Náměstí

*Keď sa nad ňu naklonil a zadíval sa jej pri tom do očí - podvedome zadržala dych. V momente čo jej priložil svoju chladnú ruku na tvár - zachvela sa a roztrasene vydýchla. Zavrela oči keď prešiel nosom po jej krku a v tomto momente si Keiyra naplno uvedomila ten obrovský rozdiel medzi ním a Toshim. Toshi bol ako požiar, vášnivými bozkami, lačnými dotykmi, rýchlo dokázal aby zahorela túžbou, no keď bolo po všetkom, túžba zhasla ako sviečka. Čo sa týkalo Ryuua.. pri ňom mala pocit, že jej žilami prúdi láva, tá žeravá žiadostivosť tu totiž bola stále.. a spaľovala ju z vnútra. Nezáležalo na tom či bol vo vedľajšej miestnosti alebo či pri nej sedel na zemi. Ten smäd, ten hlad.. nebolo to nič v porovnaní s tým čo sa v nej dialo keď sa ku nej priblížil takto blízko, keď sa jej dotkol ... keď ju bozkával.. vtedy mala problém s dýchaním a bola by ochotná urobiť všetko pre to aby to neskončilo. Jednoducho mala pocit, že sa bez jeho dotykov zhorí. Keď sa jej ospravedlnil s perami pri jej uchu - zrýchlene dýchala položila dlaň na jeho ruku, ktorú mal na jej tvári a pozrela sa mu do očí. Musel by byť slepý aby nevidel čo to s ňou robilo, jemne ho pohladila palcom po chrbte ruky a rozpačito sa usmiala.* Chápem.. proste je pre teba moja krv lákavá. *Naprázdno preglgla, stále sa snažila udržať tento ich malý hravý dialóg. Páčilo sa jej ako to na neho pôsobilo.* "Ah.. má ma vo svojej moci." *Pomyslela si a hanblivo sklonila pohľad. V tejto chvíli jej bolo absolútne ukradnuté, že ich môžu vidieť susedia, nezáležalo jej na Noctisových pravidlách.. na ničom. Nič nebolo dôležitejšie než jeho dotyky.*

*Samozřejmě to viděl, ale Ryuu zastával názor, že v partnerství jsou dva a tak by i dva měli udělat ten důležitý krok. On ten svůj už udělal, přiblížil se a spojil jejich těla polibkem na krk v sirotčinci. Osobní zóna z jeho strany byla naprosto otevřená, teď byl ten krok na ní, aby i ona trochu.....natáhla ruce? asi, spíše přiblížila rty. Ryuu ve chvíli, kdy sklopila zrak, hodil očkem po dveřích, nikde nikdo, Noctise by cítil na míle daleko a ted tu fakt nebyl. Palec dlaně přesunul na její bradu, aby jí jemně zvedl čelist.* Uhm, nejen ta. *Ryuuovo sebeovládání viselo doslova na vlásku, který už byl z části přetržený. Ještě více se sehnul, aby mohl dokonale k jejímu krku. Hrál si s ní, ona si začala s tímhle upířím tématem, tak proč ho nevyužít proti ní? Rozevřel rty a v milimetrové blízkosti její kůže na krku rozevřel zuby jakoby ji chtěl doopravdy zakousnout. Prudce je sklapnul k sobě, až zaznělo nepříjemné zaskřípání. Narovnal se a pustil její tvář.* Zapomněl jsem si nasadit moje hryzací tesáky, takže příště. *Jakoby nic pronesl, zatímco na jeho tváři hrála růžová barva.* Pojďme, než bude tma....leda že bys chtěla nakonec zůstat doma? *Naklonil hlavu.*

*Keď povedal, že si zabudol svoje tesáky a zaklapol zuby, Keiyra sa zasmiala. Keď sa jej opýtal či chce zostať doma a naklonil pri tom hlavu - len ešte červenšia rýchlo zakrútila hlavou.* Nie, nie.. chcem ísť plávať. *Uistila ho a stratila sa za dverami keby boli v kreslenom komixe - asi by bola nakreslená len ako rýchla čmuha. Len čo bola vo svojej izbe, vyzliekla sa a natiahla si plavky. Nepoužila ich už pekne dávno a zistila, že sú jej tak trochu malé.* Do pekiel! *Celá červená sa obzerala v zrkadle. Jasné asi to boli tri roky čo ich mala na sebe naposledy..ale aj tak netušila, že by jej hrudník mohol byť taký problém, nezdalo sa jej, že by nastala nejaká extra rapídna zmena. Naprázdno preglgla a nechala si ich na sebe. Cez to si obliekla tmavomodré šaty s dlhým rukávom a do plátenej tašky si hodila jeden uterák na vlasy a jeden na telo. Vlásky si nechala rozpustené, no vzala si gumičku, ktorú si dala na zápästie. Pohľad jej zostal visieť na náramku od Toshiho. S povzdychom si ho stiahla z ruky a dala ho na nočný stolík .. nechala si teda na krku len medailón.* "Len nechcem aby sa mi zase roztrhol a aby som ho stratila v jazere." *Obhajovala sa v duchu. potom zišla do kuchyne, vybrala zo skrinky deku aby mali na čom sedieť a do malej škatuľky pribalila zopár muffinov ak by vyhladli. Viac menej bola pripravená vyraziť.*

*Ryuu nikdy nikoho nevidel tak rychle odemykat a zmizet ve dverich. Jemne se usmal a pomalu vyrazil dovnitr. Zul si boty a pak vysel tech  nekolik schodu, ktere jej oddelovaly od horniho patra domu a jeho, noctisova, pokoje. Tam se oblekl do nejakych random plavek. Pres ne si hodil normalni volnejsi kalhoty a cerne tricko, nic extra, jen si pres to tricko jeste lezerne zavazal svrchni cerny dil jeho predesleho obleceni. Do vaku vzal rucniky a jeste vino, ktere koupil den po navsteve restaurace s Kei, zdalo se, ze ji chutnalo, tak proc ne. Cervene vinko v lahvi zabalil do rucniku, aby ho nahodou nerozbil. Procesal si trochu zacuvhane vlasy a spojil je ve spodni tretine do gumicky. Jen aby nebyly vsude. Pak sesel dolu kde uvidel oblecenou Keiyru. Mel co delat, aby ji necucel na ramena a nohy. * T-tak ja uz muzu jit. *oznamil tise zkoumajic vse mozne okolo,jakoby v kuchyni byl prvne.*

*Keď za ňou Ryuu prišiel a povedal, že je pripravený vyraziť usmiala sa a prikývla. Samozrejme pri tom po ňom nenápadne preletela pohľadom a len v duchu zaplakala.* Ja tiež. *Odvetila skôr než by sa jej myšlienky vydali nemravnou cestou a vydala sa teda ku dverám, kde si obula topánky, ktoré predtým tak rýchlo zo seba skopla. Rozmýšľala nad tým akou trasou budú mať najkratšiu cestu a usúdila, že bude najlepšie ak tam pôjdu tak ako naposledy.* Najrýchlejšie tam budeme keď pôjdeme ulicou Shinboku - vieš, cez tú uličku a múr. *Prehovorila a spomínala na ich prvý výlet ku tomu miestu.* Niekedy Noctisovi to jeho premiestňovanie pomocou značiek trochu závidím.. ale na druhej strane. Najväčšie dobrodružstvá či už v knihách alebo v skutočnom živote sa dejú práve na cestách. Noctis teraz tak trochu prichádza o to čaro. Čo myslíš? *Opýtala sa a ak sa obul - bola pripravená odísť z domu, zamknúť dvere a vykročiť na chodníček vedúci cez trávnik až na ulicu. Skutočne sa snažila nedívať na miesto kde spolu tancovali.*

