale to už tak je. No, pokud jde o toho démona, u něj by asi nevadilo, když se zminite, že patříte ke mně. Ať se to zdá divné, je to starý známý. Mohlo by to pomoct k tomu, aby vás pod sebou nesešrotoval. To není člověk, kterému se chcete dostat do cesty, když řádí. Já s ním bojovala jednou natvrdo a nebyla to sranda. poví a odloží hrnek, když dojí a dopije. Věřím, že se vše.vrati k normálu. Nebo v to možná doufám spíš. To uvidíme. pokrčí rameny a začne se zvedat, aby posbírala prázdné nádobí a mohla ho umýt. Stojí k nim zády, když přijde otázka ohledně Itamiho. Chvíli mlčí a jen myje nádobí. Co provedl? zeptá se jenom. Zatím neodpovídá.*

Chcel by som to skúsiť. Znie to dobre, zaujímavo. Nebolo by zlé to ovládnuť, naučiť sa to. *Páčilo sa mu to.* Mami, máš sa koho opýtať z hadej línii, či je niečo také možné? *Nevedel, kedy bude dostatočne silný, aby dokázal privolať niekoho, kto z hadej línie vedel rozprávať, pokiaľ vôbec vedel niekto rozprávať. Zatiaľ sa od všetkých čo vedel privolať našiel niekto, kto rozprával ľudskou rečou, no z hadej línie to nebol nikto a tak premýšľal nad tým, či to nebude niekto, koho bude môcť vyvolať, keď jeho schopnosti budú na oveľa vyššej úrovni, ku ktorej ako sám tušil mal ďaleko.* Pravda. Vieš toho naozaj veľa. *Usmial sa na ňu. Obaja boli vďačný za informácie, čo od nej dostali ohľadom sejutsu a juin jutsu. Určite sa nájde ešte niečo viac, postupom času.* Určite. *Venoval jej Sora úsmev. Bolo dobré mať takú mamu, ktorá vedela odpovedať na väčšinu ich otázok. Chlapci k nej mali skutočne veľký obdiv. Chvíľu sa pošťuchovali , než prestali.* Rozprával, že sa s tebou videl a bol na misiach. Skutočne som sa bál, že mi tu ruku vykĺbi. No nechcel by som s ním nikdy skrížiť katany a ísť s ním celkovo do boja. Vyzeral desivo. *Každopádne to bola zaujímavá skúsenosť. Stretnúť sa s Démonom a vyjsť z toho živý.* Už to trvá dlho, zajíma ma, kedy to končí. Možno, keď padnú všetky veže? *Natočil hlavu na stranu.* Je skutočne možné ísť do všetkých veží? Dúfam však, že sa vrátia do normálu. *Chcel ísť potom do zeme Vody a postaviť sirotinec. Síce nevedel ako, ale ono by sa určite našiel spôsob. Vyrastal tam dlhé roky, nepáčil sa mu pohľad na to, keď tam boli naposledy.* No, naposledy, keď som ho videl tak ma objal... príde mi divné, aby ma objímal podstate niekto cudzí a ešte k tomu chodiaci strom. Pamätám si ešte tvoje slová, že k bábkarom máme blízko a nedávno mi poslal bábku po vranách, keďže je to spoločné kuchiyose, ktoré máme. *Vysvetlil jej ako k tomu dospel. O tom, že mu Itami vrazil pomlčal, aj o tom, že sa mu to snažil vrátiť.*