Náměstí

*Neskutočne ju uspokojovalo jeho tiché súhlasné mručanie, ktoré vydával keď ho bozkávala na krku. Odsledovala si čo sa mu páči najviac a bola rozhodnutá to na neho čo najskôr použiť. Keď jej stlačil zadoček, potichu zaúpela z tej vlny vzrušenia, ktorá znova zaplavila jej telo. Odtiahla sa a venovala sa jeho perám, keď Ryuu prehĺbil bozky, objala ho okolo krku obidvoma rukami a prsty mu zaplietla do jeho mokrých vlasov. Keď ju zdvihol trochu vyššie a vybozkával si cestičku po jej krku až ku jej prsiam.. Celá červená len horko ťažko vedela chytiť dych. Upokojoval ju fakt, že jej vzdychy boli utlmené hukotom vodopádu, ktorý ich chránil pred pohľadmi náhodných okoloidúcich. Tento vodopád im vytvoril pomyselnú bránu akoby do iného sveta.. do sveta kde je všetko dovolené a nezáleží na ničom len na prítomnom okamihu. Keiyra nemala neprirodzene obrí hrudník, no rozhodne nepatrila ani k tým menej obdareným. Ryuua však očividne priťahovala nakoľko ju zasypával takou pozornosťou o akej sa jej mohlo len snívať. Keď jej položil tú otázku - pozrela sa mu do očí.* "Či to na mňa nieje moc? Och bohovia.. je toho na mňa moc! Je toho na mňa.. príliš." *Sklonila sa a ukradla si jeho pery pre seba. Venovala mu niekoľko dlhých, vášnivých bozkov a keď sa potom o milimeter odtiahla zľahka chytila jeho spodnú peru do zubov. Potom sa oprela čelom o to jeho a zavrtela hlavou a dlane z jeho vlasov presunula na jeho tvár. Nežne ho tam pohladkala.* Je toho na mňa moc Ryuu, no nikdy som nikoho a nič tak veľmi nechcela ako teba. *Šepla. Tá veta skrývala viac než na prvý pohľad mohlo byť jasné. Je toho na ňu moc.. výčitky kvôli Toshimu atď. A ohľadom toho chcenia.. tiež to nebolo len o sexe. Chcela mu patriť celá.. nie len na túto chvíľu, na tento deň či týždeň... Bála sa to však hlbšie špecifikovať. Stále nemohla hovoriť o láske.. na to sa poznali kurevsky krátko. No nech bolo medzi nimi čokoľvek chcela sa tomu oddať... chcela to preskúmať, chcela to pochopiť lebo nič silnejšie ešte nezažila. Opäť ho pobozkala, tento krát ale menej vášnivo, do tohto bozku sa snažila dať všetko to čo cítila keď spolu tancovali, keď spolu ležali na tráve a pozorovali oblaky.. v tomto bozku nebola len túžba a nadržanosť.*

*Byl dokonaly, jeji hrudnik, kazdy jeji polibek, kazdy jeji dotek, vse na ni bylo dokonale a vse co udelala Ryuu povazoval ze nejstastnejsi chvile, ktere mohl zazit. Kazdy jeji vzdych, kazdy jeji pohyb. Jak zapletala prsty v jeho vlasech. Objimala jeho zada nohama. Jak horka jeji kuze byla. Nemohl se vice soustredit na tolik veci. Jeho teplota zacala stoupat. Ryuu prestal sve telo ochlazovat, aby i ona videla, spise citila, jak doslova zhne a touzi po ni. Touzi po tomhle celem. Keiyra byla vse, alfa a omega celeho jeho chovani dnes. Jeji vasnive polibky v nem vyvolavaly uplne jiny pohled na tu divku z knihovny. Vedel, ze bude divoka, vsechny dle ucebnic a podobne byvaji. Ale netusil, kde jinde nez ve vzajemne pritazlivosti a chtici pp vice nez jen jednodennim povyrazeni, by se tolik vasne vzalo. Jeji slova v nem vyvolala vlnu empatie, ale zaroven i vice rozohnila jeho touhu a vasen. Polibek ji opetoval mirne, procitoval ho stejne jako ona, snazic se pochopit jeho podstatu. V hlave mu prochazely vzpominky. Jeji neustale hrani si s naramkem, ktery nyni nemela, o Toshim snad dnes mluvila celych 30 vterin a ne vic? A to jen protoze se ptal. Zvolila tuhle schovku jejich mistem a vypsala jejich jmena. Znamenalo to, ze sem toho kluka nikdy nevzala? Ze s nim nemela tak silne vzpominky jako s Ryuuem za dva dny? Zahnal myslenky na ciziho kluka. Soustredil se olne na ni, nechtel ji zklamat, nechtel ji privodit nejake trauma, rozhodl se ze dneska bude “hodnej”. Zatim nevymyslel nic extra. Jen ji venoval polibky, hladil ji, ruku kterou mel v jejich plavkach jen posunul vice ke stredu a jemne prilozil prsty na jeji ***** a prostrednickem se dostal skrze vestvy ke klito~~ ktery zacal jemne drazdit, chtel ji dat rozkos, kterou si zaslouzila. On sam si poska klidne mesice, pokud Keiyra bude chtit. Takhle to nebude muset brat jako uplny podvod, ale jen jako jednu z prvnich milniku, az sama bude vice jistejsi sama sebou a jejich vztahem, da mu co on chce. Zatim vsak pokracoval v drazdeni na dvou frontach, jak nejlepe a nejnezneji umel. Libal ji a snazil se odpovidat na jeji pohyby a vzdychani tak, aby ji bylo do nejlepe.*

*Na moment si myslela, že sa jej to len zdalo keď Ryuuova pokožka a dotyky začali meniť teplotu. Na ten chlad si už zvykla.. Ryuu bol proste jej upír, no po chvíli keď bola jeho pokožka čoraz teplejšia .. skutočne mala pocit, že už celá zhorí. Už ju nemalo čo ochladzovať a brzdiť tak tú horúčavu čo z nej sálala. Akonáhle vkĺzol rukou popod jej plavky medzi jej stehná, zalapala po dychu a mierne zaklonila hlavu. Dráždil ju tam a pri tom ju bozkával, jemne ju hrýzol.. spôsoboval jej takú slasť, že si myslela, že to ani nieje možné. Mala pocit akoby jej dokázal čítať myšlienky, vedel presne kedy pritlačiť prstami ... pohol nimi tak ako to mala najradšej pridával a udával tempo tak, že mala pocit, že po chvíli exploduje. Nehovoriac o tom, že sa jej venoval aj na druhom fronte. Na jeho skúsené ruky a bozky mala samozrejme aj iné teórie než len upírske čítanie myslienok. Kei predpokladala, že mal už Ryuu niekoľko žien a preto bol tak skúsený, alebo za to mohol fakt, že vedel tak neskutočne čítať ľudí a skrátka ho jej vzdychy a súhlasné mrnčanie naviedlo tak aby ju priviedol ku pomyselnému vrcholu. Keď cítila, že už to na ňu ide, keď už to dráždenie ďalej nedokázala zvládať a jej orgazmus ju vystrelil do oblakov - mala pocit, že padá z veže konca. Oprela sa o Ryuua čelom a trochu do neho zaryla nechty. Silno zovrela pery, nechcela byť tak hlučná, hoci by najradšej vykríkla od rozkoše, ktorú jej spôsobil. Aj tak sa jej ale nepodarilo tak úplne to v sebe všetko udržať. Okrem toho - v tejto malej jaskyni mala pocit, že aj jej najmenší ston a vzdych je strašne hlasný.. zvuk sa tu totiž odrážal od stien a vodnej hladiny. Nebolo jej cieľom Ryuuovi ublížiť, no pravdepodobne mu zostali na chrbte jemné škrabance od jej nechtov. Chvela sa ešte nejakú chvíľu po tom a snažila sa upokojiť dych. Líčka mala silno červené, pery mierne opuchnuté z jeho bozkov a po celom tele mala husiu kožu, napriek tomu sa ale ku nemu nahla a znova ho pobozkala. Samozrejme, že mu chcela tiež dopriať podobnú rozkoš. Ľavou rukou ho držala okolo krku a pravou prešla po jeho hrudi a mierila si tu ku jeho plavkám.*