*Ryuu vyrazil do predsine a obul se do bot, vyrazil ven, cekajic nez Keiyra zamkne a vyrazi na cestu. Mela dobry point a tak jen prikyvl.* Mas pravdu, cestovani ma neco do sebe. Obzvlaste tahle cesta k jezeru ma hodne zajimavych zakouti. *Sel o pulkrok za ni, pri poslednim slove se lehce zakousl do rtu. Jak se Keiyra nemravnostem v mysli snazila odolat, tak Ryuu se jim uz naprosto oddal. Ve sve hlave zavreny byl vdecny za to, ze jeho telo mohlo byt na bodu mrazu, doslova, jinak by to asi nebylo uplne korektni.* Jak dlouho dokazes zadrzet dech? Ze bych ti ukazal vetsinu ryb, ktere u vas v jezere zijou? *Napadlo ho, aby prolomil jeho az priliz hutne ticho, kdy si Keiyra mohla myslet ze mysli na uchylarny. Tak aby ji nejak....rozptylil.*

*Kráčali ulicami, bola rada, že s ňou súhlasil, no keď spomenul cestu k jazeru a zaujímavé zákutia.. trošku sčervenala. Došlo jej, že asi naráža na tmavú, úzku uličku ku ktorej smerovali aj teraz. Predstavila si jeho pery na svojom krku, to ako ju tlačí ku kamennej stene a jej líčka naberali intenzívnejšiu červenú farbu. Bola vďačná, že prerušil ticho, ktoré medzi nimi na nejaký čas nastalo a teda si len trochu odkašľala, vďačná za to, že na nej nemôže odhadnúť na čo myslí.* Nikdy som si to neskúšala stopnúť. *Odpovedala mu a jej myšlienky sa vďaka bohom odklonili. Spomenula si na to ako naposledy ovládol vodné živočíchy v jazere.* S tvojimi schopnosťami by to ale nemal byť problém hm? Tvoja charizma funguje nielen na deti ale aj tunajšie rybičky. *Hlesla a usmiala sa na neho, odľahčená atmosféra ale nezostala príliš dlho.. Dostali sa totiž do rušnej štvrti Shinboku a cez dav ľudí bolo vidno tú úzku uličku. Naprázdno preglgla a ten oheň v jej žilách zase začal naberať na intenzite. Pridala do kroku, tak že bola kúsok pred ním a ladným krokom kľučkovala davom pomedzi obyvateľov mesta. Len čo ju zahalil tmavý tieň zašitej uličky, na chvíľu zavrela oči. Snažila sa vyhnať z hlavy všetky tie necudnosti a so zadržaným dychom, hryzúc si spodnú peru proste len prikročila ku stene, ktorú bolo nutné preskočiť alebo po nej vyliezť. Otočila sa ponad rameno na Ryuua, chcela vedieť či je za ňou a či ho nestratila v tom dave, pretože sa na neho doteraz neotočila.*

*Jemne se usmal.* Charisma, to je vylozene technika meho klanu k tomuhle. *Upresnil s lehkym zasmatim. Cesta najednou trvala nejakou az moc kratkou dobu a hned se objevili v davu lidi nedaleko one ulicky. Ryuuovi stoupl adrenalin v tele. Jak on by toho vyuzil.... netreba slov. Ale Keiyra byl rychla a mrstna jako kocka a najednou byla pryc. Mel co delat, aby ji meli lidmi neztratil z dohledu. Kdyz ji dohnal, byli uz u steny oddelujici Iwagakure od sveta. Jemne si povzdychl. Musel krotit svoje myslenky. Ackoliv mu doslo, ze Keiyra bude muset skocit pres tu stenu. To znamenalo vyhled pod jeji sukni.* Pujdu prvni. *Pronesl rychle. Uz by byl fakt za zoufalyho uchylaka, kdyby cekal, az pujde prvni aby se mohl kouknout pod jeji sukne. Odrazil se a preskocil stenu. Resp. Vyskocil na jeji vrsek a pak dolu. Kde cekal na Keiyru.*

*Ryuu ju pomerne rýchlo dobehol a keď zahlásil, že pôjde prvý len sa pousmiala. Po chvíľke teda skočila za ním a keď pristála na zemi za múrom, trošku si napravila plátenú tašku na pleci a vykročila smerom ku jazierku.* Chcela by som vedieť čo všetko ešte vďaka tvojmu klanu dokážeš. *Prehovorila a trochu sa na neho pootočila.* Môžeš mi niečo z toho ukázať? Ak .. ak to nechceš robiť pred ľuďmi - viem o odľahlejšej časti jazera kam chodím trénovať. *Myslela tie jeho techniky, no vyznelo to celkom dvojzmyselne čo si uvedomila až keď to vyslovila. Trochu nervózne si napravila okuliare a založila si prameň vlasov za ucho. Radšej nespomínala, že tá časť je tak odľahlá, že sa tam kúpala naposledy nahá. S tým sa teda chváliť nechcela nakoľko exhibicionista veľmi nebola a nechcela aby si to o nej myslel. Jedným očkom ho pri tom sledovala.*

*Pockal na Keiyru.* Nechces to vzit? *Rukou ukazal na jeji tasku, zatimco vyrazili cestickou k jezeru. Jeji otazka ho mic nezaskocila, ale realne ji toho moc ukazovat nechtel. Nicmene neni blbej, aby nevyuzil moznosti byt nekde na mene okupovanem miste.* Ukazu ti co budes chtit, ale je fakt, ze by ta odlehlejsi cast nebyla spatna. Nerad bych mel nezvane divaky. *Pripustil. To, ze ji nakonec ukaze tak dve veci uz vedet nemusela.* Kdyz jsme u toho ukazovani. Vis, ze ti ukazuju moje nejlrasnejsi schopnosti? Ackoliv ty zabry jsou trichu...ew... ale vis jak to myslim. Co kdybys mi ukazala taky nejake jutsu, ktere bych nemusel znat,hmm? *Usmal se na ni, i kdyz to mozna ze zacatku vyznelo trochu...nemistne. Samozrejme si vsiml, ze jeji naramek chybi a pritom se ji obkresluje medailon. Bral to trochu jako vyhru jedne bitvy. Valka jeste byla pred nim.*

