Náměstí

*Sledoval jak se Keiyra rozplacla na trave. Presne jako Noctis rikal, snilek, roztomila a vesela. Ryuu tohle fakt potreboval, to pozitivni, co z ni vyzarovalo, ve svem zivote. Tak moc. Sledoval ji jak roztomil si tam lezela, nez otevrela oci a promluvila na nej s tim, ze Noctis si tam chodi po nocich cesat travnik.* Na tom neco je, vsak on nemusi ani spat, tak co jineho by delal. *Lehce se zasmal. Prejel rukou po hebkem travnicku. Zvedl oci k nebi, snazil se vybavit si,co by mu to mohlo pripominat. Naklanel hlavu a zamyslene mrucel.* Hmmm..... vypada to jako...ledovec. *Pronesl nejiste. Ukazal ale na mrak, ktery vypadal presne jako dva tancici lide.* Ale tihle vypdaji, ze tanci. Umis tamcit? *Optal se mile. Premyslel, zda on vubec umi neco vic, nez zakladni kroky valciku a to jeste hodne spatne.* Umis krasne hrat na klavir, nedivil bych se, kdybys umela i tancit. *V podstate ji trochu zalichotil. Byl v tomhle trochu opatrnejsi ted.*

*Zasmiala sa spolu s ním, mal tak neskutočne príjemný smiech a hlas, že ju to nútilo vždy sa minimálne usmiať spolu s ním.* Ľadovec.. Môže byť - ja som v tom videla sopku. *Uškrnula sa a keď ukázal na mrak kúsok vedľa. Bola rada, že spolupracoval a hral to s ňou. Uvažovala prečo to nikdy nerobila s Toshim a v duchu ich zase začala porovnávať.* "Ach.. Dosť, čo toto nikdy neskončí?" *Zaúpela a bola vďačná, že ju vytrhol zo zamyselnia. Vďačne sa usmiala, no bola z tej spomienky trochu nesvoja. Predsalen vtedy pila takže si bola istá, že tam boli nejaké chybičky. Rozhodla sa to ale nekomentovať.* Uprímne - nikdy som tanec neskúšala takže možno som skritý talent! *Zažartovala.* Ale vzhľadom na to, že niekedy neviem prejsť ani po rovnej zemi - nedávam do toho veľké nádeje. *Trochu sa zasmiala - už ju sám dva krát zachránil pred pádom a to sa poznali tri dni.* Predpokladám že ty tancovať vieš, hm? *Podoprela sa na lakťoch aby mu lepšie videla do tváre.*

*Ryuu se jemne zasmal, skryty talent. Byla pravda, ze Keiyra padala nejak podezrele casto, ale vzdy to byla tak nejak jeho vina. V podstate si sam tvoril situace kde by ji mohl zachranovat a byt u ni blizko, sahat na ni. Ted prave vytvoril dalsi takovou situaci.* Umim zakladni kroky pro valcik, ale nic vic, a to jeste tak spatne, ze si sam slapu na nohy, ale co kdybychom behem dalsiho cekani, zkusili par kroku spolu? Treba nam to pujde, ja te budu jistit, abys nespadla, a zaroven ti budu slapat na nohy. *Lehce se zasmal. Podival se na travnik, skrze ktery se drala mala sedmikraska. Vzpomnel si na kvetinu v medailonu.* Uz vis, co sk das do toho medailonku? *Optal se Ryuu, aby tak zjistil zda jej uz otevrela.*

*Keiyra sa pri tej predstave - ako Ryuu sám sebe šliape na nohy - zasmiala.* Tak to znie ako plán. Idem do toho! *Uistila ho s prikývnutím.*Ale sťažnosti na moju nemotornosť neprijímam. Berieš to na seba ak ti náhodou ublížim - bude to len a len na tvoju zodpovednosť. *Žartovala s lišiackym úsmevom a keď sa jej opýtal či už vie čo si dá do toho medailónika - len jemne potriasla hlavou. Ešte ho neotvárala takže netušila aké prekvapenie sa v ňom skrýva.* Ešte som nad tým nerozmýšľala. *Povedala zamyslene - sledujúc oblak v tvare tancujúceho páru. V súvislosti s medailónikom ju trápili iné vecib nie jeho obsah.*

*spokojeně se zazubil.* Jasně neboj, beru to na sebe, i kdyby náhodou skončilo nějaké....něco rozbité, nebo tak. Zodpovědnost půjde na moji hlavu. *Usmál se a podíval na nebe, prsty přitom jezdil po té malinké sedmikrásce, která byla mezi stébly trávy.* Noctis říkal, že budeš mít zanedlouho narozeniny. *Trochu se odmlčel a snažil se formulovat větu tak, aby nevyzněla špatně.* Někdy teď brzy? Nebo až za dlouho? Ono....každý totiž čas vnímá jinak, pro něj mohou být celé měsíce chvíle, pro někoho je to celá věčnost. *Zahleděl se na ní a přemýšlel nad tím, jak bude bez ní zvládat čas.....zda vůbec bude vnímat, že se pohybuje, nebo se pro něj skoro zastaví.*

*Zamyslene sa usmiala a napravila si okuliare na nose.* Čas je relatívny. *Zašomrala čím teda súhlasila s jeho slovami.* Ale Noctis neklamal, budem mať narodeniny a už celkom skoro. *S povzdychom od neho odvrátila pohľad. Sledovala jeho prsty ako nežne hladkali okvetné lístky malej sedmokrásky a trochu tej kvetinke závidela.* A ty? Kedy máš narodeniny? Oslavuješ ich? Noctis ani nie.. *Zamyslela sa a potom si spomenula, že v rúre sú tie muffinky už nejaký čas. Tak Ryuu... vymysli ako začneme s tým tancovaním.. idem zatiaľ skontrolovať koláčiky. *Usmiala sa a postavila sa z trávnika. Vbehla do domu a mierila si to rovno do kuchyne. Celým domom sa rozliehala príjemná vôňa čo bolo dobré znamenie, že zatiaľ nehoreli. Vymenila plechy - dala do vnútra ďalšie pripravené Muffiny, potom sa napila zo svojho čaju a vrátila sa za Ryuuom. Ladne zdolala tých pár schodíkov a zastavila pred ním. Trochu sa uklonila - tak princeznovsky, len mierne pokrčila kolená a chrbát držala vystretý.* Som pripravená na lekciu, pane. *Žiarivo sa na Ryuua usmiala.*

*Ryuu se v podstate nedozvedel, co chtel, ale on to z ni dostane. Nicmene otazka na jeho narozeniny ho zaskocila.* Samozrejme ze mam narozeniny, v jeden den v roce, vetsinou to neslavim....realne jsem je slavil tak jednou. *Odmlcel se.* No a jelikoz si nepamatuju kdy jsem se narodil a realne to ani nechci zjistivat, beru jako sve realne narozeniny den, kdyz jsem se dostal do sirotcince. *Jemne se pousmal.* Ale vazne by me zajimal presny den, abych ti mohl budto neco dat, nebo poslat z cest. *Rekl na rovinu Ryuu. Pak Keiyra odesla zkontrolovat jejich vytvory a Ryuu zacal premyslet nad melodii, kterou by mohli pouzit k tanci. Vzpomnel si na pisnicku, kterou znal z drivejska.* Budu broukat do rytmu a zkusime to nejak... *Zasmal se a jemne se ji uklonil s jednou rukou za zady. Natahl jednu ruku a druhou ji propletl pod podpazim tak, aby dlan mel mezi jejimi lopatkami.* Je to snadne, ten tanec je na tri doby, raz, dva, tri. V podstate jen tri kroky a ty se neustale opakuji. Pak se da i ruzne presouvat a tocit a podobne. Ja vedu a ty kopirujes zrcadlove moje kroky. Ale nedivej se dolu. Kam te moje noha natlaci, tam ustoupis a naopak, kde ti zmizi tam das nohu ty. Chapes? *Ryuu byl vazne hrozny, snad nejhorsi ucitel. Nicmene ji zkusil natlacit k orvnimu kroku, jeho dopredu, jejiho dozadu.*