*Ryuu si to vsechno uzival jakoby delala ona jeho. Pridaval na tempu, uviral, krouzil, tlacil na urcita mista. A hlavne ji poslouchal a videl. Oci mel celou dobu uprene na jeji oblicej, aby videl jeji grymasy. Kdyz to na ni prislo, tak zrychlil tempo jeho drazdeni. Citil, jak se uvnitr (logicky jo, kdyz tam mel prstiky), svirala a skoro jakoby drtila jeho prsty. Vedel, ze tohle by rozhodne nevydrzel kdyby meli regulerni sex, tohle by znamenalo jeho skazu a na tuty by se udelalz do ni. Jeste ze to nedelali. Nerad by ji udelal mimino. Nicmene jakmile bylo po vsem, natahl se k jejim rtum a poradne ju polibil. Skrabance na zadech byly jen dukazem toho, jak moc se musela mirnit a drzet zkratka. A beztak tam za par minut uz nebudou. Nicmene Ryuu vytahl ruku z jejich plavek a chvili se s ni chtel mazlit tvaremi. Kdyz se opiral celem o to jeho, vyuzil jejich blizkosti a jemne se zacal otirat tvari o tu jeji, kdyz se dostal k jejimu uchu jen zaseptal.* Nedelej to. O tomhle mi neslo. *Chytil jeji ruku, kterou mirila k jeho plavkam. On svuj tlak uvolni doma. Dnesek je jen o ni.* Dalsi krok si nechame na jindy. Uz tak jsi toho dneska pro me udelala az az. A posledni vteriny tveho uspokojovani pro me jsou nejvetsim darkem, jsky jsem mohl dostat. *Dival se do tech jejich krasnych zluto zlatych oci, ktere hazely ruzne odlesky diky svetlum v jeskynce, ktere stale ubyvalo.* Priste to bude jeste lepsi, slibuju. *Usmal se na ni lisacky. Jakoby to byla nejaka jeho osobni soutez, jak moc a jak dobre ji bude uspokojovat kdekoliva kdykoliv bude chtit. Pevne ji objal rukama a pritulil k sobe, opirajic hlavu o jeji rameno.* Co budem delat? *Septal potichu.* Chces abych....sel za....za nim s tebou? A co udelame s Noctisem? *Bylo jasne, ze myslel Toshiho. Chtel u toho byt. Chtel tam byt s ni a branit jeji cest. A Noctis...asi by mel vedet, ze mezi nimi neco je. Ryuu do ni byl blazen a predstava, ze se ji nebude moct v dome ani dotknout ho uvrhala v silenstvi.*

*Opätovala mu dlhý, sladký bozk. Oči mala zavreté keď sa spolu ešte chvíľu len maznali. Nakoniec si oprela hlavu o jeho spánok a keď jej chytil ruku len zmätene zažmurkala, no nevzpierala sa mu. Tie jeho slová o tom darčeku, ktorý mu "darovala" spôsobili, že sa červenala ešte viac. Placho sa usmiala po jeho tichom prísľube, že nabudúce to bude ešte lepšie - len jemne zavrtela hlavou a letmo ho pobozkala.* Neviem si predstaviť, že by to mohlo byť lepšie.*Šepla hanblivo a nechala sa pevne objať. Položil si hlavu na jej rameno. Nebolo to ťažké keďže stále bola operetá chrbtom o klzkú, skalnatu stenu jaskyne a zaháknutá o jeho pás. Sama sa oprela líčkom o jeho mokré vlasy kde mu predtým darovala zopár božtekov a potom zavrela oči. Rukami ho objimala okolo ramien a jemne ho hladkala po vlasoch. Premýšľala nad Toshim a Noctisom a pomaly sa jej zmocňovala úzkosť.. No naozaj pomaly nakoľko jeho objatie na ňu pôsobilo ako balzam na dušu.* Noctis nám podľa mňa nebude robiť problémy.. A čo sa týka Toshiho.. To vybavím sama. Bojím sa, že by ho tvoja prítomnosť.. Rozhodila a stratil by nad sebou kontrolu. *Bola pripravená niesť zodpovednosť za svoje činy, pokojne by mu nastavila líce ak by ju chcel udrieť. Veď si to aj zaslúžila.. Podviedla ho. Tak ako tak Ryuua ohroziť nechcela.*

To nepripada v uvahu. *Mluvil tise, ale striktne.* Nemusim ho znat. Nemusi on videt me, ale budu tam s tebou, nechcu aby ti ublizil. I kdyz tvoje kosti jak rikas vydrzi hodne... nechci abys tomu musela celit sama a byla vystavena nebezpeci. Kdyby nahodou neudrzel emoce, chci byt alespon pobliz, abych se ku pripadne postavil sam. Me vazne nemuze doopravdy ublizit, o to se nemusis bat, preziju cokoliv. *Stale se jemne opiral o jeji rameno jemne ji ho polibil a zvedl pomalu hlavu, aby ji treba neprastil, kdyz se o ni opirala. Zadival se ji do oci.* Slibuju ze se do toho nebudu motat, dokud neuvidim ze je to nutne. *Ujistil ji. Povolil stisk a nechal ji “spadnout” zpatky do vody. Rukou ji upravil vlasy v obliceji a zamilovane se na ni usmal, jakoby koukal na ni jako na svaty obrazek. Vzal do ruky jemne jeji dlan a propletl jejich prsty. Vazne...vazne mel pocit, ze jeho srdce vynechava ne kvuli tomu ze neni jeho...ale protoze je cele jenom jeji. Vzdal by se pro ni cehokoliv. Doopravdy cehokoliv.*

*Povzdychla si keď to tak razantne zamietol a pobozkal ju na rameno. Keď ju pustil a Keiyra skĺzla do vody, napravila si plavky. Stále mala mierne ružové líčka a dívala sa na Ryuua s neskýrvanými obavami.* Nechcem aby ti ublížil .. hoci viem, že si silnejší, nechcem aby si za mňa bojoval. Je to.. moja starosť, ktorú musím vyriešiť. *Povzdychla si keď jej upravil vlasy. Hoci znel striktne, Kei ešte nevedela ako veľmi je v takýchto veciach neústupčivý. Teda to aspoň skúsila.* "Bude to dosť zlé aj bez toho." *Pomyslela si, preplietla si s ním prsty a druhou rukou ho chytila za predlaktie. Pohladkala ho tam palcom ruky.* Viem, že sa o mňa bojíš, ale zvládnem to. *Pokúsila sa o úsmev. Ak by Ryuu viac protestoval, podvolila by sa mu. Aktuálne mala pocit, že mu nedokáže na nič povedať nie.. bolo to desivé. Keď bude stáť pred Toshim a lámať mu srdce.. aby to zvládla, rozhodla sa, že si bude pripomínať tento Ryuuov pohľad a úsmev. Takmer sa pri pohľade na neho rozplynula a navždy sa stala súčasťou tohto jazierka.*

*Ryuuovi nezbyvalo nic, nez ji verit a pak ji pronasledovat ale nezapojovat se. Alespon tedy...pokud se mu bude doopravdy chtit byt za stalkera a ustaraneho noumu, ktery ji neveri v jejich schopnostech. Nicmene ji pustil tak, aby si mohla sama stoupnout na dno jezera.* Dobre, verim ti, ze jsi dostatecne silna a sobestacna. Nikdy bych o tom ani nepochyboval. Jen mam proste starost no. *Pokrcil rameny s usmevem. Prohledl si jeji prstiky, na kterych uz mela rozmocene vrasky.* Pojd, pujdeme se osusit dokud je venku trochu slunce. *Drzic ji za ruku pomalu vesel do vodopadku, aby svym telem rozdelil vodu a vytvoril tak pro Kei idealni pruchod ven z jejich tajneho mista. Na tohle misto Ryuu nikdy nezapomene, nikdy. Bude jej hyckat ve svych vzpominkach. Tady mu poprve dala pusu a dovolila ho vstoupit doopravdy do jejiho zivota. Vyhral svou malou valku na vsech frontach. Jeho svetlonoska mu podala louci a vedla ho k lepsimu, veselejsimu zivotu. Nehlede na jeji vek, na jeji zivot a obavy, ho vpustila do sveho tela a duse, stejne jako on by nejradeji dal svou dusi ji, kdyby mu patrila. Tak ji jeji dobrotu hodlal oplacet kazdy den hromadou lasky a pozornosti. Pomalu se spolu s ni presouval ke brehu jezera.*

*Usmiala sa keď sa jej podarilo ho presvedčiť. Zdvihla ich prepletene ruky a jemne pobozkala jeho prsty. Kým plávali ku brehu uvažovala kedy sa za Toshim zastaví. Chcela to mať čím skôr za sebou. Uvedomovala si ťažbou reality do ktorej spoločne vplávali .. A motala sa jej z toho hlava. Keď pri brehu ucítila pod nohami pevné dno len sa na prázdno rozhliadala po okolí. No svet bol bez jej okuliarov tak rozmazaný, že nevedela ktorým smerom má ísť ani ku ich deke. Trošku viac sa teda ku Ryuuovi pritúlila a opatrne pri tom našľapovala.* Čo sa týka toho s Noctisom.. Pri tom by som bola rada ak by si bol tiež. *Špitla nech to nevyzerá, že to chce všetko riešiť sama. Čo nebola pravda. Len ho jednoducho nechcela ohroziť.*

