Tréninkový Vrcholek Pádů

Ninjutsu. S tým by sa dalo niečo robiť.. *Tsuki premýšľala, čo by chlapcovi mohla ukázať. Bude to dosť ťažké, pretože sú obaja ešte malí, oproti dospelákom neskúsení a určite nebude na výber príliš z čoho. Lenže Tsuki mala tú výhodu, že jej telo niekde pobralo až tri druhy elementárnej chakry, takže bola až šesťdesiat percentná šanca, že chlapec bude mať aspoň jeden element, ako ona. Ak vôbec nejaký. Takže by mu mohla ukázať nejakú techniku. Ale najprv..* Mám takú ponuku.. Čo keby si mi ukázal ty nejaké to svoje Genjutsu? Zaujíma ma.. prečo si naň tak extrémne nadaný.. *keďže bol Natsu pri nej už tak dosť blízko, priblížila sa k nemu ešte viac, zdvihnúc sa na špičky, pretože bola menšia, ale zase nie o moc, aby bola zarovno neho. Oprela si svoje čelo o čelo chlapca,* A ja ti.. potom.. ukážem nejaké to Ninjutsu.. Čo ty na to, Natsu-chan? *v tú chvíľku, ak mal lízatko ešte v ústach, sa mu ho rukou pokúsila vziať.*

*Když dívka řekne že by se s ninjustu dalo něco dělat tak na tu otázku neodpoví, jen místo toho jí bude věnovat malinkou chvíli, svůj úsměv, který stále neumí tak dobře jako jiní lidé.* Chceš ukázat mě genjutsu? *Zeptal se spíš sebe než jí, Natsu nad tím moc dlouho ani nepřemýšlel, spíše si v hlavě říkal proc by to neměl zkusit, když se pak přiblížila ještě blíž tak se jí díval zpříma do očí, pokud se taky Natsuovi dívá přímo do očí tak použije techniku Kanashibari no Jutsu čímž by jí paralyzoval a tím by nebyla schopná pohybu. Když měli své čela opřená o sebe.* Zkus se pohnout. *Řekne v případě pokud bylo genjutsu úspěšné. Ono ani pomocí techniky Kai D se z toho neuvolní, protože Natsu má díky kg pasivně zvýšené genjutsu a tím pádem má aktuálně 22 bodů.* Dobrá tedy, teď mi ukaž nějaké to Ninjutsu jak jsi slíbila. *Samozřejmě že Natsu to své genjutsu neuvolní a kouká se jí přímo do očí, cht si takhle z ní udělat srandu, po chvíli ale pak to genjutsu stejně zruší aby mohla se zase pohybovat.*

*Keďže som nedostala žiadnu reakciu k lízatku, tak mu ho nechala a ani sa nesnažila o to, aby mu ho vzala. Skutok sa nestal!* Mmmmm.. *to bola jej odpoveď na jeho otázku, či chce vidieť jeho Genjutsu. Okrem toho však aj pomaly kývla svojou hlavou, stále sa pritom pozerajúc do jeho očí, čo sa jej aj stalo osudným. Nuž, aspoň bude mať ponaučenie, že nemá druhým ľuďom zírať do očí.. Niečo sa v tom okamihu stalo. Jej telo ostalo paralyzované, nemohla pohnúť ako prstom na nohe..* "Sakra.. Čo to má byť?!" *toto nebol ten typ Genjutsu, ktorý čakala. Alebo možno aj bol, ale všetko vypadalo normálne, reálne, len.. sa nemohla hýbať. Aj keď sa o to silou mocou pokúšala. Bez šance. Ani oči sa jej nehýbali, len jemne chveli. Nemohla sa pohnúť ani po tom, čo ju vyzval, aby mu ukázala to Ninjutsu. Takto ju ťahať za nos! No veď on ešte uvidí! Snažila sa hýbať tak veľmi, že keď konečne to Genjutsu uvoľnil, naklonila sa dosť prudko a rýchlo dopredu, a tým spôsobila jedinú vec - zvalila chlapca na zem a ona spadla rovno na neho. Našťastie si zlomenú ruku nikde nepricvikla, nikde si ju nijak zvlášť silno nebuchla, a tak si nespôsobila s ňou žiadne ďalšie problémy. Zdravou rukou sa však zaprela chlapcovi o hruď. Tak ho držala na zemi a ona sa trochu vytiahla svojim trupom hore, stále však na ňom ležiac,* To bolo podlé.. Čo to bolo za techniku?..

*Ve chvíli kdy Natsu paralyzoval Tsuki tak se evidentně podle očí snažila z toho dostat, byla to jen domněnka i když se jí stále koukal do očí při tom genjutsu tak si Natsu nevšiml jejich očí, plné překvapení. Když Natsu pak ti genjutsu uvolnil tak na něj spadla, Natsu to nečekal a ani nestihl reagovat tak že by se zapřel aspoň jednou nohou, ne že se o to nepokusil, ale spíš to nestihl, tak pak spadli společně na zem až mu z toho málem lízátko zaskočilo, kdy Natsu byl pod Tsuki a ona zas na něm, když byli na zemi tak Natsu cítil jak na hrudi má její loket, a když se kouknul tak stále na něm ležela, tudíž se nemohl zvednout, Natsu by to nejspíš dal, ale ani se nesnažil o to se zvednout, protože Tsuki jednou musí přece slézt.* Byla to technika Kanashibari, technika paralýzy, spadá to pod genjutsu, ve kterém jsem nadaný, Natsu poté už jen čekal co Tsuki udělá dál, Natsu si pak vyndal lízátko jednou rukou a poté se jí snažil jí ho dát.* Myslím že to je tvoje lízátko. *Řekl jí Natsu, lízátko jí chtěl vrátit, už mu to nedávalo žádnou chuť, možná to byl jen pocit jak ho měl dlouho.* To měkké přistání mám u tebe. *Dodal Natsu provokativním dojmem ačkoliv to myslel celkem vážně.*

*Nezapierala sa o jeho hruď lakťom, ale dlaňou. Kniha bola hodená vedľa nich v prachu a v hline. To si asi neodpustí, že upustila knihu. Snáď sa nijak nepoškodila. Tsuki sa nijak veľmi nenáhlila, a ani nijak inak nepribližovala k tomu, aby sa z chlapca postavila.. Pohľad jej skĺzol z chlapcovej tváre na lízatko. Na kratučkú chvíľku si zahryzla do svojej spodnej pery, akoby premýšľala ad niečim, alebo váhala. Ale potom len otvorila ústa a zahryzla sa do paličky od lízatka. Prevalila ho jazykom párkrát, kým reagovala na Natsuove posledné slová,* Mäkké plistátie? *podvihla trochu obočie a musela šišlat. Rozprávať s lízatkom v ústach šlo len veľmi ťažko. No niekomu tto mohlo prísť roztomilé, zvlášť asi dospelým..* Nebyť tvojej podlej techniky, nespadli by sme.. *zubami tvrdo narazila na zbytky lízatka a prehryzla ho. Paličku vypľula vedľa chlapcovej hlavy,* A jak by som to mala odčiniť? *bola jej otázka, keď ruku, ktorou sa zapierala o chlapcovu hruď, pokrčila a v podstate si na neho teraz úplne ľahla, len hlavu mala hore a opierala sa mu o hruď bradou.*

*Natsu viděl jak Tsuki dělá gesta jako kdyby měla něco v plánu, vypadalo to tak a tak se Natsu radši ani neptal, spíš jen dál čekal. Tsuki si následně vzala on Natsua lízátko, přičemž zas začala s tím dělat ty divné pazvuky, které byli slyšet z té blízkosti.* "Zas ten otravný zvuk." *Řekl Natsu, jen pak protočil očima, to byla jeho jediná reakce na to lízátko. Když poté zopakovala Natsuova slova tak viděl jak protočila očima, přece jenom, Tsuki byla na něm a zatím to vypadalo že se ani zvednout nehodlá, dalo by se říct že kdyby chtěla tak zabrání Natsuovi aby se svévolně zvednul.* Nebýt tvého neopatrného vzpírání se genjutsu, tak jsme taky nespadli. *Řekl jí Natsu, řekl to jako kdyby za to mohla ona a on jí to vyčítal ačkoliv jemu samotnému to nevadilo, zatím se totiž ani nebránil, jen dál ležel.* Jak by jsi to měla odčinit…? *Zeptal se Natsu, přičemž nedal ani trochu prostoru a hned dodal.* To musíš vymyslet sama. *Tímhle chtěl aby zjistila sama co má Natsu rád, přičemž Natsu toho nemá tolik rád což jí komplikovalo situaci. Když pak Tsuki si úplně lehla na jeho hruď tak Natsu zvedl ruce, ale ne aby se zvednul, ale aby jí opatrně obejmul a pokud se jí to nebude líbit a dá jakýkoliv náznak tak ruce zastaví a položí je zpět na zem.*

