Země Pustoty

*Nukenin se bránil civilisty a to Michimu nehrálo do karet, nemohl použít bytost Kumenju k boji,což byl dost problém.* Tsch srab!* Zařval naštvaně Michi, útoky od Kami navíc nepomohli, spíš zabila dalšího civilistu, byla opravdu z Michiho pohledu neschopná a spíše přítěží. Nukenin se blížil a Michi jen stál a čekal až dostane příležitost poslat hada k útoku,avšak pak se stalo něco špatného. Nukenin soustředil chakru do nohou a pomocí toho udělal rychlí skok tak,že byl před Michim a navíc ho chytl za ramena, a dal mu ještě hlavičku. Situace vypadala beznadějně, Michiho čelo začalo krvácet, ale on se nevzdával, právě se nacházeli v bezprostřední blízkosti. Michi pohleděl nukeninovi do očí, a jeho vlastní oči se rudě rozzářili, právě aktivoval své Kekkei Genkai a navíc chytl nukenina do techniky Kanashibari no Jutsu, čímž ho dokonale paralyzoval, bylo nemožné aby se nukenin tomuto útoku vyhnul, jelikož byli tak blízko u sebe,že ten oční kontakt tam byl, Michimu se sice motala hlava,ale nehodlal se tak snadno vzdát, hned jak byl soupeř paralyzován využil šance, a svými ústy zaútočil na nukeninův krk, kde měl tepnu. Tímto se mu pokusil svými zuby prokousnout tepnu a tím mu zasadit nebezpečnou ránu,která mu může způsobit ošklivou smrt, ani vlákna mu nemůžou pomoci zastavit krvácení prokousnuté tepny, jednak ztratí během několika vteřin moc krve, a i kdyby si ránu zašil, tak bude krvácet vnitřně.*

NPC: Nukenin

*Zatímco nukeninova vlákna tlačila Michimu na hruď, tak ji i dost stlačovali. Kvůli tomu se muselo Michimu i hůře dýchat. Ovšem po chvilce se přestala ona vlákna hýbat a Kurosaki skončil v paralýze.* 'Co to sakra?' *pomyslel si, když viděl rudé oči nepřítele a nemohl se hýbat. V tu chvíli mu něco bouchlo za zády, což ho taky poranilo, ale nevěnoval tomu moc pozonost, protože věděl, že jakmile přestane, prohraje.* 'Nech toho, nech toho, jinak tě vezmu sebou.' *běhalo Kurosakimu hlavou, když Michi útočil na jeho tepnu. Kurosaki se mohl opět hýbat, jenže pozdě a tak jediné co mohl v danou chvíli udělat, než odpadne bylo to, že sebere všechny své síly a praští Michiho do hlavy (FUUTON: NADESHIKO-RYŪ KŌHA REPPŪKEN). Toto provedl vteřinu po tom, co ho Michi kousl a nukenin se mohl opět hýbat. Chytl se za onu ránu a udělal pár kroku zpět. Tam padl na kolena a z krku se mu valilo spoustu krve, které nebyl schopen zastavit. Jak tam klečel, koukal se na Michiho a jeho hada. Nevěděl, jestli to Michi přežil, nebo ho skolil. Ale jedné věci si byl jist. Právě končí jeho život. Vesničané, kteří ho doprovázeli, to nějak poznali a obklíčili ho.* Vy šmejdi, takže mě nakonec dorazíte vy jo? *zeptal se Kurosaki vesničanů.* To máš za to, co si nám tu prováděl. To máš za všechny mrtvé lidi, které si zabil, ty hajzle. *řekne jeden z vesničanů. Kurosaki pomalu ztrácí vědomi, kvůli nedostatku krve. Jeden vesničan se rozeběhne k dívce, kterou Michi na začátku boje bodnul. Skloní se k ní a dá ji prst na krk, aby zjistil, jestli žije.* Je mrtvá. Dneska jsme ztratili dva lidi. *prohlásí, ten, jenž stojí u mrtvé dívky. Mezitím Kurosaki padl na záda a přestal si mačkat ránu na krku. Kvůli tomu mu vytekla skoro všechna krev a z toho důsledku zde Nukenin umírá.*

*Jeho útok se povedl, ač se už skoro dusil a na břiše měl pár lehkých bodných ran, bohužel poslední útok který Michiho zasáhl byl hodně zlý, Michi odlétl několik metrů daleko a měl silně pořezaný obličej a nejen to, jeho lebka musela utrpět silná poškození, určitě se na ní museli objevit velké a ošklivé praskliny, které neměli daleko k tomu, aby praskli. Ještě že byl Michi dítě a jeho zlomené či jinak zraněné kosti mohou ještě srůst, ale po této ráně měl Michi silný otřes mozku. Když ležel na zemi, tak se mu strašně motala hlava, jako kdyby byl na velmi rychlém kolotoči, Michi se pokusil vstát, ale ta rána a bolest v hlavě mu projela celým tělem, ať se snažil sebevíc nedokázal to, vždy se opřel rukou o zem a hned na to spadl opět k zemi, jeho tvář byla celá zakrvácená a nepřestávala krvácet dál. Neměl žádnou sílu, tentokrát to schytal vážně ošklivě. Zatímco ležel na zemi,tak se Michimu zavírali oči.*T....Temari.....omlouvám se.....mrzí mě....že jsme.....spolu.....netrávili víc.....času......* Vyhrkne Michi než upadne do bezvědomí.*

NPC: Vesničané

*Nad mrtvým tělem nukenina stojí čtyři vesničené a koukají na něho. Stále si nejsou jisti, zda je skutečně mrtev. Další vesničan je u mrtvé dívky a zbytek je u staříka, který leží na náměstí. Nikdo si nevšímá shinobi, kteří za ně bojovali a zvítězili. Nikdo až na jednu dívku, která k nim přijde a zastaví kousek od nich. Slyší, jak mladík něco mrmlá a pousměje se.* Moc vám děkujeme, že jste nás zbavili tohoto nukenina a osvobodili jste nás. Jsme vám nesmírně vděční. *řekla a uklonila se. Všimli si ji i občané a ty se též uklonili. Po chvilce k nim přišla další dívka, a klekla si vedle Michiho.* Snad mu budu schopná lehce ulevit od bolesti, ale nebudu schopná ho vylěčit. *řekne a začne ho léčit (SHOUSEN NO JUTSU). Ačkoliv je to pokročilejší verze tohoto jutsu, tak tato dívka nedokáže všechno. Dokázala jen zastavit krvácení a pak mu umyla obličej, aby nebyl od krve. Když s tím skončila, zvedla se a poodstoupila.* Ještě jednou vám děkujeme a přejeme šťastnou cestu domů. *řekl dívka a odešla zpět k davu. Poblíž zůstalo jen pět vesničanů. Čtyři vzali onoho nukenina a šli ho spálit, takže nakonec u nich zůstala jen dívka, kterou ostatní brali jako vedoucí této vesnice. Zavolala jednoho ze svých lidí a řekla mu, ať napíše dopis do Kumo. On poslech a odběhl napsat onen dopis. Napsal ho a odeslal pomocí vrány, která odnesla tento dopis do jeho vesnice. Nakonec mávla na další dva chlapi, aby přišli k ní. Vzali zraněného Michiho a odnesli ho do jednoho domů, kde ho uložili do postele. Nakonec přikázala té dívce které ho léčila, aby s o něj starala. Vedoucí vesnice se rozloučila s Kami a kousek ji doprovodila a když se loučili, znova ji poděkovala. Následně se vrátila do vesnice, aby začala dělat na opravách a stabilizaci vesnice. Dívka u Michiho se o něj starala do té dobu, dokud tam nepřišlo několik shinobi z Kumo, kteří ho odnesli zpět do vesnice.*

*Trvalo hrozne dlhú dobu, kým sa otrokárska karavana dostala do Zeme Pustoty. A potom ešte nejakú 'chvíľu' trvalo, kým sa dostali na miesto, kde sa schádzala nukeninská zberba. Pozdĺž hraníc, ktoré lemovali 'mesto' viseli železné klietky plné ľudských tiel. Niektoré z nich boli týždne staré, v iných boli čerstvé mŕtvoly. Podľa žalostného kvílenia Tsuki vedela, že veľa z nich sú ešte isto nažive. Ponechaní v zavesených klietkach, kým umrú. To bola Zem Pustoty a Tsuki sem konečne dorazila. Karavana prešla bránou a zápach mŕtvol zosilnel. Voz zastavil, kapitánka zoskočila z koňa a dobehla k vozu so ženami, stiahla plachtu a ukázala na Tsuki..* Tak fajn, kvetinka. Ide sa tam, kam si chcela ísť.. *cestou, keď sa karavana vydala do Zeme Pustoty, boli prepadnutí nejakými zlodejmi, ktorých im Tsuki pomohla zneškodniť, a tak zachránila nie len život kapitánke, ale aj polovici jej družiny. A urobila s kapitánkou za to dohodu, že ju nepredá prvému kupcovi, ktorý ju bude chcieť, ani tomu, ktorý ponúkne najviac.. Ba ani do nejakého nevestinca ako šľapku.. Chcela sa predviesť v boji..... Kapitánka odomkla klietku a poodstúpila krok dozadu s kušou v ruke. Okolo vozu sa už zhromaždili kupci, obzerali si zbožie vnútri a dohadovali sa o cenách. Tsuki vyliezla z klietky a začala si obzerať dav okolo seba. Ukryla úsmev za zlepenými vlasmi. Miesto, kam sa Tsuki chcela dostať, bolo na druhej strane 'mesta'. Kapitánku prinajmenšom tucetkrát zastavili obchodníci, ktorí chceli Tsuki kúpiť. Tsuki dala do toho všetko, aby sa ovládla, keď ucítila, ako ju poplácavajú po krivkách. Kapitánka však všetkých odmietla. Čoskoro sa dostali ku aréne..* Prečo sem vôbec chceš?.. Už pri tom prepade si sa sama oslobodila a mohla si slobodne odísť, utiecť. Sakra, kvetinka! Však ja ťa nechám slobodne odísť aj teraz.. Nestaraj sa.. Toto je šialenstvo, toto nie je miesto pre dievča, ako si ty.. Verte mi, kapitánka, s dievčaťom ako som ja.. ste sa ešte nestretli.. *obchodníci s 'mäsom' chodili po tribúnach a ponúkali svoje zbožie kupcom. A ich úlovky dostávali jeden po druhom drevené meče. A potom boli hodení do arény, aby bojovali o život. V aréne bolo niekoľko hôr svalov, a keď tam hodili nového, okamžite sa jedna zo svalovej hmoty rozbehla, aby mu urazila hlavu. Uzatvárali sa stávky - tí, ktorí bojovali uspokojivo, boli rozpredaní, tí, ktorí nesplnili očakávania buď umreli, alebo boli odtiahnutí a speňažení niekde inde. Tsuki vrhla svoj pohľad na tribúnu. Sedelo tam pomerne dosť mužského osadenstva a vyššie nad nimi sedel týpek s dvomi gorilami, istotne nejaký zdejší kápo. Vyvolávač ohlásil Tsukino číslo, ktoré jej nakreslili farbou na ruku, keď ju sem kapitánka dotiahla. A bez nejakých obradov sa Tsuki ocitla v strede arény s otlčeným dreveným mečom. Keby si tak z brašne mohla vytiahnuť zvitok, v ktorom mala zapečatené úplne všetko.. Nuž, bude musieť bojovať s tým, čo mala po ruke. Kolom dokola sa ozvali posmešky, pridusené hihňanie, neúctivé slová. Pohľad na malú čiernovlásku neoslovil nikoho..* To má byť vtip? *ozval sa niekto z tribúny. Väčšina mužov odvrátila svoj zrak - nech už to znamenalo čokoľvek, bolo jasné, že sa nikto nebaví. Do arény pustila ďalšieho týpka. Urastený hnedý mládenec zdvihol svoj drevený meč a vykročil smerom k Tsuki,* Neboj sa, kráska. Nebude to bolieť dlho.. *keď pozdvihol drevený meč, aby jej rozbil lebku, Tsuki sa pohla. Rýchlo ako tiene.. Úkrok, zasvišťanie čepele okolo jej hlavy. Tsuki vrazila mužovi mečom do zápästia, až zapraskali kosti. Keď zareval, otočilo sa na neho niekoľko hláv mužov z tribúny. Tsuki ho prudko kopla do kolena, ktoré sa prehlo do špatného smeru, ale za odmenu schytala ranu, z ktorej sa jej zamotala hlava. Mládenec zareval a spadol. Vtedy mu Tsuki úmyselne narvala svoju drevenú zbraň do krku a rozmašírovala mu hrtan na kašu. Prehodila si vlasy cez rameno a mládenec sa zrútil so zachrčaním mŕtvy k zemi. Tsuki sa otočila k ďalšiemu a ukázala na neho dreveným mečom od krvi,* Teraz si na rade ty, krásavec.. *zapriadla sladkým hlasom. Bojovník, ktorý bol dosť pohľadný, sa pozrel na vyvolávača a ten prikývol. Vykročil vpred a Tsuki vyskočila, aby sa s ním stretla. Ich súboj netrval ani desať sekúnd a skončil otiskom Tsukinej topánky v jeho rozkroku a jej mečom opäť v hrdle. Skoro až po záštitu. Davom sa nieslo vzrušené mrmlanie..* 100 Ryo! *zvolal niekto..* 110! *Tsuki sa pod vlasy usmiala, keď muži začali prihadzovať. Behom chvíľky sa jej cena vyšplhala na 400 ryo - čo bola slušná suma. Keď sa pozrela smerom na tribúny, zistila, že veľký kápo nepovedal ani slovo. Aj keď sa pri kápovi objavila kapitánka a niečo mu šepkala do ucha, neprihodil..* "Najvyšší čas to rozbaliť.." *vytrhla meč z krku bojovníka a otočila sa k tretiemu, ukázala na neho mečom a vyzvala ho..* Ty. Ďalší.. *pozrel sa na dve mŕtvoly pri Tsukiných nohách,* Vylíž si, *povedal posmešne,* Vezmi si so sebou kamarátov, *odhodila drevený meč na zem,* alebo ste všetci zbabelci? *dav hučal a pískal. Byť porazený na svojom vlastnom území bola jedna vec, ale dostať nakladačku od holky, ktorá je neozbrojená a o polovicu menšia než oni, bola vec druhá. S planúcimi očami a zdvihnutými mečmi vstúpili muži do arény. A Tsuki im s temným úsmevom vykročila naproti. Prvý bojovník zahulákal vojnový pokrik a zaútočil na Tsukinu hlavu. Tsuki na neho letmo pozrela a priskočila k nemu, prudko ho kopla do kolena, vrazila mu päsťou jednu do krku, a keď sa prekotil nazad, prešla do piruety a za jásotu nadšeného davu zachytila meč, ktorý mu vyletel z ruky. Ale rana jej pristála zozadu na hlave a Tsuki zavrávorala. Skoro sa jej ani nepodarilo sa otočiť a vykryť ďalší útok, len tak-tak sa dokázala dostať do niečoho, čo vzdialene pripomínalo streh. Ďalší bojovníci postupovali vpred a nedopriali jej chvíľku oddychu. Ustupovala cez celú arénu a teplá krv jej odkvapkávala zo zátylku. Jeden z nich šiel po nej, útočil jej na tvár, na krk, na hrudník. Tsuki sa bránila, zablokovala ho a prenikla cez jeho obranu, ale jeho meč ju sekol cez rebrá, než stihla poriadne udrieť, a lakeť do brucha ju poslal k zemi. Urputne držala meč a odkotúľala sa stranou, zatiaľ čo sa muži snažili zašlapnúť jej hlavu do hliny. Tápala po zemi, a potom hodila hrsť hliny jednému z nich do tváre., vykopla nohou a poslala druhého k zemi. Překulila sa na nohy, zarazila svoju topánku jednému z nich do gulí, tak tvrdo, že si to vyslúžilo súcitné zasténanie všetkých mužov z davu. A za ich povzbudzovania ho praštila rukoväťou meča do tváre a rozmázla mu noc po lícach. Otočila sa a len tak-tak stihla vykryť ranu, ktorá by jej urobila dieru do lebky. Ten prvý bol už zase na nohách. Tancovala s ním v prachu, útok a protiútok, Tento muž bol obrovský, ale ona bola rýchlejšia s čírou a krvilačnou zúrivosťou. Prudko uderil a prerazil jej drevený meč na polovicu, keď ho blokovala. Pritancovala však k nemu bližšie, keď bol ešte rozmáchnutý, prikrčila sa a vrazila mu zlomený meč pod bradu. Drebo mu prepichlo hrdlo, a keď padal, postriekala jeho krv Tsukine ruky. Neskoro sa otočila a tretí a posledný muž ju zasiahol do ramena a vyhodil ju tak z rovnováhy. Dav burácal. Zaútočil znovu, zasiahol ju do rebier a Tsuki zalapala po dychu. Popadla ho za ruku a pritiahla si ho k sebe. Celou silou do neho udrela, aby ho zvalila na zem. Spadla na neho a prstami našla jeho ústa, vkĺzla dovnútra, skrútila ich ako rybárske háčky a veľkou silou zatiahla do strán. Muž jačal, keď sa jeho pery roztrhli. Dav hučal. Päsťou ho udrela do tváre.. Jedenkrát, dvakrát, trikrát.. Ruky mala krvavé, zuby zaťaté. Jeho tvár prskla ako škrupinka od vajíčka, keď ho udrela znova, poriadne silno. Bola spotená, pálili ju pľúca, pokrytá lepkavou červenou krvou. APLAUS. Postavila sa. Stála tam s pažami po lakte od krvi. Kapitánka prijímala čím ďalej, tým väčšie ponuky, ktoré sa vyšplhali až na 700 ryo..* 701 ryo! *ozvala sa žena z tribúny. Až skoro do konca nikto neprihodil, keď však zdvihol ruku kápo,* 1000 ryo.. *publikom sa rozbehlo tiché mrmlanie. Popravde, táto cena bola zbytočne moc vysoká. Kápo ju chcel. A bude ju mať. Hlavne preto, že bol jedným z mála osôb, čo tu boli shinobi. A ako stopár mal vyvinutú schopnosť cítiť chakry. A tú z Tsuki cítil. Mladá holka porazila niekoľkých chlapov len v Taijutsu a Kenjutsu. Čoho asi bude schopná, keď ukáže svoje Ninjutsu schopnosti?.. Tsuki prižmúrila oči a až tanečne sa uklonila. Nevedela sa dočkať, keď zistí, komu sa to upísala..*