*Mierne zavrtela hlavou keď sa ponúkol, že jej vezme tašku. Bol galantný a páčilo sa jej, že sa na to spýtal, no nemala to ťažké - niesla tam len uteráky, deku a muffiny. Keď súhlasil, že jej ukáže viac zo svojich schopností - od zvedavosti sa jej rozžiarili oči a spokojne pokračovala v ceste. Keď ju potom Ryuu ale vyzval na to isté .. trochu si povzdychla.* Dobre.. ukážem ti aj ja niečo špeciálne čo viem ale ... bojím sa, že ťa to trochu znechutí. *Mierne sa zachmúrila. Manipulácia s kosťami bola podľa nej o dosť nechutnejšia než nejaké žiabre. Z neho to robilo rozprávkového tvora .. Ona bola skôr ako výplod z nočných môr. Každopádne po nejakom čase chôdze strmým, úzkym kamenným chodníčkom došli až ku miestu ktoré ležalo dosť ďaleko od hlavnej časti jazera kde sa to bežne hemžilo ľuďmi. Na tomto mieste však Keiyra ešte nikdy nikoho nestretla. Bola to maličká "čistinka" kde znel len zurkot vodopádov oddelená bola skalným masívom a teda tu mali dostatočné súkromie. Pohľad na toto miesto ju zakaždým dostal do kolien. S úsmevom teda prikročila ku veľkému kameňu, ktorý používala na tréning, a na ktorom bol nakreslený veľmi zjednodušene obrys postavy. Bolo to jej "dielo" v skale boli drobné dierky po jej kostných projektiloch.* Tak.. čo myslíš? Je to tu skvelé, že? *Len čo to povedala, zložila tašku a vybrala odtiaľ deku. Rozložila ju neďaleko vody a potom si vyzula topánky.* Chceš najprv vidieť čo viem alebo sa najprv okúpeme? *Opýtala sa a vyzliekla si pri tom sieťkované pančušky. Úhľadne ich poskladala a položila ich na svoje topánky vedľa deky.*

*Ryuu zkoumal prirodu okolo. Jeji poznamka ho zarazila, sle nerozhodila.* Eh, neboj. Vazne me nemuzes znechutit, sama uvidis. *Usmal se a nasledoval ji jemu cizi cestickou. Jakmile se objevili u toho krasneho mista, tak zatajil dech. Tak krasne, soukrome misto. Tu vodopad, tu hezky placek, zajimavy sutrak. Odlozil svou tasku na deku a trochu se otocil, kdyz se Keiyra zacala vysvlekat.* Radeji mi to ukaz hned. “protoze pak se nebudu moct soustredit.” *Domyslel si v klidecku, zatimco si sundaval cast kimona, pak tricko, skladal to hezky na deku, vedle ktere polozil zute boty. Vkalhotech se otocil na Keiyru, cekajic na jeji ukazku.*

To znie skoro ako výzva. *Uškrnula sa a mierne červená odvrátila od Ryuua pohľad keď bol už len v nohaviciach.* "Ach to bol zase nápad.. ako sa má človek sústrediť!" *Opäť ju zaplavili hriešne myšlienky a teda len pristúpila ku skale a prešla prstami po dierkach, ktoré v sebe mali drobné biele kostené "náboje".* Toto som sem nakreslila ja.. keď som tu trénovala. *Vysvetlila a podarilo sa jej vylúpnuť malý článok zo skaly. Podišla potom ku Ryuuovi a ukázala mu ho - držala ho v dlani.* Mám zvláštne kekkei genkai, ktoré mi umožňuje manipulovať s mojimi kosťami.. toto čo vidíš sú članky koncov mojich prstov, ktoré dokážem vo veľkej rýchlosti vystreliť z ruky. *Ako to povedala - ukázala prstom na skalu a z ukazováčika vystrelila jeden článok. (TESHIN SENDAN) Letel rýchlo, bol drobný a teda ho bolo ťažké vidieť.. rozhodne ale bolo počuť ostrú ranu keď sa zaboril do skaly.. Zostala po ňom diera a trochu sa z tej novovzniknutej priehlbinky zaprášilo.* Moje kosti sú aj dosť pevné.. ešte nikdy som nemala nič zlomené. *Vysvetlila nechala aby z jej hánok vyšli tri kostené pazúre. (Hone no Tsume)* Sú ostré ako nože. *Upozornila ho ak by si ich chcel prezrieť z blízka. Sama len zahanbene sklonila pohľad.* Ešte stále nie si znechutený? *Opýtala sa a kradmo na neho pozrela cez mihalnice.*

*Jemne se zasmal. Vedel, ze jemu se neznechuti nikdy. Jedno co udela, ale klidne by vyzvu prijal. Keiyra dosla ke kameni, ktery si Ryuu predtim prohlizel z dalky. Zustal ale tak napul cesty. Moc se k nemu nehnal, protoze slysel, co rikala a tak bylo jasne, ze to bude jeji cil. Vzal mezi prsty clanek jejiho prstu a poradne si ho prohledl. Taky se zadival na jeji ukazovacek. Nic nerikal, jen udivene mrkal jak se dival. Nakonec vytasila z prostoru mezi prsty i drapy. Ryuu opatrne vzal do rukou jeji dlan s drapy. Keiyra se ptala, zda je znechuceny, zatimco se Ryuu sklanel k jeji ruce, aby si ji lepe prohledl.* Hmmm *Opacil ji jen tichym zamrucenim. Prilozil rty na jeji ukazovacek, pak udelal neco co by asi rozhodne necekala. Zvedl jeji dlan prsty k nebi a jazykem prejel po “tupe” strane jejich nozu az k jejich spicce. Polkl a pustil jeji ruku.* Popravde? Chutnas skvele, nevidim duvod ke znechuceni. Tvoje kosti jsou vyborny. Vazne zajimava schopnost. *v hlave mu samozrejme vychazela kupa neredti co by s ni mohl delat aniz by ji ublizil.*

*Napäto čakala na jeho reakciu. Snažila sa z jeho pohľadu a výrazu niečo vylúštiť - čokoľvek. No výraz mal celkom nečitateľný, zadumaný. Potom čo chytil jej dlaň a priložil pery na jej ukazováčik - mierne sa jej uľavilo potom ale čo jej ruku zdvihol trochu vyššie a jazykom prešiel po jej kosti - len šokovane zažmurkala. Bolo to zvláštnym spôsobom vzrušujúce. Roztrasene vydýchla a keď jej pustil ruku nechala svoje kosti aby sa jej vrátili do tela, zavrtela hlavou.* Si divnejší než som si myslela. *Trošku sa zasmiala. Povedala to ako pochvalu a otočila sa ku nemu chrbtom. Prišla na deku a posledný krát si dovolila vychutnať pohľad na Ryuuove vyšportované telo. S mierne ružovými líčkami si potom dala dole svoje okuliare a nechala zo seba skĺznuť šaty.* Možno budem potom potrebovať trochu pomôcť .. keď vyjdem z vody. Bez pomoci tie okuliare asi nenájdem. * Informovala ho a len vo svojich plavkách podišla do vody. Plavky nemala vyzývavé hoci jej boli teraz tesnejšie než pred pár rokmi, boli celé čierne, na ramienka a s výkrojom, ktorý odhaľoval skoro celý jej chrbát. Pomaly kráčala dopredu a keď mala vodu po pás - ponorila sa a stratila sa pod vodnou hladinou.*