*Bolo smutné, že Ryuu nevedel kedy presne sa narodil. Každopádne predstava, že by jej chcel niečo darovať na jej narodeniny bola prekvapivá.. úplne ju z toho zahrialo pri srdiečku. Toshi sa jej nikdy nespýtal na jej narodeniny.* "Musím ich prestať porovnávať!" *Pomyslela si zúfalo. Čím viac to robila - tým viac ju desilo kam to porovnávanie smerovalo. Keď za ním prišla, potešene sledovala ako sa uklonil tiež - elegantne s jednou rukou za chrbtom. Žiarivo sa na neho usmiala a keď ku nej Ryuu pristúpil a chytil ju za ruku, opäť ju zaplavili rozpaky. Druhú dlaň priložil na jej lopatky a zasypal ju inštrukciami. Mierne jej zružoveli líčka z tej blízkosti a z jeho vône. Automaticky sklonila hlavu, nie len preto lebo bola tak hanblivá ale aj preto aby videla svoje bosé nohy, keď jej vysvetľoval tie kroky. Ryuu ju ale napomenul, že sa nemá dívať dole a tak s povzdychom zdvihla hlavu a pozrela sa mu do očí.* Rozumiem. *Pousmiala sa a zľahka potriasla hlavou.* "Rozumiem ale asi to aj tak pokazím."*Pomyslela si a keď urobil prvý krok dopredu - stehná sa im mierne dotkli predtým než Keiyra stihla urobiť krok dozadu.* Je to skoro ako nejaká bojová zostava. *Zažartovala, pochopila pointu a teda bola pripravená na ďalší úkrok dopredu či dozadu - podľa toho ako ju Ryuu bude viesť.*

*Jemne sevrel jeji dlan, zatimco prsty na jejich zadech mel dosiroka roztazene, aby pokryl do nejvetsi oblast jejich zad. Byl velmi blizko, v podstate jakmile zvedla hlavu, tak ji uz nedal moznost divat se dolu. Ryuu sam byl bos, takze tam oba byli v trave naboso.* Taky, je to budto boj, nebo dokonala souhra partneru. Vse se da ale naucit, zalezi jen na tom, zda oba tamecnici chteji. Vzhledem k tomu, ze sam nejsem velmistr, se vlastne ucime od nuly spolu. *Usmal se na ni, nespoustejic oci z tech jejich ji jemnym dotykem vnejsi strany sveho stehna o vnitrni stranu toho jejiho, donutil udelat krok jemne dozadu a do strany, pak treti krok bylo jen dotazeni vzdalenejsi nohy k te kterou se pred chvili pohnuli.* Dva, tri...raz, dva...tri. *zkusil plynule, ale stale hodne pomalu navazat na dalsi tri kroky.* Dobre? Je to jednoduche, ze? *Usmal se.* Ted si teda muzes zkusit pocitat sama v hlave, pokud ti to pomaha, ja si k tomu nejlepe budu broukat tu pisnicku. *Zamyslel se nad melodii, aby kdyztak navazal na zkousky kroku broukanim. Tichym na to, aby to slyseli jen oni dva.*

*Keď povedal to o tom boji a dokonalej súhre partnerov - zamyslela sa nad tým ako dvojzmyselne tá veta pôsobila.* Páči sa mi to. *Priznala po chvíľke čo vstrebávala jeho slová a opätovala mu úsmev. Páčila sa jej tá myšlienka, jeho blízkosť a aj to ako ju držal. Bez toho aby uhla pohľadom - ustupovala presne podľa toho ako Ryuu viedol a dbala pri tom na to aby to bolo aspoň ako-tak plynulé. To že to odrátaval jej tiež dosť pomáhalo a teda keď sa jej opýtal či je to jednoduché len jemne prikývla hlavou. Ešte si ani raz nestúpili na nohu či sa inak do seba nezamotali. Bolo to prekvapivé a bola na svoj ladný krok celkom pyšná.* "Možno som naozaj skrytý talent... alebo za to môže len to, že je medzi Ryuuom a mnou tá súhra.. obaja to chceme."* Pomyslela si a bola pri tom zase o niečo červenšia než predtým. Počítať si ale v hlave kroky nedokázala - keď začal hmkať pesničku, dokázala sa len prihlúplo usmievať a ustupovať tak ako to chcel. V tejto chvíli jej bolo úplne jedno ako hlúpo či bláznivo musia vyzerať pre okoloidúcich, ktorí by nazreli do záhrady. Jej svet sa zúžil len na jeden pevný bod a tým bol Ryuu a jeho podmanivé zelené oči.*

*Usmival se na ni, alespon chvili. Utapel se v jejich ocich, zatimco se snazil proste krokovat. Pomalu zrychloval do pohodlneho jemneji tanecniho tempa. Prsty na jejich zadech jemne pohyboval jakoby ji hladil. Opet mel v mysli hromadu predstav, jen ne realitu. Tak moc na ni civel, ze v podstate prestal broukat pisnicku. Zakopl od nohu Keiyry. Snazic se to vyvazit, stejne skoncil na zemi. Stahl omylem Keiyru sebou. Takze pokud se nejak nevznesla, asi by skoncila lezic na nem, zatimco Ryuu lezel zady na zemi.* Asi jsem se trochu zapomnel. *Zamrucel potichu.*

*Začínala mať fakt radosť, ich tancovanie mohlo trvať aj večnosť, mala jednoducho pocit, že im to spolu skvele ide - keď tu zrazu sa svet pohol a otočil. Ryuu nejakým záhadným spôsobom stratil rovnováhu, spadol a Keiyru samozrejme stiahol so sebou. Trochu sa nadvihla keď si uvedomila, že leží na jeho hrudi, no odtiahla sa len tak aby mohla vidieť výraz jeho tváre.* Thetshetsew. *Zopakovala ten zvuk, ktorý tak zbožňovala a čo sa jej spájal s ním vzápätí sa trochu zasmiala.* Som rada, že to neskúšaš hodiť na mňa. *Zavtipkovala aby skryla to ako ju to rozrušilo, chcela zároveň odľahčiť atmosféru a teda mala na perách trošku nervózny úsmev - predsalen boli pri sebe teraz neuveriteľne blízko.* Uhm...mala by som ísť skontrolovať ďalšiu várku muffinov. *Zašomrala excelentnú výhovorku a pokúsila sa odtiahnuť a postaviť - ak jej to dovolil.*

*Ryuu chvili lezel jako opareny. Beze slov sledoval Keiyru, ktera ho uplne rozhodila napodobovanim jeho zvuku. Neubranil se prudkemu zasmati se. Pozorne si prohlizel jeji oblicej, do ktereho se jemne vlevala krev. Jemne ji konecky prstu jezdil po zadech. Chtel ji takhle mit cele dny, cele tydny, jen lezet s ni na jeho hrudi. Uz se chtela zvedat a jit zkontrolovat muffinky. Ryuu by ji nejradeji chytil. Rychle se nadechl, ale nechal ji jit. Sam se zvedl a pockal, nez zasla opet do domu. Nekolikrat se nadechl a vydechl. Potreboval trochu vzduchu. Nicmene i tak raznym krokem vysel vstric domu, otevrel dvere a dosel za Keiyrou do kuchyne. Sledoval, jak obratne pracovala s Muffiny. Mel takovou chut. Jakoby se cela mistnost zmensovala a nutila ho se k ni problizovat.*

*Keď sa zasmial - venovala mu trochu zasnený úsmev. Samozrejme jej neušlo ako nežne prechádzal prstami po jej chrbte, srdce jej pri tom išlo vyletieť z hrude a naskočili jej zimomriavky. Tak veľmi och tak veľmi chcela zostať ležať na jeho hrudi, nechať sa objímať a ... Ale nemôže. Lebo Toshi. Zahryzla si do pery a s povzdychom pozbierala zvyšky svojho zdravého rozumu aby sa postavila zo zeme. Keď vykročila ku domu - v duchu ju zaplavili staré dobré výčitky a nervózne sa začala hrať s náramkom. Keď vošla do domu - do kuchyne odkráčala ako bez života.* "Čo to robím? Čo to robím? *Tuho zavrela oči, pošúchala si čelo a vybrala papierovú krabicu zo skrinky. Pokúsila sa sústrediť na to čo robí, no pred očami mala Ryuuovu tvár, jeho pohľad, ktorý akoby videl až na samé dno jej duše. Stratená v myšlienkach vystlala škatuľku papierovými obrúskami, potom vzala utierky a prešla ku rúre. Vyložila ďalší plech muffinov a vzápätí dala piecť poslednú várku. Tie ktoré tam chladli ešte z prvého pečenia začala vyberať a ukladala ich do pripravenej krabice.* "Toshiho mám naozaj rada, veľmi.. no bohovia, nikdy som necítila nič podobné pri pohľade do jeho očí ako.. Ako keď sa na mňa pozrie Ryuu." *Hrýzla si spodnú peru a v duchu zvažovala svoje možnosti. Snažila sa utriediť ten chaos, ktorý mala vo svojich pocitoch ale bola v tom dosť neúspešná.*