KONIEC RPG

*Neočakávala, že sa k nej budú správať, akoby bola z cukru. Navyše si bola vedomá toho, že sa pred malou chvíľou stala MAJETKOM, otrokom.. Ale to ju vôbec nezaujímalo. Po tom, čo ju kápo kúpil za úctyhodných 1000 ryo, strčili ju do zatuchnutej cely, ktorá smrdela ako chcanky a číre zúfalstvo. Mala v nej iba jeden jediný kýblik, kde mohla vykonať potrebu. Ale bola na ňom zaschnutá špina a najmenej tucet múch. O niekoľko desiatok minút neskôr, keď sa skončili súboje v aréne, bola Tsuki konečne eskortovaná z arény do nejakého sídla kápa. Chodbou sa rozľahla ozvena krokov. Do miestnosti, kde sa teraz Tsuki nachádzala, vstúpil kápo a za ním ho nasledoval jeden z najlepšie stavaných mužov, akých kedy Tsuki videla. Mal zhruba tridsaťpäť rokov, hustý plnovous mal pretkaný šedinami a husté vlasy zviazané do dlhého ohonu. Zvlášť nepekná jazva pretínala jeho obočie, tvár a pery a krivila mu rysy do škľabu. Oči mal podliate krvou a sťažka sa opieral o palicu, ktorej madlo malo tvar hlavy leva. Keď sa Tsuki pozrela smerom dole, všimla si, že mu chýbala od kolena dole noha. Mal miesto nej iba železnú tyčku. Prehliadol si Tsuki prísnymi oceľovo šedými očami, a potom hlasom ako pukajúci kameň prehlásil,* Je to holka.. *kápo zdvihol jedno svoje obočie,* Všimol som si, Do hája. To ste vyhodili tisíc ryo za niečo takéto? Zázraky nerobím. Ku svojej práci potrebujem kvalitný materiál.. Zabila päť mužov za päť minút. Stojí za každú mincu, ktorú som za ňu utratil. Kúpil som ešte ďalších dvoch, obaja stoja za to. A nemáš mi čo vyčítať, Isamu, keby si včera nevyrazil chľastať, mohol si byť so mnou dnes ráno, keď som ju kupoval.. *urostlý muž zavrčal a pozrel sa znova na Tsuki..* Vstaň.. *Tsuki sa potichu zdvihla a červeným očkom hodila po kápovi.. Isamu krivkal kolom dokola okolo Tsuki. Štuchal ju do svalov na bruchu, mačkal jej obrovskými rukami bicepsy. Z jeho dychu cítila víno..* Príliš malá.. Týmito rukami nikde nedosiahne.. *kápo mu oponoval,* Je rýchla ako vietor, Je moc mladá.. Päť chlapov, *zopakoval kápo,* za päť minút.. JE TO HOLKA.. Stačí, aby ju chlapi ucítili a rupne im v bedne.. *Tsuki začínala bolieť hlava z toho ich večného žvanenia. Mala chuť mu vraziť koleno do rozkroky, vyraziť všetky zuby a zatancovať si na jeho hlave víťazný tanček. Ale bola trpezlivá. Takže? *Isamu si povzdychol,* Vezmem ju a aj tých dvoch ďalších. Musia prejsť cezo mňa. A ak to nedokážu... *kápo ho prerušil mávnutím ruky,* Tak mi môžeš povedať, že si mi to hovoril.. *Isamu sa zamračil a jeho výraz bol vďaka jazve o to desivejší. Tipovala to na zranenie od nejakej čepele. Pohybovala sa ako bojovník. Elegantný a silný, hoci mu chýbala noha..* Pošlem niekoho, aby sa o ňu postaral. Vypadá hrozne. A rozhodne tak aj smrdí.. *Isamu ohrnul nosom a otočil sa na odchod. Kápo si ju ešte raz premeral svojim pohľadom - vskutku, vypadala otrasne. Pod tou špinou a krvou sa strácal všetok jej pôvab a krása. O niekoľko minút neskôr si pre ňu prišiel pár mladých dievčat, možno tak o dva, či tri roky mladšie, než bola ona sama. Viedli ju nejakými chodbami. Tsuki skúmala svojim očkom okolie - čo tu bolo, kadiaľ išli, kde sa nachádzali dvere, okná, čo z tých okien dokázala vidieť a podobne. V hlave si začala skladať akúsi mapku tohoto 'sídla'. Dostali sa do ďalšej miestnosti, kde už bola pripravená väčšia drevená kaďa, v ktorej bola vlažná voda. Tsuki si nechala líbit, keď z nej dievčatá začali dávať dole oblečenie, aspoň sa o to nemusí starať sama. A tá predstava toho, že jej po kúpeli budú rozčesávať vlásky.. Hmm.. Ani sa nenazdala a už sedela nahá v kadi. Dievčatá okolo nej behali, snažili sa jej dlhé čierne vlasy rozpliesť a vyumývať z nich všetku tú špinu, prach, hlinu a zaschnutú krv. Dvakrát muselo meniť v kadi vodu. A to všetko kvôli jej dlhým, hustým vlasom, z ktorých sa neustále valila špina. Mali ju potom odviesť za kápom, ale trvalo to dlhšie, než sa predpokladalo, a tak sa otvorili dvere na miestnosti rovno v momente, kedy Tsuki stála v kadi , otočená chrbtom ku dverám. Letmo sa pozrela ponad svoje rameno a uvidela tie zafírovo modré oči kápa. Ten mal dokonalý výhľad na jej zjazvený chrbát, ruky, nohy.. A na jej tetovanie krídel, ktoré mala na chrbte. Bez zjavného ostychu začal okolo trojice mladých žien krúžiť. Obzeral si Tsuki aj spredu - zo zvedavosti, či je tak zjazvená aj vpredu. Bola. Jej krk a tvár boli nedotknuté - akoby to bolo naschvál. Ihneď mu doplo, že toto nebolo zo žiadneho tréningu, ani z bojov. Toto bolo úmyselné týranie človekom. Možno viacerými ľuďmi. A len tak mimochodom skonštatoval aj fakt, že takto umytá.. bola neskutočne príťažlivá. Už presne vedel, čo tými slovami Isamu myslel. Nadýchol sa a nasmeroval svoje slová na otrokyne,* Priveďte ju na dvor.. *otrokyne kývli a kápo bol fuč. Čoskoro bola Tsuki osušená, oblečená do čiernych kožených nohavíc, bielej halenky so širokým čiernym opaskom. Na nohách mala kožené čižmy. Halenka mala rukávy zhruba po lakte, takže jej zjazvené ruky boli vidieť. A aj jej tetovanie kapitána vojenských jednotiek. Otrokyne jej ešte zaplietli vlasy do dlhého copu, pretože jej vlasy boli extrémne dlhé a husté a nemali čas s nimi robiť niečo iné. Keď sa dostali na dvor, spozorovala skupinku trénujúcich mužov. Ani sa nečudovala, prečo bol Isamu proti nej. Bol tu samí chlap, vyjma otrokýň, s ktorými kto vie čo robili.. A ona bola momentálne jednou z nich. Otrokyne ju postavili pri dvoch mužov. Prvý z nich bol skoro ešte kluk, vypadal o pár rokov starší ako Tsuki. Mal jemne zvlnené vlasy, silné paže a pekný úsmev. Druhý bol urostlý skoro tridsiatnik. Vypadal tvrdo ako hřebík do rakve. Jasné modré oči a oholená hlava. Pôsobil, že je z tých dvoch ten krutejší a na Tsuki hľadel akoby ju chcel ošukať a/alebo zabiť. Nebola si úplne istá v akom poradí. A nebola si istá ani tým, či to vie on sám. Ucítila na sebe niekoľko ďalších párov očí, ako hodnotia každý štvorcový centimeter jej tela. Zahliadla výsmešne prižmúrené oči. Však počkajte. Tá vám ešte ukáže!.. Na okamih jej pozornosť upútal pohľadný blondín so zelenými očami, a keď prebehla partičkou chlapov až na okraj.. V bruchu sa jej rozlial podivný chlad. Dych sa jej zadrhol v hrudi. Dlhé tmavé vlasy mu splývali po ramenách a rámovali tvár tak pohľadnú, že by mohla byť dielom samotných bohov. Bol v dobrej kondícii a neľútostný, ale ohybnejší, než väčšina ostatných, šepot desivej rýchlosti mu ovíjal pevné svaly na pažiach a bruchu.. Isamu vzal do ruky piesok zo zeme,* Čo držím v rukách?.. Piesok.. *odpovedal ten mladší z dvojice mužov, pri ktorých Tsuki stála. Švih! Plesk! Biť prebleskol vzduchom medzi mladým mužom a Isamom. Zanechal na mladíkovej hrudi krvácajúcu ranu. Zapotácal sa a pekná tvár sa mu skrútila bolesťou..* Vo svojich rukách držím vaše životy.. Nejste nič, nejste hodní zlíznuť hovno z mojich topánok.. Nie ste nič, než obyčajní otroci.. *Tsuki si takmer zívla pri tom Isamovom prednese. Potrebovala vydržať ešte chvíľu, aby zistila, či sa jej toto celé oplatí. Alebo nie. Isamu chrstol piesok na zem..* Nezaujíma ma, čím ste boli predtým. Žobráci, páni, pekári, či... děvky.. Ten život skončil. A teraz ste menej, než nič. Ale ak ma budete sledovať ako oni.. *ukázal prstom na skupinu mužov,* ..a počúvať, čo vás učím, tak jedného dňa môžeme byť medzi nimi. Byť slobodnými, byť našimi členmi.. Ale ak mi prinesiete hanbu, tak prisahám, že budete ľutovať toho dňa, keď vás vaša matka vyprdla z brucha.. *Tsuki nevnímala jeho slová. Miesto toho sa zameriavala pohľadom na muža, ktorý jej pohľad neustále opätoval. V jeho pohľade bol hnev alebo chtíč.. Alebo niečo medzi tým. Pokožka jej brnela, ako keby mrzla. Tento pocit už poznala.. Celkom dobre.. Skoro ako vlastné meno. A keď mu hľadela do očí, vedela, že on sa cíti úplne rovnako.. Isamu rozpustil skupinku mužov. Tsuki a dvaja ďalší tam ostali..* Meč a štít! *zareval Isamu a jeden z otrokov pribehol k stojanom so zbraňami, zobral drevený tréningový meč a široký dubový štít a doniesol ich Isamovi. Ten ukázal zbraňou na mládenca menom Rei..* Poď, ukáž mi z akého si cesta, chlapče.. Prines mu nejaký klacek a niečo, za čo sa môže schovať.. *otrok prikývol, odbehol späť k stojanom a vrátil sa s ďalším dreveným mečom a štítom. Rei sa pripravil a zaujal tak napoly slušný bojový postoj..* Útok! *zareval Isamu. Rei s výkrikom švihol dreveným mečom, ale Isamu ho ľahko blokoval..* Nechcel som od teba polibek, povedal som sakra útok!! *Mladík sa zamračil a zahájil sériu výpadov na hlavu, hrudník, brucho. Isamu bol silný ako býk, ale so železnou nohou sa pohyboval pomaly a Rei dokázal prekvapivo dobre pracovať nohami. Tlačil staršieho muža dozadu, meč trieskal o meč, zo štítov sa zdvíhal prach, keď absorbovali nárazy. Tsuki si všimla, že skupinka, ktorá bola rozpustená, aby šli trénovať ďalej, teraz trénovala len napoly a so záujmom pozorujú súboj. Rei bol čím ďalej, tým viac agresívny. Uštedroval mu jednu ranu za druhú, úplne dominoval v zápase, dokiaľ Isama nezatlačil na okraj kruhu, v ktorom bojovali. A potom, akoby sa prebudil zo zimného spánku, muž ožil. Preniesol váhu zo zadnej nohy na prednú v jedinom okamžiku a začal sa, napriek tomu, že mal jednu železnú nohu, pohybovať elegantne a svižne. Bohom niekoľkých sekúnd vyrazil Reiovi meč z ruky, vrazil mu svoj vlastný do brucha a nechal ho ležať v piesku. Isamu sa nad ním týčil a na obočí sa mu lesklo len trochu potu.* Čo si sa naučil? *Rei zvieral svoje pochroumané brucho a nedokázal popadnúť dych, natož odpovedať,* Toto nie je miesto pre bitkárov.. Je to šachovnica. A hráme na nej tu najveľkolepejšiu hru zo všetkých. Mazaný protivník môže predstierať slabosť.. *pri tých slovách na sebe ucítila Tsuki znova nejaký pohľad. Očkom zaznamenala, že jej tentokrát venoval pohľad kápo. On jediný vedel, že je Tsuki ninja. Ale ona o tom nemala páru..* Dovoliť ti, aby si sa unavil, poznať vzorec tvojho chovania, aniž by sa zapotil. Prílišné sebavedomie už stálo život stovky takýchto.. Pamätaj si to, inak to bude tvoj koniec.. A teraz, sakra, vypadni z môjho kruhu.. *Isamu sa otočil k Tsuki a ukázal na ňu drevenou zbraňou,* Ty budeš ďalšia, holčičko. Ukáž mi, za koľko z tých tisíc ryo stojíš.. *otrok jej s hanblivým úsmevom podal cvičný meč a štít. Ten druhý chlap s oholenou hlavou, Katsuo, vytrhol zbraň z rúk otroka a odstrčil Tsuki stranou,*Nasrat, *zavrčal,* Žiadna čubka nevstúpi do kruhu skôr, než ja.. *Švih! Prásk! Bič mu vystrihol linku agónie na lopatkách..* Zmizni mi z očí, dnes bojovať nebudeš.. *otrok vzal Katsua stranou, a potom ho doprovodil do sídla. Tsuki si zatiaľ vzala meč a štít. Cítila, ako ju ten tmavovlásek pozoroval tmavými očami. Bez slova zaútočila. Jej útoky boli brutálne a oslepujúce. Tancovala po piesku, preplietala sa medzi Isamovými ranami. Nebola dobrá v boji so zbraňami a mŕtva váha štítu ju ťažila. Každý zásah jej rozvibroval lakeť a rameno. Vedela, že sa s ňou Isamu hral. On bol majstrom šermu, ona s mečom príliš nebojovala.. Nechával ju, aby uhýbala a kľučkovala a čím ďalej, tým viac sa unavovala, zatiaľ čo pečlivo sleduje ako sa chová a chystá sa na finálny útok. Vydržala dlho, veľmi dlho a pomáhala jej v tom jej výdrž, rýchlosť a aj sila, aby udržala krok s majstrom šermu. A aj to, že sa dokázala veľmi dobre pohybovať. A potom.. Ju praštil štítom do tváre, až padla na chrbát. Pokúsila sa uhnúť stranou, vykríkla bolesťou, keď ju jeho meč treskol do chrbta a poslal k zemi. Drevený meč dopadol vedľa jej hlavy, keď sa kotúľala stranou. Isamu ledabyle zdvihol štít a zakončil to zlomyseľným kopnutím do brucha železnou nohou. Bolesť ju oslepila- Zabodol svoju tréningovú zbraň vedľa nej do piesku, pozrel sa na ňu a zavrčal,* Tisíc ryo? Ja by som za teba nedal ani jedno.. *Tsuki sa driapala na kolená a zaprášené pramienky z ofiny sa jej dostali do úst. Ostatní sa jej vysmiali a vrátili sa k tréningu. Tsuki si stiahla štít z paže a vypľula krv do piesku,* Znova.. *dožadovala sa.* Ne, *povedal Isamu,* Chcel som vidieť, čo dokážeš. A teraz to viem. Bež si umyť svoju porážku. Už je neskoro. Tvoj tréning začne zajtra.. *Rei pomaly vykročil vpred a chcel pomôcť Tsuki vstať. Zavrčala na neho a postavila sa sama. Tmavovlásek vzhliadol od tréningového panáka, z ktorého sa snažil vymlátiť výplň, a krásna tvár sa mu leskla potom. Temné oči upieral do tých jej..* Bastard.. *zašepkala Tsuki, než sa vytratili do sídla.*