*Hrde se zazubil, jakoby mu vysmekla nejvetsi poklonu. Nicmene Keiyra se dosla cela vysvleknout a Ryuu si mezitim sundal kalhoty, pod kterymi mel obycejne plavky, cerne. Nicmene kdyz ho oslovila, totalne zrudl. Pomoct, jak on by ji pomahal, treba...sundat ty plavky? Nebo...namazat vsechno jen ne zada? No byl z ni uplne v haji.* Jasne neboj, pomuzu ti. *Ujistil ji. Nikdy si ale sam sebou nemohl byt jisty. Nicmene naklusal za ni do vody. Totalne ho odrovnalo jak se ji plavky jemne zarezavaly do pulek jejiho dokonaleho zadku a obepinaly jeji prsa jakoby ty plavky mely prasknout. U JASHINA a ten pas? Jeste ze uz byl ve vode. Diky jashinovi za to. Potopil se cely do vody a jeho zabry se rozevrely a Ryuu se nadechl pod vodou, dovolil si i otevrit oci. Ejen aby videl na ni, ale i kde je. Vynoril se kousek od Keiyry, doplaval k ni a zastavil se jen par centimetru od ni. Prsty na rukou roztahl a zavrel oci. Z hlubin se zacaly vynorovat male rybkyv tehle casti jich ale nebylo moc. Jen po skromnu a jeste k tomu zadne vetsi. Vynorily se a obklopily Keiyru.* Uz jdou. *Upozornil Keiyru, nez ji zacaly ozdibovat male rybky. Jak on by ji nejradeji ozdiboval s nima.*

*Keď sa vynorila len očami kmitala po okolí, všetko bolo rozmazané, jedna machuľka vedľa druhej, no aj tak hľadala niekde okolo seba Ryuuovu siluetu, keď sa nakoniec vynoril pár centimetrov od nej - venovala mu žiarivý úsmev. Bol dosť blízko na to aby videla jeho tvár pekne ostro aj napriek tomu, že nemala okuliare. Keď ju upozornil že už idú - pozrela sa pod seba do vody. Okolo nej sa objavili drobné rybky. Zasmiala sa keď ju začali obhryzkávať.* To je strašne zvláštny pocit. *Hlesla a hoci mala nutkavú potrebu začať sa oháňať aby ich od seba odplašila.. ovládla sa. Nechcela im totiž ublížiť.* Už sa skoro cítim ako morská panna. *Usmiala sa prekrížila nohy aby to pôsobilo ako chvost a jemne sa nimi pod vodou obtrela o Ryuuovu nohu. Trochu sa na tom zasmiala.* Tak? Čo mi ešte ukážeš? *Chcela vedieť a dívala sa pri tom do jeho zelených očí. Bola vďačná za vodu, ktorá trochu chladila tú horúčavu, ktorá ju v jeho prítomnosti pohlcovala.*

Zvyknes si, hlavne se niceho neboj. *Jemne pod vodou natahl ruku a radeji ji stahl zase k sobe. Jemne zrudl.* Dalsi ti ukazu za chvili jo? Co kdybychom sli na chvili z vody? Mam trochu zizen a tohle pit asi... nechci. *Usmal se. Ani necekal na odpoved a okamzite se od ni otocil. Ackoliv mu prisla ultra roztomile jeji zvatlani o morskych panach. Stale mel jeden ne zrovna zdravi prospesny problem v olavkach, ktery potreboval trochu vzduchu a osobniho prostoru. K sakru! Nemela bryle. Zastavil se a otocil k ni zpatky.* obejmi me kolem krku a opri se o ma zada a ja te tam dopravim. *Rychle se k ni vratil a nabidl ji sva zada k prevozu ke brehu. Sice by mu to nijak neulehcilo jeho problemy. Ale alespon by se na ni nemusel divat, jelikoz pohled na ni ho rozpaloval snad ze vseho nejvic. Jakmile se dostali, at uz spolu nebo solo, na breh, vymackal si vodu z vlasu a dovedl ji k dece, kde se oba usadili, Ryuu si omotal jeste kolem pasu rucnik. Double secure a k tomu odsavacka vody. A sahl do vaku pro lahev vina, diky bohu se sroubovacim vickem. Otevrel ji a napil se rovnou z lahve, pak ji podal Kei.* Das si?

*Trochu sa pousmiala a keď povedal, že je smädný len prikývla. Našťastie si uvedomil, že bez okuliarov by breh trafila až po nejakej chvíli a teda sa po ňu vrátil.* Luxusná vodná preprava len pre mňa, veľká vďaka. *Uškrnula sa vystrela ku nemu ruky objala ho a pritlačila sa na jeho telo možno viac než bolo nutné ale.. bola to dobrá šanca a iba blázon by ju nevyužil. Kedy najbližšie sa bude môcť ku nemu takto privinúť bez toho aby musela myslieť na to, že je to nemorálne? Len čo ju doviedol ku brehu a následne ku deke .. nahmatala osušku do ktorej sa zabalila a následne si nasadila okuliare. Prekvapene zaostrila na fľašu vína v jeho rukách.* Vďaka. *Šepla, vzala ju a odpila si tak ako aj on.* Uhm.. chutí podobne ako to čo sme mali v reštaurácii. *Zhodnotila a ešte sa trošku napila. Zamyslene sa pozrela na vodnú hladinu.* "Myslela som, že bude problém dostať ho z vody.. a nie, že tam budeme tak krátko." *Napadlo jej, no veľmi jej to nevadilo.. skusmo si prezerala jeho telo, ktoré bolo posiate množstvom jaziev. Najviac ju zaujala tá na jeho ľavom ramene.* Má nejaká z tvojich jaziev príbeh, ktorý sa ti zapísal nielen na tele? *Opýtala sa aby nevyzerala len ako nejaký chlipník a podala mu fľašu vína naspäť.*

Pro tebe cokoliv. *Usmal se, i kdyz to nemohla videt a uzival si jeji teple telo prilepene k tomu jeho. Fakt moc si to uzival. Nicmene na brehu ji tedy dal napit vina.* Je to to same. Bylo fakt dobry, tak jsem ho vcera i koupil. *Pronesl a dival se na jezero, jak krasne bylo. Napil se jeste trochu a pak si lehl na deku. Dival se na oblaky a premyslel o nevinnosti jejich hry z dopoledne.* Kazda ma nejaky, jen ne vzdy tak moc podstatny. *Pronesl. Zvedl se a natocil se k ni celem.* Mam ale pet nejzasadnejsich jizev. Tahle byla moje uplne prvni. Ale namisto toho, aby mizela, tak rodte s mym telem. *Ukazal na jizvu pod ramenem.* Je mi jasny, ze chces slyset jak vznikla. *Natahl se pro vino, pokud pila, tak k ni pokud ne, tak k mistu, kde lezelo, any se jeste trochu napil.* Znas Krvave zkousky? Drive jsme byvali jedinou vesnici, kde de deti musely navzajem zabijet. Pak se pridala Suna, Iwa...nicmene kazdy maly studentik, ktery chce byt shinobim, musi zabit nekoho ze sve tridy. Bohuzel jsem si mohl vybrat...souboj s mym nejlepsim pritelem Akirou nebo smrt rukou Mizukageho. A jelikoz mym dlouhodobym cilem je jeste stale pomsta rodiny, tak jsem si smrt logicky nezvolil. Bohuzel Aki nebyl tak...stastny. Ja schytal jizvu. On smrt. Vlastne....kdyz nad tim tak premyslim. Je stastnejsi, nez ja. *Zamyslel se.* Tim nerikam, ze tu s tebou ted nejsem stastny, ja jen... z dlouhodobeho hlediska je honba za pomstou hrozna nuda. Zdlouhava zhovadilost a naivni predstava. Vsak Akai ma za prdeli Amayu a naopak. Ublizis jednomu, pujdou po tobe hned dve vesnice, ne jedna... moc riskantni. Takze jaky ja mam cil? Zadny... jen prezivam. Ani smrt neni horsi, nez prezivani. To neni zivot, jsi jen dalsi existence, beze smyslu. *Mluvil jako kdyby sam se sebou. Alespon se dostal z tech nemravnych myslenek.* Chces vedet o tech dalsich ctyrech?