*Kdyz Keiyra bojivala se svymi myslenkami, vkladala hotove muffiny do pripravene krabicky, stal uz ve dverich do kuchyne. Presne s tim pocitem, ze asi za chvili nebude zadna kuchyn, jen prazdny prostor mezi nimi. Dosel az k pultiku, na kterem pracovala. Rukama se o lokty oprel a pritahl si hrnek sveho uz davno studeneho caje. Aby se nereklo, ze na ni jen kouka.* Povedly se? *Optal se tise, stale ji zkoumave sledujic, jak obrazne se pohybovala po kuchyni. Bylo to az hypnoticke.*

*Keď ku nej Ryuu pristúpil a pritiahol si ku sebe šálku čaju - pozrela sa na neho s jemným úsmevom na perách. Trošku si povzdychla a pokračovala ďalej až kým všetky košíčky nepreložila do krabice. Potom si vzala tiež svoju šálku - už studeného čaju a pousmiala sa.* Chceš jeden ochutnať? Len si vyber.. môžeme si ho rozdeliť na polky. *Navrhla a odpila si z čaju. Čakala či si vyberie čučoriedkový alebo čokoládový. Popri tom ako čakala, ktorý si vyberie - dospela v duchu ku rozhodnutiu. Musí o ňom zistiť čo najviac aby mohla svojimi otázkami odhaliť jeho chyby a zlé vlastnosti. Potom keď zistí v čom všetkom si nerozumejú.. bude isté, že je to len fyzická príťažlivosť ... Mala na neho teda v duchu prichystaných asi milión otázok.* Aký čaj máš najradšej? *Opýtala sa nevinným hlasom s pohľadom upretým na jeho šálku. Už teraz vedela, že si do čaju rád dáva med. Ona mala radšej čaj čistý. Bol to naozaj zanedbateľný detail, no ak sa ich nazbiera veľa ... Len čo mu tú otázku položila uvedomila si, že vlastne ani len netuší aký čaj má najradšej Toshi. Začalo jej dochádzať, že .. toho o ňom vlastne toho veľa nevie.*

*Ryuu na ni zasnene koukal a kdyz mu polozila otazku jen tise prikyvl hlavou. Nejradeji by ochutnal ji, ale kdo vi, kde je Noctis (momentalne u Tsuki - at se drzime casove posloupnosti), ale i tak chtel respektovat jeho pravidla. Prohlizel si hladove muffinky.* Ja nevim, oba vypdaji lahodne...asi ten tvuj. *Ukazal na boruvkovy, cekajic, az ho rozpuli a poda mu jeho pulku. Do ktere se s chuti zakousl a kdyby mohl, tak se roztece na zemi. Venoval ji nadseny pohled, nemihl mluvit, protoze v nem vzapeti zmizel ten muffin uplne. Otazka na caj ho zaskocila, musel se doopravdy napit, jinak by zacal skytat. No stejne to prislo. Ryuu skytnul a dal si ruku pred pusu, kdyz se vzapeti zacal smat.* Nemy-skyt-sli na -skyt- me... jin-skyt-ak to -skyt- nepre-skyt-jde. *Nalil do sebe zbytek caje se smichem. Tohle se mu uz dlouho nestalo, sam moc dobre vedel, ze je to kvuli tomu, ze to do sebe tak rychle natlaskal.* Caje podle denni doby. Rano zeleny nebo cerny, behem dne bylinkove, nebo ovocne a vecer na uklidneni, medunkovy, nebo levandulovy. Ale po levandulovem mam vzdy takovy divny pocit... *Zamyslel se, jak by to mel popsat.* To je jedno, ty? *Otocil otazku na ni, taky se chtel dozvedet co nejvice o jeho budouci nastavajici. I kdyby o ni zjistil neco odporneho, asi by ho stejne chut ji mit pro sebe nepresla. Vsak ona sama jeste uvidi, co je za cloveka.*

*Len čo ukázal na muffin, usmiala sa, vzala ho a opatrne z neho dala dole papierový košíček - potom použila príborový nožík a rozdelila koláčik na dve polovice. Tú trošku väčšiu podala Ryuuovi a sama si zo svojej hneď odhryzla. Cesto bolo mäkké a vláčne, bol príjemne sladký a zároveň vďaka čučoriedkam šťavnatý. Bola rozhodne s ich prácou spokojná. Pri tom ako žula sledovala Ryuua, chcela vedieť jeho názor, no keď videla ako do seba ten muffin natlačil musela sa ňom zasmiať.* "Och.. on je tak roztomilý." *Smiala sa ešte hlasnejšie keď sa mu do toho začalo čkať. Jemne potriasla hlavou a v duchu sa potichu preklínala za to ako ho mala čím ďalej tým viac rada. Nešlo jej do hlavy ako mohol byť tak citlivý, zábavný, nemotorný - a zároveň .. keď ku nej pristúpil a stíšil hlas... vtedy bol tak tajomný a príťažlivý, že by dokázala zahodiť zdravý rozum a len sa oddať tej spaľujúcej túžbe. Skrývalo sa v ňom príliš veľa na to aby to dokázala všetko vstrebať.* Som rada, že ti chutia. Decká budú určite nadšené. *Usmiala sa a prstami pri tom prechádzala po náramku od Toshiho, dúfala, že ju to uzemní, no ten náramok nad ňou mal čím ďalej tým menšiu moc - za to Ryuu.... Keď si vypočula Ryuuove čajové portfólium len sa mierne začervenala.* Mám to veľmi podobne. Chodila som tu do jednej čajovne a tam som sa naučila, že takéto popíjanie je najzdravšie. V tej čajovni mala majiteľka vždy aj mačky, takže si sa mohol zároveň maznať a popri tom si pochutnávať na koláčikoch a čaji. *Spomenula si ako tam bola so Sorou a trochu sa jej za ňou zacnelo. Uvažovala či tá čajovňa ešte vôbec funguje. Naposledy tam bola pred rokmi.* Hm.. čo ty? Máš obľúbené zvieratká? Mne osobne prirástli k srdcu najviac mačky.. čím sú huňatejšie tým lepšie. Na akadémii sme chceli so spolužiačkou založiť hniezdo záchrany v Noctisovom byte. *Trochu sa na tej spomienke zasmiala.* Bol často preč, možno by si to ani nevšimol.. nakoniec sme sa ku tomu ale nedostali.. čo je asi dobre. *Zhodnotila na záver a mykla pri tom plecom.*

*Ryuu se usmál, nejraději by to všechno snědl sám, ale když viděl, jak šťastná byla a smála se, věděl, že díky tomu že dají všechno dětem, bude ještě šťastnější a chtěl ji tak vidět. Proto přestal sockovat a sobčit a v mysli se srovnal s tím, že tohle byl jeho první a asi i poslední borůvkový muffin dnešního dne. Zdálo se, že i Keiyra měla ráda všemožné čaje, dokonce mluvila o nějaké...kočičíkavárně.* Já jsem si ke kočkám vztah nikdy nevybudoval, ani ke psům, asi ani k ničemu jinému......používám kuchiyose zřídka kdy a když už, tak žáby. Nicméně to nic nemění na tom, že kočky umí být i roztomilé. *Pousmál se nad jejím úmyslem zařídit si útulek pro kočky.* Noctis by si všiml až ve chvíli, kdy by mu něco poničily, zdá se být hodně háklivý na svůj domov, co se všemožných pravidel týče. Ale tobě by to určitě povolil. *Zasmál se tišeji.* Můžeme ochutnat i ten čokoládovej? *Optal se a udělal na Keiyru smutný pohled, vážně ho hrozně chtěl ochutnat.*