*Ležala na ňom preto, že mohla. Nebol v tom žiaden zámer, nič tým nechcela dosiahnuť. Bol to iba obyčajný rozmar. Ale keď ju chytil opatrne ako porcelánovú bábiku, ktorá sa mohla každú chvíľku rozbiť.. a objal ju.. Bol to strašne zvláštny pocit. Iný, než keď objala Raita. V tom nebolo absolútne nič. Vlastne ani tu nie, ale stále to bol iný pocit. Mala totiž oveľa viac času sústrediť sa na ten dotyk, než keď objímala Raita počas ich 'misie'. A iné, než keď tancovala s Noctisom, kde šlo skôr o zábavu.. Tsuki z jeho tela cítila jeho teplo, ktoré si privlastňovalo jej vlastné telo. A jak mu ležala na hrudi, vnímala aj tlkot jeho srdca. Bola to tak zvláštna situácia. Príjemná a zároveň.. jej prebehla hlavou myšlienka, ako jednoduché by bolo ukončiť jeho život.. Kto vie, čo za pocit by to bol, keby mohla cítiť a vnímať ten okamih, keď mu slabne tep.. keď by sa úplne zastavil tlkot jeho srdca a už by ho necítila.. Ňu, z týchto myšlienok ju vyrušil známy hlas..* Ehhmm.. *odkašľal si vysoký čiernovlasý chlap v zvláštnej uniforme,* Milady, nerád ruším.. *jeho hlas znel dosti priškrtene, ale snažil sa, aby to nebolo až tak moc poznať. Ale výraz si držal neutrálny. Aspoň niečo..* Váš otec si vás želá doma. Ihneď.. *Tsuki akoby okamžite precitla. Keď ju Sebastian nedonútil postaviť sa z chlapca hneď, ako jeho prítomnosť zaregistrovala, tak ju poslednými slovami donútil reagovať určite. Tsuki sa zaprela rukou o zem a veľmi rýchlo sa z chlapca postavila,* Tréning sa musí odložiť, Natsu-chan *Tsuki sa oprášila a ani mu nevenovala svoj pohľad, len zdvihla knižku zo zeme. Nechcela, aby videl jej pohľad. Bol tak plný strachu..* Kto vie, či budeš mať to šťastie ma ešte stretnúť.. pred skúškami.. Ale teraz už musím ísť *neobracala sa na neho. Sebastian sa rozhýbal vpred, preč z pohrebiska. A Tsuki mala v pláne ho nasledovať.*

*Tsuki vypadá spokojeně když jí Natsu objímá. Natsuovi se to i líbilo, dokud je nevyrušil nějaký hlas, Tsuki poté ještě chvíli ležela na Natsuovi a vypadalo to že se nechce se zvednout.* "To je její pán či co že jí takhle hlídá." *Když pak se zmínil že si jí doma žádá její otec tak si Natsu jen promyslel hlavou jaký ten její otec chtěl IHNED vidět doma. Tsuki vypadala že se na zvedla jen kvůli těmto slovům, přičemž doufal že neodejde i když musela.* "To jí to otec zlomil tu ruku?" *Zeptal se sám sebe když ještě chvíli ležel na zemi, působilo to na něj že Tsuki je od něj týraná když nechce jen tak odejít od něj, přece jenom to vypadalo že má obrovskou úctu k otci a nebo podle toho že byl přísný až natolik že by zlomil její ruku, nebo nějak zranil, nevěděl co s tou rukou má. Když poté řekla že se ten jejich trénink musí odložit tak Natsu si pomalu sedl, ale seděl stále na zemi, kde před chvílí ležel.* Neboj se, určitě vyhraju v té třetí části. *Řekl jí odpovědně, přičemž on sám ani nehodlal prohrát. Když pak řekne její poslední slova tak se Natsu na ní usmál jak nejlíp to mohl. Po tom co Tsuki odešla tak Natsu šel směrem na pokoj kde byli ubytovaní a skoro celou cestu přemýšlel o Tsuki a o něm samotném, snad se tedy ještě potkají.*