*Keiyra mu podala fľašu a so záujmom začala počúvať jeho rozprávanie po tom čo sa znovu napil. Vysvetlil pôvod tej veľkej jazvy a keď povedal, všetko to okolo geninských skúšok a fakt, že musel zabiť svojho kamaráta..to všetko bolo strašne smutné, v kombinácii s tým čo o ňom už vedela.. že jeho život v sirotinci nebol prechádzka ružovou záhradou.. mala sa chuť ku nemu nahnúť a objať ho. Šokovaním nad jeho ďalšími slovami ale všetky takéto jej myšlienky boli razom preč. Keď priznal, že chce pomstiť svoju rodinu - dych sa jej zasekol niekde v krku. Ak by ich niekto počul, ak by sa to dozvedel Akai... Ryuuova hlava by už nebola na jeho krku. Na jednej strane jeho honbu za pomstou chápala - na tej druhej bola zhrozená. Nech bol Mizukage akékoľvek monštrum, Amaya ho milovala a Kei jej bola verná. Nerozumela prečo ... prečo jej to hovorí. Nebolo možné aby sa jej Ryuu začal s týmto všetkým zverovať len preto lebo na neho pôsobilo víno. Sotva si z neho dal, ešte sa mu nemohlo dostať do krvného obehu.* Ryuu.. to je šialenstvo. Musíš na to zabudnúť. *Nahla sa ku nemu a chytila ho za rameno kde mal tú jazvu.* Ak .. ak by to niekto zistil, zabijú ťa. *Šepla a v očiach jej mohol vidieť ako vystrašená z tej predstavy bola.* Tvoju rodinu ti to späť nevráti.. a oni - určite by nechceli aby si kvôli nim zahodil svoj život. *Bolo jej jasné, že nieje veľká šanca aby na jej slová dal. Nečakala že sa zrazu usmeje a povie ´máš pravdu, toto ma nenapadlo tak kašlem na to´.. aj tak to ale musela povedať. Musela to aspoň skúsiť.*

*Podival se na ruku, kterou ho chytila za rameno. Pak na Keiyru.* Ja to vim. Akai to urcite vi taky. Je to sebevrazda. Proto jsem taky rikal, ze je to silenstvi. *Pkrcil rameny.* Zabijim pro nej. Keiyro. Delam spinavou praci, protoze Kirigakure neni schopna si udrzet lidi. A kdyz uz si problemove udrzi, tak je zabije uvnitr hradeb. Neni to spravne. Stejne jako neni spravny muj cil. *chytil ji za tu ruku a jemne ji od sebe odtahl. Ale nepoustel.* Jen nekdo, kdo by nemel pro co zit, by neco takoveho zkusil udelat. Nicmene kdo vi...treba najdu nekoho, kdo memu zivotu da smysl a odvede moje myslenky a budoucnost z pekla do rajske zahrady. *Jemne se pousmal.* Je tezke prestat nenavidet, vis...a je velmi snadne nekoho zacit nenavidet. Doopravdy velmi velmi snadne. To neni jako laska. Ktera se musi budovat a hyckat a zvelebovat. Jednou ti nekdo neco provede a tu jizvu... *Prilozil si prsty k te jizve u ramene.* Uz nikdy neodmazes.

*Srdce jej prudko bilo, keď jej ruku od seba odtiahol .. vedela, že má Ryuu pravdu, Akai by si niečo takéto zaslúžil.. no nechcela aby bol Ryuu ten ktorý to spraví. Tá predstava bola jednoducho príšerná. Keď jej povedal, že možno nájde niekoho kto dá jeho životu zmysel.. zahľadela sa do jeho očí, neschopná jediného slova. Vedela... že tým naráža na ňu, na jeho snahu získať si jej srdce. Zrazu jej dávalo zmysel prečo ju vtedy označil za svetlo, ktoré presvetlí tiene. Hoci jej povedal, že jej odmietnutie bude brať dospelo.. že môžu zostať priateľmi. Teraz jej bolo jasné, že by to znamenalo aj to, že bude ďalej pokračovať vo svojej honbe za pomstou.* Chcem počuť o tých ďalších štyroch jazvách. *Prehovorila so zatajeným dychom. Hádala, že jej to všetko hovorí aby ho spoznala aj z tej jeho .. temnejšej stránky. Ukázal jej zo seba to najlepšie.. to ako to vedel s deťmi, to aký bol zábavný, inteligentný, to aký bol pozorný... je na čase zistiť aj tie ostatné veci skôr než Kei spraví to finálne rozhodnutie..*

*Jemne se usmal. Stale drzel jeji ruku. Tu tentokrat natahl tak, aby si ji prilozil na srdce, kde byla videt jedina jasne znatenla jizva.* Jsou tady, dve tu a dve na zadech. *Zacal, premyslejic o tom, zda by ji mel rict o Jashinovi. No rozhodl se to zaobalit a nerict to primo.* Prvni dve vznikly, kdyz jsem nasel svoji viru a balancoval jsem na pokraji zivota a smrti. Tehdy to srdce minulo jen o milimetry. Tehda jsem byl doopravdy stastny clovek. Byla to sance padesát na padesat. Dalsi dve, ty uz srdce zasahly. Plnil jsem jednoduchy ukol, zdanlive...ale nakonec se ukazalo, ze to zas tak snadne nebylo a moje srdce bylo infikovane jedem, ktery kdyby se roznesl po celem tele, na ostatni organy, urcite bych umrel. Ale moje mentorka vcas zasahla a srdce mi vyjmula, namisto toho mi dala jine, ktere nyni funguje zdanlive dobre. Az na to, ze mi neni uplne nejprijemnejsi v tele. *Navedl jeji prsty tak, aby prejely po stopach od stehu.* Citis to? Takhle poznas zdravotnicky osetrenou ranu. Jsou tam vetsinou, pokud jde o neco vaznejsiho a hlubsiho, i stopy po siti. Zbytek tak nejak zarusta sam a tvori vystouple nebo zapadle stopy. *Mluvil o tom, jakoby o nic neslo. Vsak pro nej to tak taky bylo. Vsedni vec, nicmene nyni si musel na sve srdce davat extremni pozor. Ne si ho jen tak probodnout kdy se mu zlibi.* Dalo by se rict, ze jsme si podobni.... ty ovladas svoje kosti, ja zimu. Az na to, ze moje schopnosti jsou propujcene a ne moje vlastni.