*Počúvala ho a popri tom uždibovala zo svojho muffinu. Keď spomenul Noctisove pravidlá, trochu sa na tom pousmiala. Potom na ňu Ryuu hodil smutný pohľad a teda neodolala a vzala jeden čokoládový muffin, ktorý vyslobodila z papierového košíčku a potom ho rozrezala na polovičky tak ako ten čučoriedkový. Tento krát zámerne odkrojila menšiu časť pre seba a tú jeho mu podala.* Pokiaľ viem má len jedno pravidlo.. ohľadom toho, že si domov neťaháme partnerov. A som s ním celkom stotožnená. Keď mal to svoje promiskuitné obdobie... vždy som sa obávala toho, že si pôjdem ráno urobiť čaj do kuchyne a natrafím tam na jednu z jeho ... dám. Našťastie sa to nikdy nestalo vďaka tomuto jeho pravidlu. Vravel ti snáď ešte o nejakých iných? *Uvažovala a pri tom sledovala celá natešená jeho reakciu na čokoládový koláčik.* Ktorý ti chutí viac? *Chcela vedieť aby mu z nich schovala na neskôr. Samozrejme, že hodlala zopár kúskov nechať doma. Pre Ryuua aj Noctisa.*

*Ryuu to pravidlo znal. Však mu Noctis taky rázně řekl, jeho jediné pravidlo. Možná i to ho trochu drželo zkrátka.* To by bylo asi dost nepříjemné, neznám moc Noctise co se jeho milostného života týče, takže nemůžu říct, ale taky by mi to nebylo moc příjemné.... *Zamyslel se.* Počkej! Říkala jsi, když "měl"? Takže teď se tak nějak....usadil? *Hrozně ho to zajímalo, Ryuu moc nedrbal ostatní lidi, ale o životě Noctise věděl asi tolik, že má dům a Keiyru. A Ichibiho. A že je drak. Vzal si od ní muffin a pořádně si ho prohlédl, byl to jeho výtvor nakonec. Jemně ho zmáčknul a ochutnal. Bylo to dobré, moc dobré.* Nebýt tebe, tak to není tak neuvěřitelně dobrý. *Usmál se a tentokrát svůj muffin jedl pomaleji.* Chutnají mi oba, ten tvůj trochu více..protože je od tebe. *Usmál se a přes Keiyru s epodíval na poslední muffiny v troubě.* Už budou? *Ukázal na nafukující se buchtičky. "Když platí to jejich pravidlo a ona s ním souhlasí....znamená to, že dokud budeme tady, nebudu mít žádnou šanci? Nebo.....by byla ochotná to porušit?" *Přemýšlel pro sebe.*

*Spokojne sa usmiala keď ochutnala ten čokoládový.* Mne viac chutí ten čokoládový.. možno to bude tou tvojou tajnou prísadou. *Pousmiala sa a prstom sa dotkla modrého leukoplastu s bielymi obláčikmi na jeho prste. Trošku si ho doberala aby tak odklonila pozornosť od jeho slov, ktoré ju efektívne dostávali do rozpakov. V duchu pri tom uvažovala ako má opísať Noctisov vzťah bez toho aby priznala, že má románik so zločincom. Tak trochu jej došlo, že by asi nebolo najmúdrejšie hocoriť lovcovi nukeninov takúto vec.* Spomenul mi, že zostal verný jednej žene. Nepoznám ju, no pokiaľ dokázala skrotiť niekoho ako je Noctis.. má môj tichý obdiv. *Vtipkovala. Samozrejme, že niekoho ako je Tsuki nemohla obdivovať, no snažila sa to celé nejako normálne zaobaliť. Potom sa pozrela ponad rameno na rúru. Podišla ku nej a trochu sa predklonila aby na malé koláčiky videla.* Myslím, že za chvíľu budeme môcť vyraziť. *Zašomrala spokojným hlasom. Predsalen obklopení deťmi - na verejnosti .. no dúfala, že tam bude mať hlavu trochu čistejšiu. Zbavenú tajných túžob, ktoré by sa neodvážila vysloviť ani v mysli. Už takto nevedela ako sa pri najbližšom stretnutí bude môcť pozrieť Toshimu do očí bez toho aby na neho nevysypala všetko čo sa v nej dialo.*

*Ryuu se podíval na svůj prst, na který mu sáhla. Bylo to, jakoby dostal elektrický šok. Jemně se pousmál.* Chceš vidět tajemství? *Lišácky se mu rozzářily oči a sloupl si náplast, prst vypadal, jakoby tam nikdy žádná řezná rána nebyla.* Stačilo pár minut a bylo to pryč. Díky tobě se to zahojilo ještě rychleji. *Prohlížel si svůj prst. Ačkoliv by Ryuu nejraději řekl, že do muffinů dal mnoho lásky, protože se před ní chtěl předvést, musel chvíli držet jazyk za zuby. Měli jít na tu návštěvu a tak tam chtěl jít v klidu a ne oba dva rudí až na zadku a rozrušení z přítomnosti toho druhého. Což teda, budou tak jako tak.* Noctis...co si pamatuji, byl velmi silný už když jsem já byl chuunin. Musí to být doopravdy vyjimečná žena, že si ho dokázala omotat na....prst. *Pousmál se. Trochu mu to záviděl, na druhou stranu, bůjh ví, co za ženskou to je. Když Keiyra řekla, že to za chvíli bude, tak se přesunul k té troubě.* chceš se jít nějak upravit? Já si myslím, že ti to takhle moc sluší, ale jestli chceš, tak to můžu pohlídat a klidně se dojdi převléknout nebo tak... * nabídl jí tu možnost, sice měl u toho tváře trochu růžové, protže....zaprvé by to rád viděl a za druhé jemu přišla dokonalá i kdyby byla v teplákách a vytahaném tričku.*

*Keď sa jej opýtal či chce vidieť tajomstvo. Zvedavo sa ku nemu naklonila. Jeho lišiacky úsmev a iskričky v očiach spôsobili, že na moment podvedome zadržala dych. Vzduch z pľúc vypustila v údive keď odstránil s prsta leukoplast a po ranke tam nebola ani stopa.* Páni! Si jedno prekvapenie za druhým. *Šepla keď automaticky siahla po jeho zápästí aby si prst zblízka obzrela. Jasne si pamätala ako mu krvácal. Na jeho poznámku o Tsuki ako o výnimočnej žene sa len pousmiala a prikývla.* "Výnimočná, to je to správne slovo." *Pomyslela si trošku sarkasticky a potom keď jej navrhol že to tu postráži ak sa chce ísť ešte upraviť vďačne sa usmiala.* Myslím, že by nebolo zlé - dostať z tváre zvyšky kakaa. *Vyplazila na neho trošku jazyk a so smiechom sa otočila na odchod. Odišla do kúpeľne kde skontrolovala svoj odraz v zrkadle. Opláchla si ju a potom sa rozhodla rozpustiť si svoj zapletanec. Prečesala si vlasy prstami a jej vlasy zostali vďaka zapletancu jemne vlnité. Vrátila sa za Ryuuom do kuchyne v čase keď už muffinky museli byť von.*

*Lehce se nad jeji narazkou zasmal. Kdyz ho capla za zapesti, vsak ani nedutal a jen ji pozoroval, jak zkoumave si prohlizela ten prst. Ze zasnenych predstav ho vytrhl az fakt, ze na nej mluvila a rikala, ze si tedy dojde oplachnout kakao. Jemne na nej vyplazla jazyk a otocila se zady k odchodu. Ryuu tam stal jako uneseny ve snu. Drepnul si k troube, aby poradne videl na muffinky.* Tohle je jak za trest... *Zamumlal potichu. Otevrel troubu a uterkou v rukach vytahl plechy s muffinky. Keiyra by se tou dobou mela pomalu vracet do kuchyne.* Proc mi tohle delas... u jashina, ja se z ty holky asi zblaznim. *Mumlal, ne uplne potichoucku, sle fakt...tak nejak pro sebe.* Jeste to jeho hloupy pravidlo a ten jeji kluk. *Polozil plech na linku a chytil si hlavu do dlani s takovym zoufalym vydechnutim.* Ja se tu fakt zblaznim. *Mrucel do dlani. Ryuu byl z toho vseho tak nejak...doslova zoufaly. Nemohl se ji realne ani dotknout, neznala ho, do toho Noctis mej svoje priblbly pravidlo, takze i kdyby chtel, tak ma zakaz v dome s ni delat cokoliv, Keiyra mela Toshiho a Ryuuovi prislo, ze na nej furt mysli, jak si neustale sahala na naramek, ktery ji dal. Bylo toho tolik. Chtel s ni byt furt, jako otravne kote, ale na druhou stranu vedel, ze musi ona sama chtit a dost mozna v jejich ocich byl proste jen otravny? Mel proste pochybnosti. Nakonec donutit chovanim mladou holku se cervenat neni zadna veda, ale zjistit, zda doopravdy ma nejake sympatie? To bylo hodne tezke.*