*Za dverami izby si čítala knihu. Nejaká náučná odborná literatúra, ale nevedela sa na ňu sústrediť. Hlavu mala plnú myšlienok na to, čo bude, keď sa budú konať ďalšie skúšky chuuninov. Kde sa budú konať a aká veľká bude konkurencia? Času bolo ešte stále veľmi veľa, veď len nedávno sa skončili jedny skúšky, ale ona už myslela na ďalšie. Z víru myšlienok ju vytrhlo silné klopanie..* "To nie je Sebastian.." *zamrmlala si v duchu pre seba, ale knihu neodkladala. Neozývala sa, snáď dotyčný odíde. Lenže keď sa neozvala ani pri druhom, silnejšom zaklopaní, dvere sa rozleteli a vo dverách sa objavil Aizen, desaťročný červenovlasý chlapec. Bol to ich nový sluha. Bol tu sotva tri týždne a už jej robil peklo zo života. Ten chlapec sa vyžíval v jej nešťastí a ešte to rád dával najavo. Nejaká úcta k svojej panej? Nulová!* Zas si čítaš knižky, ty nula? *Aizen prešiel k jej stolu a ona vedela, že sa jej pokúsi knihu vziať. Preto ju zatvorila a odhodila na stôl skôr, než sa k nej dostal a mohol to urobiť. Prečo upodozrievala otca, že najal tohoto degeša, aby ju tyranizoval psychicky a fyzicky ešte aj on? Aizen totiž popadol Tsuki za ruku tak silne, až jej v zápästí prasklo. Nešlo však o zlomeninu, len sa uvoľnil plyn zo synoviálnej tekutiny potrebnej na mazanie kĺbov. Nezakňučala, keď ňou šklbol až ju postavil zo stoličky,* Hýb tou tlstou riťou, lemra. Nečakaj, že ťa budem nosiť na rukách, princezná! *to posledné slovo vypľul s veľkým odporom, ale na tvári mu bol vidieť škodoradostný úškrn. Trhla zápästím naspäť, aby chlapca zastavila, čo sa jej aj podarilo,* S kým sa bavíš, lúza? Pre teba špeciálne som kráľovná a teraz vypadni z mojich komnát, inak ťa osobne pripravím o tú sprostú hlavu a napichnem si ju na kôl.. *zavrčala Tsuki a vymanila si ruku z jeho silného zovretia. Chlapec sa posmešne uklonil, pričom k Tsuki zdvihol svoju hlavu,* Ako si želáte, Tsuki-hime.. *tak veľmi by chcel praštiť tou jej rozkošnou tvárou o hranu stola.. * Ale už teraz meškáš za otcom.. *zlovestne sa usmial a vzpriamil sa až keď Tsuki vyletela von dverami zo svojej izby. Ten bastard ju mal prísť zavolať, že má ísť za otcom a vedome ju zdržiaval! Ešte dlhé roky nebude mať v tom dome žiadne slovo, lebo hlavou domu je otec, matka len platí luxus, na ktorý bola zvyknutá. Takže šanca, že sa chlapca zbaví, bola nulová. A nemôžu mu ani ublížiť.. Bola to zapeklitá situácia. Zo svojej izby sa dostala do pracovne otca. Zaklopala na dvere, ale nikto sa neozýval. Urobila to ešte raz, a keď pokladala ruku na kľučku, spomenula si na otcovu päsť. Keď vošla dovnútra pracovne bez vyznania, vždycky schytala. Skúšal ju? Alebo tu nebol? Zahryzla sa do spodnej pery a kľučku stlačila, otvoriac tak dvere. V pracovni nikto nebol. Dobre, aspoň nič neschytá. Lenže sa týmto pádom vynoril ďalší problém - otec bude v podzemí a ona tu strácala zase ďalší čas. Aizen jej nepovedal, kam sa má dostaviť a ona hlúpa sa na to ani nepýtala - až tak bola vydesená z toho, že bude meškať. Rozbehla sa dole do podzemia, kde mal otec ďalšiu 'kanceláriu'. Bola to skôr mučiareň, či tréningový priestor. Ešte sa schodoch dolu stretla jednu z ich slúžok, ako bežala schodmi hore. Tsuki si v prítmí všimla len to, že mala slúžka neupravené oblečenie, rozmazaný rúž na ústach a viditeľné podliatiny na zápästiach. Všimla si toho len preto, že bola malá, a keď slúžka okolo nej bežala, videla jej priamo na ruky. Tsuki napadlo, že otec začal zrejme týrať aj služobníctvo. Vôbec by ju to neprekvapilo.. Lenže sa kruto mýlila. Ale o tom neskôr. Vošla skrz pootvorené dvere dole v podzemí do jednej z miestností. Dvere zavrčali a ona zraju stále pred svojim otcom. Aizen sa už na ňu vyškieral spoza chrbát jej otca. Parchant jeden, ten sem určite okamžite letel, jak mu bolo jasné, že Tsuki pôjde najskôr do otcovej pracovne. Hlava rodiny - Tsukin otec - sedel na vyrezávanom drevenom kresle. Bola to drahá ručná práca, cez ktorú boli prehodené zvieracie kožušiny. Tsu nedokázala odhadnúť z akých zvierat pochádzali. Možno vlk. Prešla pohľadom na Aizena, ale dlho na ňom svoje oči nenechávala. Usmieval sa na ňu len preto, aby ju vyviedol z rovnováhy. Fungovalo to. Zaťala päste, keď sa usmial aj jej otec..* Tak, Tsuki. Mám pre teba malú skúšku.. *tento tón hlasu znel tak.. Inak, než otcov obyčajným či nahnevaný. Otec si prekrížil ruky a jednou z nich si podoprel bradu. Aizen sa vzadu zachichotal..* Čo takto tréning? *spýtal sa otec a Tsuki sa prinútila k neutrálnemu výrazu. Aj keď ju Aizenov chichot vytáčal. Miestnosťou sa ozvalo slabé zasyčanie, ktoré odpútalo moju pozornosť. Otec sa zo svojho miesta na Tsuki mračil. Neuvedomila si, že zase zírala na Aizena, a že nevenovala pozornosť hlave domu. Niečo pokynul Aizenovi. Ten okamžite prešiel ku Tsuki a zdrapil ju za ruku. Nebránila sa. Teraz to nemalo žiadnu cenu. Odvliekol ju do vedľajšej miestnosti. Bola v nej tma, nič nevidela. Len ucítila pálčivú bolesť na kolenách a dlaniach, ako ju Aizen zhodil na zem. A keď jej nohou pritlačil tvár k zemi, ucítila jej chlad. Bola otočená ku dverám, takže nevidela, čo bolo za ňou. Počula len nejaké zvuky. Musel tu byť niekto ďalší. Aizen na ňu navliekol nejaký postroj, a keď bol hotový, zavolal na svojho pána. Tsukin otec prešiel do miestnosti a dvere nechal otvorené dokorán, aby do nej šlo aspoň nejaké svetlo z prvej miestnosti. Rukou ukázal za Tsuki. A keď sa otočila.... Dych sa jej zadrhol v hrdle..* Sebastian... *Sebastian stál zviazaný na nejakom šamlíku a okolo krku mal slučku. Na jej druhom konci bol priviazaný hranatý balvan. Bol upevnený tak, aby Sebastiana neuškrtil a mohol voľne dýchať..* Tsuki, zlatko..Tu je tvoja úloha - musíš tamten balvan držať dostatočne dlho na to, až sa rozhodnem, že to stačilo. Tvoj sluha Sebastian bude naďalej žiť. Ak zlyháš... *otec to nedopovedal a len odkopol šamlík spod Sebastianových nôh. V tom sa spustil balvan do postroja, ktorý mala Tasuki na chrbte. Okamžite ju to pričapilo k zemi..* Snaž sa, dievča. Ide o.. život.. *Aizen sa rozosmial. Tsuki popadla dych a rukami aj nohami sa zaprela do zeme, aby sa dala na štvornožky. Márna snaha. A celé to zhoršoval aj Sebastian, ktorého videla visieť na slučke, oči mal vypúlené, tvár mu červenela a telom neprirodzene šklbal. Ten pohľad bol hrozný. Na jej pleciach stál jeho život. A to doslova. Pri tom pohľade sa celá roztriasla. Záležal od nej ľudský život. Prinútila sa začať dýchať pokojnejšie, pretože panikárenie to celé len zhoršovalo. Spevnila všetky svoje svaly a opäť sa pokúsila nadvihnúť. Dopredu vedela, ako táto situácia dopadne. Vedela to! Nebola dostatočne silná, aby balvan nadvihla do takej úrovne, aby sa Sebastian dotýkal zeme aspoň špičkami.  A aj keby. Akonáhle by sa postavila dostatočne na to, aby sa dotýkal zeme, balvan v postroji by ju nekompromisne stiahne dozadu a vymrští Sebastiana do vzduchu. Niečo také by ho nie len udusilo, ale zrejme by mu zlámalo aj väzy. To by bola rýchla smrť. Otec bol prefíkaný, naplánoval to tak, aby Tsuki videla, ako sa Sebastian trápi. Ako pomaly umiera. A predpokladal, že sa bude Tsuki snažiť bojovať. Lenže ona po druhom pokuse rezignovane ostala ležať.. Nebolo v jej moci, aby Sebastiana zachránila. Ak by použila akúkoľvek techniku na jeho záchranu, zahodila by tak aj svoj život. Otec by po tomto nenechal ani Sebastiana nažive. A vedela to moc dobre. Aj keby bola najsilnejšou osobou sveta a udržala balvan.. Otec by sluhu zabil..* Zabiješ ho! *zhúkol po nej otec, aby ju vyprovokoval. Nenechala sa. Trhalo jej srdce, keď začula Sebastianov slabnúci priškrtený hlas,* Ts-tsuuki-iii.. P-pro...sssíímm.. *prinútila sa nepozerať sa jeho smerom. Nechcela si v hlave zachovať jeho posledné výrazy. Vzdala sa kvôli svojej bezmocnosti. A keď miestnosť utíchla úplne, ozývalo sa Tsuki v hlave len prázdno, ktoré preťal hlas,* "Nenechaj ich vidieť ťa plakať. Zapri sa rukami a vstaň. Vstaň toľkokrát, koľko ťa zrazia k zemi. Len ich nenechaj vidieť tvoje slzy.." *bol to hlas jej samotnej. Len si to neuvedomovala. Ucítila, že na chrbte už nemá viac tiaž balvanu. Ale vymenila ho pálčivá bolesť na hrudi a bruchu, keď ju otec pretočil na chrbát a začal mlátiť. Nevedela, čo po nej kričal, ale bol zrejme naštvaný, že bola príliš slabá.. Nevnímala jeho slová, len rany, ktoré dostávala. Opäť sa vyhol jej tvári, ktorú v minulosti udrel len párkrát..* "Žiadne slzy.." *a keď skončil, nechal ju tam ležať s jej mŕtvym sluhom..*