*Ryuu ji objal rukou kolem zad a dlan prilozil k jejimu pasu a vedl ji po brehu k jejich dece. Pomohl jina deku a sam si zase omotal rucnik kolemmpasu a druhym si zacal mackat vodu z vlasu. Premyslel nad Noctisem.* Noctis vi, ze se o tebe pokousim. Rekl jsem mu to. Ocividne mu jde jen o to, abys nebyla s Toshim, nehlede na to, koho jineho si najdes. Realne nechapu proc. *Zakroutil hlavou. Hodil si vlhke vlasy stranou a sedl si Kei za zada a jemne ji zacal rozpletat nektere spletene praminky a celkove se ji hrabal ve vlasech, susil je a ruzne procesaval prsty.* nechci aby sis myslela, ze jsem nejaky jeho vyslanec, co te ma zlakat na scesti. Doppravdy mi na tobe zalezi a chci abychom si patrili. Byli tu pro sebe a treba se casem i realne z celeho srdce doopravdy Mi-milovali. *Oblicej mu zrudl, on se teprve musel naucit realne milovani ktere pojilo dva lidi do konce zivota. Jeho srdce neznalo lasku materskou, otcovskou, ani doopravdy partnerskou. Takze at uz se s Keiyrou dostane jakkoliv daleko co se citiveho vztahu tyce, bude to pro nej nove.* neni ti chladno? *Optal se potichu.*

*Keď ju Ryuu bezpečne zaviedol ku ich deke.. Nahmatala svoje okuliare a potom keď už svet videla ostro - vzala osušku a utierala si nohy, telo aj ruky. Pokukavala pri tom po Ryuuovi a mierne sa červenala.* Noctis nemá v láske klan odkiaľ Toshi pochádza. Oni.. Majú niečo s chakrou. Akonáhle ich niečo rozruší, keď sa naštvú. Chytí ich amok.. Besnia ako šialenci a dokázali by zabiť hocikoho. V tom móde nepoznajú kto je nepriateľ a kto priateľ. *Vysvetlila mu a neveselo sa pousmiala.*Toshi do mňa skoro strelil kušou keď sa v za zábavnom parku nevedel trafiť do pár terčov a chvíľu predtým som ho porazila v behu. *Keď sa posadila a Ryuu si sadol za ňu .. vzal sušenie jej vlasov do svojich rúk. Zavrela oči, usmiala sa a nechala ho, bolo to príjemné.. V kombinácii s tým čo jej hovoril ako mu na nej záleží a že chce aby si patrili.. Naskočili jej zimomriavky a srdce sa jej išlo zblázniť. Otočila sa na neho ponad plece a venovala mu hanblivý ale šťastný úsmev.* Nechvejem sa preto, že mi je zima ale z toho čo hovoríš. Asi som blázon ale.. Verím ti a chcem to tiež. *Šepla a radšej si nechala pre seba ten fakt, že si chvíľu skutočne myslela že ho na ňu nahuckal Noctis. Hlavne keď ho tak vrelo uvítal v ich dome. Našťastie Keiyra nebola paranoidná a tak túto teóriu rýchlo zavrhla.*

Ah...tak to pak jo. *Vyslechl si pribeh o klanu ze ktereho Toshi je. Nedivil se Noctisovi, ze nechtel aby s nim byla. Po tom, co tu ted slysel, byt to jeho sverenkyne, tak toho typka uz davno prerazil. Jedno je byt z klanu magoru, druha vec je ohrozovat jeho Keiyru. Jeji uz ne tak mokre vlasy zapletl do dvou volnych copu. Keiyra se na nej otocila a s jemnym usmevem ho ujistila, ze ji neni zima a jeste v tom, ze chce to same, co on. Zahralo ho to u srdce. Jakmile domluvila, ovinul svoje ruce kolem jejiho tela, pod koleny tak, aby si ji k sobe co nejvic pritulil, nihy tak do takoveho jakoby tureckeho sedu prave v prostoru mezi jejim zadkem a chodidly. Celou si ji k sobe pritulil a svou hrudi se opiral o jeji zada, bradou se opiral o jeji rameno. Jeho telesna teplota byla naprosto normalni, byl teply, ne jako vzdy. Chtel aby ho doopravdy citila, jeji slova a jejich spojeni je neco vic.* Jsi moje svetlonoska Keiyro. Pro tebe se vzdam vseho, na cem lpim a co by nas mohlo ohrozit. Nikdy te nechci vystavit nebezpeci, ktere by te mohlo stat zivot Kei. Kdyby se Toshi utrhl ze retezu, tak alespon uteces. To je dobra vec. Jsi rychlejsi i nez ja, urcite to zvladnes. A ja.... predstava, ze by moje hloupa pomsta mohla stat zivot i tebe....radeji se toho vzdam, pokud to bude znamenat spokojena leta s tebou. Zapomenout neni vzdy spatne, ne? *Mluvil potichu a klidne. Vdechoval jeji vuni plnymi dousky a uzival si jeji blizkost. Tohle tak moc chtel a ted to mel. Znamenalo to, ze v zivote urcite neco dokaze, kdyz ne pomstu, tak snad i nekoho hluboce milovat a chranit ho a mit mozna i rodinu a vlastni deti. Uplne se ztratil ve svych myslenkach. Predstavival si to klasicke klise stastne rodiny nekde buh vi kde.*

*Keď si ju ku sebe pritiahol a oprel sa bradou o jej rameno, povzdychla si a naklonila hlavu tak aby sa o neho líčkom oprela tiež. Chytila jeho ruky ktorými ju objímal a zavrela oči. Bolo to tak neskutočne príjemné keď cítila ako ju obklopuje, zaplavil ju pocit bezpečia. Do toho bolo jeho telo nečakane hrejivé.. všetko toto v kombinácii s jeho vôňou a nežnými dotykmi... Zdalo sa jej to tak správne a prirodzené a pri tom vedela, že je to nečestné.* "Ako to môžem takto cítiť? Ako je to možné?! Je takmer úplne cudzí.. bohovia ja som sa zbláznila." *Cítila výčitky keď myslela na to ako to povie Toshimu.. Ryuuove ďalšie slová ju úplne odzbrojili, odplavili jej myšlienky a negatívne pocity niekam do oceána. Jemne ho pohladkala po rukách, pootočila tvár a dala mu božtek na spánok.* Spravím všetko preto aby si svoje rozhodnutie neľutoval. *Bola dojatá.* Precestujeme svet a nájdeme si množstvo miest ako je tento vodopád. *Šepkala a zasnene sa pri tom usmievala.* Len čo vyriešim to s Toshim.. zájdem na úrad Tsuchikage a požiadam o povolanie lovec nukeninov. Potom môžeme spolu odísť. *Keď to vyslovila nahlas znelo to naozaj ako z nejakej knihy.. z knihy ktorá sa im len začala písať.* Keby bol náš život kniha.. ako by sa volala táto naša kapitola? *Zamylsela sa. Toto bolo jej - klásť čudné otázky.*

*Spokojeně vydechl, jakoby se znali leta letoucí, jakoby jejich vztah trval staletí, tak si připadal, i když to nebylo ani zdaleka oficiální. Mohla ještě vycouvat a nazvat to úletem a zítra dělat, jakoby nic. Nicméně otázka zněla jasně, jak vy pojmenoval tuhle kapitolu v knize a tak se zamyslel. Jak by to pojmenoval. ryuu asi doopravdy snadno.* Kdyby to byla moje kniha, tahle kapitola by se jmenovala jednoduše. Keiyra. *Pokrčil rameny.* Ale kdyby to byla naše společná kniha, asi by se to jmenovalo....příze osudu? *Zeptal se s úsměvem, tohle ho docela bavilo.* Píšeš svoji vlastní knihu? *Více s e k ní přituli, v pozadí začalo slunce pomalu rudnout a klesat k horizontu.*