*Prišla do kuchyne akurát v čase kedy Ryuu vybral muffinky, chcela mu dať o sebe vedieť, niečo povedať - no v tom započula, že Ryuu niečo hovorí. (Konkrétne počula až tú časť: Ja se z ty holky asi zblaznim... Jeste to jeho hloupy pravidlo a ten jeji kluk. ) Keiyre sa v tej chvíli zastavilo srdce keď jej došiel význam jeho slov, videla, že si skryl tvár v dlaniach a zúfalo zopakoval, že sa tu zblázni. Jediné čo zvládla v tej chvíli - bolo stáť na mieste ako prikovaná. Jasné, možno by sa mohla skúsiť schovať za stenu alebo .. niečo. No Ryuu bol stopár, aj tak by vedel, že tam je.* "Ach do pekla.. do pekla. Jedna vec je keď to medzi mnou a Ryuuom vnímam takto len ja ale - ak on... ak." *Tuho zavrela oči a pošúchala si čelo. Cítila sa hrozne zmätená, na jednej strane chcela za ním prísť, objať ho a povedať mu čo cíti a ... potom tu bol Toshi. Chcelo sa jej od zúfalstva plakať.* "Skvelé.. buď zraním jedného alebo druhého." *Došlo jej do akej šlamastiky sa dostala a hrýzla si pri tom spodnú peru. Uvažovala či sa má tváriť akože nič nepočula - akože sa nič nestalo, no neprišlo jej to fér. Chcela byť ku nemu úprimná, zaslúžil si to a hlavne.. neboli deti. Hoci Keiyru by mohol niekto označovať ešte za dieťa.. emočne bola vždy trochu napred a rozhodne nebola zbabelá. Sama si uvedomovala, že sa musí postaviť čelom ku tomu všetkému čo cíti.. len netušila že to príde tak rýchlo. Počkala teda kým si ju Ryuu všimne a podľa toho ako sa rozhodne reagovať - podľa toho sa bude správať aj Keiyra.*

*S povzdechem se oprel rukama o linku a sam sebe uvnitr presvedcoval o tom, ze se musi chovat jakoby nic. Neco mu ale prislo zvlastni. Vune Keiyry, jeji pritomnost. Otocil hlavu a cely zrudl. Prudce se narovnal.* Takhle ti ty vlasy moc slusi. *Usmal se, bylo mu jasne, ze tam rozhodne zrovna neprisla. Sahl po jeste v podstate horkem muffinu, aby ho vytahl z formy.* tsew.. *Zamrucel a pustil muffin na linku.* Moc brzy...prisla jsi zpatky mic brzy a slysela me, ze? *Nevypadal uz tak moc nadsene. Ale potrebovali si to nejak vyjasnit nez vubec budou pred detmi.*

*Keď jej pochválil vlasy - normálne by sa červenala a odvrátila by pohľad.. teraz ale bola dosť v rozpakoch z toho všetkého ostatného čo sa práve dialo a tak sa len nepatrne pousmiala a nevedela od neho odtrhnúť zrak. Srdce jej bilo tak hlasno, že to až bolelo. Naprázdno preglgla a prikročila ku nemu, postavila sa na krok od neho a prikývla keď sa jej opýtal či ho počula. Bez slova len nežne vzala do dlaní jeho ruku, ktorou chytil horúci muffin. Chcela vedieť či to nieje vážne a zároveň... sa ho chcela dotknúť. Možno to z jeho pohľadu mohlo vyzerať, že ho pokúša a trápi ešte viac, no.. ona to vnímala inak. Otočila jeho ruku tak aby videla jeho dlaň. Dotýkala sa ho jemne a s citom. V jej vnútri pri tom zúrila búrka emócií. Výčitky, strach, túžba, vzrušenie, radosť, smútok, hnev. Nedokázala by to všetko dešifrovať aj keby sa tomu rozboru venovala mesiace, úplne sa v tom topila. Keď si bola istá, že je Ryuu v poriadku, zdvihla pohľad ku jeho tvári, no ruku mi pri tom nepúšťala.* Chceš mi to zopakovať do očí alebo sa mám tváriť, že som to nepočula? *Opýtala sa ho s vážnym výrazom v tvári a podvedome zadržala dych. Hlas mala tichý a trochu sa jej triasol.*

*Keiyra pristoupila az k nemu a vzala do rukou jeho dlan. Sledoval ji, jak si prohlizi jeho jemne zcervenaly vnitrek dlane. Druhou rukou by se ji nejradeji dotkl. Pohladil ji po tvari, po vlasech. Cokoliv. Vyzvala ho k tomu, aby zopakoval, co rekl. Mel ted sanci to cele zvratit, nebo uplne....asi zesilel. Natahl ruku k jejimj krku. Jemne ji shrnul vlasy. Objal prsty retizek medailonu a vytahl ho tak, aby ho mel v dlani.* Ja... zni to fakt blaznive. Ale i pres to, ze te neznam vim, ze je toho v tobe tolik, co.... tohle vazne neumim. *Zamrucel nakonec sam na sebe nastvany. Oddychl si.* Pamatujes si, jak jsem rikal, ze holka musi mit tady a tady? *Ukazal na jeji celo a srdce.* Mam takovy pocit, ze ve chvili, kdy jsme dosli k tomu jezeru, jsem v tom byl uz uplne po usi. Neznam te a uz i tak vim, ze jsi laskava, chytra, snilek, ze potrebujes dobrodruzstvi, ale i tak nekoho, o koho se muzes oprit, kdo te bude podporvat v tom, kym jsi...jako kdyz ti Noctis dal piano, vidi co jsi zac. A ja chci vedet, co jsi zac a chci, abys i ty videla me. Ne to, co je zvenci. Ale to, co je uvnitr a ... a casem mu sama rekla, co si zvolis. *Otevrel jednou rukou ten medailon. V nem byla trochu sesla, ale stale ne shnila kyticka -sedmikraska.* Zda zivot tady, vztah s klukem, proti kteremu Noctis pozene vsechny ktere zna, a k tomu vsemu s nim nemuzes sdilet vsechny sve myslenky, ze strach aby se neutrhl z pomyslneho retezu. A buh vi, zda vam to vydrzi. Nebo zivot s clovekem, ktereho skoro neznas, ktery te nejspis odvede z vesnice a nebo ho uvidis jednou za uherak. Ale i tak ti ten cizinec bude nosit modre z nebe a nikdy te nezradi, neopusti, nepodvede ani v myslenkach, bude kazdou spolecnou vterinu uctivat jako stejne jako sveho boha a bude se snazit ti doprat cokoliv ti na ocich uvidi. *Mluvil potichu a pomalu, bylo jasne, ze se u toho snazi rozmyslet, a ze si dodava kuraz. Ryuu mohl nekoho zabit behem vteriny, ale na tohle si musel dodat kuraz?* Ja vim, ze je to velmi brzy, vzdyt jsem tu treti den. Ale uz ted vim, ze...to mam tady. *Polozil si ruku na srdce. Nemohl presne rict, ze je do ni zamilovany, protoze nebyl. Pritahovala ho na fyzicke i mentalni urovni. Zamilovanost musi prijit po te, co doopravdy pozna jaka je. Zakoukany, omameny, zacarovany, to vse a jeste vice.* Nechtel jsem to rikat...nemuzu te ale dostat z hlavy. *Odmlcel se, dival se na ni. Bal se jeji reakce, doopravdy, se bal.*