Už to bolo niekoľko dní, čo trénovala svoju silu. Prvý deň si na cvičisko dovliekla aj všemožné závažia na zápästia, na členky, dokonca aj na ramená, ale použila len jedny - na ramená. Ostatné dni sa rozhodla, že závažia nebude používať, pretože sa nechcela premáhať natoľko, aby riskovala nejaké vážnejšie zranenie. A ak by sa vážne zranila, potom by to znamenalo, že by nemohla trénovať a celý doterajší tréning by nemal vôbec zmysel. A ona by sa nepohla ďalej. Nezdalo sa to, ale fyzická sila bola dosť dôležitá. Nemusí byť z nej detský Hercules, ale taktiež nechce byť slabá ako muška. Na svojom chrbte niesla opäť batoh plný vody, lebo pitný režim bol pri týchto silových a celkovo fyzických aktivitách dvakrát tak dôležitý, ako obyčajne. Vedľa nej kráčal zase ten istý sluha, ako minule. Dnes na cvičisko prichádzala neskôr, takže mladý muž mal už po pracovnej dobe, ale ponúkol sa, že jej tie 'ťažké' závažia odnesie. Tsuki neprotestovala. Takže boli teraz spolu na cvičisku. Dnes z cvičiska arény presedlala na tréningový vrcholček pádov. Sluha si y ramien stiahol batoh so závažím a miesto toho, aby sa obrátil a išiel si po svojom, keď mal to voľno, tak sa uvelebil pár krokov ďalej od Tsuki. Oprel sa chrbtom o kamennú stenu, jednu z nôh pokrčil a chodidlo si o stenu oprel tiež a ruky si zložil na hrudi. Zíral na Tsuki, ale bol to taký ten.. profesionálne hodnotiaci pohľad, nie pohľad nenásytného úchyla.. Tsuki sa hrabala vo vaku. Vstala a všimla si, že tu ešte bol a pozeral na ňu..* Si ty nejaký úchylný pedofil, keď na mňa tak pozeráš? *naklonila hlavu do strany,* Nie, milady. Rád by som si pozrel váš tréning.. *Tsuki mávla rukou a otočila sa mu chrbtom..* Rob si čo chceš, máš voľno.. *pokrčila svojimi ramenami a začala sa venovať rozcvičke. Najskôr pouvoľňovala a rozhýbala poriadne kĺby na krčnej chrbtici, prešla na zápästia, lakte, ramená, pokračovala cez kríže, bedrá, kolená a členky. Nezabudla ani na prstíky na rukách a nohách! Dala si zahrievacie behanie na mieste, a keď bola rozohriata, mohla sa pustiť do tréningu. Rukou zašmátrala do batohu a napila sa vody. Tú odhodila vedľa batohu pri kamennú stenu a začala s klikmi. Po niekoľkých dňoch silového tréningu, jej kliky išli zo začiatku jedna radosť. Nedokázala ich ešte urobiť toľko a veľmi rýchlo spomaľovala..* Obyčajné kliky zvládate, milady. Navrhol by som vám robiť diamantové kliky.. *Tsuki si odfúkla vlasy z tváre a pozrela smerom na chlapca. Jej výdrž jej dovolila urobiť ešte zopár klikov, kým sa zrútila na zem..* Čo ty o tom vôbec vieš? Haa? *Tsuki sa posadila do tureckého sedu a otrela si z čela pot, s otvorenými ústami vydychovala a načiahla sa po fľaške.* Viem o tom veľa.. *Tsu podvihla jedno zo svojho obočia a odpila si z fľašky. Vyčítal z jej očí otázku,* Ninjovia nie sú jediní, čo dokážu bojovať.. Trénoval som kedy kvôli zápasom. Bol to šport pre obyčajných ľudí.. "Takže oni medzi sebou bojujú, lebo to je pre nich šport. Ale my, ninjovia, kvôli nim riskujeme svoje životy vo vojnách.." Tak sa predveď.. *sluha sa odlepil od kamennej steny a dal sa do pozície planku. Urobil niekoľko rýchlych obyčajných klikov, potom sa silnejšie odrazil, tleskol si pri hrudi, potom urobil klik, zase sa silnejšie odrazil, tleskol za chrbtom, rozpažil ruky viac, urobil niekoľko takýchto klikov, presunul ruky tak, aby sa jeho prsty dotýkali a vytvorili 'trojuholník' a zase urobil niekoľko takých klikov. Všetko v rýchlom tempe, Potom ich niekoľko urobil len jednou rukou, potom druhou rukou. Tsuki ho sledovala a nechápala, ako je niečoho takého schopný obyčajný človek.. Nuž, tréning bol magická vec,* Uč ma.. *sluha sa rozosmial, keď vstával zo zeme a prášil si oblečenie a ruky,* To nie je moja náplň práce.. Máš nám slúžiť.. Počas pracovnej doby.. *dodal sluha a Tsuki si dala jednu svoju ruku vbok. Obrátila sa mu znova chrbtom a chcela pokračovať vo svojom tréningu ďalej,* Urobím to.. *ozval sa hlas sluhu poza jej chrbát. Tsu sa usmiala sama pre seba. Obrátila sa zase na neho a venovala mu oslňujúci úsmev,* Dobre, tak začnime.. *A tak začali. Sluha jej ukázal, ako správne robiť diamantový klik, ktorý posiloval všetko, ako obyčajný klik, ale väčšia váha sa prenášala práve na tricepsy. Netrápil ju s nimi dlho, ukázal jej len techniku, ako pritom správne dýchať, lebo aj to bolo dôležité a ako správne ten cvik previesť. Rovnako tak jej ukázal aj ďalšie varianty drepov, lebo posilovať nohy bolo tiež dôležité. A prízvukoval, že sa neoplatí podceňovať aj behanie. To totiž ako jediné spevňovalo úplne celé tele. Presunuli sa k panákovi,* Päste zatínajte, milady, takto. Vždy. Myslite na to, lebo ak schováte palec pod prsty a udriete dosť silno, môžete si ho zlomiť.. Postoj je tiež dôležitý. Snažte sa myslieť na to, aby ste mali spevnené svaly. Ale neboli zasa ako na ihlách, isté uvoľnenie budete potrebovať.. *Tsu sa postavila vedľa sluhu pred panáka a kopírovala jeho postoj,* Správne, trochu uvolnite ramená.. *prešiel za ňu a chytil ju veľkými dlaňami za jej malé ramienka, prstami jej ich uvoľňujúc,* Dobre a teraz udierajte rovno pred seba. Striedavo jednou, potom druhou rukou.. *a tak sa do toho dala. Nesústredila sa na rýchlosť útokov, tie teraz neboli dôležité. Sústredila sa na ich silu. Ľavá, pravá. Po desiatkach úderov, ktoré predviedla, mala tak paralyzované ruky, že ani nepostrehla, že sa jej zodral obväz a mala teraz hánky celé od krvi. Jej oko len postrehlo, ako odletela z panáka prvá trieska.. A vtedy ju zastavil sluha,* Dosť, doosť.. Zničíte si ruky! *obe jej maličké ruky musel chytiť do svojich veľkých dlaní. Zhlboka dýchala a pomaly si začínala uvedomovať bolesť šíriacu sa z jej hánok..* Dajú sa zohnať rukavice špeciálne na takýto sparing. Je to pohodlnejšie ako obväz. A viac chránia.. *milo sa pousmial,* Skúsim vám nejaké zohnať, milady.. Nemusíš, stačia mi obväzy.. *sykla, keď si obväzy dávala dole. Naniesla na ne trochu dezinfekcie a obviazala si ich novým obväzom,* Čo robíte, milady? Snáď nechcete s takými rukami ďalej udierať.. Budete len klikovať a drepovať. Na dnes koniec s údermi do panáka.. *Tsu zavrčala. Ale jak videla, že sluha zdvíhal závažia, spozornela. Závažia na chrbát. Pripol jej ich na ňu,* Dvadsať obyčajných klikov so závažím. Vždy, keď padnete, 10 sekundová prestávka a začínam vám to rátať od začiatku.. *Tsuki sa bez slova dala do pozície planku a už teraz dobre cítila tú váhu. Jeden, druhý, tretí klik.. šli pomerne ľahko.. štvrtý, piaty, až desiaty sa ešte dali, ale akonáhle prekročila hranicu desiatych, začali sa jej podlamovať ruky. Ranky na tele ju boleli a hánky obzvlášť, lebo to bolo najčerstvejšie zranenie, v ktorom mala dezinfekciu..* Zaberte! *povzbudzoval ju sluha, ale Tsuki sa podlomili jej ruky a pristála na zemi. Aspoň stihla zdvihnúť hlavu, aby si neobila nos..* Desať, deväť, osem, sedem.. *počítal sluha a Tsuki sa vydýchla, dávajúc sa pritom znova do pozície planku,* Jeden.. Od začiatku!.. Raz, dva, tri.. *počítal jej kliky, ale znova to nezvládla a padla k zemi. Asi osem ďalších pokusov skončilo rovnako. Pri poslednom už nepočítal sekundy, len po nej hodil fľašu s vodou. Musí piť,* Nechcem. Počítaj sekundy. Idem znova.. *odhodila fľašu smerom ku sluhovi. Ten ju chytil a hodil jej ju naspäť.* Radím vám dobre, milady. Napite sa. Musíte piť, inak tu odpadnete a bude po tréningu.. *Mal pravdu. Tak sa s nevôľou teda napila. Nie príliš, aby ju nebolel žalúdok, len aby zahnala smäd a pálenie v krku. Až potom začal počítať do desať. Tsu už bola nachystaná v pozícii,* Raz, dva, tri.. Zaberte!......... jedenásť, dvanásť.. Nevzdávajte to! Už len kúsok.. Osemnásť *a v tom padla. Taký malý kúsok jej chýbal! Nasledovala desať sekundová prestávka, a potom znova pokračovala,* To nič, aj pád k zemi je posun vpred. Každým jedným klikom sa stávate silnejšou.. Hoci ste ich neurobila naraz dvadsať, za celý ten čas, čo sa o to pokúšate, ste ich dokopy urobila cez dvesto.. Milady.. *Tsuki bola celá spotená, pot jej kvapkal z tváre a tiekol do očí, kde ju štípal. Hrdlo ju pálilo, a keď tento challenge skúšala v dnešný podvečer už asi 'stýkrát' , konečne sa jej to podarilo. A urobila jeden navyše!!!!!!!!!*