*Trochu sa zasmiala na tom, že by nazval kapitolu len jej menom.* Tak originálne! *Trošku si ho doberala, no potom na neho pozrela kútikom oka a oprela sa nosom o jeho hlavu.* Priadza osudu znie .. výstižne. *Uznala napokon a sledovala ako sa nebo aj odraz lúčov vo vode postupne, pomaličky menil. Opäť všetko upadalo do oranžovo - ružových odtieňov.. presne ako keď boli spolu pri jazere prvý krát. Bolo to okúzľujúce.. bralo to dych. Pousmiala sa keď tak rýchlo odhalil jej skrytý zámer v tej otázke.* Tak trochu.. áno, píšem si knihu. Prečítala som množstvo kníh, no každú iba raz. Ešte som nenašla knihu, ktorá by bola pre mňa dosť zaujímavá na to aby som sa ku nej vracala opakovane a ponárala sa tak do jej príbehu znova a znova. Keď ale túto knihu dopíšem myslím.. Myslím, že to bude moja obľúbená kniha. Bude to niečo ako zbierka poviedok o živote na prvý pohľad úplne rozdielnych shinobi. Všetkých ich ale bude spájať minimálne jedna vec.. Teda osoba.. Ehm.. jedna kunoichi, ktorá cestuje po svete a v podstate... dalo by sa povedať, že zbiera ich príbehy. *Pousmiala sa.* Asi by bolo čudné ak by som to nikdy neskúsila. Napísať niečo vlastné. Knihy pre mňa vždy znamenali veľa, no najradšej na nich mám tri veci. Za prvé. Knihy sú vždy tu aby mi robili spoločnosť a teda som sa vďaka nim nikdy necítila tak sama. Dokážu ma rozptýliť ich radosťami a starosťami vďaka ktorým vždy dokážem zabudnúť na realitu. Za druhé, je to užitočné - čo všetko sa z nich človek dokáže naučiť A zatretie.. Mám rada ich vôňu. *Rozprávať sa s ním o tom bolo tak automatické a prirodzené. Opäť ju zasiahol fakt, že s Toshim nikdy podobný rozhovor neviedla.* Čo ty? Si fanúšik čítania? Máš nejakú obľúbenú knihu?

Pfff.....nech toho. *Nafoukl tváře a jemně jí kousl do nosu, ale nakonec se tomu stejně smál. Měla pravdu, nebyl moc originální. Nadšeně však poslouchal jak vyprávěla. Byla tk krásná, v tomhle světle ještě víc, obzvláště když se unešená tím, co miluje, nechala unést a vyprávěla. Jakmile domluvila, chvíli mu trvalo, než dokázal složit kloudnou větu. Civěl na ní s ústy jemně pootevřenými.* Ah, promiň....zadíval jsem se na tebe a trochu se nechal unést. *Jemně se zasmál.* Já poslední dobou čtu jen dvě knihy....bingo knihu a jednu takovou o speciálních schopnostech, které jsou veřejně známé. Čtu hlavně učebnice a vzdělávací knihy. Romány a pohádky mě trochu minuly už v době, kdy jsem začal chodit do akademie. Víš....jak jsem říkal dětem. Chytrost je víc, než peníze a sláva. Musel jsem se učit, abych přechytračil zmetky co nás bili. Abych byl lepší alespoň v něčem. Takže jsem datlil jednu učebnici za druhou. *Zamyslel se.* Četl jsem kdysi nějaké pohádky....ale moc mi jich v hlavě nezůstalo. Ale rozhodně vím, že si jednhoo dne budu nechávat podepsat od autorky takovou jednu super sbírku povídek. Slyšel jsem.. *Mluvil zamyšleně, jakoby lovil v paměti.* že prý chce cestovat a sbírat příběhy lidí, které potká, ninjů nebo co....ale já si myslím, že by možná měla zahrnout i obyčejné lidi, kteří taky mají co přihodit do sbírky. *Usmál se.*

*Keď ju jemne uhryzol, zvraštila noštek a znovu sa zasmiala. Potom sa ku nemu ešte viac pritúlila a nebolo to len preto lebo jej začínala byť trošku zima.* Tú bingo musíš vedieť už naspamäť. *Zašomrala, no zmienka o tej druhej knihe ju zaujala. Potom počúvala opäť trochu z tej temnej minulosti ktorou si Ryuu prešiel.* Môžeš mi niekedy prečítať niečo z tej knihy o zvláštnych schopnostiach a ja ti na oplátku sľúbim výtlačok tej zbierky poviedok .. aj s venovaním. Dohodnem to s autorkou. *Vtipkovala, rozhodnutá urobiť všetko pre to aby jeho budúcnosť bola lepšia než to čím všetkým si už prešiel. Začínala si uvedomovať.. že mala nehorázne šťastie. Hoci jej umrela mama a otca nikdy nepoznala.. mala Noctisa a na škole ju šikanovali iba slovne kvôli tomu ako vyzerala.. vo svojich veľkých okuliaroch.* A len aby si vedel.. chcem písať o ninjoch ale z toho dôvodu, aby ľudia pochopili, že sú to vo svojej podstate len obyčajní ľudia. Mne nejde o to ukázať aký sú shinobi mocní.. O tom je kníh až až. Nechcem ani aby ľudia videli len to temné alebo len to ružové na živote shinobi. Zaujímajú ma skôr tie vnútorné motivácie jednotlivých ľudí.. Názory na svet, vzťahy s rodinou... Chcem písať o tom v čom sa na seba všetci tak podobáme.. V tej knihe chcem poukázať na to, že hoci máme úžasné schopnosti.. A dokážeme spraviť veci o ktorých sa obyčajným ľuďom ani nesníva... V konečnom dôsledku sme aj tak ako oni. Krvácame, máme city.. Veľa shinobi na to zabúda a myslia si, že sú lepší než ostatní, ktorí nedokážu to čo oni.. Ja si to ale nemyslím. Pre mňa je každý ľudský život dôležitý rovnako.. A nezáleží na tom či niekto vie ovládať chakru alebo či má kekkei genkai. *Chcela to dať na pravú mieru.*

*Její slova byla jako lék na všechno. Jen jemně přikývl hlavou a vyslechl si její další povídání. "Jí fakt nejde nemilovat...." Pomyslel si u toho a spokojeně vydechl.* Určitě ti to vyjde, jsi fakt úžasná. Tohle téma jsem snad ještě nikde neviděl. Přesně jak říkáš, každý nás staví nad ostatní....ale není to tak. Feudálové nám v podstatě rozkazují, feudálové jsou většinou taky jenom lidi...resp. nefušujou do ninjovství. *Vzpomněl si na Rias, vyjimka z pravidla.* Je zajímavé nad tím tak přemýšlet....ninjové mají city, rodiny, kamarády.....ale také na druhou stranu ničí rodiny ostatních, budoucnost dětí, jejichž rodiče se bohužel vydali na špatnou stranu zákona....nejsme nikdo ani trochu očištění od našich skutků....lidé bez schopností a shinobi by si měli být rovni a souzeni stejně. *Natáhl se jednou rukou pro svoje svrchní kimono a přetáhl jí ho přes nohy. Alespoň tohle zvládl.* Myslíš, že paní Hana se celý život starala o děti? *začal se zamyšlením, snažíš se nějak navázat tu její hru o hádání osudů lidí.* Co si myslíš,ž e dělala když byla mladice?

*Žiarivo sa usmiala keď jej nápad tak pochválil a pozrela sa mu do očí. V tomto svetle vyzerali úplne magicky. Nemohla uveriť tomu, že ju objíma, že ho dokázala zaujať natoľko aby kvôli nej prehodnotil svoje doterajšie ciele a aby sa rozhodol získať si jej srdce.* "Asi sme sa zbláznili obaja." *Usúdila nakoniec.* Som rada, že zdieľaš tento názor so mnou.. Noctis sa na to díva presne opačne. *Neveselo sa zasmiala a keď ju prikryl svojim kimonom mala taký pocit súznenia duší ako ešte nikdy. Keď sa jej opýtal na pani Hanu - oči sa jej rozžiarili. Toto milovala, vymýšľanie príbehov!* Ani nevieš koľko krát som si už vymýšlala o nej scenáre! *Zasmiala sa sa.* Napadlo mi, že možno mala deti a niečo sa stalo a zostala sama.. rozhodla sa pre to pomáhať sirotám, mala proste v srdci dieru, ktorú sa snaží týmto zaplniť. To je jedna z mojich teórií.. Potom som uvažovala aj nad tým, že možno... nikdy nemohla mať deti a veľmi po nich túžila. Jej muž ju opustil a našiel si inú, ktorá mu deti porodila. Hana potom založila sirotinec a preto sa ku deťom chová akoby boli jej vlastné. Ďalšou možnosťou je, že jej dieťa.. syn alebo dcéra niečo urobili.. stali sa z nich zločinci, nukeninovia a robia ohavné veci po svete.. Hana cítila výčitky, za to, že sa jej nepodarilo vychovať z nich dobrých ľudí a tak to skúša znova aby to vynahradila svetu. *Trošku sa uškrnula.* Aké máš ty teórie? Naposledy si toho zlodeja odhalil perfektne.