KONIEC RPG

*Tsuki, Rei a Katsuo boli eskortovaní z dvoru do sídla. Odviedli ich do dvojitých dverí v zadnej časti sídla. Tam sa stretli so štíhlou ženou, otrokyňou, ktorej bolo skoro päťdesiat,* Som Daya, mám na starosti chod tohto sídla. Predtým, než vás nakŕmim, sa vykúpete.. Ak máte otázky, môžete prehovoriť.. *Katsuo sa poškriabal na brade a preskúmal ženu od hlavy k päte..* Umyjete mi chrbát, madam? *Daya pozrela na dvoch strážnych. Muži vytiahli drevené obušky a zmlátili Katsua do krvi priamo tu pred zrakmi ostatných. Tsuki pretočila očami a premýšľala, jak môže byť ten týpek tak tupý. Ju samú ale pálili na jazyku slová. Už sa dnes umývala.. Ale je pravda, že sa v piesku znova zasrala. A jej tvár na tom nebola najlepšie. Po poriadnom výprasku ostal Katsuo ležať na podlahe..* To asi znamená.. že.. ne? Nemaj ma za nejakého sprostého služobníka, ty podvraťák! *povedala Daya a tmavými očami si obzerala Katsua..* A teraz mi tu prestaň krvácať na dlaždice a poď so mnou.. *Katsuo sa vyhrabal na nohy, z obočia a pier mu odkvapkávala krv.. Dostali sa do zadnej časti sídla a bola to celkom štreka pre tých troch, čo dostali nakladačku. Ale ani tak neprestala Tsuki pozorovať každé zákutie sídla, počítať okná, dvere.. A skladala si mapku v hlave aj naďalej. Daya ich viedla dole točitým schodiskom do miestnosti, kam ich pustila Daya. Na konci miestnosti boli veľké lázne. Stráž ostala vonku, vstúpila s nimi dovnútra iba Daya..* Vyzlečte sa.. *nariadila. Iné dievča v jej veku by sa možno hanbilo a červenalo. Triaslo by sa, alebo by proste odmietlo. Ale Tsuki vnímala svoje telo ako ďalšiu zbraň, nebezpečnú ako akákoľvek čepeľ. Tak čo by neukázala trochu nahej kože?.. A tak zo seba bez váhania vyzliekla handry a topánky a stála v pare nahá. Katsuo sa ešte klepal po výprasku, aby si niečoho všímal, ale kútikom oka postrehla Tsuki Reia, ako očami hltá jej telo.* Pod touto strechou nebudem tolerovať špinu. A daj si záležať na tých vlasoch, holčičko.. *Tak trochu sa Tsuki začínala obávať toho, že asi neurobila dobrý dojem. Keď ju sem privliekli, omývali ju otrokyne, teraz sa musí umývať s dvoma chlapmi.. Daya očakávala nejaké otázky, a keď panovalo ticho, prikývla,* Vrátim sa za dvadsať minút. Keď ma necháte čakať, odmením vás bičom.. *Daya odišla preč a stráž ostala stáť za dverami. Tsuki vošla do lázne s povzdychom. Ponorila sa do nej. Teplota bola skvelá a užívala si ten pocit. Prechádzala si rukami po koži. Odhrnula si vlasy dozadu, zaklonila hlavu dozadu, aby ich namočila, a potom si ich začala rozpletať. Uprela pohľad na Reia a zdvihla sa z vody len toľko, aby z nej vykukli jej prsia. Mladík si rukami zakrýval rozkrok a neúspešne sa snažil zastrieť svoju čím ďalej väčšiu erekciu, keď vstupoval do lázne..* S tým by si mohol niekomu vypichnúť oko.. *zahučal Katsuo,* Jeden by si pomyslel, že si nikdy nevidel kozy.. A ty, keby si nebola taká suka, tak bys pre mňa bola príťažlivejšia, malá líška.. *Katsuovi neunikol jej cejch. Vlk s líškou. Bola drobunká, a tak nemohla byť tým vlkom. Preto ju pomenoval líškou..* Láme mi to srdce, ale naučím sa s tým žiť.. *Daya sa vrátila presne sa dvadsať minút a doniesla im hromádku čistého oblečenia. Všetci traja sa obliekli do nového a voňavého..* Voním jak skurvený šľachtic.. *strážny vytiahol obušok a pretiahol Katsuo zozadu cez nohy. Veľký holohlavý muž sa s výkrikom zrútil na kolená..* Hovorím to naposledy. V mojej prítomnosti budete hovoriť len vtedy, keď vás vyzvem. Ešte raz zabudneš, kde je tvoje miesto a zažiješ niečo, čo už z hlavy nedostaneš. Ver mi, že bojovať môžeš dosť dobre aj bez jazyka v ústach! *zasyčala Daya. Katsuo zamručel omluvu. Daya ich doviedla na verandu, kde jedla skupina mužov, ktorá predtým trénovala na dvorku..* Najedzte sa.. Zajtra budete potrebovať silu.. *prikázala Daya a prehodila si dlhý šedivý cop cez rameno. Katsuo napochodoval ku kuchárovi ako muž, čo vedel, čo robí. Tsuki s Reiom ho nasledovali. Uvedomila si, že nejedla od včerajšieho večera. Prehliadla si tváre mužov a našla tmavovláska sediaceho v čele prvého stola. Dlhé tmavé vlasy mal v cope. Vzhliadol, keď vstúpila Tsuki na verandu a rovnako rýchlo pohľad odvrátil. Išla k hrncu s kašou a videla, ako Katsuo slintal, keď mu do nosa udrela vôňa jedla. Kuchár naložil Reiovi veľkú naberačku rozvarenej hmoty..* Hej, ja som tu bol prvý, ty hubený ňoumo.. *zavrčal Katsuo. Veľká ruka iného muža odstrčila kuchára stranou..* Dobrý večer, milí priatelia.. Vitajte u nás.. Dlhá cesta? Musíte byť hladnejší než chudá šlapka.. *Katsuo prikývol,* Jo. Od včerajška sme nejedli.. Len sa nebojte. O vaše potrebu bude postarané. Nicméně tá kaša môže byť trochu bez chuti. Ale nebojte sa, trochu to prikorením.. *veľký chlap sa zasmial, siahol si do nohavíc. A bez cavykov vytiahol penis a hlasito sa vymočil priamo do hrnca s kašou. Skupinka mužov vyprskla do hlasitého smiechu a kričali chlapove meno. Chlap odkráčal naspäť na svoje miesto a niekoľko mužov ho poplácalo po chrbte. Tsuki stála s miskou v ruke a zápachom čerstvého moču v nose..* Zisťujem, že nemám zas taký hlad.. Sme na tom rovnako, malá líška.. *všetci traja sa posadili za voľný stôl a Rei im obom dal za lyžiču kaše do ich misie. Katsuo aj Tsuki sa na neho neveriacky pozrela. Ale ani jeden neodmietol. Teraz šla hrdosť stranou. Hlad bol hlad.. A keď sa konečne 'najedli', boli odvedení dole do pivnice. Opäť mala v hlave plno otázok. Predtým bola v nejakej skromne zariadenej izbe s kaďou, ale stále to bolo lepšie než nejaká pivnica. Každopádne dá tomu ešte pár dní, alebo dovtedy, kým aj jej rupnú nervy. Oslobodila sa od jedného tyrana. A teraz má byť otrokom niekoho iného?.. Ale všetko chce obete.. Ostatní muži zo skupiny mali svoje vlastné izby. Len ona, Rei a Katsuo skončili v pivnici na zatuchnutej slame..* Dúfam, že zajtra dostanem šancu bojovať v kruhu s tým železonohým bastardom! Urazím mu palicu a ošukám jeho mŕtvolu, než vychladne.. Na to by si potreboval mať aspoň nejakého pinďoura.. *odpovedala Tsuki,* Len hovor, hovor, mrňavá líška. Však uvidíš.. Zabijem jeho aj celú jeho zasratú rodinu.. *všetci traja sa uložili k spánku. Netrvalo dlho a počula chrapot oboch chlapov. V pivnici bola tma a dovnútra dopadali len slabučké paprsky svetla. Vstala zo slamy a vydala sa von z pivnice. Za pomoci Sairento Kiringu sa pohybovala nepočujne. Párkrát musela vyčkať, kým prešla stráž, ale potom pokračovala. Až sa dostala do kuchyne. Bola prázdna. Ale v malej spíži bolo jedla hojne. Tsuki si dopriala svoju porciu. Ak má vymyslieť nejaký plán, bude potrebovať každý jeden sval svojho tela, lebo to nepôjde diplomaticky.. Potom z kuchyne vyšla a dala sa na objavovanie pevnosti, aby si o nej urobila obrázok a hlavne dokončila mapu vo svojej hlave. Netušiac, že ju kápo sleduje zo svojej pracovne, kráčala chodbami. Cítil jej chakru, takže len vyčkával, kým sa dostala až pred dvere jeho pracovne a stiahol ju do nej. Lakťom ho chcela udrieť do tváre, ale on sa vyhol, chytil ju pod krk, prehodil si ju cez rameno tak rýchlo, že nemohla reagovať. Praštil ňou o zem, až sa jej pred očami roztancovali hviezdičky. Sadol si na ňu a vymáčkol jej vzduch z pľúc..* Musíme sa porozprávať.. * keby ju v tom okamihu nepustil, už by sa neudržala a spražila by ho bleskovou chakrou techniky Raiton no Yoroi.. Miesto toho vstala, vrhla na neho nevraživý pohľad a počúvala.. A čo jej povedal, ju donútilo sa usmiať od ucha k uchu..*