*Počúvala jeho ďalší príbeh o jazvách a nechala ho aby jej položil ruku na svoju hruď. Zľahka prešla prstami po jeho bledej pokožke Keby ju na tieto konkrétne jazvy nenasmeroval - zanikli by v tej spleti všetkých tých šrámov.* "Mám chuť tú mentorku stretnúť a vybozkávať ju.. za to že ho zachránila." *Pomyslela si a aj keby jej ruku už nedržal - neplánovala sa ho prestať dotýkať. S mierne zadumaným výrazom stále prechádzala prstami jemne po jazve.*Ďakujem za úprimnosť Ryuu, za to, že si mi to všetko povedal. *Prehovorila tichým hlasom a potom sa pozrela do jeho očí. Tento okamih bol intímnejší než keď ju bozkával v sirotinci.. teraz totiž odhalil časť svojej duše. Nehovorila, že si to nechá pre seba, bolo to predsa jasné. Tak trochu dúfala, že ho dokáže presvedčiť aby na pomstu zabudol. Tým zachová svoju povinnosť ochrániť Amayu a ešte zachráni aj Ryuua.* Takže ak by si si svoje telo prestal ochladzovať.. tvoje srdce prestane biť? *Opýtala sa ho.. tá predstava bola strašná.*

*Tise prikyvnul hlavou* Uprimnost je zaklad, ne? *Usmal se. Realne Keiyra byla doopravdy svetlo, ktere ho mohlo vytahnout z jejo kolotoce pretvarky. Ochranit ho pred jistou smrti, ktera by ho potkala v pripade, ze by se pokusil pomstit Akaiovi. Dat mu pozitivitu v zivote, kdy jedine jeho svetlo byvala Rias, ktera by ho byvala byla stahla k nukeninstvi, kdyby chtel v jejich zvracenem vztahu vytrvat. Jeste ze to utnuli a Ryuu se mohl odepnout a z rozcesti vyrazit na zatim “svetlou” stranu sedi, ktera ho zavedla sem. K ni, k tomu malemu svetylku. Jedine svetlusce v temne noci, ktera se ho ted dotykala. Kazdy jeji dotek propaloval az do morku kosti svoji stopu. On ji uz davno nedrzel, nejradeji by ji totiz objimal a ne drzel za tlapku. Cim vice se ji oteviral, mel pocit, ze tim vice jeji svetlo zarilo.* To zase ne... ale je to jako mit kus ledu uprostred tela. Predstav si, kdybys treba... mela v zaludku neco co zari. Neustale. Je to az nesnesitelne a tak radeji rozzaris cele sve telo, aby ten spatny pocit z toho jednobodoveho zareni ustal. *Jemne se pousmal a jeste se napil vina.*

"Úprimnosť je základ." *Tieto slová v nej ešte nejaký čas rezonovali. Posmutnela. Nedokázala byť úprimná ani sama ku sebe v tom čo skutočne cíti, ako teda mohla byť úprimná ku ostatným. Dívala sa na jeho tvár, na tú jazvu a jediné čo chcela bolo pritúliť sa ku nemu a vyhnať z jeho mysle všetky zlé spomienky a myšlienky.* "Je to príliš skoro, príliš rýchlo." *Napomínala sa. Hoci s Toshim nezažila ani z polovice toľko dobrodružstiev čo s Ryuuom za takto krátky čas.. stále to boli len tri dni.* "Ako môžem byť tak pobláznená?" *Nerozumela svojim pocitom.. uvedomovala si, že jej vzťah s Toshim bol hlavne veľmi fyzický. Neboli nikdy na romantickej večeri, nevarili spolu, netancovali ani ju nepočul hrať na klavíri.. možno ani nevedel, že to vedela. Nepozorovali spolu oblaky, nesledovali ľudí, neboli spolu plávať.. za celý jej vzťah nezažila ani štipku z toho čo jej už ukázal Ryuu. Bolo jej jasné, že bude musieť ísť za Toshim a povedať mu čo cíti.. že hoci ho ľúbi tak, že by kvôli nemu prebrodila oceán.. jej srdce ale napriek tomu jeho nieje. Nasačkoval sa jej tam totiž čevenovlasý cudzinec a mohlo to znieť absurdne, šialene, naivne ... no nevedela sa pred ním viac brániť. Vďačná, že odklonil tému - vysvetlil jej to s tým srdcom.* Rozumiem. *Prikývla a potom čo sa napil - načiahla sa po víne tiež. Dnes toho veľa nezjedla a teda začínala pomaly cítiť to ako na ňu pôsobí.. bolo jej to ale jedno. Vypila by aj jed len aby utlmil ten smäd po jeho dotykoch.* Čo tak sa vrátiť do vody? *Navrhla po tom čo sa napila a v jej vnútri zase začala úradovať tá túžba po jeho blízkosti. Potrebovala sa schladiť.*

*Ochotne ji podal lahev. Sledoval jak se vino ztracelo v jejim hrdle. Jak polykala a krasne se ji tak zvyraznovaly vsechny casti jejiho dokonaleho krku. Citil, jak se mu hrne krev vsude jen ne do mozku. Opet se poradne schladil. Je fakt, ze se mohlo zdat az moc divne, ze se predtim tak rychle hnal z vody. Nyni mu vsak dala prilezitost se tam vratit. Zvedl se a natahl k ni ruku, aby ji pomohl na nohy a taky aby ji dovedl k vode. Nejradeji by ji vsak vzal do naruce jako princeznu. Nicmene to nechal zatim byt. Snazil se klidnit, protoze tri dny? V podstate DRUHY den spolu? Byl jak zblazneny. Jakoby ho vazne zacarovala necim...jeji krasne mokre vlasy, ktere se lepily na jeji telo. Jeji mysl, jeji laskavost, vsechno. Ve vode se pomalu presouval ke hlubsi casti, zamerne co nejblize tomu vodopadu.* Je za nim nejaky prostor, nebo primo rovnou stena? *Optal se po ceste.*

*Keď súhlasil s návratom do vody - zašrobovala fľašu a postavila ju ku topánkam, dala si dole okuliare a keď jej pomohol postaviť sa, vďačne prijala jeho pomocnú ruku. Držala ho za ňu aj keď ju viedol ku vode, vychutnávala si ten dotyk jeho studených prstov. Aspoň mala takto istotu, že nezakopne - nielen preto, že bez okuliarov bola úplne bezbranná, no aj z časti preto lebo sa jej z toho vína už trošku začala motať hlava. Keď vkĺzli do vody, nasledovala ho ku vodopádu. Trochu si povzdychla a potom sa pousmiala.* Nikdy som to neskúmala. *Priznala a bola tou myšlienkou celkom zaujatá. Predstava, že by toto miesto skrývalo nejaké tajomstvo - to ju rozhodne nadchlo.* Poďme to preveriť. *Uškrnula sa odhodlane a pridala v tempe. Hoci nevidela ani ň - vodopád hučal dosť nahlas a teda išla za zvukom. Predpokladala, že Ryuuovi nebude robiť najmenší problém ju dobehnúť. Vtedy vo veži konca možno dokázala, že je rýchlejšia... čo sa ale týkalo plávania tam ani nedúfala, že by ho porazila.*

*Ryuu se rozzaril, byl nadseny z predstavy zkoumaji tajemstvi za vodopadem. Keiyra se od nej oddelila a rychle vyrazila k vodopadu. Ryuu taky pridal na tempu a behem chvilky uz tam oba dva byli. Za vodopadem doopravdy byla mala prohluben vydolovana vodou. Tak akorat se tam vesli maximalne tri nasackovani lide. Dva s vice prostorem okolo a tak akorat jeden spekoun. Svetlo ktere prochazelo skrze vodopad a odrazelo se od vodni hladiny uvnitr male orohlubnonjeskynky tvorilo na jejich stenach krasne zlato modre tecky. Ty tancily po stene jeskynky a po tvarich Keiyry a Ryuua, kteri se tam ocitli. Ryuu dosahl nohama tak akorat na dno, takze mohl v klidku stat.* Skoda ze tu neni nejaky tajny vzkaz. *Zasmal se tise, prohlizel si u toho stenu po ktere prejel rukou.*