KONIEC RPG

*Byl krásný den, na nebi nebyl ani mráček, foukal lehký větřík. Byl to idealní den na to se vydat někam podívat.* "Že bych se šel podívat do akademie nebo na vrcholek?" * říkal si v duchu když se oblékal do hnědé košile a bílých kalhot a odešel z domu. * hmm nakonec asi půjdu na vrcholek, tam by mohl být pěkný výhled. *Vydal se co nejkratší cestou k vrcholku. Po cestě potkával dost lidí, ale nijak si jich nevšímal, prostě šel dál. Po chvíli se dostal na vrcholek, bylo tam pár lidí, a tak protože jim nechtěl zavazet, tak si našel jeden strom na který vylezl a sedl si tam. Pozoroval ostatní a jen tak si tam odpočíval. *

*Dnes bol deň ako každý iný. Teda, skoro.. Buď celé dni trénovala, učila sa, bola na misii. Len občas mala nejaké voľno. Bola v tréningovej oblasti zvanej tréningový vrcholček pádov. Postávala pri jednom z panákov, do ktorého udierala. Trénovala ešte stále svoju fyzickú silu, pretože to bola jedna z jej slabín. Musela si ju udržiavať na dobrej úrovni, lebo ak by prestala trénovať, zase by bola slabučká ako muška. Obviazané hánky mala už krvavé, ako sa jej obväz potrhal. Takže prestala. Dala si pauzu. Stiahla si z hánok pretrhané obväzy a odhodila ich stranou. Ani náznak bolesti v jej tvári. Až v moment, keď si na poranené hánky naliala trochu dezinfekcie..* Sakra.. *sykla a odložila fľašku naspäť do brašne. Vytiahla nové obväzy a ruky si obviazala. Párkrát pohýbala prstami, aby zistila, či sú v tom obväze dosť pohyblivé.. Dnes už žiadne trénovanie úderov, zničila by si ruky úplne.. A tak by mohla popracovať na svojej flexibilite. V stoji natiahla ruky nad hlavu, zaklonila sa dozadu a zo stoja urobila mostík. Dopadla do pozície mostíka, ale ihneď sa nohami odrazila do vzduchu. Urobila stojku. Pokrčila jedno koleno, potom druhé a chvíľu sa tam 'vo vzduchu' pohrávala s pozíciami jej nožičiek.*

*Riko se koukal po ostatních a pak si všiml jedné dívky. Bouchala do panáka nějakou dobu a potom si sundala obvazy z rukou a hodila je na zem. * Hmm vypadá že je asi starší jak já, asi bych za ní mohl jít a ze..... * Chvíly si přemýšlel nahlas a ani si nevšiml že pomalu zklouzával z větve a než se nadál tak padal z větve stromu na zem. * hm * padal bokem a tak se o kmen stromu odrazil a přetočil se tak aby dopadl na zem nohama. * Tak to bylo celkem těsný. Měl bych si dávat větší pozor, říkají mi to i doma. * Když se trochu oprášil, tak se vydal za dívkou co chvíly předtím pozoroval. Během té doby začala dělat uplně něco jiného než do teď, a tak se k ní přiblížil a pozoroval jí. Došel skoro až k ní a potom si sedl do dřepu a čekal až přestane se svými cviky. *

*Absolútne.. Ale absolútne nepostrehla chlapca na strome, ktorý nepozoroval len ju samotnú, ale aj iných cvičiacich. Postrehla ho len očkom, keď z toho stromu zletel, ale nevenovala mu svoju pozornosť. Prečo aj? Prišla si sem zacvičiť, zatrénovať, a tak sa plne fokusovala na to. Aj keď bola pravda, že miestami sledovala aj svoje okolie. Kedykoľvek sa sem mohol prirútiť ktokoľvek z jej starej Akadémie. Kto vie, ktorý šupák by si s ňou chcel zase začať. Vymlátila by z neho teraz dušu.. Ale horší by bol Aizen, jeden z ich osobných sluhov, ktorí slúžili v ich veľkom dome.. Ako bola hlavou dole v stojke, videla, ako sa ku nej pomaly blížil chlapec. Nevedela si takto tipnúť, či bol starší, mladší, alebo rovnako starý ako ona. A ani na to nezáležalo. Jeho prítomnosť jej nevadila až do chvíle, kým ju úplne jasne nezačal pozorovať. Bolo to očividné, keď si tu neďaleko nej drepol a zíral na ňu. Prevážila sa nohami tak, aby na ne dopadla. Z mostíku sa potom postavila do vzpriamenej polohy a rukou si prehodila svoj dlhý čierny copánek dozadu za chrbát..* Máš nejaký problém? Alebo chceš mať nejaký problém, keď ma sleduješ? *spýtala sa ho Tsuki dosť podráždene. Ani sa len nesnažil skrývať, že ju očumuje..*

*Čeká tam v dřepu když v tom z jejího cviku skočí na nohy a ptá se ho. * Nemám problém a ani nechci, jen si mi tady přišla jako nejzajímavější osoba, co tu je. * Postavil se během toho a kouká se jí přímo do očí. * Omlouvám se, jestli jsem ti znepříjemnil den, asi bylo odemne nezdvořilé tě jen tak pozorovat. * Pokračoval stále v mluvení, ale sám si myslel, že si to říká jen v hlavě. * Co teď měl bych se ještě jednou omluvit nebo bych měl radši odejít, nebo bych jí měl někam pozvat na jídlo za to jak jsem jí pozoroval.* Začal brouzdat očima tam a zpátky z jedné strany na druhou a u toho si přemýšlel nahlas. * Jěstě jednou se omlouvám * A u toho se uklonil jak jen nejvíc mohl. *

*Tsuki len podvihla obočie nad chlapcom. Čo malo byť zaujímavé na mlátení panáka a na tom, že tu robila pár nezaujímavých akrobatických kúskov? Hm, v hlave si nad tým pokrčila ramenami, ale v realite sa sklonila ku svojmu batohu a vytiahla si z neho malý kus látky, do ktorého si utrela svoje spotené čelo. Kým on rozprával, ona sa zase zohla ku batohu, do ktorého kus handry schovala a vytiahla si svoju fľašu s vodou, aby zahnala smäd.. Pritom zamrkala svojimi červenými očami, keď chlapec stále rozprával,* "On si snáď hovorí sám pre seba.." *pomyslela si, keď teraz zírala ona na neho. Bez akejkoľvek hanby. Odtrhla od neho zrak, schovala fľašu s vodou do batohu a ten si hodila na svoje ramená. Trochu si ho popravila, odfúkla si prameň vlasov padajúci jej do očí a vykročila ku chlapcovi. Aj keď bol len o rok mladší, tak bol od nej vyšší.. Pichla mu ukazovákom pravej ruky do jeho hrude,* Niečo ti poviem.. Prestaň sa stále ospravedlňovať. Pôsobíš tak ako srab a slaboch. Stačí raz a dosť.. *Tsuki sa natiahla svojou tvárou nebezpečne blízko tej jeho. Ťukla ho svojim čelom priamo do toho jeho,* Kapiš? *pomaly sa odtiahla a otočila sa chlapcovi chrbtom,* A to jedlo znie super. Mám hlad..