*Názor Noctise si hodlal nechat říct až po cestě zpátky. Nyní se Keiyra vrhla do vyprávění o Haně. Vše to znělo tak reálně...* Protože ten zloděj je zločinec...je mojí prací odhalovat zločince, ale nějakou milou paní....nevím, rozhodně v ní nebyl ani krapet něčeho špatného, něčeho, co by mohlo znamenat, že něco udělala špatně. Dost možná prostě měla smůlu na lidi okolo, muže, nebo ty děti. Ale Kei....vážně si myslíš, že každý nukenin je zlý? Špatný a prostě....si zaslouží to, co s nimi děláme? *Mohlo to znít jako pochyby o jeho profesi, ale jenom chtěl slyšet její názor. Ppodíval se na lahev vína, kde zbývala už jen třetina. Dost toho vypili. Tak proč ji nedopít. Sáhl po ní a napil se a pak ji podal Kei.*

*Zamyslela sa nad jeho slovami a keď jej podal víno trochu si odpila a napravila si okuliare. Naozaj sa na nejakú chvíľu odmlčala a pohľadom hypnotizovala hladinu vody.* No.. zhodou okolností som v poslednej dobe nad týmto premýšľala pomerne často. *Slová volila opatrne. Nevedela koľko toho Ryuu o Noctisovi vie a teda nechcela na rovinu vybafnúť, že má vzťah s Tsuki-nukeninkou.. a tak len radšej pokračovala ďalej.* Myslím, že existujú ľudia čo si myslia, že sa my - shinobi vo veľa veciach sa od nukeninov neodlišujeme, že nie sme o nič lepší a skutočne by sa nad tým asi dalo polemizovať. Oni zabíjajú pre svoje zámery, my zabíjame pre zámery a ciele niekoho iného. Možno.. možno za každým z tých zločinov môže byť .. niečo hlbšie. Môže to byť na nich hodené, narafičené. Tak sa to často píše aj v knihách. *Pousmiala sa, no potom rýchlo zvážnela.* Tak alebo tak.. vždy je cesta, každý sme strojcom svojho vlastného šťastia. Zabíjanie nevinných ľudí.. znásilňovanie, rabovanie a drancovanie. To je neodpustiteľné a človek čo to pácha.. jednoducho sa nemôže ukrývať za svoje traumy. Nemôžeme sa donekonečna vyhovárať na ťažkú minulosť. *Mierne zakrútila hlavou a pozrela sa na Ryuua.* Mohol by si byť nukenin tiež ale ty si si vybral ťažšiu cestu. Faktom zostáva, že my.. nezabíjame nevinných a ak áno tak musíme, je to príkaz.. nie potešenie. Verím tomu, že sa rozkazy napríklad takého Mizukageho, veľa krát dostávajú do rozporu s tým čo hovorím.. no len tak medzi nami. On by mal byť nukenin podľa mňa tiež. Tak či tak.. Obrovská časť našich životov je venovaná boju za slabších.. za ľudí čo sa nemôžu sami brániť. Je jedno do čoho zaobalíme ich zločiny, každý by mal byť potrestaný za to čo urobil. Vnímam to tak, že byť lovec nukeninov je ako byť chodiaca spravodlivosť. *Rozhovorila sa - za čo možno mohlo aj to víno.* Keby som našla v jazere zlatú rybku jedno z mojich želaní by bolo aby bola na svete spravodlivosť.. Bolo by príjemné sledovať ako by to vo svete fungovalo.. keby naozaj existovala skutočná, nefalšovaná spravodlivosť pre každého v podobe nejakej instantnej karmy či vesmírnej odplaty. Človek by bol potrestaný za zlé veci a odmenený za tie dobré .. *Zasnene sa pousmiala.* Chcela by som aby sa zmenilo ľudské vnímanie.. všetkých na celom svete. Chcela by som aby boli empatickejší, vďaka čomu by im viac záležalo na sebe navzájom a myslím, že by potom neboli ani války ani honba za mocou. Ak by všetci mysleli na druhých tak ako na seba. A ... *Uvedomila si, že už nejaký čas ho nepustila ku slovu, trochu sa zasmiala a previnilo mykla plecom - podala mu víno.* Ach.. už rozprávam priveľa, však? Radšej mi to víno zober. *Zažartovala na svoj účet.*

*Ryuu ji s nadšením poslouchal, přišlo mu skvělé, že takhle mluvila. Bylo to poprvé, tak uvolněné a tak správné. Neměl sebemenší potřebu jí skákat do řeči, i když se odmlčovala, nebo dávala pauzy k nadechnutí. Částečně souhlasil, co ho ale děsilo byl fakt, že ona chtěla být lovcem jako on, chtěla cestovat a pokud budou spolu, znamenalo to.....že jí bude muset vzít do země válek, protože on tam prostě musí chodit, že ho asi uvidí, jak obětuje lidi, bude to vědět, a asi ho i odsoudí k té špatné straně...ale on si jashina nevybral kvůli moci, ale prorože ho reálně obdivoval. Ztěžka polkl.* Máš pravdu, hodně nukeninů se skrývá za svými traumaty, a není to žádná výmluva. Kdyby chtěli, dá se to ještě v zárodku omluvit, ale většina z nich pak jde a někoho asi z hecu zabijou a to se pak není čemu divit, že nukeniny i zůstanou. *Odpověděl úplně jinak, na její otázku a vzal si to víno.* Je krásné, že jsi se nad tím tak rozvášnila. Rád tě poslouchám, jinak bych se ani neptal. *Lehce se zasmál.* Uvidíme jak si jako lovec povedeš a pak se tě na to zeptám znova po čase. Nechci říkat, že mám rozdílný názor, jen ten můj se z tohoto ideálního postoje trochu překroutil. Bude to takový můj osobní výzkum, zda i tvůj postoj projde nějakou zásadnější transformací.

*Zamyslene ho počúvala a v mysli sa jej ako mávnutím kúzelného prútika vybavila spomienka na to čo povedal v deň keď sa spoznali.* (Citácia Ryuu Keiyraro Iwagakure no sato str. 10 ~ Sice se říká, že domov je tam, kde máš lidi, které máš rád, ale když jediný člověk, kterého jsi kdy měla ráda, byl třeba nukenin, nebo neopětoval ten cit, nenabízel ti zázemí, tak kam se můžeš s nadšením vracet? Časem přijdeš i o vztah k bytu, ve kterém bys měla žít... ) *Povedal to keď sa vracali z veže konca. Vtedy si musela zahryznúť do pery aby mu nezačala klásť nevhodné otázky. Teraz si musela zahryznúť do jazyka a odvrátila od neho pohľad.* Nuž, keď mi svoj názor na vec nepovieš, dúfam, že ma aspoň oboznámiš s výsledkami tvojho výskumu. *Mierne sa začervenala len pri predstave, že by v jeho živote mohol byť niekto ako Tsuki. Nebezpečná, nukenin, vyzývavá .. sebavedomá a ... dosť prefíkaná na to aby dokázala prežiť aj napriek tomu, že ju lovia shinobi... dosť prefíkaná na to aby si obmotala okolo prsta niekoho ako boli Ryuu či Noctis.* "Fú.. ja vážne žiarlim?" *Uvedomila si to keď ju pri tej predstave bodlo v hrudi. Ešte sa jej to nestalo.. a to priamo videla ako sa Toshi obzerá za dievčatami či zažila to ako sa na neho tie ženské lepili.* "Oh ja som vážne blázon." *Povzdychla si a sledovala ako bloha čím ďalej tým viac tmavla. Trochu sa zachvela.. ochladilo sa a už nepomáhalo ani Ryuuove kimono.* Nepôjdeme pomaly domov? *Opýtala sa ho tichým hlasom keď ju začala zmáhať únava z celého dňa.. a trošku za to mohlo aj to víno.*

*Ryuu se posumál a políbil ji na rameno.* Neboj, někdy příště ti ho povím. Nebo na to sama přijdeš, jsi dost chytrá. *Ještě chvíli si ožíval ten výhled, ale cítil z ní, že už je jí asi zima. Sám byl trochu unavený a víno na něj slušně zabíralo.* Můžeme. *Souhlasil a pomalu se zvedl. Plavky už měl suché a tak si v klidu natáhl kalhoty, ponožky a boty a tričko. Nacpal ručníky do vaku a počkal, než se KEiyra oblékla, nabídl jí své kimono i na cestu domů.Jemi zima doopravdy neubližovala, takže by jí klidně dal každý kus oblečení, kdyby potřebovala.* Můžu....tě alespoň tady držet za ruku? *Optal se potichu, když vyrazili zpátky domů. Věděl, že ve vesnici se jí nebude moct ani dotknout.*