*Už keď vyslovila tie slová, tušila, že to čo bude nasledovať ju buď zabije alebo vynesie do oblakov. Naskočili jej zimomriavky keď jej odhrnul vlasy z krku a vybral spod jej trička ten madailón, ktorý jej daroval. Počúvala jeho slová a vážne sa jej z toho všetkého točila hlava. Už chápala prečo sa ženám v knihách podlamujú kolená. Teraz to prvý krát zažila. Pevne zovrela pery aby nevzlykla keď otvoril medailón a uvidela v ňom malú kvetinku. Musel jej ju tam dať ešte pri jazere. Šokovane vydýchla bolo to tak .. neskutočne romantické gesto. Nosila ho celý čas pri sebe a vôbec to netušila! Keď hovoril o tej časti s Toshim opäť pocítila neskutočné výčitky, no neskákala mu do reči, dívala sa mu do očí a vypočula si všetko čo mal Ryuu na srdci.* "Ak to so mnou nesekne teraz tak už nikdy." *Pomyslela si, keď na ňu šli mdloby, no ustála to ako správna shinobi. Trochu zavrtela hlavou, sklonila hlavu a sťažka vydýchla.* Ryuu.. ja - *Slová sa jej zasekli v krku musela sa pár krát nadýchnuť aby dokázala súvisle rozmýšľať a hovoriť.* Nevieš si predstaviť ako sa neznášam za to čo sa deje. *Šepla previnilým hlasom.* Viem, že ak by som mala rozum ... nemala by som tu s tebou byť. Pretože každý moment, ktorý s tebou strávim.. ma núti pochybovať o tom že som s Toshim. *Zahryzla si do pery a váhavo zdvihla pohľad ku jeho očiam.* Ryuu, za tých pár dní.. mám pocit, že viem o tebe viac než viem o ňom.. za tie roky čo ho poznám. Nevieš si predstaviť ako ma to desí a aké výčitky pre to cítim. Nikdy som si nemyslela, že by som mohla byť v takejto situácii. Cítim sa ako sebec, ako podvodník. Zraňujem teba, zrádzam jeho dôveru.. otočil sa mi svet hore nohami. *Trochu potriasla hlavou, bolo jej zo seba zle a hlas sa jej trochu triasol.* Čo je podľa teba horšie? Byť s nesprávnym človekom zo správnych dôvodov alebo byť so správnym človekom z nesprávnych dôvodov?

*Tise stal, nic nerikal a dal ji prostor mluvit, jako ona dala jemu. Kdyz se zasekla, tak ji pokynutim hlavy trochu podporil, aby nabrala odvahy. Mela pravdu, taky z toho nebyl nadseny, svadet zadanou divku, jeste u nic doma nwbylo zrovna ok. Jakmile ale zacala mluvit o pochybnostech jejiho vztahu s Toshim, zasvitila pro nej jiskricka nadeje. Mluvila o sibe jako o podvodnikovi a to ho nenechalo chladnym. Nechal ji vsak domluvit.* V prvni rade nejsi zadny zradce a podvodnik. Nemuzes ovladat to, co citis. Ja jsem sem taky neprijel hledat si holku. Nemohlas tohle cekat. Neni na tom nic spatneho. *Ujistil ji, alespon si to myslel, ze v tomhle neni nic spatneho. Nicmene odpoved na tu otazku mel jasnou.*Radeji budu s nekym, koho miluju a pritom si ostatni budou myslet, ze jsem zlodej, lhar, podvodnik. Nez s nekym, koho ze srdce nemiluji, a realne budu podvodnikem, protoze se budu muset pretvarovat. V lasce nenic jako spravne a spatne. Budto ten cit je nebo neni, nic vic. Pokud ho doopravdy milujes a myslis si, ze ze me mas pouze poblaznenou hlavu. Avsak srdce je Toshiho, tak te necham byt. Ale ja vidim, ze mas v ocich pochybnosti o svych citech k nemu...v takovem pripade se nevzdam. *Stiskl jeji ruku mezi svymi.*Muzu ti rict, ze vztah zalozeny na fyzicke urovni je o nicem. *Mluvil z vlastni zkusenosti s Rias. Miloval ji, ale ne jako nekoho, s kym by byl do konce zivota. Jako rodinu? Jako nejblizsiho pritele, pro ktereho by zivot polozil? Ano, ale nic romantickeho v tom najit nikdy nemohl, vse to bylo jen povrchove. Ale Keiyra? Mel pocit, ze se kolem nich doopravdy staci ruda prize a tahne je k sobe, nit osudu mezi nimi byla napnuta jako ksandy a bylo jen na Kei, zda ji uvolni a necha je dal omotavat, nebo pretrhne.*

*Vypočula si jeho slová, zovrel jej ruku a rada by povedala, že sa potom cítila lepšie, že ju upokojil či utešil.. No bohužiaľ nie. Tak veľmi Ryuuovi chcela povedať, že si Toshiho do srdca nepustila hoci jej na ňom záležalo, no mala zábrany. Už takto mu povedala viac než by mala. Ak by bola čestná.. Všetko toto by zostalo len v jej myslli. Ospravedlnila by sa mu a zostala by verná Toshimu.. No nedokázala si takto klamať. Pravda bola úplne iná, pravdou bolo, že Ryuu jej vnímanie sveta úplne zbúral. Vďaka Noctisovi verila, že nič ako osudová láska neexistuje. Vyvratil a rozdupal jej predstavy, ktoré mala z kníh.. Aj to bol dôvod prečo začala vzťah s Toshim hoci ho neľúbila. No teraz? Mala pocit, že jej a Ryuuove cesty sa pretli z nejakého väčšieho dôvodu, že by jednoducho mala patriť len jemu, že nikto iný nedokáže uhasiť túžbu po jeho dotykoch a blízkosti. V tomto momente nechcela nič iné len odísť s ním preč a spoznávať všetko čo im svet môže ponúknuť. Všetko sa to v nej zbieralo až mala problém s dýchaním.*Moje srdce zatiaľ nikomu nepatrí. *Šepla len pod tlakom tých myšlienok a emócií.*"Hoci ty si do neho prebíjaš cestu lepšie, než všetci muži, ktorých som doteraz poznala." *Doplnila si v duchu a radšej ani nekomentovala tú časť o vzťahu na fyzickej úrovni. Predstava, že by sa mal Ryuu dotýkať inej ju skoro fyzicky zraňovala.*

*Ryuu netrpelive cekal na to, co povi. Jakoby mel dostat nejaky dlouho ocekavany darek a budto ho zklame, nebo potesi. Dosiroka se usmal, kdyz Keiyra rekla, ze jeji srdce nepatri zatim nikomu. Bylo to to nejlepsi, co mu mohla odpovedet.* Timhle jsi me prave vyzvala k tomu, abych ho dobyl, jak se slusi a patri Keiyro. Ukazu ti, ze za neco stojim, a ze na svete pro me neni nikdo jiny, nez ty! *Pustil jeji ruku a jemne ji prilozil ruce na tvare, aby ji mohl dat lehkou pusu na celo. Byl vazne s touhle odpovedi naprosto spokojeny, snad i vice, nez kdyby mu rekla, ze ho tak nejak miluje, potoze se doopravdy musi snazit. A musi ho poznat stejne jako on ji.* omluv me na chvili. *S pohlazenim jejich tvari odesel do Noctisova pokoje, kde nyni prebyval. Ne ze by tam neco primo hledal, ale potreboval si to cele trochu rozdychat. Rovnou si i upravil trochu vlasy, jen je rozcesal a stahl opet do copu, s tim, ze pak rovnou sesel dolu do kuchyne, v podstate pripraveny vyrazit k detem do sirotcince.* Jeste jsem chtel vzit ty mapy. *Doslo mu a vybehl zpatky do pokoje, kde vzal bungo knihu, mapy a pribalil si vic penez. S takovym malym vakem platenym sesel dolu.* Vezmu tu krabici? *Nabidl Keiyre, ze ponese ty muffinky, on cstu neznal, tak stejne musela navadet.*

*Keď sa žiarivo usmial, úplne onemela. Bol tak krásny, že sa jej chcelo plakať. Potom povedal, že hodlá dobiť jej srdce a dal jej pusu na čelo. So zavretými očami vnímala jeho pery a zachvela sa keď ju pohladil po tvári. Len čo odišiel z miestnosti - dovolila si trochu sa zrútiť. Srdce jej takmer prerazilo rebrá a hlava sa jej trochu točila. Roztrasene vydýchla a celá červená sa musela oprieť o kuchynskú linku. Rozdýchavala ten tichý prísľub, ktorý jej Ryuu venoval a v duchu sa horúčkovito ospravedlňovala Toshimu. Zovrela v dlani medailón a druhú ruku si priložila na pery.* "Musím sa vzchopiť." *Nadávala si, zobrala kartónové veko od krabice na muffiny a trochu sa ním ovievala aby jej tvár nepripomínala zrelú paradajku. Keď sa Ryuu vrátil a hneď na to zase zmizol - prinútilo ju to trochu sa zasmiať.  Dokončila teda vyberanie muffinov z plechu a keď bola hotová vekom, ktorým sa ovievala škatuľku zavrela. Keď sa ku nej nakoniec pripojil.a ponúkol jej, že tú krabicu vezme - súhlasila. Bude musieť aj tak zamykať dvere na dome. Potom sa obula a výšla von na chodník - vykročila smerom ku sirotincu.* Premýšľal si už nad tým čo im budeš rozprávať? *Opýtala s rozpačitým úsmevom aby medzi nimi nebolo to zvláštne napäté ticho.*