*Sora se trochu lekl když ho píchla prstem do hrudi a trošku znervoznil když se k němu přibližovala, trošku se začal červenat když se dotkla svým Čelem toho jeho. * Kapišuju to* Odpověděl a stále víc se červenal. Začal se škrábat na zátylku hlavy. * Jo jo jasný, co by jsi si dala? Když jsem tě pozval tak si vyber kam chceš jít. * Sám moc nevěděl kam by měli jít na jídlo, protože sám moc nechodil ven na jídlo, většinou jedl pouze doma, takže byl trochu nervózní. * Já jsem Riku Sora. * Představil se a potom si zase začal přemýšlet nahlas.* Měl jsem se první představit a potom se začít omlouvat, nebo takhle je to správně... * Uvědomil si že začal zase přemýšlet nahlas, a tak přestal mluvit a doufal, že si toho nevšimne. Jestli vyšla nějakým směrem tak se vydal za ní.*

*Ten chlapec bol divný, skutočne si rozprával sám pre seba. Vedel o tom vôbec, alebo nevedel? No, mohla by to nejak využiť. Ale teraz sa viac sústredila na to jedlo. Vykročila vpred, ohliadnúc sa cez svoje rameno na chlapca, ktorý bol za ňou. Chcela vedieť, či ju teda bude nasledovať, alebo nebude.. Chlapec sa za ňou pohol, takže sa celá teraz otočila čelom k nemu a začala kráčať po spátku.. On sa jej predstavil, tak snáď nebude nevychovaná a nepredstaví sa mu aj ona, že?* Tsuki Yagami, jméno mé.. *ako kráčala dozadu, natiahla pred seba ruku. Podala ju chlapcovi, aby si s ním rukami zatriasla..* Mhmmm.. Dala by som si nejakú exotickú kuchyňu.. Možno by sme mohli ísť do tej reštaurácie na námestí. Majú tam homáre.. *pokiaľ si s ňou chlapec potriasol rukou, tak mu ju už pustila. Svojimi veľkými červenými očami sa na neho neustále dívala a prepaľovala ho nimi. Až by to mohlo niekoho znervózňovať. Jej očný kontakt nevadil. Teraz sa už usmievala. Reštaurácia na námestí patrila k tým najdrahším, ktoré v Iwagakure boli.*

*Když k němu natáhla ruku, tak si s ní potřásl.* Těší mě Yagami. Tak teda budeš mě muset vést, protože nevim kde to je. * řekl a trochu se usmál. Koukal jí přímo do očí. Měla celkem nezvyklou barvu očí. * Máš pěkné oči. * řekl jí. * Hmm, bylo to nevhodné, nebo nebylo..? * zamumlal si pro sebe. On měl černé oči velké oči, nemyslím jen černe, ale uplně černé jako noc, nešlo ani poznat kde mu končí zorničky. Strčil si ruce do kapes a trošku přidal do kroku, aby šel vedle Tsuki. Stále s ní udržoval oční kontakt. Vůbec nevěděl do jaké restaurace ho vede, takže byl celkem nervozńí, jestli mu tam bude chutnat to jídlo. * Už si byla v té restauraci kam jdeme? Vaří tam dobře? * Zeptal se jí a šel stále vedle ní, jejim tempem. *

*Chlapec ruku prijal, čo bolo pre neho plus..* Vôbec nemusíš mať strach, viem presne, kde to je.. Ale.. Hmmm.. *rýchlym pohybom sa zase zvrtla na jednej päte jednej nohy, aby mohla kráčať vpred a nie dozadu, ako doteraz. Jej dlhé vlasy, ktoré mala v culíku, takmer trafili chlapca do tváre. Mala ich čierne a veľmi dlhé..* ..ešte som tam práve nebola, tak by som chcela skúsiť, či tí najlepší kuchári z Iwagakure dokážu uvariť lepšie jedlo, než kuchári od nás doma.. *Tsuki pochádzala z veľmi bohatej rodiny. Jej matka mala mrtě peňazí, hoci nebola kunoichi. Mohli si dovoliť luxusné bývanie, luxusné oblečenie, luxusné všetko. Dokonca mali doma mnoho sluhov, záhradníkov, kuchárov a podobne.. Na jeho poznámku o očiach reagovala úsmevom a chlapcovi venovala dlhý pohľad,* Myslíš, že sú pekné?.. Mnohým naháňajú hrôzu.. *opäť venovala chlapcovi úsmev, ale tentokrát to bol skôr.. temnejší úsmev.*

*Když se na něj usměje, tak ji vrátí usměv. Na její poznámku o očích jen podivil. * Nechápu proč, příjdou mi pěkné, unikatní, takové oči co nikdo jiný nemá. * A stále se jí díval upřeně do očí. Pokračoval v chůzu vedle ní. Stále byl krásný den, po cestě kde šli moc lidí nechodilo, a tak to byla pohodička. * Jak dlouho ještě půjdeme? * Otázal se Tsuki, *

No práve. Sú unikátne. A čo som počas svojho krátkeho života vypozorovala, ľudia nemajú moc radi zvláštne veci, ktoré nie sú príliš bežné.. Možno v nich tá farba evokuje divokosť, možno to v nich vzbudzuje myšlienky na krv. Neviem. Nepátrala som po tom.. *chytila so svojich rúk svoj copánek a v rukách sa s ním pohrávala,* Ešte chvíľu, len prejdeme touto ulicou a budeme na námestí.. *odpovedala Tsuki chlapcovi a pokojným tempom prešla až na koniec ulice. Už tá začala byť celkom frekventovaná a musela sa sem-tam uhnúť niekomu dospelému,* Hej! Dávajte pozor, sakra! *zaziapala po jednom chlapíkovi, ktorý ju skoro zrámoval. Zdalo sa však, že ani jej pokrikovanie nepočul, kdesi sa rýchlo náhlil..* Starý idiot.. Ešte aj slepý.. *zanadávala Tsuki sama pre seba, ale bolo ju počuť. Náhle však popadla chlapca za ruku a potiahla ho k sebe,* Tadiaľto! *neustále držala chlapca za ruku a vliekla ho ku veĺmi pekne vyzerajúcej budove. Dvere im otvoril nejaký dobre oblečený týpek,* Zdravím!

Unikatní věci jsou krásné. U nás doma říkají, že unikátní věci jsou znamením štěstí. *zareagoval na to co řekla Tsuki a trochu se upřímě usmál. * Dobře, už se těším na dobré jídlo, tohle je poprvé co jdu někde do nějaké restaurace. * Zamumlal si pro sebe, možná to slyšela. Když začala cesta být čím dál víc frekventovaná, tak se snažil vyhnout jenom lidem co neuhli mu. * Haha. * Zasmál se když začala Tsuki nadávat, přišlo mu to vtipné se rozčilovat nad takovou věcí. * Co? * Když ho chytila za ruku, tak mu ji musel vytáhnout z kapse a nechal se táhnout Tsuki, přece jen věděla kudy mají jít a navíc si nijak nestěžoval. * Dobrý den. * pozdravil týpka ve dveřích. * Děkujeme. * Ještě zamumlal a nechál se táhnout dál Tsuki, jestli ho táhla. * Tak tohle to je to místo?

*Týpek sa len uklonil a neriešil, že do ich luxusnej reštaurácie vošli práve dve deti. Samé. Riešiť to začal až chlap na recepcii, ktorý pri pohľade na tento nezvyčajný 'pár' podvihol obe svoje obočia..* Želáte si? *zbežne si ich pritom premeral svojim odborným okom. Chlap za mini pultíčkom mal na sebe oblečenú luxusnú a drahú uniformu tohoto podniku. Naopak decká vypadala ako obyčajné deti. A to dokonca aj Tsuki. Hoci pochádzala zo závratne bohatej rodiny, nebola oblečená ako nafrnená pipina..* Dostali sme referencie, že je vaša reštaurácia veľmi dobrá a hlavne.. pre zamilovaných.. *Tsuki venovala chlapovi sladký úsmev a chlapca, s ktorým sem prišla, si k sebe pritiahla a dala mu ruku okolo ramien, aby dala najavo, že sú pár. Chlap chcel vyprsknúť do smiechu, ale prišli mu rozkošní, takže zachoval profesionalitu..* A máte.. rezerváciu? *Tsuki nesúhlasne pokrútila hlavou, ale prepaľovala chalapa svojimi červenými očami. Chlap odvrátil svoj pohľad a začal sa hrabať v jednej knihe. Pár sekúnd ju študoval,* Máte šťastie, mám voľný stôl pre vás.. *chlap našiel jeden zo stolov, kde na nasledujúce dve hodiny nebola žiadna rezervácia. A tak Tsuki stiahla ruku z chlapca a popadla ho za jeho rúčku, idúc rovno za mužom, ktorý im ukázal ich stôl. Chlap odsunul stoličku najskôr Tsuki a usadil ju, potom odsunul stoličku aj jej parťákovi,* Obsluha tu bude za chvíľu.. *a s týmito slovami odišiel.*

*Riku šel pořád za Tsuki. Když se zastavily u mini stolečku kde byl chlap, tak to celé nechal na Tsuki, ta vypadala, že má zkušenosti v takových podnicích. V klidu si tam jen stál a přitakával. Když v tom náhle si ho Tsuki přitáhla k sobě a dala mu ruku na rameno. Trošku ho to překvapilo, protože se potkaly dnes poprvé. Když ten chlap začal listovat v knize, tak se Ruki naklonil k Tsuki a zašeptal jí do ucha, * Ale mi nejsme pár, dneska se vidíme poprvé ještě k tomu. * Když jim chlap našel místo kde budou moct jíst, tak se znova nechal táhnout Tsuki až k místu. Když mu chlap odsunul židli a odešel tak čekal co bude dál. Rozhlížel se po restauraci, ta mu přišla velmi pěkná. * Takhle vypadají všechny restaurace? * Zeptal se Tsuki a koukl jí do očí. *