*Polichotil jej a pobozkal ju na rameno čím od nej zase odplavil negatívne emócie. S povzdychom sa usmiala a obliekla. Keď jej ponúkol Kimono.. neodmietla ho, naopak vďačne sa do neho zabalila. Pobalila uteráky, vyprášila deku a keď bola pripravená odísť.. chytila ho za ruku. Už len z tohto obyčajného dotyku sa jej srdce rozbúchalo rýchlejšie.. do toho bola obklopená jeho vôňou, ktorá sa rinula z jeho oblečenia. Ach.. musela sa rozpýtliť. Vybrala voľnou rukou z tašky muffin. (Mala ich v papierovom sáčku.) S úsmevom zdvihla pohľad ku Ryuuovi a podala mu ho.* Dnes sme toho veľa nejedli.. dáš si? Je čučoriedkový. *Pousmiala sa, keďže si pamätala, že mu chutili najviac. Dúfala tak, že ho rozptýli. Predsalen.. fakt, že sa v meste musia chovať ako keby si neboli blízky bol.. ťažký, veľmi ťažký aj pre ňu. Musela ale zachovať rozum. Bolo by to voči Toshimu nefér. Ak by sa dozvedel, že má iného od nejakej z tých svojich fanyniek. Aspoň toto mu dlhovala.* Aspoň, že si pripravil tak skvelé a sýte raňajky. *Pochválila ho. Hold, dnes mali naozaj nabitý program .. a úprimne? V jeho prítomnosti myslela na všetko len nie na jedlo.*

*Spokojene stiskl jeji dlan, kdyz spolecne vyrazili na cestu zpatky. Byla prijemne tepla a hlavne mel pocit, jakoby do jeho ruky perfektne zapadla. Keiyra mu podala Muffin a Ryuu ho vice nez ochotne vzal do druhe ruky.* Hlavni je, ze je od tebe. To mi na nem chutna nejvic *Usmal se a zakousl do muffinku, ktery tise a spokojene prezvykoval. Zatimco Kei chvalila jeho snidani, kterou beztak nedojedli. Jemne ji hladil palcem na hrbetu jeji dlane.* Jaky kamen, krystal, mas rada? *Optal se, zatimco si cpal do pusy zbytek muffinku.*

*Mierne jej zružoveli líčka pri jeho nevinnej lichôtke. Jeden by si mohol myslieť, že po tom čo spolu pred chvíľou zažili ju už takéto niečo nebude vedieť uviesť do rozpakov. Pravda bola ale úplne iná. Faktom bolo, že nevinné držanie za ruku, či jeho blízkosť ju teraz ešte viac uchvacovali. Musela sa ovládať aby ho jej ruky stále neobjímali či aby sa na neho nelepila. Bolo to ťažké, mala pocit, že je magnetka.. odolávať jeho príťažlivosti bolo pre ňu fakt hard. Keď sa jej opýtal čo za kryštál má najradšej, trošku sa pousmiala a zdvihla pohľad od svojho vlastného muffinu, ktorý si spokojne vychutnávala. Nikam sa neponáhľala - naopak, kráčala celkom vychádzkovým tempom k tej stene a tmavej uličke.* Popravde.. veľa som naživo nevidela, dúfam, že sa mi naskytne viac príležitostí v budúcnosti. No v šperkoch sa mi páči ametyst.. taký ten fialový. *Zamýšľala sa a snažila si spomenúť na iné kamene, ktoré kedy videla. Pamätala si, že neďaleko trhoviska bol stánok kde jeden obchodník predával rôzne kamene a šperky z nich, no nikdy do vnútra nevošla. Nakoľko sa snažila šetriť na cesty, tušila, že by ju tam niečo zlákalo ku tomu aby si to kúpila.* Ty nejaký obľúbený máš? *Vrátila mu otázku so záujmom. Nepamätala si, že by na ňom nejaký kameň videla, no možno bola len nepozorná.*

*Ryuu pustil jeji ruku a jemne ji chytil kolem ramen a pritahl k sobe, jeho ruka sjela z jejiho vzdalenejsiho ramena na prostor pod podpazim, cca do pulky zeber (tak nejak tesne pod prsa dal nedosahl), a takze si ji drzel u sebe. V druhe ruce mel ten muffin, resp jeho zbytky a na rameno ten vak.* Ja ode dneska rozhodne budu uprednostnovat jakkykoliv zluty krystal. Protoze mi bude navzdy pripominat tebe. Par jich sebou neustale nosim, prave z te lodi, jak jsem ti rikal o souboji na mori s tim nukeninem a jeho zahadnou lodi. *Usmal se, vazne si jeji oci zamiloval.* V zivote jsem nezazil, aby nekomu bryle takhle slusely, jsi prvni osoba, ktera se mi zda jeste krasnejsi kdyz je ma na cumacku. *Podival se na ni s usmevem.* Asi protoze vypadas jeste vice inteligentni nez uz jsi. *Koukl se pred sebe na cestu. Ryuu si veril, ale rozhodne necekal, ze se dnes stane to, co se stalo. Vazne mel pocit jakoby byl ve snu. I pres doslova kus ledu v jeho hrudi, citil ten hrejivy pocit slasti a spokojenosti.*

*Nechala ho aby ju ku sebe privinul. Bolo to presne to po čom tak horúčkovito túžila. Keď dojedla muffin, vrátila papierový košíček do papierového sáčku, ktorý mala v plátenej taške. Ak Ryuu dojedol tiež - spravila to isté aj s jeho košíčkom s tým, že to vyhodí keď prídu domov. Potom keď spomenul žlté kryštály polichotene sa usmiala a s červenými líčkami sklopila pohľad. Na tie kamene a súboj s nukeninom si spomínala.* Pamätám si, vlastne tuším, že si mi sľúbil, že mi ich ukážeš.. spolu s mapami. Takmer si ma vtedy zlákal ku sebe na izbu v hoteli. *Potmehúdsky sa usmiala a pozrela sa na neho. Zložil jej kompliment ohľadom jej okuliarov a jej srdce sa z toho išlo zblázniť.* Si jeden z mála, komu príde inteligencia príťažlivá. Mám pocit, že veľa mužov sa bojí.. vzdelaných žien. Asi sa cítia byť zastrašený. *Dumala nahlas. Ryuu si rýchlo získal jej dôveru - aj preto sa nehanbila a odvážila sa pred ním hovoriť aj o týchto témach, ktoré bežne len tak s niekým neotvárala. To už ale prišli ku tej stene, ktorá ich oddeľovala od tmavej uličky a mesta v ktorom sa ku sebe už nebudú môcť len tak tisnúť. Teda mohli by ... ale ... ah.* "Musím zájsť za Toshim hneď zajtra ráno." *Sľúbila si. Na mesto pomaly padala noc, slnko zapadlo a krajina už nemala tie ružovo-oranžové odtiene.* Chceš ísť prvý? *Opýtala sa ho a pozrela sa na stenu, predtým totiž na tom trval a hoci nevedela dôvod, chcela mu vyjsť v ústrety.*

*Ryuu se zazubil.* Prisaham na vsechny bohy, ze jsem to myslel ve vsi pocestnosti a rozhodne bych na tebe nic nezkousel! *Prohlasil.* Koneckoncu...nemam rad jednoduche holky, ktere by se daly muzi hned prvni den, co ho znaji...bez citu, bez zajmu...jen pro nejaky zvraceny typ zabavy. *Dodal potichu. Doopravdy ctil vzdelane zeny. Vsak i Rias nebyla blba, mela neuveritelnou paměť.* Asi sis uz vsimla, ze nejsem...jako vetsina muzu. Vzdelana inteligentni zena je skvela vec, mate vlastni nazor, pohled na vec a i kdybychom se dohadovali kvuli nejvetsi hlouposti, urcite bys k tomu mela kupu vecnych pripominek. A ty se daji aplikovat v budoucnu. Jen hloupi a zbabeli muzi si hledaji hloupe ovce. *Obejmul ji a naklonil se k jejimu uchu.* Nemluve o tom, ze inteligentni zeny jsou nebezpecne a ja mam nebezpeci v lasce. *Jemne ji kousl do ouska a zahledel se na stenu.* Klidne muzes jit prvni, ted uz nebude nicemu vadit, kdyz ti budu koukat na zadek. *Zarive se usmal, az to priko vybizelo k presnemu uderu do huby.*