*Prevzal od ji krabici s muffinky a vysel ven z domu. Tam cekal, nez Keiyra opet vezme vedeni a vyrazi spolu s ni k sirotcinci.* Chtel bych jim vypravet o tom, jak jsem lovil jednoho nukenina a potkal pri tom praveho draka. A ukazal bych jim kde vsude jsem byl a kam vsude se muzou dostat, kdyz se budou snazit a ucit se. *Pysne se usmal a vykracoval si to vedle ni po Iwagakure. Vazne mel pocit, ze vedle ni dokaze zazraky.* “Nemuzu uverit tomu, ze mi nedala kosem. Treba me dneska u necha...” *Premyslel, zatimco se na ni dival s prihlouolym usmevem. Kdo by to sakra cekal? Ze najde holku zrovna tady. Ktera mu povoli usilovat o jeji srdce. Nejradeji by si poskocil radosti, ale nechtel ponicit jejich vyborne dilo. Drzel tu krabici jako poklad.* Vypada to tu velmi privetive. I kdyz je to tu samy kamen. Hlina....skala. Ale i tak je tu vazne moc hezky. *Rozhlizel se po okoli.*

*Pousmiala sa a pozrela sa na neho. Stále však kráčala ladným krokom ďalej.* Budeš im rozprávať o Noctisovi a o tom ako ste sa spoznali? *Znela pobavene.* Tak to si nemôžem nechať ujsť. Budem medzi deťmi v prednom rade. *Uistila ho s úsmevom. Bola vďačná, že môžu viesť takýto nevinný rozhovor - po tom malom výbuchu citov v kuchyni bola pre ňu predstava niečoho takéhoto skoro nereálna. Keď sa Ryuu pyšne usmial a potom ospevoval krásu Iwagakure - musela sa trochu zasmiať.* Je udivujúce, že niekto kto precestoval polku sveta dokáže stratiť srdce pre - na prvý pohľad - tak obyčajné kamenné mesto *Ako to povedala s teatrálnym povzdychom sa počas chôdze obzrela okolo seba.* Dúfam, že je tvoj pohľad len naozaj veľmi subjektívny... nerada by som zistila, že svet, ktorý tak túžim vidieť aj tak nieje tak krásny ako môj domov. Hoci - musím uznať, že by to bola pekná irónia. *Zamýšľala sa nahlas a pri tom sledovala okoloidúcich ľudí.* Hej.. chceš počuť tajomstvo? *Nahla sa trochu ku nemu a stíšila hlas.* Hrozne rada si predstavujem rôzne nereálne scenáre.. vieš ako teraz ..keď kráčam po ulici a sledujem ľudí.. vymýšľam si o nich fiktívne príbehy. Neviem či by som to mala označovať ako záľubu, nieje to úplne štandardné ale robím to rada. *Trochu si napravila okuliare a ukázala pri tom palcom nenápadne za seba na párik - v celku bohato /na tunajšie pomery/ oblečený pár. Vysoká žena s orlím nosom a vedľa nej malý, plešatý zavalitý pán.* Tak napríklad ten chlap za nami. Vôbec neviem čo je zač, no podľa výrazu jeho tváre, je to strašne vyťažený muž.. ktorý je očividne pod pevnou rukou svojej ženy. Myslím, že ešte aj v práci sa po ňom vozí šéf a ... doma si to kompenzuje maškrtami.. preto má tak veľa vrások a veľké bruško. *Zvedavo zdvihla obočie.* Chceš to skúsiť tiež? Poď .. povedz mi svoj vymyslený príbeh o hocikom na ulici. *Vyzvala ho.*

*Ryuu se zasmal, trefila to.* Haha presne, ale to nemuseji vedet, ze je to on, to si necham pro sebe. Jen at veri, ze tady zije drak. *Hrde zvedl bradu, jen at deti veri v nadprirozeno. Byl rad, ze i pred to ze asi pobavene, chtela sedet v prvni rade, chtel se na ni divat a videt jak krasna je a to neustale.* Je tu krasne diky tobe. Jakoby jsi svoji pritomnosti delala i nejtěnejsi stin obycejnym osvetlenym koutkem. *Pronesl tise. Jemne spustil jednu ruku, aby se hrbetem prstu dotknul tech jejich, jen tak po nich prejel, ale nechytal ji, bylo ku jsme, ze nebyli ve fazi, ani v casti vesnice, kde by si to mohl jen tak dovolit. Chytil tedy opet oevne svou krabici.* To by vskutku byla ironie, ale ne... svet je nadherny, vsak sama uvidis. Vezmu te vsude kde si budes prat byt a uvidis kazdy kousek sveta, ktery ti budu moci ukazat. *Podival se na ni s usmevem. Keiyra zacala s tajemstvim o lidech a tak se Ryuu nenapadne ohledl za manzelskym parem. Ozvala se tupa rana. Ryuu nakopl jeden z vycuhujicich kamenu, udelal nekolik rychlejsich kroku, snazic se zachranit muffiny, nakonec to ale vybral. Nezakopl, ale i tak to vypadalo dost neohrabane. V duchu si nadaval, ze by mel prestat koukat na Keiyru a blbosti okolo, ale ze by si mel davat pozor na tuhle kamenitou cestu pred nim. Slysel vsak jeji pribeh, zdalo se to byt zajimave.* Zajimave, mozna jsi to i odhadla presne. *Sam si prohlizel lidi okolo, po ocku sledujic cestu. Zameril se na jednu jedinou postavu muze, ktera stal na narozi domu. Dum vypadal jako nejaky antik.* Muz v cernem plasti. Zlodej a vrah. Krade a pripadne zabije ty, kteri mu odporuji, aby nabral penize prodejem kradenych veci. Nemuze si najit normalni praci, protoze by nikdy nevydelal tolik, kolik potrebuje, musi zivit zenu, rodice nebo dite, tak ajko tak je na to sam, takze mu nezbyva nic jineho. Vidis jak stoji? Urcite ma i problemy s vazy, nebo s nihou proste, asi stare zraneni, anebo ma umelou nohu. Urcite se s nim nekdo rval a nedal se tak lehce okrast. Taky schovava tvar v kapi, kuje pikle a hleda obet, dost mozna sejme ten parecek za nama. *Muz se pohnul a vyrazil jejich smerem. Sel proti Ryuuovi a Keiyre. Jemne vrazil do Ryuua, ktery behem toho chytil krabici jen jednou rukou. Nicmene se muze nasledne prorval mezi manzelskym pareckem. Zmizel v dalsi ulicce.* Dneska ale nikoho nezabije. *Ukazal Keiyre vystrelovaci nozik, ktery mu Ryuu corknul z kaosy, kdyz se muze snazil jeho okrast, ale Ryuu nebyl debil a vse cenne nosil u srdce ve vnitrku kimina. Manzele ale orisli o svoje penezenky.*