*Tsuki chlapovi ešte poďakovala a nechala ho odísť..* Nabudúce by si mohol byť ticho a len prikyvovať.. *niežeby plánovala niečo do budúcnosti. Skôr to bola len taká 'priateľská rada'. Chcela ich sem dostať bez nejakých zbytočných okolkov. Mohla síce povedať, že je dcéra Yasua Yagamiho z Kashiko-Sa klanu, ale to by sa otec dozvedel, že tu s niekym bola. A to už by bol veľký problém. Priam obrovský problém..* Hmm? Takto?.. Nie, toto je jedna z tých veľmi dobrých reštaurácií. Tu v Iwe nájdeš aj niekoľko menej luxusných a obyčajných. Alebo len stánky s jedlom.. *vysvetlila Tsuki. Sama v tejto reštaurácii ešte nebola, lebo doma mali svojich vlastných kuchárov. Ale bola s Noctisom aspoň v nejakej cukrárni..* Dobrý deň.. *fešne upravená a oblečená mladá čašníčka ostala mierne zarazená jak zbadala pri stole len dve malé deti. Ale bez ostychu im položila na stôl dva menu lístky,* O chvíľu sa vrátim, zatiaľ si vyberte.. *Tsuki len mierne kývla hlavou a vzala si do rúk menu. Boli tu rôzne gurmánske kúsky, špeciality, či tradičné japonské jedlá.. Ale našla sa tu aj exotika.. Takže si očami prešla celý menu lístok a rozhodla sa vziať si toho homára, hoci na neho nemala príliš veľkú chuť..*

*Riku jen souhlasně přikyvoval. * Aaaa chápu. * Odpověděl a začal se trochu smát. Když mu začala vysvětlovat různé druhy restaurací a tak dále, tak si uvědomil, že to tady bude asi trochu dražší. * „Snad jsem si vzal dost peněz sebou.“ Jasný, rozumím. * Odpověděl, když mu dovysvětlovala. Když dorazila číšnice, tak před něj položila jídelní lístek. Děkovně kývl hlavou a vzal si ho do ruky. * hmm, mají tady dost nových věcí co jsem ještě nezkoušel. Hmm…. * Zamumlal jsi pro sebe. * Co si dáš? * Zeptal se Tsuki. Projížděl dále menu a potom narazil na něco co by měl chuť. * Tak tohle si dám. * Usmál se a zavřel jídelní lístek. * Obědnáme si i něco k pití? * Zeptal se a koukal jí znova do očí. *

Tak to si nebol ešte u nás doma. Koľkokrát som dojedla obed alebo večeru s presvedčením, že už ma ďalší deň so žiadnym novým jedlom nikto neprekvapí, ale opak sa stal pravdou. Ale tak aspoň človek neje stále dokola to isté. Hoci rada by som si dala nejaké svoje obľúbené jedlo aj častejšie.. *trochu sa rozrozprávala, nemala s tým žiaden problém. V menu ešte nejakú chvíľu listovala, aj keď mala už jedlo vybraté.. Preletela očami hlavne aj nápojový lístok. Samé vína, šampáňo, saké a podobné vecičky pre bohatých. Už si myslela, že tu nič normálneho nenájde. Ale šťastie jej prialo.. Zatvorila menu a odložila ho na kraj stola, aby ho obsluha mohla potom znova odniesť..* Ja premýšľam nad tým homárom.. *jej červené oči sa mu zabodli do tých jeho,* Jasné, samozrejme. Ale nenašla som tu nič zaujímavé na pitie. Všade len samý alkohol.. Bola tam na výber citronáda a nejaký džús.. *v tom konečne prišla obsluha s tým, že si môžu objednať,* Ja vás poprosím toho homára a jednu veľkú citronádu.. *celý čas sa pozerala na obsluhu. Až do doby kým nepretočila pohľad ku chlapcovi,* A ty si dáš čo, Riku-chan?

Hmm, tak to musí být náhodou celkem super, každý den niečo nové. Třeba se někdy stavím a uvidím co máš na mysli. * Zasmál se. Zatím si celé tohle seznámení s Tsuki užíval, celkem dobře se bavil, moc kamarádů neměl díky tomu, že byl z klanu Dengen O, takže krom lidí ze svého klanu a tam to bylo většinou o tom kdo je silnější, tak se k němu ostatní chovaly s úctou a dobře. * Hm, humr zní zajímavě, ale já zůstanu radši u klasiky co dobře znám. * Koukal po okolí kdy přijde servírka. * Tak to já si dám asi ten džus. * Když si Tsuki obědnávala, tak čekal dokud se nedostane řada na něj. * Poprosil bych o tonkatsu s extra rýží a džus, pokud možno pomerančoví. Děkuji. * když dokončil obědnávku, tak odložil menu a koukl se znova na Tsuki. * Kolik ti vůbec je, Tsuki-chan. * Zeptal se jí a koukal na ní svými černými očkami. *

No tak to brzdi, hochu.. *zareagovala Tsuki na chlapcove prvé slová. V žiadnom prípade nemôže prísť k nej na nejaké to jedlo. Bolo by to pre neho nebezpečné a jej by zavaril tiež,* Ani nevieš, kde bývam. A vôbec.. Kto ťa pozval?.. *zazubila sa na neho Tsuki. CHcela ho trochu spražiť. A na druhej strane ho držať čo najďalej od jej domu. Jej otec bol.. tyran. Vyčkala, kým chlapec nadiktuje svoju objednávku obsluhe. Ta kývla hlavou, všetko si poznačila, a potom ihneď odišla objednávku odovzdať kuchárom. Tsu sa na ňu ešte milo usmiala, keď odchádzala..* Eeee? Mne? Ja mám sedem rokov. Tipujem, že ty budeš mať nejak tak približne rovnako.. Mmmm.. Vieš, čo ma zaujíma?.. Nepoznám ťa zo štvrti Kashiko-San klanu.. Z ktorého klanu teda si?

*Když Tsuki zareagoval na její reakci na to, když zmínil, že by k ní přišel domů, tak se jenom začal celkem dost upřímně smát. * Neboj nečerti se hned a nikdo mě nepozval zatím. Nevím kde bydlíš, takže se tam stejnak ani nemůžu stavit. * Riku se cítil pobavený, rád se smál. Když mu odpověděla na jeho otázku, tak se usmál. * Tak to bych ti asi měl říkat Tsuki-san, když jsi starší. Mě je 6 a ani mě nemůžeš znát z Kashiko-san klanu, protože jsem z Denge O. * Koukal jí přímo do jejich červených očí. * Tak když se už seznamujeme, tak co máš ráda, bych se chtěl zeptat, když už tu čekáme na to jídlo. * Nejspíš to bude chvíli trvat, tak se chce Riku trochu seznámit. *

*Tsuki totálne odignorovala chlapcove slová ohľadom toho pozvania k nej domov. Pretože ju zaujala úplne iná vec, ktorú vyslovil. Dengen O. Zaujímavé. Veľmi zaujímavé..* Dengen O? *trošičku podvihla svoje obočie. Oprela sa chrbtom o operadlo stoličky a sledovala chlapca,* Dengen O? Jakto, že sa potuluješ po dedine a rozprávaš sa s niekým z iného klanu? Ešte k tomu si ma ty pozval na jedlo.. *Tsuki si ho poriadne premerala,* Hovorí sa o vás, že ste nebezpeční, *pritom sa pri svojich slovách uškrnula. Ani nápad, že by sa ho bála. Jediná osoba, ktorej sa bojí, je jej otec..* ..a že nemáte radi nikoho, kto nepochádza z vášho klanu.. *obsluha doniesla príbor, chlapcovi pomarančový džús a Tsuki položili na stôl citronádu. Obaja dostali svoje pitie do džbánov a mohli si ulievať do pohárov koľko len chceli. Tsu očakávala jeho nejaké reakcie,* Rada sa vypytujem.. *bola jediná reakcia na chlapcovu otázku ohľadom toho, čo má rada. Vlastne to bolo tak trochu aj k téme, ktorú načala.*