KONIEC RPG

*Bolo to už niekoľko mesiacov, čo nebola otrokom. Prakticky dostala slobodu ešte v ten deň, čo bola kúpená, lebo ako zistila v tú noc, kápo bol shinobi a dokázal cítiť jej chakru. Začal ju trénovať v stopárskom umení a v rôznych iných veciach - urobil z nej svoju čepeľ, svojho asasína, a tak ju priučoval ďalším veciam. Nesmela však využívať pri týchto misiách svoje Ninjutsu a väčšinou ani chakru, aby po nej ostávalo čo najmenej stôp. Ktokoľvek, kto poznal jej chakrový podpis, ju mohol identifikovať. Pred dvoma týždňami dostala ďalšiu úlohu - v Zemi krkov. Zem sama o sebe mala veľmi schopnú armádu a ešte oveľa schopnejšieho syna terajšieho generála. Jin Hizashi bol veľmi talentovaný a mal byť nástupcom svojho otca, ktorého prekonal už veľmi dávno. V jeho čele by mohla byť armáda veľmi nebezpečná, a tak ho chcel sám kápo odstrániť. Túto úlohu dal Tsuki. Na počesť Jina sa dnes konal bál, na ktorý Tsuki dorazila s akademickým omeškaním. Tanečná sála už bola naplnená k prasknutiu, ale to nebolo prekvapením - Jina Hizashiho táto krajina zbožňovala. Dvanásťčlenný orchester začal na pozlátenom medzipodlaží hrať veselú melódiu. Tsuki sledovala, ako sa vysokopostavní ľudia vo farebných kabátoch hrnuli na tanečný parket. A do ich lakťov boli zavesené pôvabné dámy v karmínových róbach. Ich tváre boli ukryté v ohromnom množstve rôznych masiek so stovkami farieb a tvarov. Tsuki videla mnoho vecí, ktoré bývali aj na ich oslavách a akciách, ktoré usporiadúvala jej matka - blýskajúce sa drahokamy, žiarivá slonovina, vejáre z pávich pier.. Tsuki bola oblečená do krvavočervenej róby odhaľujúcej ramená. Korzet mala pevne zošnúrovaný a vo výstrihu sa jej blýskala šnúra rubínov, a aj keď oceňovala spôsob, akým jej korzet a šperky ešte viac zdôrazňovali jej prednosti, obdivné pohľady, ktorými bola častovaná celú noc, jej dýchanie nijak neuľahčili. Svoju tvár skrývala pod maskou - pery a bradu mala nezakryté a bolo jej vidieť len jedno očko, to červené..* "Kde, kurva, je?" *zamrmlala si v hlave a prechádzala očkom po dave ľudí. Chvíľu jej trvalo, kým očami našla toho, koho hľadala. Bol nad parketom - v súkromnej lóži, ako inak. Cez dym a dlhé pruhy hodvábu zavesené od stropu konečne uvidela vysokého mladého muža v dlhom bielom kabáte. Tvár mladého muža bola napol ukrytí pod maskou, ale videla výraznú čeľusť a krásny úsmev, keď niečo pošepkal do ucha nádhernej mladej žene vedľa neho oblečenej v elegantných šatoch..* "Tuším si už niekoho na dnešný večer našiel. No nie na dlho.. Nie, keď sa do toho vložím ja.." *Tsuki vykĺzla z kúta, kde stála a preplietla sa tanečnou sálou ako dym. Usmievala sa, keď jej niekto zložil kompliment, ale vôbec ju nezaujímal.. A zdvorilo odmietala vyzvania k tanci, hoci mala chuť ich rovno ubodať.. Bezstarostne prešla okolo dvoch strážnych. Vďaka maskám bolo ľahké pohybovať sa medzi davom a neupútať neželanú pozornosť.. Zvlášť, keď jej krivky boli zošnúrované tak, aby odvádzali pozornosť od jej tváre. Ibaže tie jazvy... Ale to chlípnym mužom asi moc nevadilo.. Tsuki naniesla na svoje pery ďalšiu vrstvu tmavo červeného rúžu a vkĺzla za sametové závesy do Jinovej lóže.* Ah, prepáčte.. *Jin a jeho spoločníčka trochu prekvapene vzhliadli. Obaja sedeli na dlhom gauči potiahnutom mačkaným sametom a na stole pred sebou mali poloprázdne poháre a fľašu dobrého červeného vína. Tsuki si v hranom zdesení primáčkla ruky v rukavičkách na prsia.* Myslela som, že táto je prázdna.. Prepáčte mi to, prosím.. *budúci generál kývol. Jeho krásny úsmev bol tmavý od vína,* Netrápte sa tým, slečna.. Vy.. *Tsuki neisto vzdychla. Zdvihla ruky, rozviazala si masku, a potom si ňou začala ovievať tvár. Odhalila tak svoje nádherné modré očko..* Prepáčte, mohla by som vás chvíľu obťažovať? a sadnúť si tu? Je tu neuveriteľné horko a v týchto šatách sa zle dýcha.. *Jin prešiel po Tsukinej odmaskovanej tvári. Tie rôznofarebné oči ho zaujali. No bleskurýchlo prešiel po nahej koži pod hlavou, keď Tsuki predviedla scénku, ako si upravuje korzet..* Ale vôbec nie, slečna.. *usmial sa a ukázal na voľné miesto. Tsuki poďakovala, sadla do sametu a znova sa začala ovievať..* Dovoľte, aby som sa predstavil. Som Jin Hizashi a moja úžasná spoločníčka je Hanabi.. *Jinova spoločníčka bola kráska približne o päť rokov staršia ako Tsuki. Tmavé vlasy a oči, olivová pleť, zlatý šifón na šatoch zdôraznený metalickým práškom, ktorý mala nanesený na perách a riasach..* Máte veľmi pekné šaty, *zalapala Tsuki po dychu. Hrane.Hanabi jej poďakovala a zdvihla čašu. Tsuki ukázala na víno..* Môžem? *Jin prikývol. Sledoval, ako si naliala čašu vína a rovnako rýchlo ju aj vypila. Jej úplne prvá skúsenosť s vínom. Mala čo robiť, aby nehodila ksicht. V očiach Jina sa usídlil pobavený výraz. Pozdvihol fľašu k Tsukinej čaši a tázavo naklonil hlavu do strany,* Ešte jednu? Veľmi rada, pane.. *Jin jej nalial plnú mieru a potom jej času podal. Tsuki si ju od neho vzala s lišiackym úsmevom, končekmi prstov sa otrela o jeho zápästie a medzi ich pokožkou to 'zaiskrilo'. Hanabi pozdvihla svoju čašu ku zlatým perám a v jej hlase zaznela mierna podráždenosť,* Už ho moc neostáva, Jin.. *povedala varovne a strelila pohľadom po fľaši. Tsuki sa na ňu pozrela a zastrčila si zblúdilý prameň vlasov za ucho. Žiaden strach necítila. Tieto emócie už dávno dokázala ovládať a zabedniť hlboko v sebe. Zdvihla sa zo svojho miesta s eleganciou a usadila sa na miesto vedľa zlatej krásky. Pozrela sa Hanabi do očí a usrkla si trochu vína. Vzala Hanabi jej čašu a dala jej do dlane svoju, preplietla si s ňou prsty a zdvihla čašu k zlatým perám. Ohliadla sa cez rameno na Jina a zistila, že ich uchváteno sleduje. Usmiala sa a zašepkala tak nahlas, že to bolo počuť..* Rada sa podelím.. *Nuž.. Tsuki s nimi musela v lóži porobiť VECI, keďže Jin momentálne stál za Tsuki a prechádzal jej dlaňami po nahých ramenách a po prsiach. Tsuki cítila jeho pery na svojom uchu a natiahla sa, aby mu mohla zapliesť svoje prsty do vlasov. Natlačila sa na tvrdosť v jeho rozkroku, našla jeho ústa, vzdychla, keď jej horkými bozkami vypálil cestičku po hrdle a lechtal ju strniskom. Našiel hodvábnu šnurovačku na korzete a pomaličky ju istými rukami rozviazal. Hanabi bola za ním, rozopala mu sako a nechala ho spadnúť na podlahu. Dlhými nechtami trhala jeho košeľu a obnažila jeho trup. Tsuki sa natiahla dozadu po jeho pevnom hrudníku a prstami kĺzala dole po konturách jeho podbruška. Cítila jeho pery na svojom zátylku a potom stisk jeho zubov, vzdychla, keď ju uhryzol dravejšie a znova našla jeho ústa. On sa však voľnou rukou zmocnil jej dlhých vlasov, zvrátil jej hlavu dozadu a Tsuki sa urobila husia koža, keď jej stiahol korzet. Hudba bola počuť len trochu a z diaľky, skoro sa strácala v piesni ich vlastných vzdychov. Prešli dole schodmi a Jin poháňal Tsuki s Hanabi tým, že ich hravo pleskol po zadočkoch. Stráže robili, že nič nevideli. Jin potom natlačil Tsuki na stenu, siahol jej medzi nohy a šikovnými prstami ju začal robiť priamo na chodbe. Skoro ani nedošli do jeho izby..Vzduch tu bol dole chladnejší. Tsuki korzet dopadol na drevenú podlahu, keď jej Jin vkĺzol rukou pod šaty. Zavzdychala, keď cítila, ako vzal jej prsia do dlaní a štipol ju do nateklé bradavky.. Až zalapala po dychu. Vyzliekol z nej šaty a nechal ich spadnúť na jej členky. Hľadala jeho opasok, ale našla pri ňom Hanabine ruky. Ich prsty sa preplietli, keď mu ho uvoľnili. Tsuki si užívala, ako Jinove ruky kĺzali po jej pokožke nižšie.. po bříšku.. medzi nožky.. Zastonala, keď sa jeho prsty dali do práce a podlamovali sa jej nohy. Otočila hlavu a svojimi perami hľadala tie jeho, ale on zvieral jej vlasy pevne a rýchlo ju vytiahol hore, lapala po dychu a stonala, keď svojim zadočkom tlačila na jeho rozkrok v rovnakom rytme, v akom on brnkal na ňu.. Opasok konečne povolil úplne, kráska mu rozopla gombíky na nohaviciach a jej ruky vkĺzli dovnútra. Okamžite našla svoj cieľ a usmiala sa. Vzala jeho pýchu do dlane. Jin sa otočil a našiel Hanabine ústa a ich jazyky sa preplietli. Tsuki mu vymotala jeho ruku zo svojich vlasov.. Nakoniec sa jej začala dotýkať Hanabi. Jin ustúpil stranou a sledoval ich. Končeky Hanabiných prstov jej tancovali po pažiach a po prsiach. Cítila jej ruku na brade, tisla sa bližšie a tesnejšie na Tsukine telo. Jin začal bozkávala Habani na zátylku.. Hanabine oči blúdili po Tsukinom tele. A potom ich nasledovala jej pery, ktorými láskala jej krk, prsia, bříško.. Tlačila na ňu svojim telom, až Tsuki narazila na posteľ. Spadla do nej a Hanabi sa ocitla medzi jej nohami. Ale to už ju Jin odstrkoval a ujal sa tohoto potešenia on sám. Hanabi sa dostala k Tsukinej hlave a začala ju vášnivo bozkávať. Tsuki jej musela vzdychnúť do úst, keď cítila vlhkosť a šikovnosť Jinovho jazyka medzi svojimi nohami. Až sa prehla v krížoch.. Omotala nohy okolo jeho krku.. A než si Hana´bi stihla všimnúť niečo podozrivé, uškrtila Tsuki Jina svojimi stehnami.. Siahla svojimi rukami do vlasov Hanabi, oboma rukami chytila jej hlavu a venovala jej posledný bozk.. Predtým, než jej zlomila väz.. Odhodila ženu stranou.. A povolila zovretie svojich stehien.. Posadila sa na posteľ a zhlboka dýchala.. Bola vzrušená, Jin bol veľmi pekný a aj Hanabi, ale musela ich zabiť.. Taká bola úloha. A tú splnila. Obliekla si svoje šaty, ako-tak zašnúrovala korzet, nasadila masku, opravila rozmazaný rúž na perách a vytratila sa preč..*

KONIEC RPG

Arkasuk Clive (Npc): *Už je to asi měsíc co se utkal s Noctisem, během toho boje se ho pokusil zabít ale jaksi mu to nevyšlo a odnesl si z toho totálně zničenou ruku (pravou). Noctis mu ji drtil v písku ale jako že opravdu celou a kvůli tomu má takovou divnou sádru kdy má v sádře oblast od prstů po loket a pak od ramene po loket kdy ten předěl u kloubu tak tam je taková tyčka u těch sáder aby to drželo ale ruku má stejně skoro stále v obvazu položenou aby ji netahal dole podél těla. Prý má štěstí že o tu ruku nepřišel ale že je možné že už nikdy nebude jako dřív. V očích Arkasuka to neudělal jeho syn ale ten proklatej démon! On už Noctise ani nemá za člověka ale fakt jen za toho démona, jeho syn je prostě dávno mrtvej. Naneštěstí je z něj oficiálně Nukenin s odměnou na hlavu a tak je jen jedno místo kam může jít. Zrovna si sebejistě kráčí Zemí Pustoty s tím že je zahalený v takovém plášti, který kryje celé jeho tělo a tak není vidět jeho zraněná ruka. Hledá svého dávného přítele se kterým má společnou minulost o které nikdo neví, ještě před založením Velkých Ninja vesnic za zády klanu Hakari pomáhal tomuto muži se získáváním otroků apod. Pak se ale s klanem přidal k Iwagakure a na tento život zapomněl. Ví od známých a určitých kontaktů v Sora-Ku že v této Zemi je jeho tábor a tak si tam jistě kráčí. * „Snad mě přijde, sice toho máme hodně za sebou ale vlastně jsem ho tehdy opustil.“