*Keď plávala popod padajúcu vodu vodopádu - ponorila sa a rukami pri tom tápala vo vode pred sebou. Spokojne vydýchla keď sa vynorila v malej ... ani nevedela či sa to dá nazvať jaskyňou. Bola to len vyhĺbená diera, ktorá tu tvorila neveľkú priehlbinku. Aj tak to bolo ale kúzelné. Slnečné lúče sa lámali cez vodu a odrážali sa od hladiny na stropy a steny jaskyne akoby tu bolo všetko posiate diamantami. Dokázala sa postaviť na dno tiež, no voda jej siahala až po bradu.. hold bola o dosť nižšia než Ryuu. Keď sa na neho pozrela bol samozrejme tiež posiaty zlatomodrými odleskami ... vyzeral ako výjav zo sna. Nahlas si povzdychla, tak veľmi sa ho chcela dotknúť a uistiť sa, že je skutočný. Našťastie Ryuu obzeral jaskyňu takže ho mohla bez povšimnutia potichu obdivovať. Keď prehovoril, že je škoda, že tu nieje nejaký tajný odkaz odvrátila od neho pohľad - pousmiala sa a z ruky jej vyšiel jeden kostený dráp tak ako predtým (Hone no Tsume).* Možno sme prví, kto na toto miesto narazili. *Usmiala sa začala do steny ryť svoje meno. Pazúr bol ostrý a skala bola pomerne mäkká.. nebolo to ťažké.* Prijímam kreatívne nápady. *Usmiala sa a pokračovala vo vyrývaní ďalších písmenok až jej z toho nakoniec vzniklo KeiRyuu. Pyšne sa otočila na Ryuua.* Toto miesto je oficiálne naše. *Hlesla a dúfala, že ju tento krát pohľad na neho, posiateho tými tancujúcimi svetielkami už tak neohúri, no mýlila sa.*

*Sledoval jak rypala drapem do steny vyhloubenehi vyklenku pismenka. Krasne ji u toho ozarovaly odrazy svetla. Z jeho sneni o jeji celkove dokonalosti ho vytrhla jeji otazka. Vino se mu uz trochu dostavalo do hlavy. Jemne se na ni usmal, pristoupil blize, v podstate ji svym telem prispendlil k te skalni stene.* Nase vlastni misto? *Priblizil se jeste blize a jednou rukou se nad ni oprel dlani o stenu, hned vedle spojeni jejich jmen. Druhou rukou ji objal kolem pasu. Pro nej jakoby zvuk vody naprosto ztichl a jen naslouchal svemu telu. Nejake casove useky ho uz moc netrapily. Sundala naramek, sepsala jejich jmena dohromady, nazvala to tu jejich mistem a jeste k tomu si vzala na sebe tohle? Kdyby radeji sla v nejakem onosenem tricku... nemohl to vice vydrzet. Ztezka polkl, dival se ji uprene do oci. Zatimco srdce mel snad v krku.*

*Keď sa na ňu usmial a objal ju jednou rukou okolo pása, keď ju pritlačil na stenu a sklonil sa ku nej - hlava sa jej zatočila. Len ťažko sa jej odhadovalo či je to týmto momentom, jeho studeným telom, vôňou alebo vínom. Síce by bolo fajn môcť sa vyhovoriť na alkohol či na to, že to on ju ku tomuto prinútil.. klamala by však samú seba. Chvejúcou rukou mu prešla po hrudi, po jazve na jeho srdci, zastavila na jeho vypracovanom ramene kde mal tú veľkú jazvu z geninskej skúšky. Naskočili jej zimomriavky z jeho studenej pokožky. Druhou rukou mu nežne prešla po pleci a krku - tým sa ku nemu privinula tesnejšie. Pri tom všetkom ani na chvíľu neuhla pohľadom. Mala pocit, že ten požiar, ktorý cítila v jeho prítomnosti spôsobí, jej smrť ak ho nepobozká.. a ak sa Ryuu nedtiahol - nahla sa ku nemu, prekonala tú minimálnu vzdialenosť čo ich rozďeľovala, zavrela oči a konečne spojila ich pery.*

*Ryuu ji k sobe jeste blize privinul. Ruku kterou se opiral o stenu presunul na jeji tvar a pomalu ji zajel prsty do vlasu, nechal je propletat se a jemne ho lochtat mezi prsty, zatimco sel Keiyre naproti. Ano, chtel to nechat na ji, ale nikdy si nerekl, ze neudela vse pro to, aby to udelala. Teamplay. Jemne se otrel nosem o ten jeji, nez se jen jemne dotkl jejich rtu temi svymi. Prejel po jejich rtech jeho tak, aby ji jemne drazdil. Chtel si to uzit, u jashina jak on ji chtel. Jeste pevneji ji k sobe pritulil, az byla nucena se svymi prsy natlacit na jeho hrudnik, behem cehoz vtiskl svoje rty k tem jejim. Jemne je po prvnim polibku odtahl, aby se poradne nadechl a zaplavil pak jeji rty dalsimi a dalsimi polibky, zatim se snazil drzet na retezu, neuvolnovat se moc, jinak by mohlo dojit k necemu, co vazne nechtel. Chtel si ji udrzet, ne vydesit.*

*Pokožka jej jemne brnela všade kde sa dotýkali, chcela si zapamätať každý jeden jeho pohyb, každý bozk, každé pohladenie.. Keď sa po prvom bozku trošku odtiahol, rozochvene vydýchla. Mal ju presne tam kde chcel, v tejto chvíli jej nezáležalo na ničom len na jeho objatí a na jeho perách. Bolo to zlé? Áno, pretože bola oficiálne ešte vo vzťahu s Toshim a teda ho podvádzala. Bolo to nemravné? Áno, Ryuu bol stále len cudzinec ktorého spoznala pred dvomi dňami. Zbláznila sa? Áno pravdepodobne, no bolo jej to jedno. Nikdy nič podobné nezažila, toto stretnutie s ním, tá súhra, ktorú cítila.. tá neskutočná túžba.... mala pocit, nech to bolo akokoľvek šialené, že toto je to čo toľko krát čítala v knihách. Boli ako dva dieliky skladačky, ktoré do seba perfektne zapadali. Víno jej dodalo odvahu, na to prekonať tie zábrany, ktoré si nastavila, no rozhodla sa sama. Radšej bude celý život ľutovať to čo urobila.. než ľutovať to čo neurobila. Opätovala mu bozky, jeho pery chutil sladko ako víno. Prstami mu zašla do vlasov, tlačila sa na neho ako len mohla. Tento okamih by mohol trvať večnosť.*