*Zasmiala sa keď sa zaprisahal, že to myslel vo všetkej počestnosti a potom sa v duchu uchechtla na tom - ohľadom tej ľahkej koristi.* "No.. jeden deň či dva dni, tiež som sa podvolila celkom rýchlo." *Zahryzla si do jazyka, a nechala si svoje myšlienky pre seba. Potom si trošku napravila okuliare keď vysvetľoval svoj pohľad na inteligentné ženy. Najviac sa jej na tom čo hovoril páčila tá časť s tou budúcnosťou v ktorej ju vidí pri sebe. Z toho sa jej išlo naozaj rozskočiť srdce. Vedľa tej steny ju objal a keď sa potom sklonil ku jej uchu a jemne ju uhryzol do uška - prešla ňou vlna zimomriavok. V tomto momente sa necítila nebezpečne, skôr neskutočne odovzdane. Rozochvene vydýchla.* "Na toto si nikdy nezvyknem.. je to proste príliš silné." *Pomyslela si, keď ju z tohto jednoduchého skoro nevinného gesta opäť zaplavila tá horúca túžba. Akoby nikdy z tej jaskyne za vodopádom nevyšli. Na moment zavrela oči aby si vychutnala tento moment.. keď sa od nej potom odtiahol a pozrela sa na jeho žiarivý úsmev po tom čo povedal - teatrálne si povzdychla a potláčala úsmev.* Že sa nehanbíte, pán Keitaro! *Zatiahla trochu afektovane a trhalo jej pri tom kútikom ako sa snažila neusmievať. Bolo jasné, že žartuje. Štuchla ho do boku s cieľom ho poštekliť a sama to nevydržala a zasmiala sa. Potom sa ku Ryuuovi otočila chrbtom a odrazila sa od zeme aby pomocou Chakura Shotto preskočila stenu. Popri tom sa dívala na Ryuuovu vzďaľujúcu postavu a s lišiackym úsmevom si pridŕžala sukničku. Len čo mu zmizla za stenou čakala ho v tme uličky kým sa ku nej pripojí. Teraz bola v tej úzkej uličke ešte väčšia tma nakoľko na oblohu vykúkali prvé hviezdy.*

*Ryuu nechaval na tvari zarivy usmev jen se jeste trochu zahihnal, kdyz ho postouchala. Pak mu zmizela z dohledu, s usmevem ji sledoval, jak mizi za stenou. Zhluboka se nadechl.* Takova je na svete jen jedna...neposer to. *Rekl sam sobe a odrazil se od zeme. Jemne do vrcholku steny a dopadl do temne ulicky. Byla tu tm jaki v pytli.* Kei? *Sahl po ni, chytil ji za ruku a druhou rukou odlozil sve veci na blizkou bednu zbytecnosti. Tech beden tam takhle bylo vic, takze nejen, ze to byla temna ulicka, ale jeste mela temne zakouticko. Druhou rukou take vzal jeji vak a polozil ho tam.* Jeste mame chvili. *Zaseptal ji. Capl jeji druhou ruku za zapesti a pritlacil ji ke stene za bednami. Pomalu ji zvedl nahoru i druhou ruku a chytil ji tou svoji druhou rukou. Jemne ji pohladil po tvari a zajel ji prsty na temeni hlavy do vlasu a polibil ji. Jen jemne, nicmene ke konci se ji zakousl do rtu. Zacal ji libat na krku a rukou rovnou nekompromisne vklouzl pod jeji sukni do rozkroku, kde ji zatim jen hladil. Uzival si to jeji teplo na jeho studenych prstech. Stale drzel jeji ruce nahore aby ho “nemohla” odstrcit. Jemne okusoval jeji krk, usi, rty. Zatimco si probojovaval cestu k jejimu sweetspotu*

*Keď ku nej Ryuu priskočil a oslovil ju usmiala sa do tmy.* Tu som. *Šepla a vystrela ruku jeho smerom aby mu pomohla sa zorientovať, nečakala však to čo urobil potom. Stiahol jej tašku z pleca a ruku jej zdvihol nad hlavu. Telom ju zatlačil na stenu tmavej uličky. Jeho vôňa a blízkosť v kombinácii s účinkom alkoholu spôsobili, že ju ani len nenapadlo, že by mala protestovať keď jej chytil nad hlavou aj druhé zápästie. Opätovala mu bozky, hoci z jej strany boli trošku nedočkavé a keď jej zľahka zahryzol do pery, rozochvene vydýchla. Oddávať sa rozkoši v temnej uličke pár metrov od najrušnejšej časti mesta.. bolo to šialené, bláznivé a vzrušujúce zároveň. Nahla hlavu na stranu keď zaútočil zubami na jej krk ( ) a nahlas zavzdychala keď ucítila jeho studené prsty, ktoré si razili cestičku pod jej sukňu až k jej sweetspotu.* Ach, Ryuu.. *Šepla priškrteným, túžbou podfarbeným hlasom, dych začínala mať trochu zrýchlený a nepravidelný z toho ako sa snažila ustáť návaly žiadostivosti spaľujúcej jej telo.*

*Ryuu ji nejprve chtel jen trochu pozlobit, ale jeji realce ho nenechavala chladnym ani zdaleka. Bral si jeji polibky jeste zadostiveji, jeho okusovani jejiho krku bylo jeste dravejsi a jeho ruka rozhodne nezahalela. Nejradeji by si ji tam vzal, ale nechtel jejich prvni sex byl v nejake zaflusane ulicce. Nicmene Ryuu rozhodne nehodlal skoncit ted. Pustil jeji ruce a cely se zacal snizovat a klekat si na zem, zatimco libal jeji prsa pres obleceni a mackal je dlani ke svemu obliceji, uzival si jejich teplo a vuni. I pres to obleceni. Rukou pak prejel na zezi zadecek, druhou stale drazdil jeji sweetspot. Pevne stiskl jeji zadek. Stehno. Prehmatl a dal si ho na sve rameno. To same udelal i s tim druhym a pritom ji zacal libat a kousat do vnitrnich stran stehen. Prsty ktermi ji drazdil pod plavky, je chytil a dal na stranu.* Kdybych vedel ze je tak krasna tak to udelam uz v jezere. *Zamumlal potichu a zavrel oci “Itadakimasu” pomyslel si pro sebe a pustil se do jejiho uspokojovani oralnim zpusobem. Vsak rikal, ze priste to zkusi jste lepe. Chtel ji doprat vsechno, nez dojdou domu, vazne by se v ni chtel uplne ztratit, ale proste....to neslo. Snazil se u toho pouzivat i prsty, nejak tam proste carovat.*

*Keď jej pustil ruky automaticky ho objala a zaborila si prsty do jeho vlasov. Hladkala ho, pritláčala ho ku sebe bližšie keď ju zasypával bozkami a zmätene zažmurkala keď išiel čím ďalej tým nižšie až si pred ňu kľakol. Netušila čo ma Ryuu v úmysle, toto ešte nezažila. Keď si ju tak nejak vysadil na ramená a perami skĺzol po jej stehnách, ktoré obdaril drobnými uhryznutiami, oči mala doširoka otvorené.* Č-čože? *Zavzdychala nakoľko ju stále prstami neprestával stimulovať. Chcela sa opýtať čo má v úmysle po tom čo zamumlal niečo o tom, že by "to" urobil už v jazere. Skôr než by jej ale stihol odpovedať, ucítila ako jeho prsty vystriedali jeho ústa a jazyk. Rozkoš, ktorá ju zaplavila keď sa do nej Ryuu takto lačne pustil.. nebolo to nič v porovnaní s tým čo doteraz kedy zažila. Nehovoriac o jeho prstoch, ktoré sa v nej tak obratne strácali. Najradšej by od slasti vzlykala a kričala Ryuuove meno.. ale bohovia! Stále boli v zašitej uličke pár metrov vzdialení od ľudí!* "Čo to so mnou robíš, ach Ryuu!" *Zaúpela, tlmila svoje vzlyky v dlaniach, líčka mala červené ako paradajka, ešteže tu bola taká tma.* Ach .. (vzdych) bohovia.. ach (trhaný nádych) ach Ryuu. *Zajachtala. Jej hlas bol slabý, tichý ako šepot. Hlavu mala mierne zaklonenú, oči silno zavreté, užívala si jeho láskanie, pohyby jeho ruky, jazyka všetko čo jej doprial. Ak si myslela, že to v jazere už nič neprekoná .. orgazmus, ktorý jej daroval tento krát ju vystrelil až ku hviezdam. Z hrdla sa jej dral hrdelný výkrik, ktorý sa jej horko ťažko podarilo zadusiť dlaňou silno pritlačenou na svojich ústach.*