*Mareo dlhý čas premýšľal, či má za svojim starým kamarátom niekoho poslať. A koho. Narazil na jeho chakru úplnou náhodou, keď kontroloval pomocou Kagura Shingan okruh zhruba 1,5 kilometra. Len tak pre istotu. Robieval to pravidelne. Zavolal si dvoch svojich dosť dobrých mužov, aj keď vedel, že je už Tsuki naspäť. Chcel poslať ju, ale nechal ju, nech sa dá najskôr dokopy..* Kili, Fili, u brány sa čoskoro objaví cudzinec. Určite ho ihneď spoznáte. Doveďte mi ho a buďte na neho milí.. *obaja muži prikývli a vydali sa ku bráne, kde počkali. Bránou neprešlo veľa ľudí, ale každého jedného 'poznali'. Kým narazili na Arkasuka. Vyčkali, kým prešiel, až potom sa na neho zavesili,* Pôjdeš s nami, starouši. Šéf si ťa vyžiadal.. *zamrmlal jeden z nich zozadu, druhý sa dostal dopredu. Aby mohol udávať cestu. Cesta do sídla chvíľu zabrala - ak s nimi Arkasuk predsa len šiel. Tsuki stála pred stolom Marea a podávala mu hlásenie zo svojej poslednej 'misie'. Keď bol Arkasuk dostatočne blízko, aby jej novo vyvinutý zmysel pre vnímanie a cítenie chakry začal reagovať, ostala zarazená..* Je tu shinobi.. *oznámila Mareovi. Kývol hlavou,* Viem, poslal som poňho.. *Mareo nevedel, že Tsuki pochádza z Iwagakure, ani len nevdel jej pravé meno, len ju oslovoval ako 'Čepeľ'.. Ani ho jej minulosť nezaujímala, ani to meno. Ozvalo sa klopanie na drevené dvere,* Pošlite ho sem.. *zamrmlal Mareo dostatočne nahlas, aby ho počuli. Dvere otvorili a dvaja chlapi strčili Arkasuka dovnútra, zavrúc za ním dvere.* Vitaj, starý priateľu. Alebo ťa mám nazvať tým pravým pomenovaním? *Mareo vzhliadol od stola a zabodol sa svojimi očami rovno do Arkasukovej tváre. Tsuki sa ohliadla cez rameno a mala čo robiť, aby nedala na sebe vidieť to prekvapenie,* "Čo ten tu robí?"

Arkasuk Clive (Npc): *Arkasuk sám sice není nejmladší (39 let) ale určitě se nepovažuje za starouše, trochu ho to urazilo ale tak pro ty mladý ucha asi fakt starouš bude. * Neříkej mi starouši, taky ti neříkám cucáku. *Samozřejmě že je následuje, nevidí důvod proč je neuposlechnout, však za tím za kým ho vedou vlastně přišel. Arkasuk jako stopař (sekundárně) ovládá Kagura Shingan také a je zcela logické že si ihned proklepne veškeré chakry v tomto táboře. * „Tuhle chakru jsem už někdy cítil.“ *Není schopen si ale vzpomenout kde a kdy tu chakru cítil (chakru Tsuki). Když vstoupí dovnitř do kanceláře svého starého známého tak mu věnuje úsměv, cítí se skutečně nostalgicky. * Nazdar ty stará vykopávko, ještě dejcháš jo? Jsi fakt ukázka toho že svině se tohoto světa drží zuby nehty. *Není to urážka ale prostě tohle shledání mu připomíná staré dobré časy a prostě proč se s ním nebavit jako tehdy? Prakticky ignoroval Tsuki jako takovou dokud se na ní nepodíval. Poznává ji a jeho výraz to dává jasně najevo ale pak se podívá na svého přítele. * Asi tě překvapuje že jsem přišel že? Upřímně, trochu jsem se obával jak budeš můj příchod vnímat.

Sám už nie si najmladší, Arkasuk, však?.. *očami začal prechádzať po jeho zranenej ruke,* Ale čopak?.. Nehovor mi, že sa vyskytli problémy v raji.. *Mareo narážal na tú zranenú ruku. Čo inak by tu Arkasuk robil? Ďaleko od Iwagakure s poranenou rukou? Samozrejme Tsuki ich rozhovor počula, nebola hluchá. Jej sebaovládanie bolo vysoké, preto po Noctisovom otcovi nevyštartovala. No srdce sa jej rozbúchalo.. AK MU UBLÍŽIL !!!.. Nadýchla sa a obrátila sa chrbtom k Mareovi a čelom k Noctisovmu otcovi, ale stala stranou, pri okraji stola. Zložila si ruky na hruď a sjela okom po tom kokotovi,* Mám ho zabiť za ten nerešpekt, ktorý prejavuje? *Tsuki sa na Arkasuka dívala bez emócií. Jej prvý cieľ.. JEJ PRVÝ CIEĽ.. Prišiel sám za ňou! Neverila na znamenia, ani na zázraky, ani na osud.. Ale toto bol jasný dar.. Nech už bol od kohokoľvek.. Mareo mávol rukou,* Nie, tento je neškodný. Aspoň na teraz.. *uškrnul sa Mareo,* Tak hovor, čo ťa donútilo nájsť toho, ktorého si zradil? Musí to byť vážne, že si vyhľadal práve mňa, aj keď si vedel, že by som ťa pravdepodobne zabil.. *Mareo prepaľoval Arkasuka očami a to isté Tsuki. Jej bolo u prdele, čo títo dvaja mali medzi sebou, odkiaľ sa poznali a čo sa medzi nimi stalo.. Ale potrebovala počuť.. Že je Noctis v poriadku..*

Arkasuk Clive (Npc): Ah pár problému se ukázalo, musel jsem zabít svého syna a možná mi to i vzhledem ke zranění co jsem mu způsobil vyšlo, upřímně nevím jistě… někdo říká že Jinchuriki Iwagakure zemřel a někdo že žije, nevím kde je pravda. *Poví zcela klidně a poukáže na tu ruku, dejme tomu že si sundal ten plášť jak se ocitl uvnitř. * Na piču je že ta bestie byla fakt houževnatá. *Když v tom se ozve Tsuki. * Sice mám jen jednu ručičku holka ale věř že ani tak bys to neměla lehké, byl by to přinejlepším vyrovnaný boj. *Arkasuk si byl vždy jistý svou silou ale zase nešel by do boje o kterém by věděl že ho nikdy nevyhraje. * Přišel jsem se k tobě zase přidat a jako omluvu ti nabídnout ohromnou moc, kterou společnými silami dáme do tvých rukou a s tou silou bys mohl překonat samotné Kage velkých vesnic co ty na to?

(Ups, I'm sorrym zabudla som, že mal na sebe ten plášť, pod ktorým skrýval tú ruku ....) *Zabiť svojho syna.. Tieto slová v nej rezonovali tak veľmi, až ju z toho začala bolieť okamžite hlava. Nie. Nie je možné. Nemohol.. I když.. To dáva zmysel, že je teraz jeho otec mimo dedinu.. Cítila ozvenu svojho srdca v ušiach, spánky jej duneli a pulzovali až tak, že sa skoro natiahla po hrane stola, pri ktorom stála. A potom ju zachvátil ľadový pokoj. Naučila sa za tie roky tvrdého života s otcom potláčať emócie a momentálne nebola v prítomnosti ani Noctisa, ani Rikua, aby ich dávala najavo.. Keby bola horkou hlavou, pravdepodobne by na Arkasuka zaútočila. Ibaže ona nebola sprosté tupelo a nedôverovala ľuďom len tak pre ich pekné oči.. Mohol kecať, i keď..* Jinchuuriki? *spýtal sa Mareo s dávkou záujmu v hlase. O dediny sa nestaral, ani príliš o zeme mimo tento kontinent, a tak správa o tom, že Iwagakure má Jinchuurikiho, mu ušla..* Vždy si bol ambiciózny, Arkasuk, prečo ti mám veriť, že tú moc dostanem do rúk ja?.. Zradil si ma raz, je len otázka času, kedy to urobíš znova.. *ozval sa Mareo. Tsuki neprestávala prepaľovať Arkasuka svojim pohľadom. Skúmala každučký kúsok jeho tela, postoj, mimiku, všetko to, čo sa ešte stále učila rozoznávať, všetko to, čo jej mohlo hocičo napovedať. Mlčala a počúvala..* Vskutku.. Tou mocou si ma ale zaujal, o čo ide?

Arkasuk Clive (Npc): Nemůžeš si nijak ověřit že tě nezradím ale když se tak zamyslíš nikdy jsem neudělal nic abych ti ublížil nebo tak, pouze jsem odešel se svým klanem a tou kterou miluji. Já to vidím tak že se naše cesty rozešli, musíš zase pamatovat na to že jsem kdykoliv mohl využít kontakty, najít tě a poslat na tebe Ninji z Iwagakure ale nikdy jsem to neprovedl. *Pak se zhluboka nadechne a pomalu vydechne. * Do mého syna bylo zapečetěno Bijuu, jistě ho znáš z pohádek jako písečný Shukaku a já poté co zařídíš jeho chycení mohu nechat přenést jeho pečeť na tebe. On přijde o život ale ty získáš jeho moc a pojí se s ní i takzvaná absolutní písečná obrana. Chceš o ní vědět něco víc?

Obaja máme na vec rozdielny názor. Ale.. *Mareo sa natiahol pre čašu s červeným vínom, ktorú mal položenú na okraji stolu, za ktorým stále sedel (dúfam :I)..* Myslím, že by som ti mohol dať druhú šancu.. *čašu s vínom si pritiahol k ústam a odpil si z nej..* chcete zaistiť chytenie Shukaka? Sám ste povedali, že si nie ste istý tým, či je váš syn živý, alebo mŕtvy. Ak je mŕtvy, potom je jinchuuriki už niekto iný, možno samotná Tsuchikage. Trúfate si na Kageho? *podvihla Tsuki jedno svoje obočie a ani si nepripúšťala, že by bol Noctis skutočne mŕtvy. Ak je stále živý, potom to ale znamená, že budú loviť.. JEHO..* Jak chcete zistiť nového vlastníka Shukakovej chakry, ak sa k Iwe, predpokladám, nemôžete priblížiť? *prešla pohľadom po jeho ruke a celkovo si ho premerala. Mareo mávol voľnou rukou,* Arkasuk nám iste mile rád povie svoj plán. A až potom si rád vypočujem všetko o tom bijuu a o piesočnej obrane.. *Tsuki pozrela kútikom oka k Mareovi. Mala v hlave toľko otázok, ale nechávala túto situáciu vykryštalizovať sa. Zatiaľ do toho len trochu pichala, nič viac. Len chcela informácie.*

Arkasuk Clive (Npc): Mám nápad jak to zjistit okamžitě. *Jednou rukou sáhne někam do vnitřku pláště a vytáhne malou skleněnou kouli a tu položí na stůl, zdravou ruku nechá nad ní a koncentruje do ní chakru a soustředí se na Noctisovu chakru a během chvilky se jim tam vyjeví obraz Noctise na operačním sále. Je při vědomí, to aby neusl… Bijuu by pak mohlo běsnit -> Tōmegane no Jutsu. * Vidíte? Nakonec žije ale koukám že jsem ho dostal až na operační stůl, to je příjemné překvapení. Díky tomu mám dost času vypracovat nějaký plán. *Zrak otočí na Marea. * Věříš mi že je to proveditelný plán? Tady Tsuki je Nukenin ranku A, myslím že pokud přiloží ruku k dílu tak ho dostaneme. Ten kluk pro ní měl slabost, pokud se to zahraje na jeho emoce a zaskočí ho nepřipraveného tak šance na úspěch se zvedne.

*Mareo odložil stranou čašu a pohodlne sa usadil v svojom kresle, opierajúc si hlavu o ruku, kým Arkasuk vyťahoval sklenenú guľu pre techniku Tomegane no Jutsu. On sám túto techniku neovládal, ale poznal ju. Tsuki ju nepoznala, a preto s veľkou zvedavosťou sledovala, čo jej úhlavný nepriateľ práve robil. NOCTIS. Jej dych sa zrýchlil, jak to v nej začalo vrieť, keď videla svojho najlepšieho kamaráta v takom stave. Arkasuk bol kokot. Prvotriedny kokot.. S nádychom sa pokúsila o to, aby hnev potlačila a zatlačila ho do úzadia, ale v tento moment jej to šlo veľmi ťažko..* Potrebujem, aby ten plán vyšiel bez chybne, Arkasuk, na stodvadsať percent.. Ak by som toho bijuu nezískal, nič by sa pre mňa nemenilo, ale toto je už obrovské miešanie sa do záležitostí jednej z veľkých ninja dedín. Ak sa to poserie, skončili sme.. Všetci.. A teba stiahnem so sebou.. *Mareo mal rád svoj pokoj, preto sa nepúšťal do ničoho veľkého, ale teraz sa naskytla možnosť mať niečo.. oveľa väčšie.. a hlavne tu boli k tomu prostriedky. Mareo mal v túto chvíľu poriadne veľké oči a ešte asi celkom netušil do čoho presne sa púšťajú..* Z tvojho rozprávania mi je jasné, že sa TSUKI.. *schválne zvýraznil jej meno, ktoré doteraz nepoznal a ani ho nepotreboval poznať,* ..pozná s tvojim synom. Takže predpokladám, že aj pochádza z Iwagakure, *ďalšia vec, ktorú nevedel a nezáležalo na nej..* Neviem, či tento plán bude fungovať.. Naše posledné stretnutie nebolo príliš idylické.. Ale idem do toho, už len preto, že mi ublížil.. Chcem ho vidieť na kolenách.. Trpieť.. *možno v túto chvíľu pripomínala svojho otca. Ale to bol zámer..*

Arkasuk Clive (Npc): Pokud to nevyjde tak jsme v hajzlu každopádně ale myslím si že je to něco co za ten risk stojí. *Pak se mu na tváři zjeví zákeřný úšklebek. * Nevadí, pokud vaše rozloučení bylo špatné tak ho stačí vyprovokovat a on nebude ostražitý a to bude jeho konec. Detaily ještě promyslíme, způsob jak ho dostat je ale musíme počítat i s tím že ho budou hlídat Anbu a to i mimo vesnici takže dám dokopy nějaké známé žoldáky a stopaře a ti se o Anbu buď postarají nebo je minimálně zdrží… nebylo by dobré pokud se Anbu budou plést do případného boje. *Tsuki si pak dlouze prohlédne. * Svým způsobem mi připomínáš Yasua, doufám že tobě se na rozdíl od něj dá věřit.