*Dokoncil serii polibku. Jemne odtahl rty od tech jejich. Polibil ji na tvari, na druhe, na nose, na cele. Na vickach oci. Na brade. Jemne ji u toho hladil ve vlasech a druhou rukou po boku. Dovolil si zajet o trochu nize na uroven kycli a pak rychle zase zoatky do pasu. Cele jeho telo se jemne traslo, ale ne ze zimy, to rozhodne ne. Ztezka vydech a uz vice nemohl sve telo ovladat. Jen v duchu doufal, he si niceho nevsimne, jemne se jeste naklonil a zaplavil polibky jeji krk, ramena. Bylo to silenstvi. Totalni madness. K jeho chtici prilevala olej do vyhne i atmosfera zde, a ona sama. Jemne ji kousl do te prenadherne jemne kuze na krku. Jen malicko. Odtahl se a zadival se ji do oci, zatimco si pevne skousl ret. Tohle rozhodne nebyl alkohol. Takovy chtic v nem vino snad nikdy nevyvolalo. Byla to ona. Ryuu vedel, ze je Keiyra vasniva, ze se drzi z kratka. Ze si to ted urcite vycita a rika si jaka je spatna. Ale coz, jemu to nevadilo. Touzil po ni a kdyby ona po nem...tak co by? I kdyby to melo byt na jednu noc, na jeden den, na jeden tyden... dal by ji vsechno, dal by ji svych 120%. I kdyby ji pak mel nechat byt. Ruku pomalu presunul na hranu vykrojenych plavek na jejich zadech a jemne po ni prejel v te nejnizsi casti.* Ugh... *Trochu zamrucel. Bylo videt, ze se trochu odhodlava.* Chces....vic? *Optal se, zatimco jeho tvar nabrala podobne barvy jako jeho vlasy. Dival se ji primo do oci.*

*Dych mala zrýchlený, každý jeho dotyk a bozk spúšťal v jej vnútri výbuch spaľujúcej žiadostivosti.. chcelo sa jej smiať a plakať zároveň. Tá búrka emócií bola šialená.* "Bude ma vnímať ako ľahkú ženu? Ako pobehlicu, ktorá sa mu odovzdá po tak krátkej dobre a pri tom je zadaná?! " *Šrotovalo jej mysľou, no bolo to zatlačené do úzadia jeho ďalšími bozkami. Akonáhle skĺzol perami na jej krk a jemne ju uhryzol.. zavzdychala. Bola vďačná za všetku tu vodu a mokré plavky, inak by na nej už bolo vidno to čo s ňou toto všetko robilo. Bola vzrušená... chcela pokračovať. Keď sa odtiahol a zahryzol si do pery - bohovia prišiel jej tak príťažlivý. Sama mala červené líčka keď jej položil tú otázku a díval sa jej do očí. Nepatrne sa pousmiala a hanblivo prikývla, zavrela oči a opatrne sa nahla ku jeho krku. Pobozkala ho na jeho mokrú pokožku a nosom prešla ku jeho lalôčiku kde ho jemne uhryzla.* A ty? *Šepla chvejúcim sa hlasom, v bruchu ju šteklili motýliky a srdce jej prudko bilo.*

*Ryuu napnul krk, kdyz se k nemu priblizila a jemne polibila. Jeji alce s jeho laluckem uz byla moc. Nemusel odpovidat na otazku. Rukama zmizel pod vodou, chytil ji za zadek a dlanema sjel az do poloviny jejich stehen, zvedl je a zatahl dozadu tak, ze ji vlastne donutil omotat jeji nohy kolem jeho pasu. Mohla moc dobre citit , ze on je rozhodne ready na cokoliv.* Chci z tebe kazdy kousek od prvni chvile, co jsem te uvidel. *Zaseptal a prudce spojil jejich rty v dalsich polibcich, jednou rukou jezdil po jejim stehni, natlacil se na ni tak, ze se zady musela opirat o stenu male jeskynky. Druhou rukou jemne zacal stahovat raminko jejich plavek, aby mohl polibky pokracovat pres jeji krk, ktery jemnoucce okusoval, pres klicni kost az na rameno. Pak smeroval polibky opet stejnou cestou zpatky, zatimco stahoval raminko cim dal nize ve vire, ze by snad mohl vysvobodit jedno z jejich nadhernych nader z plavek. Pri dalsim z polibku na rty jemne, doopravdy hodne jemne prejel jazykem po jejim hornim rtu. Nechtel ji vrazet jazyk az do krku. Jen zkousel, zda vubec chce jejich libani posunout trochu dal.*

*Spolupracovala keď ju zdvihol a obmotala mu nohy okolo pása, čím mu umožnila aby ju pritlačil na stenu jaskyne. Popri tom stále jeho krk obsypávala nežnými bozkami.. Jazykom prešla od jeho žiabre ku jeho uchu a vzdychla do jeho uška keď ucítila medzi nohami jeho vzrušenie. Telom jej pri tom prešla ďalšia vlna zimomriavok. Po jeho slovách jej srdce už takmer vypovedalo službu, obdaroval ju ďalšími bozkami ktoré mu oplácala s rovnakou - ak nie ešte väčšou vervou a keď jej stiahol ramienko, podarilo sa mu tak obnažiť jej hrudník. Vďačil za to aj faktu, že jej tie plavky boli menšie a teda nedržali tak ako mali. Keiyra ešte viac sčervenala, no nebránila sa.. naopak, pevnejšie zovrela stehná. Rozochvene pootvorila ústa keď ucítila jeho jazyk na perách. Toto bolo pre ňu niečo úplne nové a teda mu váhavo vychádzala v ústrety, snažila sa s ním dostať na jednu vlnu a teda to mohlo zo začiatku pôsobiť, opatrne, neskúsene až trochu hanblivo. Rukami ho pri tom láskala po ramenách, hrudi a krku. Nemohla uveriť tomu čo sa deje tak neskutočne to chcela.. tak po ňom prahla a teraz sa to skutočne dialo. Vedela, že keď opustia túto jaskyňu už nič nebude také ako predtým, no nezáležalo jej na tom a ani by to nechcela. Už by nedokázala dlhšie odolávať tej príťažlivosti.. tej neviditeľnej priadzi osudu, ktorá ich ku sebe čím ďalej tým pevnejšie zväzovala.*

*Nebyl to osud, ale jeji stehna, kdo je svazoval jeste bliz, nez by bylo vhodne. Ryuu sam zrychlene dychal. Tise mrucel, kdyz ho laskala, libala, olizovala a hladila. Rukou na stehne zajel az na jeji zadecek. Presneji si probojoval cestu skrze plavky tak, aby mohl stisknout jeji pulku. Jakmile ozkousel, zda se chytne jeho navrhu vyssiho levlu polibku, zacal ji pomalu a ne moc agresivne libat i s jazykem. Jen jemne, zkousel jak se chyti. A zdalo se, ze vedela moc dobre, co dela, i kdyz to chvili trvalo. Tak se brzy dostali do spravneho tempa. Jejich souhra byla perfektni. Rukou stahl i to druhe raminko a uplne tak uvolnil jeji vnady. At uz byly velke jakkoliv, i kdyby mela na hrudniku nic, pro nej to bylo perfektni. Polibky oresouval opet smerem dolu. Zaroven ji i jemne zvedal rukou na zadku nahoru. Aby mel snazsi pristup k jejim nadrum, ktere zulibal stejne jako jeji tvar a rty, nez jazykem prejel po jedne z bradavek a lehce se odtahl od jejiho tela a zadival se ji do oci.* Muzu? N-neni to na tebe uz moc? *Optal se starostlive. Pokud mu uvolni oteze, rozhodne by vice nez rad venoval svou pozornost jejim nadrum. Libal je, cucal, nasaval mezi zuby a laskal volnou rukou.*