*Citil jak se na nem cela snazila udrzet, ale vlhka rozhodne nebyla od jeho slin, ale sama ze sebe a to ho vzrusovalo jeste vice. Jeji snaha o udrzeni se a braneni se vzdechum ho dostavala jeste vice do kolen. To jak zaupela jeho jmeno, v nem vyvolalo az podivne pocity. Nic negativniho, jen necekal ze po tom bude tak silne touzit. Jeji stahovani a tiche stenani vyvrcholilo v zadrzeny sten. Ryuu to poznal tim, jak moc z niceho nic “explodovala” a stahla se. Jsste ji tam dole u toho trochu drazdil, aby to prozila intenzivneji. Kdyz vse skoncilo happy endem tak se lehce vymanil z jejiho rozkroku a podival se na ni nahoru. Nemusel mit svetlo aby videl jak dokonale urcite vypadala. Stoupl si pred ni a strcil si prsty ktere mel v ni do pusy. Labuznicky zamrucel. A pak si je utrel o rucnik, ktera nahrabal v tasce. Stejne tak si otrel i oblicej.* Jsi roztomila Kei. Vazne nevis jak moc mi davas zabrat. *Vzal obe tasky a sledoval Keiyru, zda teda bude chtit vyrazit dal, nebo bude potrebovat chvilku oddych. Je fakt, ze na svetle v ulici bude videt jeji zarudnuti a tak.*

*Tak krátko po sebe dva takto intenzívne orgazmy spôsobili, že jej telo brnelo ako struna. Keiyra sa celá chvela, ukryla si tvár v dlaniach aby to trochu rozdýchala keď sa Ryuu postavil.* Ja dávam zabrať tebe?! *Pozrela sa na neho a uchechtla sa, spojila kolená keďže sa jej trochu podlamovali, rozhodne ešte nebola pripravená ísť na ulicu. To by rovno mohla držať nad hlavou transparent; "Práve som si to rozdala tu v tejto uličke s týmto cudzincom." *Ešte si ma nenechal sa ťa ani dotknúť. *Znela trošku vyčítavo a pobavene zároveň keďže jej vytkol, že mu dáva zabrať. Prišlo jej nefér, že všetka tá rozkoš čo jej venoval sa mu nedostávala naspäť. Srdce jej prudko bilo, načiahla sa po jeho ruke. Chcela tu ešte chvíľu zostať, len ho objať a trochu sa vydýchať. Teraz si totiž nebola istá či by vôbec zvládla chodiť. Ak jej to dovolil - pritiahla si ho späť a oprela sa tvárou o jeho hruď spokojne vdychovala jeho vôňu a rukami ho pri tom objala okolo pása akoby to bola tá najprirodzenejšia a najsprávnejšia vec na svete.*

Ano ty mne, jsi az moc krasna. Nemuzu se moc ovladat. *Zamrucel a nechal se pritahnout bliz. Obejmout. Sam kolem ji ovinul ruce a sam se oprel zady o stenu. Citil, jak se jemne trasla. Sesunul se na zem a nechal si ji sedet v kline.* Muzes mi to vratit az bude cas. Takhle mas jeste moznost si to pripadne rozmyslet. *pohladil ji po tvari.* A rozhodne bych radsi vyuzil priste postel, nebo gauc a ne zem a temnou ulicku. *Chvili mlcel a jen ji jemne hladil.* Chci, aby nase uplne spojeni bylo dokonale a ne nejaka rychlovka ve strachu, ze nas nekdo nacapa. *Dodal potichu a zarazil oblicej do jejich vlasu a zhluboka se nosem nadechl. Vdechujic vuni jejiho tela, vlasu, jeji pižmo. Mel z toho jemnou husinu, jeji vune ho az podivne ovladala. Silneji ji k sobe pritusknul. Pak stisk uvolnil. Premyslel o tom, kdy by byla vhodna chvile, k jejich prvnimu woohoo, a kde...Noctis by je asi prerazil, kdyby si v jeho dome delali smajch kabinet. A Clove hotel taky asi neni vhodne misto, urcite by se o Kei po vesnici kohlo roznest neco ne moc mileho. Mozna jet nekam na vylet? Byt sami par dni, vice se poznat samozřejmě...*

*Sčervenala ešte viac keď jej povedal, že sa nevie pri nej ovládať. Samozrejme nemyslela hneď na ... sex ale celkovo na to, že jej nedovolil ho ani trošku poškádliť. Snažila sa teda trošku odľahčiť celé toto čo sa medzi nimi dialo. Samozrejme, že sa nechala stiahnuť ku nemu. Namiesto toho ale aby si sadla medzi jeho nohy ako pri jazere - posadila sa obkročmo na jeho pás.* Som rada, že toto nieje nejaká tvoja úchylka. Inak by sme si pokazili povesť asi nielen v tomto meste. *Doberala si ho keďže to zatiaľ vyzeralo, že má na intímne radovánky naozaj zvláštny výber miest. Hádala, že možno sú ľudia ktorých to naozaj vzrušuje - tá predstava, že budú pristihnutí. Tiež tým čo povedala ale jasne naznačila, že by do toho šla s ním ak by to tak bolo.. bola z neho tak mimo, že jej nezáležalo na tom čo si budú o nich ľudia hovoriť alebo myslieť. V momente keď ju objímal - bola úplne a len odovzdaná jemu. Všetko ostatné zanikalo v temnote.* A ... nemám si čo rozmýšľať. Toto.. nerobím s každým Ryuu. Rozhodla som sa pre teba už v tej jaskyni. Inak... by som ti toto všetko nedovolila. *Veľmi opatrne volila slová. Šepkala to s perami na jeho krku a jemne ho pri tom bozkávala. Nosom narazila na jeho uško a teda vzala jeho ušný lalôčik medzi pery a jenmne medzi zuby predtým než ho pustila a odtiahla sa. Oprela sa čelom o jeho.* Možno je to chyba, možno sa spálim, možno zbytočne zlomím srdce Toshimu a možno si po mesiaci uvedomíš, že ma nechceš.. no som ochotná to všetko risknúť. Ešte nikdy som sa necítila taká živá. *Ako to povedala chytila jeho tvár do dlaní a nežne ho pobozkala. Vo víne je pravda, víno jej rozviazalo jazyk a dodalo odvahu, zahodila zábrany a hoci bude asi pri predstave toho čo všetko dnes s Ryuuom robila zajtra červená až za ušami.. ľutovať to nebude. Chcela to ešte skôr než sa prvý krát napila... len nemala odvahu.*

*Ryuu se zazubil, kdyz si na nej takto sedla a o to vic, kdyz narazela na jeho uchylky.* Kdybys v tom byla se mnou, klidne bych si kazil povest. *jeji slova ho tak hrala. Mel nejakou podivnou potrebu si nyni nechavat dokazovat, ze to bylo spravne a ze si to nerozmysli. On ji v podstate naserviroval svoje srdce a castecne se asi bal, ze udelal neci zbrkleho. Nicmene se zdalo, ze jsou na tom stejne.* Nikdy me neprestanes bavit. Diky tobe se sam citim mnohem uvolneneji a pri zivote. *Opetoval ji vsechny mozne polibky, ktere by mu chtela dat. Tise zamrucel pri kousani ucha, dival se do jejich krasnych oci, kdyz meli cela na sobe a hlavne, ji neprestaval za zadnou cenu hladit.* Chces vedet...jak moc zivy diky tobe jsem? *Jemne ji libal na krku a kousl do ouska, zatimco jeho ruce se zahadne objevily na jejim zadecku a jemne ho stiskly. Najednou jakoby zase hral. Jeho telo bylo horke. V tomhle byl Hyouton jehonejlepsi kamos, jinak by si asi uz ucvrnkl do gati tak 10x. Nyni mu vsak stacilo vzpomenout si na chut Keiiny sweetspot a jeji vzdychani. Do toho ji mel na kline. Mackal jeji zadek, libal jeji krk a nez se nadal, mel vsechnu krev nahnanou v rozkroku coz mohla moc dobre citit. Bylo tedy jasne, na ci narazel. Mel pocit, ze by s ni mohl tak 150x denne. I kdyz byl fskt, ze uspokojovat ji a ne sebe...ztezka polkl. Doufal, ze se zvladne ovladnout. Kdyby cokoliv zkusila, bylo by to jako umuceni, protoze by ji chtel vzit a proste si ji tady nekde oprit ale zaroven presne to nechtel.*