*Tsuki sa drzo pozrela smerom do tváre Arkaukovi. A s úškľabkom mu odpovedala na jeho posledné slová,* Vzala som si od oboch rodičov len to najlepšie.. *Mareo pleskol rukami o seba,* Tak, to by sme mali. Naša malá líška sa teraz postará o to, aby ti ukázala tvoj nový domov. Máš dva týždne na to, aby si vytvoril plán a záložné plány, ak by sa niečo pokazilo. Chcem rátať s hocičím, aj s tým najmenej pravdepodobným scenárom. Nenechám sa zruinovať.. *popadol opäť čašu a voľnou rukou ich oboch prepustil,* Ešte si ťa zavolám, priateľu.. *Tsuki mrkla okom ku Mareovi, a potom sa obrátila naspäť na Arkasuka. Ak už nikto nič neriešil, pobrala sa ku dverám. Na chodbe stretla po dlhom čase Katsua. Ten sa zoširoka usmial a rovno ju počastoval niekoľkými slovami,* Ale, ale, malá líška. Tak predsa si dostála označenia čubka? Fu, myslel som, že máš na viac. Starého kripla? *v tom dostal Katsuo dreveným obuškom rovno po ústach od strážneho,* Nikto ťa nevyzval rozprávať, otrok. Ešte jedno slovo, otrok, a ukážem ti, kam patríš.. *Tsuki sa ani neohliadla. K Reiovi, ani ku Katsuovi si nevytvorila žiadne puto, nič..* Komnaty sú voľné už len vo východnom krídle. Nie je to tam nič moc.. *začala Tsuki. Vidina toho, že má robiť chůvu Noctisovmu otcovi, sa jej nepozdávala, ale což. Sídlo nebolo príliš veľké a do východnej časti sa dostali veľmi rýchlo.*

Arkasuk Clive (Npc): Liška? Slyšel jsem už debilnější přezdívky to je pravda. *Dál to nijak nekomentuje. * Dva týdny nestačí, za čtyři týdny ti předhodím plány a za další tři se to vše připraví a do té doby musíš být trpělivý i když to ti asi moc nejde co? Musíš prostě vydržet, musíme taky počkat na to až se naskytne správná příležitost. Nebo chceš jít přímo do Iwagakure a dostat ho? *Samozřejmě že nečeká že by něco takového Mareo chtěl. * Myslel jsem si to. *Nic dalšího k tomu už neříká a pokračuje v cestě za Tsuki s tím že na chodbě ale potkají nějakého idiota. Ignoruje co se děje a místo toho jde za Tsuki. * Chápu, ono je jedno kde budu spát. Mimochodem… *Trochu se přiblíží k Tsuki aby mohl mluvit potichu. * Povíš mi co tě skutečně donutilo stát se Nukeninem? Nevěřím že to byla tvoje volba takže? Yasuo dostal koule když tě nepotřeboval a takto se tě zbavil? *Tohle Arkasuka zajímá, dlouhá léta s ním pracoval na stejné vojenské hodnosti a tak s ním i spolupracoval a tohle by na něj dokonale sedlo a proto ho to zajímá. *

*Téma, ktorú nahodil Arkasuk, nebola zrovna tá, o ktorej by sa ním chcela rozprávať. A vôbec, nechcela sa s ním baviť vôbec o ničom..* Ak by sa ma chcel zbaviť, nedal by ma rovno zabiť? *položila Tsuki otázku, kráčajúc chodbou. Odpoveď ale nečakala, bola to iba rečnícka otázka..* Pravda je taká, že rovnako ako vy, tak ani on by nezískal cenu najlepšieho otca. Faktom však stále ostáva to, že ja som vyvraždila a zničila dedinu v Zemi Zeme. Okrem iného.. Váš syn ma takmer zničil.. Dlho som nechcela veriť tomu označeniu piesočný démon.. Ale presvedčila som sa na vlastnej koži.. A aj sčasti kvôli tomu živorím tu.. *viac nerozprávala. Čím menej detailov, tým menšia pravdepodobnosť, že by sa do tejto svojej lži nejak zamotala. Zastavila pred jednou komnatou, otvorila na nej dvere a vošla dovnútra. Tam počkala na Arkasuka,* Posteľ, stôl so stoličkou a pár políc vám musí stačiť. Umývareň je spoločná v dolných priestoroch sídla.. *nie, vôbec ho práve nenasmerovala do priestorov, kde sa umývajú len otroci, ale to on zatiaľ nemusí vedieť..* Malá rada - príliš by som neverila miestnemu kuchárovi.. *tak veľmi ju svrbeli ruky. Chcela toho smrada chytiť pod krk, otrieskať mu hlavu o stenu, dolámať mu v tele každú jednu kosť.. Ale musela si počkať. Arkasukov plán by mohla byť jej šanca stretnúť sa s Noctisom..*

Arkasuk Clive (Npc): Nedal, nechtěl by aby ho s tím kdokoliv nějak spojil… byla to vychcaná svině co si nerada špinila ruce a tak si myslím že tě k tomuto nějak donutil ale pokud mi to nepovíš tak to z tebe asi nemá cenu tahat. *Pak si vyslechne to že ji Noctis údajně nějak zničil. * Noctis tě zničil? Tohle je přesně ta část, kterou ti nevěřím. Buď lžeš a jen to skrýváš nebo říkáš pravdu ale ostatně jako většina ženských přeháníš… ve výsledku mi to je asi jedno pokud přiložíš ruku k dílu v jeho smrti. *Prohlédne si svou komnatu a posadí se do své postele kde se podívá na Tsuki. * Dřív jsem žil takovým životem, vím jak v tom chodit… nemusíš předstírat ten zájem a klidně už můžeš jít.

Nerada to hovorím, ale plne súhlasím so slovami, že to je vychcaná sviňa. A taktiež z Kashiko-Sa klanu, preto sa asi ani vy, ani ja nedozvieme čo a či vôbec niečo urobil, čo dopomohlo k tomu, že som skončila takto. Každopádne je to jedno, teraz je toto môj život a neohliadam sa do minulosti, pretože jak môj otec, tak váš syn.. zomrú. *Arkasuk si musel sedieť na kábli, alebo si ráno nevyčistil svoje uši. Tsuki jasne povedala, že ju TAKMER zničil. Ale nevysvetľovala mu to, nerozoberala to ďalej, pretože to mohlo vzbudiť dojem, že sa urputne snaží o to, aby jej veril. A stal by sa akurát presný opak. Netlačila preto na pílu..* Verte mi, záujem o vás nemám absolútny.. *Tsuki za sebou zatvorila dvere a ocitla sa tak s Arkasukom osamote v komnate v prítmí, keďže okenica na okne bola privretá..* [color]To ale nemôžem povedať o Mareovi a jeho bezpečie mi je prednejšie, než vlastný život. Len tak sa tu zjavíte a núkate mu bijuu..[/color] *zase trochu klamala. Len by sa naskytla lepšia príležitosť a Marea by zradila jak nič. Hej, v tomto bola Tsuki čubka a jej loajalitu nebolo ľahké získať..* Budem vás sledovať na každom kroku, nezbavíte sa ma..

Arkasuk Clive (Npc): *Když Tsuki zavře dveře a dostane ze sebe ta slova tak Arkasuk se postaví a začne kráčet přímo k ní a zastaví se tak půl metru od ní a podívá se ji přímo do očí s tím že jeho pohled je jasně nepřátelský už od pohledu. * Tsuki dám ti malou radu, neprovokuj mne a nepokoušej mou trpělivost… nezajímá mě že tě Mareo má ve sv blízkosti a je mi u prdele co mezi tebou a ním je, z nás dvou jsem ten komu na něm záleží a ne ty… navíc nedělej jako kdybys byla schopna mě zastavit, takových malých děcek jako jsi ty jsem zlomil už tuny a ty nejsi jiná. *Arkasuk Tsuki neměl nikdy rád, ještě když žil v Iwagakure tak ji neměl rád a teď když zjistil že s ní bude muset žít na jednom místě mu taky neudělalo radost. * Radši bys měla jít ale pamatuj… pořád tě sleduju a to ať jsi kdekoliv, jeden přešlap nebo náznak lži a skončila jsi. *Skončí a zacouvá. * Měla bys radši odejít.

*Oh, áno. Tak moc si užíva ten nepriateľský pohľad. Doteraz netušila, jak veľmi ju 'uspokojovalo', keď na ňu niekto pozeral s nenávisťou - hlavne človek, ako bol Arkasuk. Bol to moc príjemný pocit vytáčať človeka, ktorý ju nemá rád. Ona mu však venovala iba ľahostajný pohľad jedného svojho oka, toho červeného, ktoré mala otvorené.. Usmiala sa na neho, roztomilo a zároveň žensky,* Pre teba som slečna Yagami, Arkasuk, *z jeho rečí si nič nerobila. Mohol sa vyhrážať koľko len chcel, a aj keď bol fakt, že by na neho zatiaľ nemala, nemienila pred ním len kvôli tomu skláňať svoju hlavu a rovno padať na kolená. Absolutely not. Bez šance, aj keď tým riskovala vlastný život. Risk je niekedy zisk. Nahmatala kľučku a vycúvala z dverí bol, venujúc Noctisovmu otcovi ďalší úsmev. Radšej sa ani neobracala chrbtom, lebo tento šmejd by bol schopný hocičoho. Nebol o nič lepší, než jej vlastný otec. A trochu sa zdesila predstavy, že sa rovnakým šmejdom stávala aj ona sama.. Nutne by tu potrebovala Noctisa, alebo Rikua, alebo rovno oboch.. Nech si mohla pripomenúť svoju ľudskosť a to, že aj ona má srdce a nejaké emócie..*

Arkasuk Clive (Npc): Slečna Yagami? Na to zapomeň. *To jediné poví a zavře za ní dveře, pokud je nezavřela a pokud ano jen je zamkne a sundá si ten plášť a pak si lehne do té postele tam a po chvilce jednoduše usne. Následující dny ho čeká léčba ruky a příprava všech plánů aby se mohly připravit na Noctise, důležité je aby se Arkasuk vyléčil a mohl Noctisovi čelit společně s Tsuki a Mareem. Plány už jsou v pohybu a tak to chce jen čas… to je vše. *