*Musela sa na neho usmiať keď tak hrdo zdvihol bradu po svojich slovách o tom nech deti veria v draky. Spomenula si na ich stretnutie v knižnici a jej malé "dráčiky" vďaka ktorým sa spoznali. Zo zamyslenia nad tým, že keby netrávila voľný čas so sirotami - možno sa ani nespoznajú, ju vytrhla jeho lichôtka. S hanblivým úsmevom odvrátila pohľad a dívala sa radšej pred seba. Samozrejme, že sa začala červenať. Pozrela sa na neho kútikom oka - keď sa jej Ryuu nežne dotkol ruky, bolo to tak nevinné a nenápadné gesto a pri tom naozaj zintenzívnilo jej ružovejúcu tvár. Potom opäť chytil svoju krabicu a jej srdce sa mohlo trochu upokojiť. Opätovala mu úsmev keď jej rozprával kam ju vezme a čo všetko jej ukáže. Bolo pekné o tom aspoň počúvať, jej fantázia pri tom išla na plné obrátky čo jej rozhodne nepomohlo s jej rozpakmi. Kei ale zmenila tému na tie príbehy o neznámych ľuďoch a trochu sa zasmiala keď sa Ryuu potkol a takmer zničil ich robotu, ktorej venovali skoro celé doobedie.* Ešteže máme po ceste aj jednu cukráreň.. ak by si sa rozhodol darovať muffinky ako obetu bohom či mravcom alebo vtákom. *Uškrnula sa a keď ju pochválil, že to s príbehom o tom páriku možno dobre odhadla - pyšne sa zazubila. Ryuu ale prišiel s trochu temnejším príbehom a čím viac o tom mužovi rozprával, tým presvedčivejšie to znelo. Keď sa ten chlap v plášti vydal ich smerom, Kei zatajila dych. Následne šokovane vydýchla pri pohľade na nôž v Ryuuovej dlani.* Mali by sme ho zastaviť! *Prekvapene zažmurkala a rýchlo sa za mužom v plášti otočila - chcela ho dobehnúť, zatknúť - hocičo. Nanešťastie ten muž sa doslova vyparil .. stratil sa v dave a Keiyra v duchu zanadávala.* Máš úžasný pozorovací talent. *Otočila sa späť na Ryuua a trošku nervózne si zastrčila vlasy za ucho.* Takže.. už len dúfajme, že si nezoženie tak rýchlo nový nôž. *Pousmiala sa, no trápilo ju, že im ušiel. Vydala sa ale ďalej smerom ku sirotincu.. už to nebolo ďaleko. Po chvíľke sa pred nimi začala črtať nie práve veľká budova. Samozrejme bola kamenná a hoci nevyzerala novo, pôsobila celkom zachovalo. Jediné čo ju odlišovalo od ostatných domov boli mreže na spodných oknách. Keď sa ocitli pred bránou - pani Hana im už mávala z dverí.* Tak sme tu. *Pootočila tvár na Ryuua a privítala sa s pani Hanou.* (Hana) Vitajte, tak rada Vás vidím. Och Keiyra.. nevedia sa vás dočkať. Tento mladý muž je ten doprovod o ktorom sme sa rozprávali? *Uisťovala sa a pohľadom preletela po Ryuuovi. Keiyra samozrejme prikývla a predstavila ich.*

*Ryuu se zasmál.* Oběti bohům vypadají jinak, ne jako buchta. Takže spíš pro mravence. *Zasmál se spolu s Keiyrou, nicméně mu došlo, že jí asi bude muset o Jashinovi brzo říct. Nicméně pokračoval ve své konverzaci jakoby nic. Když Keiyra rozhodla, že by ho měli následovat, schoval nůž do kimonka a chytil ji za ruku, když se otáčela.* Nech ho jít, není to náš problém a k tomu všemu nevíme, co je doopravdy zač. *Mluvil tiše, skloněný k ní. Pochválila jeho pozorovací talent a Ryuu jen pokrčil rameny.* Je to moje práce, jsem lovcem nukeninů. Měl bych od pohledu poznat neplechu. Nebo někoho, koho hledám. *Udal na pravou míru, proč se tak dobře trefil. Jejich cesta už netrvala dlouho, v řádu minut byli před domem, který v Ryuuovi vyvolával podivné emoce. Takové, že by to nejradji celé přestavěl. Venku stála paní, kterou viděl v knihovně - hana. Ryuu přístoupil za Keiyru a sledoval, jak se s paní Hanou vítá. Jakmile se Hana podívala na Ryuua, věnoval jí zářivý úsměv a poklonil se.* Moc rád vás poznávám, mé jmeno je Keitaro Ryuu, děkuji za možnost sem přijít s Keiyrou. *Natáhl k paní krabivi s Muffiny.* Něco jsme pro vás a děti upekli, byl bych rád, kdyby se dostalo na každého, i kdyby se měli dělit. *Podíval se mile na paní a pak na Keiyru, čekajíc co teď, nechtěl se cpát dovnitř, aniž by byli přímo vyzváni. Jako upír čekal na pozvání do budovy.*

*Tá poznámka o obetám bohom bola trošku zvláštna, no veľmi sa nad ňou nepozastavovala. Bolo jej jasné, že musel vidieť rôzne čudné veci na svojich cestách a misiách. Keď ju chytil za ruku a povedal, že to nieje ich problém a, že vlastne nevedia čo je naozaj zač - len nepatrne prikývla s pohľadom upreným na dav ľudí. Potom sa pozrela naspäť na Ryuua a pousmiala sa.* Musíš ma to všetko naučiť. *Šepla a keď si uvedomila, že sa stále držia za ruky - placho zažmurkala a vydala sa na cestu. Došli ku tomu sirotincu a Keiyra sledovala ako sa navzájom predstavili.* (Hana) No..veľmi rada vás spoznávam, pán Keitaro. Som Hana ale to už asi viete. Je to od vás nečakane veľmi láskavé, že ste prišli a že ste si robili také starosti s maškrtami. Postarám sa o to aby dostal každý rovným dielom. A teraz poďte ďalej.. Keiyra - vieš kde na teba čakajú.. Ja vezmem tie zákusky do kuchyne. *Usmiala sa na nich, pohladila Keiyru familiárne po ramene ako vtedy v knižnici a ustúpila z dverí. Potom aj s krabicou odišla preč a keď zostali sami - Keiyra sa na Ryuua otočila so spikleneckým úsmevom.* Dúfam, že nie si trémista. *Zašepkala s úsmevom, chytila ho za ruku a odtiahla ho do úzkej chodby. Bol tu starý nábytok, mierne predrané koberce, no inak tu bolo čisto. Bolo vidieť, že sa o dom všetci obyvatelia pekne starajú. Čím viac sa blížili ku jedným dverám - tým väčší hluk mohli počuť spoza nich.* Niektoré deti čo tu žijú pracujú alebo sú v škole - my budeme mať dnes len tých najmenších. *Zašepkala aby mu vysvetlila detaily a pozrela sa na neho - povzbudzujúco sa usmiala a otvorila dvere. Len čo vošla do miestnosti - deti stíchli a pozreli sa ich smerom. Bola to neveľká miestnosť s rovnako ošarpaným kobercom aký bol aj pred dverami. Boli tu staré hračky a zase zašlý nábytok, na oknách boli mreže. Deti mali na sebe už na prvý pohľad obnosené oblečenie. Bolo ich tu asi dvanásť. Vekový priemer bol od 5-10 rokov. Niektorým bolo oblečenie príliš veľké či malé, no inak boli decká čisté a neboli vychudnuté. Bolo vidno, že sa o nich pani Hana stará najlepšie ako dokáže.* Ahojte !! *Zvolala veselo Keiyra aby ju bolo počuť a keď ju deti spoznali - očká sa im rozžiarili, no potom zvedavo pozreli na Ryuua a nerozbehli sa za ňou tak ako zvyčajne. Tento krát sa ku nej vrhla len malá Haruka. Kei sa ku nej sklonila a objala ju.* Och! Ty si ale veľká! Rastieš ako z vody - každým dňom si krajšia a krajšia. *Zalichotila jej a potom ustúpila z dverí a pootočila sa na Ryuua.* Toto je môj kamarát Ryuu, pani Hana vám o ňom asi hovorila. Je to skutočný lovec nukeninov. Pochádza z Kirigakure a prišiel nám ukázať nejaké jeho ručne-písané mapy. Porozpráva nám všetkým nejaké jeho zážitky z ciest. *Keiyra si všimla ako si v diaľke blonďatý Sasori šepká niečo s bielovlasým dvojčaťom Haruky. Očividne ho spoznali.* (Araki) To je ten vysoký cudzinec z knižnice. *Vyhŕkol chlapec a chňapol svoju sestričku za ruku, ktorá pozerala na Ryuua spoza Keiyry úplne ako keď ho videla po prvý krát. Mohlo to vyzerať, že sa bojí, no ona bola len strašná hanblivka. Kei jej len pohladkala vlásky a potom sa usmiala na Arakiho.* Presne tak, skamarátila som sa s ním vďaka vám a teda som vašim dlžníkom decká. A teraz šup šup.. posadajte si nech môžeme začať. *Ako to povedala stále sa usmievala a prišla ku najmladšiemu dieťaťu Nori, ktorá mala 5 rokov a naťahovala ku nej rúčky. Vždy keď sem chodila - sedávala jej Nori na kolenách. Inak to nebolo ani dnes. Kei ju vzala na ruky a usadila sa s ňou do predného "radu" na koberec. Deti sa naukladali tak nejako okolo nej a vyčkávali na Ryuua a jeho rozprávanie.*