*Riku se zasmál na její reakci. * Ano jsem z Denge O a musím tě opravit, ne všichni jsou stejní. Rodiče mě vychovávají, tak abych se ve světě neztratil a dokázal se o sebe postarat, takže nejsem jenom hora svalů co chodí po okolí a chce jenom bojovat. Nebezpeční? No to nevím, připadám ti nebezpečný? * Zeptal se jí a koukal jí pořád do očí až do chvíle než jim donesly pití. * Děkuji * zareagoval na obsluhu. * Rádi, no jako skoro všichni z našeho klanu, jsou trošku nepříjemní k ostatním, to nepopíram, ale zase ne káždý je stejný. Jako sama vidíš a můžeš se přesvědčit, třeba ti někdy v budoucnu ukážu nějakou tu klanovou techniku v akci, protože se může stát, že budeme spolu někdy na misi. * Celou dobu hovořil v klidu a sem tam se po usmál nad nějakými fakty. *

No jo.. Rodičia majú hroznú moc nad výchovou.. *myšlienkami zablúdila ku svojim rodičom. Matka ju naučila hrozne veľa nepodstatných vecí, ale taktiež tu boli aj veci, za ktoré bola rada, že ju ich naučila. Napríklad slušné správanie. Tsuki sa vedela chovať zdvorilo, úctivo a taktiež vedela rôzne maniere šľachty. Lenže z týchto vecí si vyberala sama, čo bude používať a hlavne kedy. A otec.. To bol zas iný prípad. Bol to tyran, čo si svoju dcéru vycvičil vďaka fyzickému a psychickému týraniu. Našťastie mala po ňom silnú vôľu a psychiku. Tak ľahko ju nedokáže zlomiť, ale má z neho obrovský strach, čo bol jeden z dôvodov, prečo ju týral. Strach bol najlepším manipulačným prostriedkom. Učil ju, aby nemala strach, aby sa ničoho nebála, neprejavovala emócie, neriadila sa nimi.. Ale zároveň do nej zasial strach z jeho osoby. Dokonalé!..* Ani ja nevypadám nebezpečne a dokázala by som ťa zabiť najrôznejšími spôsobmi.. Nesúď knihu podľa obalu, to som sa naučila už dávno.. *povedala Tsuki po tom, čo sa vytrhla z víru svojich myšlienok. Bola to lož, alebo pravda? Bolo už len na ňom, či sa nechá zlákať tým, aby to zistil..* Možno si výnimka.. Ale nepredpokladám, že by sa to páčilo ostatným z tvojho klanu. Ľudia dokážu byť zlí a zákerní aj ku vlastným.. *v podstate mu naznačila, že by mal byť opatrný pri svojom počíňaní, ale nepovedala to priamo. Bolo jej jedno, čo sa s týmto chlapcom stane. Dnes ho videla prvýkrát, a keďže si nerobila žiadnych kamarátov, okrem jednej svetlej výnimky, ktorou bol Noctis.. a okrem nepodareného experimentu menom Natsu, tak k nemu neprechovávala žiadne pocity ani sympatie. Možno časom si ju chlapec nejakým spôsobom získa.. Alebo znepriatelí.. Kto vie.. Načiahla sa po citronáde, z ktorej si odliala do pohára,* Alebo sa možno stretneme proti sebe na skúškach chuuninov... Ak ešte nie si chuunin.. *podvihla trochu obočie a odpila si z pohára. Bolo to také popostrčenie k tomu, aby jej chlapec prezradil svoju hodnosť.*

*Riku jen souhlasně kýval hlavou. Teda do té doby než došla k tomu, že by ho mohla zabít. Trošku se zarazil a začal přemýšlet nahlas, ale pouze šeptal. * To si snad dělá srandu, nebo ne…? * Po téhle větě začal zase mluvit normálně. *No to nevím a doufám, že toho nebudu litovat, že jsem to nevěděl. * Pozvedl trochu svůj koutek a pousmál se. V momentě kdy znova promluvil, tak už se nesmál, ale byl vážný.  * No ostatním se to nemusí líbit, ale dokud dokážeš dokázat svojí sílu, tak je to tam v pohodě. Sice nemáme rádi ostatní klany, ale zase nejsem podrazáci, teda aspoň v to doufám.  Myslím to tak, že se dost věcí řeší naší silou a pokud si dost silná, tak se klidně můžeš dostat na vrchol klanu. * Když potom zmínila chz, tak mu došlo, že bude dost možná genin, když je starší jak on, teda aspoň tak vypadala. * No to se uvidí, jak zvládnu trénovat. Musím se prvně k nim dostat. Jo jen dodatek ano jsem Student akademie. * dořekl a poté si také nalil trochu džusu a napil se. * Hmm, to je pořádnej džus.  

*Pohár s citronádou, ktorý držala v ruke, odložila stranou, ale ruku z neho nesťahovala. Musela sa trochu uchechtnúť - ale sama teraz nevedela, či to bolo nad reakciou chlapca nad jej slovami o tom zabití, alebo ten spôsob, ako neustále vyslovoval svoje myšlienky nahlas. Teda, tipovala, že nejak tak to bude mať. Vypočula si všetky jeho slová, ale ďalej sa v tom nerýpala, lebo by bola schopná ísť až do hĺbky veci a nechcela sa do toho ponoriť a zamotať pred jedlom. Možno po jedle, keď si na to jej zvedavosť spomenie.. Prstami klepala po skle pohára,* V čom ste vy ako klan takí výnimoční, že sa radi označujete za najsilnejších? *toto ju úprimne zaujímalo. Pretože ona si myslela, že mentálna sila a rozum sú viac ako tá fyzická a nejaké techniky. Každopádne, ak bol človek aj inteligentný a aj silný, potom mal vyhraté..* Teraz niekedy by mali byť geninské skúšky, nie? Chodíš na prestížnu Akadémiu pre nadaných, keď si z Dengen O?.. *o takomto čase robila skúšky aj ona. Vlastne nechodila na Akadémiu ani celý rok, len pár mesiacov, jednoducho bola tak dobrá, že ju poslali hneď na prvé možné skúšky. A to len vďaka inteligencii.*

*Položil svojí sklenici a trošku se zasmál. * Tak snad nebudu vyzrazovat všechna tajemství klanu, kde komu ne? * Odpověděl na její otázku, ne že by toho zatím moc věděl. * Hmm na prestižní? Ne, chodím na obyčejnou, taky co na tom záleží, znalosti se získají ze zkušeností, ale sílu tu jen tak nezískáš. * Odpověděl jí nato. * No a Geninské by se teďka někdy měli konat, takže doufám, že mě tam pustí, abych mohl co nejdříve na ty chuninské.

*Tsuki sa rozosmiala. Chlapec bol skutočne vtipný, ale páčilo sa jej, že si dával pozor na to, čo komu hovorí,* Ja ale nie som kde-kto.. *zdvihla svoj pohľad tak, aby sa mu svojimi červenými očami zabodla do tých jeho. Vedela s nimi hypnotizovať, no teraz sa o to nesnažila.. V ten okamih im priniesli na stôl ich objednané jedlá. Rikuovi to jeho a Tsuki zase to jej. Uf, za tú závratnú cenu to mohli byť trojnásobne väčšie porcie, ale toto.. No.. Boli to malé porcie, povedzme.. Tsuki úsmevom poďakovala obsluhe,* "Tss.. Obyčajná Akadémia. Mne nestačila ani tá prestížna.." *aj by sa pustila rovno do jedla, ale boli v luxusnej reštaurácii, a tak sa chcela správať aspoň trochu na úrovni.. A rozprávať sa pri jedle, nebolo slušné,* Tak snáď sa na skúškach uvidíme.. *povedala s úsmevom Tsuki. Rada by si pomerala svoje sily s niekym z klanu Dengen O, keď sa označujú za najsilnejší klan Iwagakure. S týmito myšlienkami sa pustila do jedla. A že bolo úžasné!* Dobrú chuť..

*Když řekla že není kde kdo, tak trošku pozvedl obočí, divil se, sklopil zrak trochu začal zase přemýšlet nahlas. * Hmm že by byla někdo z nějaké významné rodiny? Hmm… * Když jim konečně donesly jídlo, tak poděkoval. * Děkuji. * Trošku s podivem v hlase, že to byla taková malinkatá porce, takže měl trochu pocit že se z toho ani pořádně nenají. * Třeba se uvidíme a třeba budeme bojovat a ji proti sobě, kdo ví co přinese budoucnost…. * když to dořekl, tak chvíli pomlčel a koukl se na jídlo znova. Poté se podíval na Tsuki když mu popřála dobrou chuť. * Dobrou chuť i tobě. * a pustil se do jídla. Bylo hned z prvního kousnutí dobré, až moc dobré. Nejspíše to bylo jedno z nejlepších jídel co za svůj krátký život okusil. *