*Tréningový meč narazil Tsuki do boku takou silou, že ju zrazil na kolená. Druhý muž prešiel proti Isamovi do protiútoku vo forme výpadu s neľútostným výkrikom, ale Isamu sa už otáčal do strany a druhou čepeľou zasiahol muža do predlaktia. Zapotácal sa, narazil do tmavovláska za sebou a Isamova pohotová reakcia ich oboch poslala k zemi. Všetci traja sa váľali v špine, spotení až na kosť.* Počúvate ma, ale nerozumiete mi! *Hulákal Isamu a kríval tam a späť medzi nimi,* Ja mám len dva meče a dve oči a nedokážete ma poraziť. Jak chcete vyhrať proti presile? *Trénovali takto už pomerne dlho. Všetci ostatní vždy so záujmom sledovali boj štvorice v kruhu. Vlastne, ako Isamu trojici dával neustále na zadok. Slnko pražilo na oblohe a chrlilo na všetkých horko.* Vstávajte! *Vyštekol Isamu.* Pohybujte sa a útočte ako jeden! To je ťažké, keď dvaja z náš útočia proti sebe.. *Ozval sa jeden muž. Tsuki si otrela pot z čela a zamračila sa na tmavovláska. Ten jej pohľad opätoval, tmavé oči sa mu leskli ako kusy obsidiánu. Vyhrabal sa na nohy, podal ruku prvému mužovi a zdvihol ho z prachu. Tsuki úplne ignoroval, vzal svoj meč a štít a postavil sa do strehu. Tsuki taktiež vstala.* Útok! *zakričal Isamu. Tmavovlásek nečakal na ostatných a zaútočil na Isama, búšil do neho a on ustupoval. Pri tréningu sa Isamu vždy držal späť a ukazoval svojim protivníkom ich slabiny bez toho, aby ich trestal. Behom posledných týždňov si Tsuki uvedomila, ako moc sa Isamu obmedzoval. Bol v šermiarstve ako boh, aj keď mu chýbala noha, pohyboval sa ako voda, udrel vždycky ako blesk, alebo stál ako hora. Keď sekol, ostal vzduch za mečom pošramotený, jeho ochrana bola bezchybná a každú protivníkovu chybu trestal seknutím, ktoré takmer lámalo kosti. Isamu odrazil tmavovláska, zrazil ho na chrbát a potom sa otočil na druhého muža s Tsuki. Pohybovali sa synchronizovane. Tsuki sa prepletala medzi seknutiami muža a snažila sa útočiť Isamovi na brucho a na nohy. Podarilo sa jej obstojne zasiahnuť jeho brucho, ale keď sa otočila, aby sa vyhla protiúderu Isama, narazila rovno do útočiaceho tmavovláska, ktorý sa už zdvihol zo zeme na nohy a vrhol sa do boja.* Dávaj, sakra... *Drevená čepeľ ju zasiahla do spánku a odhodila ju preč. Isamu odzbrojil druhého muža a premohol tmavovláskovu obranu, povalil ho na zem a vrazil mu lakeť pod bradu. Druhý muž sa prevalil v piesku, popadol svoje čepele a zaklial, keď Isamu po ňom hodil svoj drevený meč a zasiahol ho do hrdla. Stál tam, hrudník sa mu zdvíhal a mračil sa na trojicu porazených.* Úbohé. *Vyprskol Isamu.* Tá malá blbá čubka sa mi priplietla do cesty! *Zavrčal tmavovlásek.* Ah, Kuro, *povzdychla si Tsuki a uprela na neho zdrcujúci pohľad,* ak som sa v tomto živote niečo naučila, tak to, aby mi bolo jedno, keď mi čokel hovorí čubka. Ja že som čokel?! *tmavovlasý Kuro sa zdvihol z prachu a Tsuki bola na nohách rovnako rýchlo.* Dosť! *Vyštekol Isamu. Obaja stuhli, sledovali jeden druhého, pripravení zaútočiť. Tsuki mala zaťaté zuby, ale nemusela sa príliš premáhať, aby bola pokojná. Mrkala očkom, aby sa v ňom zbavila potu.* Ty a líška bežte pracovať k dreveným panákom. Musíte nabrať ešte viac sily. Kuro, ty sa venuj práci s nohami. Aby si svojmu protivníkovi stačil, musíš byť rýchlejší. *Tsuki s Kurom na seba zúrivo hľadeli a nepohli jediným svalom. Ach, tá bolesť a ten hlad v jej bruchu!* Pohyb! *Zaburácal Isamu. Druhý muž po seba pozbieral svoje meče, odkráčal na opačnú stranu nádvoria a začal vztekle mlátiť do tréningových figurín. Tsuki ho nasledovala pomalšie, prižmúreným okom stále sledovala Kura. Vnímala, ako jej v bruchu horí chladný hnev spolu s nevoľnosťou a hadom, ktoré cítila vždy, keď sa ocitla v jeho blízkosti.* "Zabednený nasraný idiot.." *Tsuki zaujala pozíciu vedľa onoho muža, s ktorým ju Isamu poslal trénovať k figurínam. Predstavila si na drevenom panákovi Kurovu hlavu a začala ho bez milosti mlátiť. Pokožku mala nasiaknutú potom. Ale periférne očkom videla, ako na ňu muž hľadel,* To Kuro rozosieva nezhody, nie ja. Môžete za to obaja, *vyprskol muž,* neviem, prečo si proste nenájdete nejaký pekný tmavý kútik, kde by ste si zašukali a nejak sa cez to preniesli.. *Tsuki sa zamračila.* To bych radšej, aby do mňa strčil Isamu svoju železnú nohu.. Tak o čom medzi vami ide? Prskáte okolo seba jed, ale nikdy sa na seba neprestávate pozerať. *Tsuki vedela, že muž hovorí pravdu. Nemohla to poprieť, Kuro ju priťahoval. A aj keď bol bezpochyby atraktívny, toto bolo.. niečo viac, ako len obyčajná túžba. Niečo viac, než chtíč.. Skôr túžba.. po niečom? Tsuki zavrtela hlavou.* To nemám šajn. Tak to by si sa mala sústrediť a vymyslieť nejaké riešenie. Pretože ak máme ísť na zákazku my traja spolu, potom si môžeme rovno kopať hroby. *Muž začal znova tĺcť dreveného panáka. Tsuki hľadela na Kura na opačnej strane nádvoria. Brucho mala plné nenávistných uzlov.* Nedá sa s ním rozumne rozprávať. Už som to skúšala, je to ignorant a blázon. Kuro je hocijaký. Možno paličatý. Rozhodne arogantný. Ale blázon to určite nie je. Kravina. Skúšal si s ním rozprávať? No jasne. Ako keby som tĺkol hlavou do kamennej steny. ČESŤ! DISCIPLÍNA! VIERA!.. To sú princípy, ktoré ho definujú. Ale okrem toho bol od začiatku miláčikom Marea a to ty ohrozuješ. Najväčšiu priepasť medzi ľuďmi vždycky spôsobuje pýcha.. *Tsuki si povzdychla a pozrela sa na Kura..* Ošukaj ho. Alebo ho bodni. Alebo ho bodaj, kým ho budeš šukať. Je mi to jedno. Ale vyrieš to, než na nás všetkých privedieš smrť.. *Kuro cvičil rýchlosť v jednom rohu nádvoria. Ako na neho Tsuki pozerala, vzhliadol a pozrel sa jej do oka, uprel na ňu svoj spaľujúci čierny pohľad. A potom sa obrátil a už na ňu nepozrel ani na sekundu. Až kým sa v sídle nestretli na chodbe pred jeho komnatou..* Čakal som, že ťa tu stretnem, čarodejnica.. *povedal Kuro. Tsuki sa porozhliadla po chodbe a netrpezlivo stála na prahu izby.* Môžem sakra dovnútra? *zavrčala Tsuki, keď do izby vstúpil Kuro.* Jak je libo. *Tsuki vošla dovnútra a zatvorila za sebou dvere. Rozhliadla sa po komnate, ale oko sa jej zastavilo na nahom tele, odetom len do nejakých krátkych nohavíc. Svaly mu hrali, pokožku mal opálenú z tréningov na slnku. Vypadal ako zlatý boh. A bol tiež neznesiteľný pitomec! Neznášala ho. Chcela ho. Nič z toho a oboje naraz..* Ovládaj sa.. *Zavrčal Kuro, keď mu už bolo nepríjemné, ako na neho Tsuki hladne pozerala. A obzerala si ho.. Tsuki sa veľmi neochotne upokojila.* Čo chceš, čarodejnica? *Spýtal sa Kuro,* Nemám s kúzlami o nič viac spoločného ako ty, idiot. Ty sa opovažuješ...? Jo, já sa opovažujem. V tom sa líšim od väčšiny ľudí.. Jdi se bodnout, arogantný tupec.. *Kuro k nej nakráčal so zaťatými päsťami,* Vypadni odtiaľto. Ne. *Zavrela očko, zavrtela hlavou..* Musíme sa nejak zhodnúť.. *Absolútne jej bolo jedno, či sa na niečom zhodnú, alebo nie. Chcela ho.. To bol jediný dôvod, prečo tu bola..* Vypadni. Čopak? Čakáš ďalšieho hosťa? *Tsuki pozrela smerom na jeho posteľ. Na to Kuro vytreštil oči. Zdvihol ruku, aby odstrčil Tsuki dozadu, ale ona sa pohla, odsunula jeho ruku, popadla ho za pažu. Zovrel jej zápästie, praštil ňou o dvere a takto prepletení spolu chvíľu zápasili. Takto zblízka cítila jeho čerstvý pot, cítila teplo jeho kože na svojej, cítila hnev a chtíč a hlad, to všetko sa prepletalo. Cez tie krátke nohavice cítila jeho pýchu, ktorú mala natlačenú na boku, a ktorá bola čím ďalej, tým tvrdšia.. Chcela ho pobozkať, pohryznúť, držať ho, udusiť ho, ošukať ho, zabiť ho.. Spôsob, ktorým na ňu teraz hľadel.. A potom sa k nej prudko sklonil, priamo k jej krku a bezcitne ju doň uhryzol, až ju donútil bolestne zavrčať. Strčila do neho takou silou, že ho prevalila pod seba. Udrel ju v tom momente do tváre. Zhlboka sa nadýchla a v ústach ucítila svoju vlastnú krk. Chytila mu obe ruky a prudko mu vrazila čelom do tváre, a potom znova, až ho poslala do bezvedomia. Postavila sa z neho,* Skurvený kokot, toto bola tvoja posledná šanca, nevieš o čo prichádzaš.. Nebudem sa prosiť. Však ty prilezieš sám.. *s krvou v ústach a hryzancom na svojom krku odišla z jeho izby.*

*Bolo skoré ráno. Tsuki bola odjakživa skoré ranné vtáča, a tak sa nebolo čomu čudovať, že už bola hore. Slnko ešte ani nevychádzalo - mala teda možnosť ísť na nádvorie a užiť si ten chladivý jemný vánok nesúci sa vzduchom. Keď potom vyjde Slnko nad ich hlavy, bude nekompromisne pražiť. Slnečné lúče dokázali človeka jak nabiť energiou, tak ju z neho aj vysať. Sedela na nádvorí a mala pred sebou niekoľko druhov zvitkov rôznych veľkostí, farieb, z rôznych materiálov.. Triedila si ich, ktoré sú prázdne, ktoré majú v sebe niečo zapečatené. Zistila, že po tej dlhej dobe v tom bol už chaos. Vo zvitku so zbraňami našla niekoľko pečatí, ktoré tam nepatrili - napríklad s oblečením a podobne. Well, nastav teda čas, aby to utriedila.. Mala rada vo veciach poriadok. A tak si nachystala všetky zvitky, ktoré boli prázdne na jednu stranu a z druhej strany začala brať zvitok po zvitku. Rozvinula najskôr jeden a prešla si v ňom úplne všetky pečate (hele, netuším, či sa do jedného zvitku dá zapečatiť len jedna vec, bo rozmiestniť viac.. Tak ma prípadne pak opravte q.q), ktoré v ňom boli a začala dané veci odpečaťovať. Kunaiom z brašne si rozrezala prvý článok ukazováka a použila svoju krv na odpečaťovanie. Vždy mala menšiu zásobu týchto malých zbraní vo svojich brašnách, aby ich mala po ruke. Ostatné nosila vo zvitkoch. Postupne teda odpečatila všetko z jedného zvitku - dávala si to na rôzne kôpky (zbrane na jednu, oblečenie na ďalšiu a podobne..). Takto pokračovala úplne so všetkými zvitkami. Samozrejme nie všetky zvitky nosila so sebou. Niektoré mala uložené vo svojej komnate - boli v nich všelijaké nepotrebné veci z misií, zákaziek a tak podobne, čo so sebou nepotrebovala neustále vláčiť. A plno kníh! Každú jednu vec musela odpečatiť, rozhodiť na nejakú kôpku, a keď bolo hotovo, nasledoval opačný proces - pečatiť tieto veci naspäť do zvitkov! Neustále si dávala pozor, aby jej prst dostatočne krvácal, lebo aj na pečatenie bola potrebná jej krv. A tak sa do toho pustila. Do jedného zvitka začala pečatiť sériu menších zbraní - kunaie, shurikeny, makibishi a podobne. Takto si urobila asi dva zvitky s malými zbraňami. Každá zbraň mala svoju vlastnú pečať vo zvitku. Snažila sa ich rozmiestniť tak, aby ich počas boja nemusela hľadať jak idiot, nemusela rozťahovať celý zvitok, ale aj aby boli dostatočne od seba vzdialené, lebo ak by boli k sebe natlačené, potom by sa mohlo stať, že miesto pečate na kunai by sa omylom dotkla pečate na senbon a bolo by to v prdeli!.. Oblečenie všetko zapečatila do jedného zvitku, pretože sa rozhodla, že ho chce mať krásne svieže - takže ho musela vyprať, hoci bolo čisté. A to, ktoré čisté nebolo, tak sa aj tak muselo oprať, že?.. Ďalší zvitok bol čisto pre Gunbai. Bombičky, výbušné lístky.. To boli veci, čo mala pri sebe, lebo bombičiek nemala nikdy príliš veľa a nezháňala ich vo veľkom množstve.. A výbušné lístky nezaberali veľa priestoru - mala ich teda po ruke v brašnách. Ostatné vybavenie ako dýchacia maska a podobne už boli zapečatené v ďalšom zvitku. Well, ani sa to nezdalo, ale už dosť cítila, že jej zásoba chakry na tom nie je veľmi dobre. To odpečatenie toho veľkého množstva vecí a jeho následné zapečaťovanie, si vyžiadalo svoju daň. Neobávala sa, že by jej niekto vzal jej veci - boli tu už len knihy a rôzne vecí z misií, všetko pre ňu dôležité bolo už zapečatené. A so zásobou chakry nechcela klesnúť na úplne dno.. Odišla teda z nádvoria do kuchyne, kde už bolo pripravené nejaké to jedlo - ako obvykle nič moc. Ale po tých rokoch si zvykla a možno sa aj jej chuťové poháriky otupili.. Po raňajkách nabrala nejaké tie sily, ale nešla naspäť pečatiť a pokúšať tak svoju chakrovú zásobu. Šla robiť niečo iné - asi nejaký taijutsu tréning, ale to bolo úplne jedno. Podstatné bolo, že po tých niekoľkých hodinách, čo nepoužívala svoju chakru, sa jej doplnila, nie však úplne doplna, ale aspoň niečo. Teraz však po tréningu bola fyzicky unavená. Zbehla dole do 'lázní', kde si dopriala poriadne teplú kúpeľ. Nevšímala si tých pár mužov, čo sa prišlo umyť tiež, obe strany boli už zvyknuté, aj keď sa to občas neobišlo bez nejakých blbých rečí - hlavne, keď tu stretla Katsua s Reiom. Po kúpeli sa cítila už dostatočne dobre na to, aby pokračovala v rozrobenej práci. Odpočinutá prišla na nádvorie. Ešte tu niekoľko mužov trénovalo, ale nevenovala im pozornosť. Až na jedného. Kuro, tmavovlások s tmavými očami. Hľadel tam na ňu z druhého konca nádvoria, ale našťastie sa dokázala od jeho pohľadu odtrhnúť. Už má smolu chlapec. Teraz bude tá nedostupná ona. Túžba v jej tela sa ale rozhorela. Nadýchla sa a pustila sa do práce. Beda tomu, čo jej niečo z jej vecí vzal!.. Začala postupne triediť knihy a pečatiť ich podľa žánrov. Náučnú literatúru a rôzne vedecké články do jedného zvitku. Samostatnou kategóriu mala biológia s chémiou, ktoré pečatila do úplne iného zvitku. Tieto knižné zvitky mala dokonca rôzne farebne oddelené a pre ňu nebol najmenší problém pamätať si ktorá farba k čomu prislúchala. Knihy nebude v boji potrebovať, preto zapečatila zvitky d knihami do samostatného zvitku - aby šetrila miesto. Rovnako tak to urobila s veteší z misií a zákaziek - veci rozdelila do rôznych zvitkov a tie potom zapečatila do jedného zvitku. Neboli to dôležité veci, čo by potrebovala v boji. Keď svoju prácu dokončila, na nádvorí bola opäť sama a svetlo jej tu robili len horiace fakle. Opäť cítila veľký úbytok chakry. Oprela sa o lavičku, to zohýbanie nad zvitkami bolo na chrbát náročné. Roztiahla ruky a položila ich na operadlo lavičky. Zaklonila hlavu a dívala sa na mesiac, ktorý bol zhodou náhod v rovnakom štádiu, aký mala Tsuki vypálený na svojej hrudi..*

*Mareo si včera všimol Tsuki, ako si pečatila na nádvorí svoje veci do zvitkov. Tak si ju zavolal k sebe,* Dobré ráno.. *Tsuki ho pozdravila len svojimi očami. Už svoje modré oko dlhšie neskrývala..* Videl som ťa včera pečatiť, takže ovládaš Fuinjutsu? *blbá otázka, keď to predsa videl na vlastné oči, ale což. Chcel to počuť od nej,* Niečo málo ovládam. Dokážeš pečatiť techniky? *Tsuki sa zatvárila trochu nechápavo,* "No jasne, prečo ma nenapadlo, že aj to je možné?" *z jej pohľadu a výrazu Mareo usúdil, že o tom nevedela,* Fuuka Houin. Technika, ktorou dokážeš do zvitku zapečatiť techniku. A to nie len svoju vlastnú, ale aj techniku niekoho iného.. *Mareo jej to tam začal vysvetľovať, dokonca jej vonku na nádvorí aj predviedol ako tú techniku zapečatiť a podobne. Dnes však na toto nemala čas a venovala sa veciam, ktoré bolo treba urobiť a ktoré boli pre ňu teraz dôležitejšie. Avšak o dva dni neskôr sa pustila do tréningu tej techniky. Keď ju o pár dní zvládla, rozhodla sa, že by si nejaké techniky mohla do zvitku zapečatiť. Premýšľala nad tým, že aké a v hlave už mala nejaký ten obraz. Katonové techniky tečatiť nebude, pretože to by asi nezvládla. Vo Fuinjutsu nebola vôbec tak zbehlá a už vôbec nie vo Fuuka Houin, aby dokázala tak rýchlo techniku, ako boli katonové jutsu, zapečatiť. Preto navrhla techniky, čo len tak rýchlo nezmiznú. V jeden deň sa dostala von z mesta a našla si niekoľko kilometrov od neho pokojné miestečko, kde ju snáď nebude nikto rušiť. Položila pred seba pečatiaci zvitok, ktorý roztvorila. Zložila pečate na techniku SUITON: SUKOSHI NO AME. Touto chcela začať. Pomocou svojej chakry nakumulovala nad seba dažďové mračná. Z nich začalo po nejakej chvíli pršať. Dážď nechala padať v oblasti o polomere 50 metrov od miesta, kde Tsuki stála. Keď sa lejak poriadne rozpršal, zložila pečate na techniku Fuuka Houin. Zo zvitku vyleteli modré plamene, ktoré si to mierili vysoko do neba, aby začali 'obaľovať' dažďové mraky napumpované Tsukinou chakrou a plné vody. Teraz jej ostávalo len čakať. Držala chakru v modrých plameňoch, ktoré kompletne obklopili dažďové mraky. Ale to nejaký čas trvalo. A potom ich začali pomaly a postupne akoby scvrkávať a vťahovať do onoho pečatiaceho zvitku. Bolo to zdĺhavé, ale bohužiaľ.. Musela sa sústrediť. Keď po nejakom čase bola technika SUITON: SUKOSHI NO AME zapečatená do zvitku, označila si ho a schovala do brašne. Teraz tu bolo už dostatočne vlhko a mokro na to, aby mohla použiť ​SUITON: KIRIGAKURE NO JUTSU bez nejakého zbytočného plytvania chakry. Znova si pripravila zvitok pred seba, rozbalila ho a začala skladať pečate na techniku ​SUITON: KIRIGAKURE NO JUTSU. Voda z okolia sa začala meniť na hmlu, ktorá Tsuki obklopila. Vytvorila len hmlu o polomere 50 metrov. Najskôr totiž chcela vyskúšať, ako jednotlivé techniky budú po odpečatení fungovať. Celý ten čas pumpovala do hmly nejaké to množstvo chakry, aby hmla bola schopná dlho vydržať. Potom prešla k techniku Fuuka Houin. Zložila pečate a rovnako ako pri daždi, tak aj teraz sa zo zvitku zdvihli modré plamene a tie začali hmlu obklopovať. Toto bolo o niečo rýchlejšie, než obklopenie mračien, ktoré boli vo výške. Ale aj tak to trvalo. A pečatenie samotnej techniky ešte viac. Tsuki bola ale trpezlivá, a tak po nejakom čase mala pred sebou druhý zvitok so zapečatenou technikou. No a aby toho nebolo málo, tak do tretice si chcela zapečatiť opäť Suiton. Šlo o techniku ​SUITON: KOKUU NO JUTSU. Prakticky urobila to isté, čo s technikou Suiton: Sukoshi no Ame - len čiernu tekutinu nechala vyjsť z pórov jej vlastného tela. A potom bolo všetko skoro na chlp rovnaké ako pri daždi. Takto mala už tri zvitky s technikami. Teraz už bolo len nutné vyskúšať, či fungujú.. Ako prvý zvitok otvorila ten s čiernou tekutinou. Technika sa odpečatila a na zem začala pršať čierna horľavá látka. Pokropila aj Tsuki, prirodzene, lebo stála rovno pod epicentrom. Tak následne odpečatila dážď, ktorý z nej čiernu tekutinu zmyl a nakoniec samotné Kirigakure no Jutsu. Usúdila, že je všetko v poriadku. No na dnes toho stačilo. Podľa Slnka bolo už dosť hodín a ona mala ešte nejakú prácu, ktorú musí dokončiť. Toto bol len taký test a hlavne aj tréning. O dva dni neskôr sa vrátila blízko tohoto miesta s plnou zásobou chakry. 50 metrový polomer dažďu jej nestačil. Preto pomocou techniky Suiton: Sukoshi no Ame vyvolala na oblasť prudký lejak v polomere 250 metrov, čo ju stálo 5 bodov chakry a za použitie techniky Fuuka Houin zaplatila ďalších 5 bodov (42-5-5= 32). Ak pečatenie v predchádzajúce dni trvalo dlho, tak potom toto celú večnosť. Mraky boli totiž na väčšej ploche, takže šlo aj o väčšiu techniku. Následne to isté urobila s technikou Suiton: Kirigakure no Jutsu, ale taktiež jej polomer zväčšila na 250 metrov. Spotrebovala ďalších 5 bodov chakry za hmlu a 5 bodov chakry za Fuuka Houin (32-5-5= 22). Už teraz cítila sakra riadny pokles chakry, a tak sa aj cítila. Fyzická únava síce ešte nebola tak strašná, ale pociťovala to.. Nechcela nič nechať náhode, a tak keď dokončila to zdĺhavé pečatenie techniky Suiton: Kirigakure no Jutsu, vrátila sa naspäť do mesta a do sídla. Na druhý deň sa vrátila, potrebovala zapečatiť ešte techniku Suiton: Kokuu no Jutsu. A tak si pripravila zvitok, zložila pečate a nechala z pórov svojej pokožky 'vyliezť' čiernu horľavú tekutinu a použila dosť chakry na to, aby dážď z tejto tekutiny pokryl oblasť v okruhu 500 metrov. Potom to celé začala pečatiť do zvitku. Keďže pečatenie trvalo dlhý čas, nezbyl jej čas na ďalšie techniky. Až o týždeň neskôr si konečne našla čas, aby svoje zapečatené techniky obohatila o ďalšie techniky.. Nachystala zvitok, zložila pečate a z úst vypustila techniku FUTTON: KOUMU NO JUTSU​, čím zahalila oblasť do hustej pary, ktorá leptala všetko, čo jej prišlo do cesty. Rozhodne to ale nebola tak veľká oblasť, ako u Kirigakure no Jutsu. To vôbec. Potom zložila pečate na Fuuka Houin a začala s pečatením pery do zvitku. Dosť ju prekvapilo, že to šlo celkom 'rýchlo'. Určite rýchlejšie, než techniky s veľkou rozlohou. Modré plamene pomaly vťahovali všetky paru do zvitku, až sa tam zapečatila technika úplne celá. Zvitok následne vzala a odložila ho do brašne. Jej chakra na tom bola dobre, minule len 10 bodov zo zásoby. Potom znova pokračovala, ale teraz technikou FUTTON: HIFUFUSHOKUSEI. Cez póry na pokožke nechala svoju paru dostať sa do okolia. Bola ešte horšia a prudšia, než pri technike Futton: Koumu no Jutsu. Aktivovala Fuuka no Houin a neustále produkovala cez svoju pokožku paru. Chcela jej čo najväčšie množstvo. Vložila do techniky tak 15 bodov chakry, čo malo za následok, že sa postupne cítila unavenejšia a slabšia. Než sa vôbec stihla dostať na dno s chakrou, prestala paru produkovať a sústredila sa už len na ono pečatenie. Posadila sa pritom na zem, lebo únava začínala byť nekompromisná. A ešte sa musí dostať do mesta naspäť. Za nejaký čas modrý oheň kompletne vtiahol paru do zvitku a ona si ho vzala. Schovala ho a vydala sa naspäť..*

Zapečatené techniky:
SUITON: SUKOSHI NO AME - D
​SUITON: KIRIGAKURE NO JUTSU - D
​SUITON: KOKUU NO JUTSU - D
FUTTON: KOUMU NO JUTSU​ - B
FUTTON: HIFUFUSHOKUSEI - A

Noctis Clive: *Už tomu je docela dlouho co se viděl s Tsuki (takových 5 měsíců) a za tu dobu se mu docela zastesklo po Tsuki. Rád by ji viděl ale jako první bude potřeba vymyslet jak ji najít a hlavně jak se zbavit Anbu, kteří ho na 100% sledují o čemž není pochyb (pokud ho ještě sledují). Noctis má celkem představu kde Tsuki hledat, stále kdysi to byl člen zdejšího podsvětí -> takového drogového kartelu Iwagakure ale to jsou už roky minulosti a celá ta skupina se stejně dávno rozpadla nebo pochcípala ale pár známostí mu díky nim zůstalo. Takže si nechal od jednoho zjistit zda náhodou něco neví o nějaké skupině ne zrovna moc hodných lidí v Zemi Pustoty a jejda ona se tam jedna početná skupina fakt našla i když o ní nikdo žádné detaily neví tak Noctisovi to bohatě stačí, nezbývá mu nic jiného než to risknout ne? Vezme si jeden den prostě volno apod. a vyrazí na cestu mimo cestu mimo Iwagakure. Svoje povinnosti má splněné stejné na týdny dopředu -> výhoda když někdo nepotřebuje spát. Noctis jako první vyrazí na sever samotné země kde si pak z písku vytvoří plošinku a přeletí na ní celé moře aby se dostal do Země Blesků, počítá že Anbu ho i tak dokáží následovat ale jen cesta do Země Blesků je otázka několika dní a Noctis celou dobu cestuje nonstop bez přestávky. Není problém to moře přeběhnout nebo přeletět na kuchiyose ale v každém případe se to podepíše na jejich chakře, když se Noctis ocitne na území Země Blesků tak ho celé přejde a obletí na plošině prakticky celý 2. kontinent a přistane na území Země Dělníků a i tohle Anbu zvládnou ale už je to pro ně do prdele náročné, však kolik dní kvůli sledování toho malého hajzla ani jeden z nich nespal? Pak se Noctis vydá zase do další Země a někdy během toho to už Anbu nevydrží a Noctise ztratí, hlavně protože zvýšil rychlost svého cestování a oni už zkrátka nemají energii. Jsou to jen lidí a skončí v nějaké vesničce (malé) zničení vyčerpáním. Samozřejmě pokud v tu dobu už nebyl sledován tak nebyl nucen dělat takovéto manévry. * „(Shukaku): Hele myslím že už můžeš vyrazit, nemám pocit že by tě už někdo sledoval.“ *Noctis se usměje a na svém písečku vyrazí k té Zemi Pustoty. Díky tomu že Shukaku mu už před dlouhou dobou dal přístup ke své chakře tak Noctisovi nedělalo nejmenší problém využít jeho chakru k cestování po tak dlouhou dobu ale nyní když je v Zemi Pustoty tak už si to kráčí po svých oblečený v (odkaz) a se svými meči Hishou Souken v pouzdrech na bocích a Ninja čelenku má také jako na obrázku ale přeškrtnutou jako tomu bývá u Nukeninů, sice někteří je už nenosí vůbec ale pořád jich je dost co je nosí ale jen mají znak své vesnice přeškrtnutý kunaiem či tak, na pravém boku má nádobu na písek, která je sice celkem malá ale množství písku je v ní stále dost, protož písek je stlačený. Blíží se k městu o kterém slyšel od toho známého a kde jak doufá najde Tsuki, podle toho co říkala naposledy přebývá v Pusté Zemi a pokud tu stále je tak by se vsadil že to bude přesně tohle místo. Tuší že ho možná někdo bude chtít zastavit ale tak v takovém případě pronese že přišel za Tsuki a že ji nese důležité informace. *

*Bola práve v sídle a sedela nad rôznymi knihami. Teraz, keď bola už asi v piatom mesiaci tehotenstva, sa čoraz menej vydávala von mimo mesto a mimo sídlo. Rada si svoje veci vybavovala sama a hlavne tie dôležité, ale začala sa venovať menšiemu výskumu, ktorý ju teraz väčšinu času držal medzi stenami sídla. Nebolo to kvôli tehotenstvu, ale už bola v takom štádiu, že ak by to dieťa niekde vonku potratila v súboji, mohli by to ohroziť na živote aj ju samotnú. A to riskovať kvôli nejakému parazitovi nebude. Poklepkávala si prstom po líci a jemne sa zahryzla do gumy na ceruzke, ktorú držala v druhej ruke. Silno premýšľala nad chemickými reakciami, ktoré si rozpísala na papier vedľa knihy..* "Chcelo by to stabilnejší katalyzátor.. Keby tento pôvodný vymením za... Ah, nie. To by narušilo kompletne celú štruktúru chemických väzieb.. Možno by som mala pouvažovať nad iným skupenstvom.. Čo tak.." *zdvihla svoj zrak ku dverám, ktoré sa rozleteli. Stál v ňom jeden z jej podriadených - ninja, stopár, ktorý mal schopnosť cítiť chakry,* Máme problém.. K mestu sa blíži enormná chakra.. *Tsuki odložila ceruzku bokom,* Ako ďaleko? Tak pol kilometra.. *Tsuki využila svoju pasívnu schopnosť Kagura Shingan, aby zvýšila jej dosah na niečo málo cez 500 metrov. Takmer jej vyleteli kútiky smerom hore, keď ucítila tie chakry. Noctis a Shukaku. Oprela sa chrbtom do pohodlného kresla a poklepkávala prstami po doske stola,* Pošlite ho za mnou. A chovajte sa k nemu slušne.. Je horší, než ja.. *postrašila ho trochu Tsuki. Ninja sa vytratil a zvolal ešte ďalších dvoch, aby šli Noctisovi naproti. Nebolo ťažké ho identifikovať - respektíve tú obrovskú masu chakry. Jelikož im Noctis povedal, že ide za Tsuki, tak ho za ňu rovno vzali - lebo k tomu mali aj tak príkaz. Doviedli ho do sídla, a potom jednou dlhou chodbou rovno k jej komnate, respektíve k miestnosti, kde mala pracovňu. Zabúchali na dvere a po vyzvaní nechali Noctisa vstúpiť dovnútra,* Vráťte sa do práce.. *zamrmlala Tsuki, a keď sa za nimi zatvorili dvere, pozrela na bielovláska,* Tak predsa si ma našiel.. *sedela tam za stolom a vôbec nebolo skrz stôl vidieť, že by mala nejaké väčšie bříško. Navyše mala na sebe zase atypické oblečenie - voľné rudé šaty, dlhé skoro až po zem. Vlásky spletené do vrkoču.*